header

Zaujímavosti

 

  • Viete o tom, že typické priezvisko pre Riečnicu sú mená Šutiak, Bucha, Poništ, Ďurana. Všetci nositelia tohto priezviska môžu nachádzať korene v tejto obci. Tieto priezviská sú typické a nezameniteľné iba pre obec Riečnica.

  • Najstarším občanom obce za existencie obce bol Alojz Kováč - Bubák, ktorý žil na Kýčerke, dožil sa 102 rokov. Z jeho spomienok uvádzame pikantnú historku, že sa zúčastnil v roku 1917 v Rusku i útoku na Zimný palác v Petrohrade pod vedením Lenina. Podľa jeho slov útok na Zimný palác sprevádzala aj veľká rabovačka a aj on si priniesol nejaké zlato z Ruska. Bol najväčším gazdom v dedine. Jeho majetok bol niekoľko desiatok hektárov lesa, pasienkov a ornej pôdy.

  • Vieto o tom, že v Kragujevaci v roku 1918, keď došlo k vzbure 71. trenčianskeho pluku voči vedeniu rakúsko-uhorských vojsk, kde boli popravení 44 vojaci, boli medzi nimi aj občania obce Riečnica, desiatnik Jozef Žoviak, v tom čase 28 ročný a čatár Ján Hudec, 30 ročný. V obci sa nachádzali plakety na túto udalosť.

  • Riečnicu v rokoch 70. a 80. tych pravidelne navštevoval profesor matematiky a fyziky z Univerzity Sorbonne v Paríži so svojou rodinou, ktorý dokonca aj vlastnil drevenicu v osade Novosadovia a ktorému sa veľmi páčilo v Riečnici. Bol proti vysťahovaniu a zrušeniu obce.

  • Posledným riaditeľom vo funkčnej základnej škole v Riečnici bol Pavol Panis, ktorý neskôr v 90.-tych rokoch na ministerstve kultúry za úradovania ministra Hudeca vykonával funkciu štátneho tajomníka ministerstva kultúry.

  • V roku 1961 postihlo časť obce Leskové veľký zosuv pôdy, ktorý postihol celkovo devätnásť gazdovstiev. Títo občania sa vysťahovali. Ich potomkovia sú v súčasnej dobe v oblasti Komárna a Hurbanova. V dôsledku zosuvu pôdy došlo k prehradeniu rieky Riečnica - Bystrica a nad obcou vznikla dočasne dosť veľká vodná dočasná nádrž, ktorú odstraňovali vojaci. V tejto dobe sa dostala obec aj do pozornosti médií v celej republike. Predpokladáme, že dočasná vodná nádrž, ktorá bola v priebehu niekoľkých dní zlikvidovaná, sa stala nešťastou inšpiráciou pre vodohospodárov na realizáciu vodného diela.

  • Viete o tom, že obec Riečnica v priebehu svojej histórie mala viaceré názvy maď. Rjecsnica a pravdepodobne v rokoch 1905 - 1920 Veseleny. Naši predkovia pravdepodobne chceli takto prejaviť svoju spolupatričnosť a súnaležitosť k strečnianskemu pánstvu a žilinskému okresu, do ktorého obec historicky vždy patrila.

  • Viete o tom, že v Riečnici boli natočené časti slovenských filmov a to: Pole neorané, Povstalecká história (v časti obce u Rybov) a Sedím na konári a je mi dobre od režiséra Juraja Jakubiska (v časti u Poništa a u Novosadov).

  • Riečnica bola predmetom záujmu výtvarníkov. Viackrát ju navštívil i národný umelec akademický maliar Martin Benka, ktorý má z Riečnice viacero skíc a malieb. Jednu z malieb menšieho formátu, olej, sme objavili v múzeu Martina Benku v Martine, na ktorej sú zobrazené riečnické gazdiné, ktoré kráčajú po Urvisku smerom Do Novosadov a Do Poništa. Obrázok bol namaľovaný začiatkom 60-tych rokov tesne po zosune pôdy v oblasti Lieskové. Riečnicu i v súčasnej dobe rád navštevuje akademický maliar Ondrej Zimka, ktorý ju považuje za jeden z najkrajších kútov Slovenska.

  • Počiatkom 70-tych rokov boli na novom cintoríne pod vedením p. farára Rudolfa Baránka a kolektívu chlapov pod vedením p. Štefana Judáka odkryté základy kaštieľa pozostávajúceho z kamennej klenbovej pivnice a kamenných základov pozostávajúcich z viacerých miestností. Rozmery budovy boli podľa zachovaných údajov 17 x 27 m, to znamená, jednalo sa o dosť veľkú budovu, ktorej súčasťou mala byť i malá kaplnka. Klenbová pivnica tvorila vyvýšený kopec na novom cintoríne, na ktorom bol postavený veľký drevený kríž. Táto pivnica i základy sú tam pravdepodobne dodnes. Stavba na základoch bola pravdepodobne drevená a z tej sa nezachovalo k času skúmania nič. Kaštieľ pravdepodobne patril rodine Lowenburgovcov z Tepličky nad Váhom a zároveň i majiteľom Strečianskeho hradu, pod ktorého správu Riečnica ako obec v minulosti patrila.

  • Akademický maliar Milan Laluha, člen skupiny Galandovcov, v súčasnej dobe tvorí a pracuje v Bratislave, narodil sa 11.11.1930 v Tekovských Lužanoch. V rokoch 1950 - 1955 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Jeho brat Ivan Laluha, dlhoročný poslanec Slovenskej národnej rady i predtým Federálneho zhromaždenia ČSSR. Ich otec Ján Laluha sa narodil v Riečnici v roku 1903 alebo v roku 1904.

  • Členovia známej folklórnej skupiny z Terchovej, bratia Muchovci. Ich matka sa volala Rechtoríková a pochádzala z Riečnice zo Zvadlivej, ich dom stál na lúkach, kde mal chatu Vincent Danihel. Jej rodný dom pravdepodobne odkúpila rodina Jankovičovcov, ktorí ho priemiestnili do ústredia obce a bývala v ňom rodina Jankovičová. Basista folklórnej skupiny Muchovci Patrinčiak má za manželku Hvizdákovú, pôvodom z Riečnice.

  • Akademický maliar Milan Opálka, v súčasnej dobe pedagóg na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, predtým i starosta v Terchovej. Jeho starý otec pochádza z Riečnice od Opálky.