header

NAŠI  DUCHOVNÍ  PASTIERI

Pri spomienkach na vzácnych a nezabudnuteľných obyvateľov Riečnice nemožno zabudnúť na dobrých  a obetavých kňazov

Františka Horského a Antona Bucku.

pán farár Horský František Horský prišiel ako mladý kňaz do Riečnice 1.6. 1971, ako svojho prvého pôsobiska

farára      z Čadce, kde bol kaplánom. Príjemne nás prekvapil milým úsmevom a vždy dobrou

náladou.Ako deti    sme do budovy fary mohli prísť hocikedy, vždy sme boli láskavo prijatí. Hodiny

náboženstva, doteraz    nepravidelné, boli za jeho pôsobenia pravidelné, zaujímavé, až

nezabudnuteľné. Plná trieda žiakov  počúvajúcich a diskutujúcich s kňazom, pričom kňaz počúva

názory žiakov a reaguje na ne, to bolo  niečo, čo sme nepoznali. Naša skúsenosť a poslušnosť

nám kázala počúvať a poslúchať rodičov      a učiteľov. Tu bol niekto, kto rešpektoval naše

názory a chcel nám pomôcť v našich problémoch. Pán  farár nám približoval Boha, ako láskavého

a nie trestajúceho Otca, ktorý miluje každého z nás. Aj mimo  školy sa venoval mládeži

a miništrantom, organizovaním výletov a návštev  svojich priateľov  spolukňazov. Nácviky spevu, spojené s čítaním

náboženskej literatúry boli naše tzv. „stretká“, ktoré boli  v čase totality formovaním a posilou veriacich. Ako dobrý „pastier“,

navštevoval rodiny vo farnosti  a zaujímal sa o ich problémy. Nebol mu ľahostajný duchovný život Riečničanov. Božie pravdy

učil a  vysvetľoval pravdivo, bez obáv.Na základe II. Vatikánskeho koncilu, ktorou bolo stanovené, že sv. omša  má byť

slúžená tvárou k ľudu, dal vyhotoviť oltár a ambónu. Staral sa o výzdobu kostola a dôstojné  slúženie svätých omší. Aj za

krátky čas, ktorý v Riečnici pôsobil, povzniesol duchovný život a  zanechal v nás nezabudnuteľné spomienky.

 

pán farár Bucko Pán farár Bucko prišiel pôsobiť do našej farnosti  1.9.1974.  Pokojný a láskavý kňaz, bol veľmi

trpezlivý  a na  nikoho nezvýšil hlas. Pracovitý človek, ktorý sa staral o kostol, faru a ich okolie.

Udržiaval poriadok, staral sa  o stromčeky, kvety a výzdobu kostola.  Fara, v ktorej bola gazdiná jeho

sestra, bola pohostinným domom pre  každú návštevu. Vynikajúci hudobník, ktorý odovzdával svoje

umenie hry na organ aj mladým vo farnosti.  Nezabudnuteľné boli jeho nedeľné popoludňajšie „výlety“ do  riečnických osád

a zaujímavých miest  - mohyly  na Vojennom, letohrádku na cintoríne. Sprevádzal ho kostolník Štefan Judák, miništranti,

mládež. Pri potulkách  spoznával Riečnicu a život jej obyvateľov. Bol múdry a mal veľa skúseností, preto bolo jeho rozprávanie

vždy zaujímavé. Ovocím jeho dobroty boli aj časté návštevy farníkov a mládeže z predchádzajúceho pôsobiska z Lehoty pod

Vtáčnikom. Pán Boh nám nedoprial dlho tešiť sa z jeho prítomnosti  u nás . Náhla choroba v roku 1976 podlomila jeho zdravie

natoľko, že Riečnica bola jeho posledným miestom. Istý čas žil na dôchodku u sestry, kde sme ho navštevovali a udržiavali sme

písomný kontakt . Ešte i vtedy  sa zaujímal o farnosť, dával nám rady. Anton Bucko zomrel v roku 1978, je pochovaný

v Libichave, v okrese Bánovce nad Bebravou.

 

A.Š.