header

Odkrývanie tajomstiev z minulosti.

Bolo to za úradovania p. farára Baránka, ktorý mal záľubu v hľadaní tajomstiev z minulosti. Zaujímal sa o rôzne historické objekty vo svojej farnosti. Jedným z nich boli aj ruiny panského letohrádku na poslednom cintoríne hore na Vrchovine. Územie Riečnice a Harvelky patrilo v minulosti panstvu sídliacemu v Strečne, ktoré si dalo postaviť letohrádok s kaplnkou na tomto stanovišti. Z literatúry sa dozvedáme, že ho dal pravdepodobne postaviť gróf František Wesselényi, manžel povestnej Žofie Bosniakovej. Z letohrádku ostali časom iba ruiny, ktoré prikryla zem a zarástli krovím. Na tomto návrší postavili veľký drevený kríž a okolo sa rozrástol cintorín. P. Baránek sa pokúšal so skupinou dobrovoľníkov odkryť vrstvu zeminy z pochovaných základov letohrádku a dozvedieť sa niečo tajomné z tohto obdobia. Pracovali s nadšením a zvedavosťou, našli aj nejakú mincu, no práce netrvali dlho, lebo ich prekazili vtedajšie úrady, ktoré danú činnosť zakázali. A tak všetko ostalo ležať ladom.

baránek s kostolníkom na cintoríne


P. Baránek s kostolníkom a miništrantmi sedia na ruinách letohrádku na cintoríne

Pri likvidácii cintorína bol veľký drevený kríž premiestnený na novobystrický cintorín a stojí tam dodnes ako strážca nového preneseného cintorína. Keď sa na bývalý riečnický cintorín dnes pozriete z náprotivného Rybovského vrchu, pohľadom zistíte, že celý obvod je porastený hustými ihličnanmi, akoby vysadenými zámerne, aby nikto nemal chuť predierať sa húštinami a zhliadnuť tú strašnú devastáciu, ktorá tam ostala po jeho likvidácii . Či sa niekto niekedy nájde, nejaký odvážlivec, ktorý by poodhalil minulosť, čas ukáže. Alebo na tie miesta už nikto nikdy nevkročí ?

kríž na cintoríne Jedným z tajomstiev bol aj starý cintorín za      kostolom, nad ktorým  dodnes bdejú dve mohutné lipy a drevený kríž, kde ľudia pri svojich  návštevách Riečnice zapaľujú sviečky. Boli tu hroby významných osobností, čo prezrádzali ich honosnejšie náhrobky . Hrob grófky z neďalekého letohrádku bol dokola oplotený kovovým plôtikom ručne kovaným. Ani títo mŕtvi tu nenašli svoj večný pokoj, ich pozostatky boli prenesené na iné cintoríny . Tieto miesta sme kedysi považovali za posvätné a pri práci – kosení a hrabaní sena z týchto miest sme dávali pozor, aby sme nestúpili na hrob. Tak nás viedli naši rodičia, aby sme si uctili pamiatku zosnulých. Ale aj tento cintorín bol zdevastovaný, ostala tu rozrytá zem, preliačiny, no čas stopy zahladil. Bujná vegetácia všetko prikryla. Na jar je cintorín posiaty žltými kvetmi petrokľúčov, ktoré sa predierajú cez mohutné odnože ťahavého zimozeleňa. V kostole sa objavil kríž s menom Fabícius. Odkiaľ, z ktorého cintorína je tento kríž prinesený do kostola? Kde bol mladý Fabici zo zemianskeho rodu pochovaný? Asi niekde tu blízkosti , keď sa zachoval kríž s jeho menom.
V tú dobu sa rozprávalo o viacerých tajomstvách a záhadách. Napríklad, že z Riečnice z letohrádku viedla tajná podzemná chodba do Terchovej, aby sa mohlo uniknúť pred vraždiacimi hordami. Či to bola pravda? Nikto ju doposiaľ nenašiel. Na vrchu v blízkosti Kýčierky na Vojennom sa majú nachádzať hroby – mohyly tatárskych bojovníkov, vraj sa tam odohral boj. Toto miesto si vždy všímame, keď ideme okolo, či nám niečo prezradí. V danej lokalite je naozaj niekoľko kopčekov vedľa seba, čo by tie hroby mohli aj byť. Samozrejme všetko je zarastené tŕním a trávou. Či je to pravda, vie len Boh.
P. Baránek poškuľoval aj po iných miestach . Vraj u Jelenčiaka vysoko v hore mala byť Jánošíková jaskyňa, kde mal mať ukrytý poklad. Aj zopár schodov odhalili, ale nikto sa tam dnu nedostal. Všetko ostalo tajomstvom. Uplynulo veľa času, ktorý ešte dôkladnejšie pozakrýval všetky stopy. Možno sa niekedy dočkáme, dožijeme nejakého prekvapenia.

A.S.

kríž