NAŠI DUCHOVNÍ PASTIERI
Pri spomienkach na vzácnych a nezabudnuteľných obyvateľov Riečnice nemožno zabudnúť na dobrých a obetavých kňazov
Františka Horského a Antona Bucku.
František Horský prišiel ako mladý kňaz do Riečnice 1.6. 1971, ako svojho prvého pôsobiska
farára z Čadce, kde bol kaplánom. Príjemne nás prekvapil milým úsmevom a vždy dobrou
náladou.Ako deti sme do budovy fary mohli prísť hocikedy, vždy sme boli láskavo prijatí. Hodiny
náboženstva, doteraz nepravidelné, boli za jeho pôsobenia pravidelné, zaujímavé, až
nezabudnuteľné. Plná trieda žiakov počúvajúcich a diskutujúcich s kňazom, pričom kňaz počúva
názory žiakov a reaguje na ne, to bolo niečo, čo sme nepoznali. Naša skúsenosť a poslušnosť
nám kázala počúvať a poslúchať rodičov a učiteľov. Tu bol niekto, kto rešpektoval naše
názory a chcel nám pomôcť v našich problémoch. Pán farár nám približoval Boha, ako láskavého
a nie trestajúceho Otca, ktorý miluje každého z nás. Aj mimo školy sa venoval mládeži
a miništrantom, organizovaním výletov a návštev svojich priateľov spolukňazov. Nácviky spevu, spojené s čítaním
náboženskej literatúry boli naše tzv. „stretká“, ktoré boli v čase totality formovaním a posilou veriacich. Ako dobrý „pastier“,
navštevoval rodiny vo farnosti a zaujímal sa o ich problémy. Nebol mu ľahostajný duchovný život Riečničanov. Božie pravdy
učil a vysvetľoval pravdivo, bez obáv.Na základe II. Vatikánskeho koncilu, ktorou bolo stanovené, že sv. omša má byť
slúžená tvárou k ľudu, dal vyhotoviť oltár a ambónu. Staral sa o výzdobu kostola a dôstojné slúženie svätých omší. Aj za
krátky čas, ktorý v Riečnici pôsobil, povzniesol duchovný život a zanechal v nás nezabudnuteľné spomienky.
Pán farár Bucko prišiel pôsobiť do našej farnosti 1.9.1974. Pokojný a láskavý kňaz, bol veľmi
trpezlivý a na nikoho nezvýšil hlas. Pracovitý človek, ktorý sa staral o kostol, faru a ich okolie.
Udržiaval poriadok, staral sa o stromčeky, kvety a výzdobu kostola. Fara, v ktorej bola gazdiná jeho
sestra, bola pohostinným domom pre každú návštevu. Vynikajúci hudobník, ktorý odovzdával svoje
umenie hry na organ aj mladým vo farnosti. Nezabudnuteľné boli jeho nedeľné popoludňajšie „výlety“ do riečnických osád
a zaujímavých miest - mohyly na Vojennom, letohrádku na cintoríne. Sprevádzal ho kostolník Štefan Judák, miništranti,
mládež. Pri potulkách spoznával Riečnicu a život jej obyvateľov. Bol múdry a mal veľa skúseností, preto bolo jeho rozprávanie
vždy zaujímavé. Ovocím jeho dobroty boli aj časté návštevy farníkov a mládeže z predchádzajúceho pôsobiska z Lehoty pod
Vtáčnikom. Pán Boh nám nedoprial dlho tešiť sa z jeho prítomnosti u nás . Náhla choroba v roku 1976 podlomila jeho zdravie
natoľko, že Riečnica bola jeho posledným miestom. Istý čas žil na dôchodku u sestry, kde sme ho navštevovali a udržiavali sme
písomný kontakt . Ešte i vtedy sa zaujímal o farnosť, dával nám rady. Anton Bucko zomrel v roku 1978, je pochovaný
v Libichave, v okrese Bánovce nad Bebravou.
A.Š.