header

O riečnických muzikantoch a spevákoch.

obr.3Odjakživa prvým muzikantom, na ktorého si spomínam v našej obci bol Adam Chvastek. Muzike bol oddaný telom i dušou. Býval v osa-de u Belkov , poniže kostola. Jeho drevený dom ste ľahko našli. Bol schovaný za hustými vrbinami pri veľkom hučiacom plese, v ktorom sme sa v lete ako deti kúpavali. Prešli ste cez lavičku ponad pleso a boli ste u Belka. Adam mal malé gazdovstvo, za domom záhradu, ktorej sa aktívne venoval. Už vtedy bol vychýrený ovocinár. Pestoval rôzne odrody jabĺk, nosil ich ochutnávať aj k nám a potom si vymieňal s mojím otcom štepy ovocných stromov , ktorý bol tiež zanietený ovoci-nár. Hovorilo sa, že v lete v čase hubárskej sezóny vstával ráno už o tretej hodine a chodieval do svojej hory zbierať huby. Časť z nich predával v obchode, lebo v tom období sa vykupo-vali v obchode rôzne lesné plody aj huby.
Jeho harmoniku bolo počuť všade - v krčme, na svadbách, dedinských zábavách, pri stavaní a váľaní májov. Idúc z krčmy domov si vyhrával. Zúčastňoval sa všetkých výletov a so sebou si bral svoju vernú družku – harmoniku. Dôležitú úlohu zohrával aj pri pochováva-ní basy. Vymýšľal si rôzne humorné
texty a tak bavil ľudí .

obr.4

Dostal do vienka od Boha talent, ktorý vedel dokonale zúročiť. Postupne sa k nemu pridávali kamaráti, muzikanti – Albín Čerchla s hus-ľami, Martin Košút s husľami, Tóno Košút s basou a ďalší. Tak vznikla drevená muzika, ktorá kraľovala hlavne na svadbách a zábavách.
obr.5

Ale potom prišiel do Riečnice nový duchovný správca farnosti Rudolf Baránek, ktorý mal tiež blízky vzťah k hudbe. V r. 1963 založil dychovú kapelu. S pomocou vtedajších politických orgánov zaobstaral hudobné nástroje. Dychová hudba mala veľký úspech. Muzikanti úspešne absolvovali kvalifikačné skúšky a  chodievali vyhrávať aj do okolitých dedín. Dychovka vytlačila drevenú muziku, no tá vždy dostala čestné miesto zahrať si na zábavách, vtedy sa tancoval hlavne čardáš. Po odchode duchovného správcu Rudolfa Baránka z obce dychovka ešte pár rokov vyhrávala, postupne utíchala. V tom čase sa už vedelo o výstavbe vodného diela a z obce postupne obyvatelia odchádzali. Vtedajší riaditeľ školy Mgr. Pavol Pánis podporoval drevenú muziku a založil spevácku skupinu pozostávajúcu z mužov a žien. V obci bolo veľa dobrých spevákov. V skupine spieval napr. predseda obce Martin Šutiak s manželkou Vilmou, aj moji rodičia Judákovci. Spevácka a hudobná skupina vystupovala nielen na domácich slávnostiach, ale aj mimo obce, napr. na májových oslavách v Krásne nad Kysucou.
Drevená muzika pretrvávala. Muzikant Adam sa cítil dobre na tele i na duši, ale osud bol k nemu neúprosný. Po nejakej zábave našli Adama ležať na neďalekej lúke blízko kultúrneho domu pri kope sena. Ľudia si mysleli, že Adam dospáva, ale komusi sa to nepozdávalo, že tam leží už pridlho. Išli sa pozrieť a Adam už javil iba slabé známky života. Odviezli ho do nemocnice, odtiaľ prišla iba smutná správa. Povrávalo sa, že spadol zo schodov... Už len Boh vie, čo sa mu stalo. Tak skončil slávny muzikant Adam, ktorý mal veľké ambície, tešil sa dobrému zdraviu. Jeho harmonika zamĺkla už navždy. obr.6

S prichádzajúcimi rokmi obyvateľov ubúdalo, každý si hľadal nové bydlisko, pribúdali obavy z budúcnosti. Škola sa postupne rušila, ubúdal počet tried , riaditeľ odišiel na iné pôsobisko a to bol koniec speváckej skupine.
Dnes, keď si prezerám už staré 20-ročné fotky, ktoré nafotil aj náš rodák Milan Poništ srdce mi žiaľ zoviera, slzy sa tisnú do očí. Koľkí z týchto ľudí na fotografiách sú dnes už nie medzi nami? Koľkých sme už odprevadili za brány cintorínov? Už nám ostali iba tieto staré fotky, ktorých cenu si uvedomujeme až dnes po rokoch a preto si ich musíme vážiť o to viac, aby sme ich históriu mohli vypovedať aj našim nasledovníkom.

A.S.