header

Fórum

Ak chcete pridať nový príspevok stlačte:

Všetky údaje sú povinné

104

K 104 hlasujúcim,ktorí považujú vysťahovanie takmer 3000 ľudí za správne riešenie chcem povedať:Choďte sa pozrieť na cintorín do Novej Bystrice,kde by mal byť presťahovaný 1 zo styroch cintorínov v Riečnici.Podľa všetkého je to presťahovanie formálne a telá veľa nebohých ostali na pôvodnom cintorine zarovnanom bagrami a posadené stromami,aby nebolo možné nič identifikovať.To sa robí v civilizovanej spoločnosti? Tých 104 hlasujúcich si asi myslí,že áno.Nechávame na úvahu vsetkých,ktorí sa o našu stránku zaujímajú.

Pridal admin, 17.11.2017

Acampora

Volám sa Gina Acampora a rozprávam sa ako najšťastnejšia osoba v celom divokom svete dnes a povedala som si, že akýkoľvek veriteľ, ktorý zachráni moju rodinu z našej chudobnej situácie, budem hovoriť meno celému divokému svetu a ja som taký že moja rodina je späť navždy, pretože som potrebovala pôžičku vo výške 100 000 eur, aby som začala celý svoj život, kvôli mojej profesii, pretože som jediná mama so 4 deťmi a celý svet sa zdal byť zavesený na mňa, kým som sa stretol Boha poslal pôžičku Spoločnosť, ktorá zmenila môj život a život mojej rodiny, Boha strach firmy, Nora Mildred, ona bola záchranca BŮH zaslaný na záchranu mojej rodiny s pôžičkou 100.000 eur kontaktujte jej noramildred.loan@hotmail.com

Pridal Gina, 14.11.2017

104

Každá obec má ako celok vytvorený system silných osobnosti resp.celých rodín, ktoré sa poznajú, dlhodobým spolunažívaní majú vytvorené vzťahy vzájomnej pomoci i nepomoci v rôznych situáciach, ktoré vzťahy sa náhle roztrhli. Silní jednotlivci a celé rodiny začali v rámci pudu sebazáchovy odchádzať a unikať z ohrozeného priestoru v obci a slabší zostavali a čakali na pomoc zvonka, ktorá bola nedôstojná obety.Ľudia z dediny, najmä prestárli a opustení ,ktorí mali v pôvodnej obci svoje dôstojné miesto boli vystavení vysmechu,straty pocitu bezpečia a chuti k životu.A tak aj v osamelosti v cudzom prostredí nedôstojne opuštali tento svet.Tých mi je ľúto, lebo boli súčasťou našich životov,častokrát dobrí ľudia,dokonca niektorí jedineční.Netreba spomínať mená,každý si vie zo svojho okolia spomenúť na niekoho.Plus z nasej doliny sme neboli vôbec odkazaní na Čadcu.Čadca nám bola okresným mestom iba od r.1960, nemali sme k nej vytvorení žiadny vzťah, skôr k Žiline, alebo k Čechám, nič nám v podstate nemohla dať.Vidieť to aj na tom ,aký progres vykonali ľudia a rodiny,ktoré sa odsťahovali mimo Čadcu a ktorí do tohoto mesta.Nech sa nikto za toto neurazí z rodákov,ale je to tak.

Pridal Admin, 09.11.2017

potrebujete

potrebujete núdzový úver pošlite nám teraz: barryhonestloancompany47@gmail.com Vďaka

Pridal barry, 08.11.2017

Milan

Milan 104 hlasujúcich za áno, môžu byť iba ľudia, ktorí tam nežili, nepoznajú ten pocit, keď všetko razom im vezmú a nemajú nič....nemôžu to pochopiť. A vieme, že pôvodne mala byť priehrada inde vybudovaná nie v Riečnici a Harvelke. Smutné...

Pridal olga, 07.11.2017

Prehlásenie k 104 hlasujúcich

K dnešnému dňu na našej stránke zahlasovalo celkom 104 respondentov,že vysťahovanie 2 dedín pre vodnú nádrž bolo správne. Hladobanie je anonymné a nevieme o koho sa jedná,ale považujem za vhodné dať k tomuto toto prehlásenie.Každý človek sa v priebehu života hľadá a dozrieva. Keď je mladý chcel by bývať v centre diania najradšej niekde v centre mesta,kde to žije,kde sú bary, zábava,rýchla dostupnosť všetkého atď.Keď je človek v strednom veku, najradšej by sa presunul niekde do tichšieho prostredia,tichej ulice,kde je pokoj a kľud.A keď sa človek blíži k starobe, vyhladáva nielen ticho a kľud,ale najradšej slepú ulicu,kde je nielen kľud, ale aj pocit bezpečia,kde každý pozná každého a rýchlo spoznajú cudzieho človeka.Pocit bezpečia je pre človeka jeden z najdôležitejších a je potrebný a sprevádza nás od narodenia až po smrť. MY SME VŠETKO NARAZ STRATILI.Svoju slepú ulicu,ktorou bola riečnická dolina,príbuzných,priateľov a známych,zákutia doliny nám blízke a tým aj pocit bezpečia,ktorý je pre človeka tak potrebný.Čo sme za to dostali.NIČ. Len výsmech ,utrpenie a podrazy okolitého sveta.Takže odkazujem všetkým 104 hlasujúcim k dnešnému dňu nech idú do p.dele,lebo vodná nádtž za dala postaviť aj na inom mieste a za menej obeti.

Pridal Milan, 03.11.2017

KREDIT

VÁŽENÁ PÔŽIČKA, XMAS LOAN JE TU NOC NIE S NÍZKOU MIERU 1% Potrebujete urgentnú pôžičku na začatie podnikania pred Vianocami potrebujete Xmas pôžičku? dávame spoločnosti a jednotlivcovi, takže ak potrebujete naliehavú pôžičku teraz do 12 hodín, môžeme vám poskytnúť pôžičku bez oneskorenia v poriadku Xmas pôžička je k dispozícii teraz nízka úroková sadzba 1%: kontaktujte nás priamo na tejto adrese: [REMY.CREDIT111@gmail.com] Celé meno:.............. Krajina:.......... Štát: .......... Množstvo: .................. Trvanie úveru: .......... Telefónne číslo:............. Povolanie: ............ Dátum narodenia:....... ,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,, Názov spoločnosti: REMY.FINK CREDIT E-mailová adresa spoločnosti: {REMY.CREDIT111@gmail.com} Spoločnosť NMLS ID: 517219 Prajem ti všetko najlepšie, REMY.FINK ...

Pridal REMY.CREDIT, 03.11.2017

http://www.riecnica.com/?run=content&id=4752&lang=sk

Ahoj, Moje meno je Amber som tu, aby som vám odporučil legitímnemu veriteľovi, ktorý mi dal pôžičku vo výške 15 000 dolárov. Jeho meno je pán Jerry Jones z finančných investícií jerry jones, chcel by som vás naliehať na všetkých, ktorí potrebujú finančnú pomoc, aby ho láskavo kontaktovali e-mailom Vaša žiadosť o úver: jerryjonesfinancialinvestments@gmail.com

Pridal Amber, 30.10.2017

SVEDECTVÁ

VÍTAZ Z NÁSILIE, ALE VYŠŠÍ VIKTOROM PROSTREDNÍCTVOM SPOLOCNOSTI ÚVEROV AMAŽIEN MÔJ NÁND JE IZABELA, zdvihne moje srdce, aby skutocne používal toto médium na záchranu nevinných ludí, ktorí by sa dostali do zlých rúk a chcú získat on-line pôžicku. So všetkou pokorou chcem osobne varovat všetkých uchádzacov o online požiciavanie, aby boli velmi opatrní, ked sa snažia získat pôžicku, pretože to nie je žiadna správa, že podvodníci sú nekontrolovatelní všade na celom internete, ktorý tvrdí, že ponúka pôžicku. Predtým som bola obetou a slávnostne dúfam, že ste vítazom, ak máte záujem o slovo. Pred niekolkými mesiacmi som bol financne napätý a kvôli mojej zúfalstve som bol scammed niekolkými on-line veritelov. Všetka nádej bola skoro stratená, kým spolupracovník navrhol, AMAIZENLOANS COMPANY online dôveryhodný a dôveryhodný veritel pre mna, pretože som bol takmer na okraji môjho života vzhladom na stratu okolo 45.000, Ako by to Boh mohol, požiadal som o pôžicku od spolocnosti AMAIZENLOANS COMPANY pod JOHANOU (spolocné zamestnanecké odporúcanie) a WOW za menej ako 12 pracovných hodín. Dostal som kreditný záznam potvrdzujúci, že môj úcet bol pripísaný na úverový fond vo výške 45.000,00 pôvodne som požiadal. Ak po tom, ako Boh stratí vela, mi ukázal svetlo s pomocou spolocnosti AMAIZENLOANS COMPANY, aj ty si bez pochýb môžete tiež získat pôžicku od tejto renomovanej inštitúcie poskytujúcej pôžicky. VŠETKO, ak vy, váš vztah alebo akákolvek uzavretá osoba zúfalo potrebujú pôžicku, KONTAKTUJTE alebo pomôžte tejto duši komunikovat s AMAIZENLOANS COMPANY prostredníctvom e-mailu na adrese amaizenloan@yahoo.com

Pridal IZABELA, 28.10.2017

Martina Pálešová-Chrenová

Ďakujeme za upozornenie. Označili sme prastarú matku Teréziu Podhorskú. Ceníme si, že ste všímavá ale predovšetkým to, že poznáte svojich predkov. To je obdivuhodné!

Pridal Administrátori., 16.10.2017

neznáma žena

Na fotografii z Laluhovej nazov Jofína a neznáma žena- už nieje neznáma je to p.Terézia Podhorská je to moja prastará mama

Pridal Martina Pálešová-Chrenová, 10.10.2017

Smútočné oznámenie.

Dňa 28.9.2017 zomrel Ivan Šimek, syn nebohého Ignáca a Marty Šimekovej, bývajúcich na Bystričke pri Martine, pochádzajúcich z Riečnice od Opalky.Pohreb Ivana Šimeka sa uskutoční 2.10.2017 o 15.00 v Dome smútku na Bystrička. Vyjadrujeme úprimnú sústrasť rodine zosnulého Ivana.

Pridal Administrátori., 29.09.2017

Ďuraškovia.

Zdravím všetkých. Ak má niekto spojitosť s osadou Duraskovia nech ma prosím kontaktuje. Ďakujem Palo.jancovic@gmail.com

Pridal Administrátori., 19.09.2017

gondolencia

Touto cestou vyslovujem uprimnu sustrast rodine Steinbengerovej a Janovskej po zosnulom Borisovi Steinbengerovi. Cest jeho pamiatke, nech odpociva v pokoji. Miro Chreno

Pridal Miroslav Chreno, 13.09.2017

Smútok

Pociťujem veľký smútok pri ozname o Borisovej smrti.Taký mladučký!Veľmi dobre si pamätám na jeho veselosť.Úprimnú sústrasť všetkým pozostalým. Helena

Pridal helena, 11.09.2017

Oznámenie o úmrtí.

Rodina Steinbergerová a Janovská s veľkým žiaľom oznamujú, že dňa 9.9.2017 po ťažkej chorobe zomrel Boris Steinberger vo veku 52 rokov.Posledná rozlúčka s Borisom sa uskutoční 12.9.2017 o 14,00 v Dome smútku U Krkošky v Čadci.

Pridal Administrátori., 10.09.2017

Kondolencia.

Vyjadrujeme hlbokú sústrasť rodine Steinbergerovej a Janovskej nad smrťou manžela, syna, otca, brata, nášho rodáka a priateľa, Borisa Steinbergera. Na Borisa budeme vždy spomínať ako na veselého chalana, ktorý nás svojimi figliarstvami v Riečnici zabával.Zachováme si v pamäti aj chvíle osobných stretnutí, či rozhovory na stretnutiach rodákov v Riečnici, ktorých sa rád zúčastňoval. 1.7.2017 sme sa stretli naposledy. Aj on sa bol rozlúčiť s Riečnicou, ako to sám vyjadril. Nech ho Pán Boh odmení za všetko dobro, ktoré vykonal a nech je milostivý jeho duši. Boris, budeš nám veľmi chýbať...

Pridal Administrátori., 10.09.2017

Kondolencia

Vyjadrujem hlbokú úprimnú sústrasť rodine Steinbergerovej a celej rodine Janovskej nad smrťou Borisa.Boris odpočívaj v pokoji.

Pridal Marta Šimeková-Truchlá, 10.09.2017

výzva

Pozdravujem rodákov. V sobotu 2.9.2017 na Kláštorskom jarmoku (okres Martin) som sa stretla s jedným pánom a po krátkom rozhovore, že som rodáčka z Riečnice sa mu zaiskrilo v očiach. Spomenul si, že vojenčil s kamarátom z Riečnice,Jánom Holienčinom (ročník 1957). Vraj by sa veľmi rád s ním skontaktoval. Kamarát vojak sa volá p. Delinčák. Ak náhodou poznáte menovaného Jána Holienčina, napíšte buď na túto stránku, alebo na môj osobný e-mail (maria@balacinova.sk) Veľmi pekne ďakujem a ešte raz pozdravujem. Mária

Pridal maria, 06.09.2017

Odkaz MJB

Skús nám pomôcť a poraď ako sa zbaviť týchto rušivých mailov.Platíme operátora,avšak vymazujeme to my,keď pomožeš budeme veľmi spokojní...

Pridal Admin, 03.09.2017

O HODOCH V RIEČNICI 2017

Milí rodáci, návštevníci a priatelia! S potešením sledujem, že stúpa pozitívnych reakcií na Fb, na "Hody v Riečnici 2017". S tými, ktorí nenavštevujú našu skupinu na Fb, sa chcem zdieľať o našej spoločnej akcii. Osobne som si myslela, že po oficiálnom stretnutí rodákov 1.7.nebude v Riečnici taká návšteva. Veľmi milo som sa však prekvapila. Niektorí sme sa stretli už v piatok, pretože rodinné udalosti viacerým v sobotu nedovoľovali prísť. Krásny slnečný deň sme využili na turistiku NAŠOU krásnou Riečnicou, ale aj putovaním do Harvelky ku kaplnke Najsv.Srdca Ježišovho. Potešili sme sa aj z toho, že už konečne začali rásť hríby! Podvečerná a večerná opekačka, rozprávanie, spev pri hudbe harmoník Tóna, Janka či Evky trval do noci. Nevystrašila nás ani večerná búrka. Po polnoci sme sa uložili do áut, stanov a zaspali sme ako "doma". V sobotu sme mali povinnosti, lebo sme čakali návštevníkov. Obetaví Vlado a Helenka Kotvasovci doviezli kotlíky, mäso, stan a mohli začať variť guľáš. Zároveň sme upratali a pripravili kostol na sv.omšu. Do 12.00, kedy začala sv.omša, poprichádzalo pomerne veľa návštevníkov, napriek oblačnému počasiu. Naša púť do Riečnice bola spojená so spovedaním, modlitbou ruženca a sv.omšou v kostole Narodenia Panny Márie. Ako nás povzbudil Vdp.Klimant na kázni, že máme zachovať úctu k Panne Márii, lebo naši predkovia postavili kostol a my sa na toto sväté miesto môžeme vracať. Po duchovnom programe začala hostina pri guľáši a dobrotách, ktoré návštevníci priniesli a ochotne ponúkali. Do spevu vyhrával na heligónke virtuóz pán Gabaj a Tóno Danihel. Spievali a zabávali sa skutočne všetky vekové kategórie. V prestávkach sa spoznávali a rozprávali bývalí susedia, dávno odsťahovaní alebo tí, ktorí na stretnutia nechodia často. Keď sme my odchádzali, zábava bola v plnom prúde. Srdečne ďakujem všetkým, ktorí pomohli s prípravou, priebehom stretnutia a tým, ktorí prišli. Nech na seba nezabúdame a vraciame sa do svojho vzácneho rodiska. PS: Postupne zverejníme fotografie z akcie vo fotogalérii. Už sa tešíme!

Pridal Anna Špidusová r. Buchová, 03.09.2017

toto nieje o Riečnici

dosť často sa stretávam s oznammi typu požičiam ...myslim že na tuto stranku to nepatrý a keby chceli admimistratotory taketo stranky by sa dali zablokovať ...podobne ponuky

Pridal MJ-B, 02.09.2017

úprimnú sústrasť

Dovoľte,vyjadriť celej rodine Poništovej,úprimnú sústrasť vo vašom zármutku.Hanka,odpočívaj v pokoji

Pridal Angelka a Ferko, 20.08.2017

HODY V RIEČNICI 2017

Vážení rodáci, priatelia a sympatizanti. Dovoľujeme si Vás pozvať na 3.stretnutie v Riečnici z príležitosti hodov, ktoré sa konali na sviatok Narodenia Panny Márie 8.9. Dátum tohoročného stretnutia sme stanovili na 1. a 2.9., keďže je štátny sviatok. Stretnutie teda začína 1.9 okolo obeda a hlavný program sa uskutoční 2.9.o 11,00- tj. mariánska pobožnosť. Opekačka, hudba, spev a rozprávanie bude prebiehať nepretržite. Ubytovanie, stravu a nápoje si každý zabezpečí sám. Voda je k dispozícii. Dúfame, že aj hríby už budú. Počasie nám dúfame, Pán Boh požehná. Prosím, prineste dobrú náladu, ak máte staré fotografie, hlasy a hudobné nástroje. Prístupová cesta je prejazdná, čiastočne opravená, v lepšom stave ako 1.7.2017. Tešíme sa na seba. Dovidenia.

Pridal Administrátori., 19.08.2017

ťažba

Dobry den. Nie som pozastaly po povodnych osadnikoch a ani nemam ziadny iny vztah k povodnym vysidlenym obciam. Tuto lokalitu som navstivil ako turista a zarazilo ma, v akom rozsahu okolo vodnej nadrze prebieha tazba dreva. Na Vasu stranku som sa dostal, ked som hladal informacie o povodnych obciach a dovodoch, preco muselo dojst k vysidleniu. Kedze sa v okoli VN jedna o ochranne pasmo, ako je mozne ze tam prebieha tazba dreva? Okolo celej VN su desiatky skladok dreva a aktivny lesni robotnici s tazkou technikou. Vie mi toto, prosim, niekto vysvetlit?

Pridal Rado, 18.08.2017

Smútočné oznámenie

Smutiaca rodina oznamuje všetkým príbuzným a známym, že dňa 3.8.2017 nás vo veku 62 rokov navždy opustila naša rodáčka od Poništa - Anna Poništová, rod. Brisudová, manželka Ladislava Poništa, po dlhej a ťažkej chorobe, bývajúca v Nových Sadoch. Posledná rozlúčka so zosnulou sa bude konať v sobotu t.j. 5.8.2017 o 13,00 hod. v Rímsko-katolíckom kostole v Nových Sadoch. Kto ste ju poznali, spomeňte si na ňu a venujte jej tichú spomienku. Hanka, odpočívaj v pokoji!

Pridal Angela, 04.08.2017

Kondolencia.

Vyjadrujeme úprimnú sústrasť rodine zomrelej Anny Poništovej, rodenej Brisudovej. Odpočinutie večné daj jej Pane!

Pridal Administrátori., 04.08.2017

spomienka

..Krásna krajina až ma srdiečko zabolilo ked som si spomenula ako som tam navštivovala starých rodičoch..rodáci držte sa mate byť načo pyšní..pozdrav z Radôstky

Pridal spomienka, 27.07.2017

OZNAM.

Do fotogalérie rok 2017 sme vložili fotografie zo stretnutia 1.7.2017.Potešte sa na zo seba a zo svojich známych. Ak niekto chce prispieť nejakou fotografiou, prosím poslať na adresu spidusova.anna@gmail.com. Ďakujeme. prajeme Vám príjemné dni dovolenky. Tešíme sa na "Hodoch v Riečnici" 1-a 2.9. 2017. Dúfame, že bude lepšie počasie, ako v júli.

Pridal Administrátori., 16.07.2017

stretnutie

Musím sa aj ja pripojiť k rozhorčeným rodákom a návštevníkom, ktorí sa zúčastnili stretnutia v Riečnici. Radosť a príjemné zážitky nám pokazili nezodpovední kompetentní, ktorí nám sťažili a podaktorým aj znemožnili prístup do rodného kraja. Stretnutie sa organizuje pravidelne v rovnakom termíne a preto je nepochopiteľné, že nám „zarúbali cestu“ tesne pred stretnutím. Cesta je v katastrofálnom stave veľa rokov a rok čo rok sa jej stav len zhoršuje. Je zarážajúce, že tí, ktorí cestu zdevastovali pri vývoze dreva, podotýkam z lesa, ktorého vlastníkmi sú aj rodáci z Riečnice, nemajú snahu cestu udržať alebo opraviť do takého stavu, aby bola prístupná aj tým, ktorých dedičstvo obhospodarujú. Na druhej strane veľká úcta a vďaka patrí predovšetkým ženám Danihelovej rodiny, ktoré každoročne vyriadia a vyzdobia náš kostolík, poľovníckemu združeniu Riečnica Háj a všetkým, ktorí sa podieľali na príprave stretnutia. Ešte raz veľká vďaka....

Pridal Emília, 10.07.2017

Pohoršenie

Áno, vážení a milí spolurodáci! Vyjadrujem v mene našej rodiny veľké pohoršenie a s poľutovaním musím konštatovať, že tentokrát naše Stretnutie rodákov bolo veľmi narušené nezodpovedným až život ohrozujúcim činom tých, ktorí sa podpísali pod nevydarenú "úpravu" prístupovej cesty do nášho rodného kraja. Za celé tie roky, čo sa vraciame na tieto miesta spomienok bola cesta najhoršie pripravená a tie kamene, len zázrakom nespôsobili ujmu na zdraví, pretože čo sa týka nášich motorových "tátošov", zopár ich bude v zlom spomínať. Sprevádzal nás strach a úzkosť, či popri odstavených, už situáciu nezvládnuteľných motorových vozidiel sa to naše bezpečne prepraví, niekedy až na hrane zvážujúceho sa terénu... Je to naozaj taký neriešiteľný problém??? Či je málo to, že sme boli nútení pretrhnúť silné putá našich otcov a materí s ich rodnou hrudou??? Chceme len pokračovať s úctou v zachovaní spomienok a pamiatky na našich predkov. Je to naša povinnosť a prejav spolupatričnosti živých , aj tých vo večnosti. Veď to je už jediné, čo môžeme urobiť. Vážiť si život, ktorý prežili naši rodičia a starí rodičia, ďakovať za to, čo nám v skromnosti dali, za výchovu, lásku a pokoru. A to musíme odovzdávať aj naším deťom, aby sa nikdy nezabudlo na to, kde sú ich korene, aby sa v spomienkách vždy radi vracali na tieto miesta a pokračovali v tom, aj vtedy, keď už nás nebude. Nič viac... Tak sa pýtam, kto za to môže??? Kde treba hľadať riešenie tejto zapeklitej situácie??? Vyzývam všetkých, ktorým záleží na tom, aby náš rodný kraj nepadol do zabudnutia, aby sa zapojili do diskusie a spolu sa nám možno podarí "pritlačiť" kompetentných. Pozdravujem a verím, že silná spolupatričnosť nám pomôže nájsť tú správnu cestu a to myslím aj tú našu "nepodarenú", ktorá nám mnohým "leží v žalúdku" už dlhé roky.

Pridal Mária, 02.07.2017

Cesta -" necesta".

Reagujem tiež na to, ako si z návštevníkov stretnutia v Riečnici "vystrelili odborníci na úpravu ciest", keď nám nasypali na cestu kamene, lebo inak sa to nedá nazvať. Narušilo to veľmi príchod a vôbec stretnutie, pretože viacerým kamene spôsobili poškodenie áut. Neviem, či si uvedomili, že do Riečnice prídu okrem rodákov aj cirkevní predstavitelia...Neviem, či by si toto dovolili, keby návštevu ohlásili politickí predstavitelia. Či by úpravu cesty nechali na posledné dni a odflákli ju rozhádzaním kameňov po ceste.

Pridal Anna., 02.07.2017

REAKCIA NA KRITIKU OPRAVENEJ CESTY DO RIEČNICE

Vážení rodáci a návštevníci našej stránky! Nedá nám nereagovať na slová rozhorčenia, ba až hnevu nad tým, ako nám opravili prístupovú cestu do Riečnice pred stretnutím. Táto "oprava" bola robená pár dní pred stretnutím. O stave cesty sme nevedeli, inak by sme Vás boli dopredu informovali.Ešte týždeň pred tým boli viacerí z nás urobiť prípravy na stretnutie. Boli tam privezené kopy materiálu na opravu cesty. Takže sme sa domnievali, že sa pripravuje seriózna oprava zničenej cesty. Oprava bola prevedená tak, že v reportáži Markízy v jej správach bola kritizovaná v úvode oprávnene. Skutočne by sa malo apelovať na kompetentných ľudí, aby nám umožnili prístup do našej rodnej dediny osobnými autami, nie iba traktormi.

Pridal Administrátori., 02.07.2017

cesta-necesta

Milí rodáci!Čo iné nám ostáva?!Žeby sme znova putovali "po svojich?!"My sme to skúsili druhou stranou a naspäť sme aj s bratom znova po tej istej trase a vraj sme urobili dobre, aj keď...Jožko vravel, že tým "tankodromom", ktorým do Riečnice prišiel, to bolo hrozné, predsa len tá druhá trasa bola o málinko lepšia.Mne sa to však nezdalo.Milí moji!To si fakt nezaslúžime odplatu za to všetko, čo Naši rodičia a v konečnom dôsledku i My sme museli obetovať?!My len tak málo chceme-po "ľudsky"sa vracať na miesta, ktoré sú pre Nás drahé!!!

Pridal ovierka, 02.07.2017

Stretnutie rodákov v Riečnici,

Polovnícle združenie Riečnica Háj v spolupráci s obcou Nová Bystrica organizuje stretnutie rodákov v obci Riečnica 1.júla / v sobotu /.Sv. omša sa bude konať o 13.00 hod.Srdečne pozývame.

Pridal Admin, 24.05.2017

Kondolencia.

Vyjadrujeme úprimnú sústrasť rodine zomrelej Márie Ondráškovej.

Pridal Administrátori., 14.05.2017

Smútočné oznámenie

Oznamujeme všetkým priateľom a známym, že dňa 24.1.2017 nás vo veku 90 rokov navždy opustila naša sestra, švagriná a teta Mária Ondrášková z Harvelky (od Laboša), ktorá bývala v Nových Sadoch. Kto ste ju poznali venujte jej tichú spomienku a modlitbu. Smútiaca rodina

Pridal Marta, 10.05.2017

Kondolencia

Vyjadrujem uprimnu sustrast pribuznym zomrelej Pauliny Gardlikovej nech odpociva v pokoji rod. Chrenova od Brhla

Pridal Angela B., 06.05.2017

smutocne oznamenie

dna 1.5.2017 zomrela vo veku 90 rokov Pavlina Gardlikova, rodacka z Riecnice od Brhla, dcera Jozefa Gardlika a Anny Gardlikovej (rod. Ondrejcovej). Posledna rozlucka bude 4.5.2017 o 15,00 hod. v kostole krala Stefana v Oslanoch. Cely zivot pracovala vo fakultnej nemocnici v Martine na plucnom oddeleni. Kto ste ju poznal, venujte jej tichu spomienku. Teta odpocivaj v pokoji. Miro Chreno

Pridal Miroslav Chreno, 02.05.2017

maria

Vyjadrujeme rodine Františky Kotvasovej úprimnú sústrasť, nech odpočíva v pokoji a nech jej svetlo večné svieti Amen. Rodina Slivková od Opálky

Pridal maria, 01.05.2017

Smútočné oznámenie

Dňa 26.04. 2017 zomrela vo veku 88 rokov Františka Kotvasová dcéra Anastázie a Štefana Kotvasa z Riečnice. Kto ste ju poznali, venujte jej prosím tichú spomienku. Ďakujeme. Pohreb sa uskutoční na žilinskom starom cintoríne v utorok 2.05. 2017. Krstné deti Hanka, Štefan, Jozef, Jano, Vlado, Palo, Maja.

Pridal Anna Nebusová rod. Kotvasová, 28.04.2017

VEĽKÁ NOC

Sviatky plné milosti, požehnania a hojnosti od vzkrieseného Spasiteľa.

Pridal Anna Špidusová., 14.04.2017

info

Svätá omša bude 1.7.2017 o 13hod.v Riečnici

Pridal Mária, 06.04.2017

Kondolencia.

Vyjadrujeme úprimnú sústrasť rodine zosnulého Antona Chrena.

Pridal Administrátori., 18.03.2017

smutocne oznamenie

V Novej Bystrici zomrel Anton Chreno vo veku 67 rokov, rodák zo Stanovej Rieky, syn Františka Chrenu a Františky Chrenovej rod. Guštanovej. Dňa 10.02.2017 pochoval po dlhodobej a ťažkej chorobe manželku Máriu Chrenovú rod. Kubatkovú. Posledná rozlúčka so zosnulým bude v sobotu 18.03.2017 o 13,00 hod., v kostole v Novej Bystrici. Kto ste ho poznali, venujte mu tichu spomienku. Touto cestou vyjadrujem úprimnú sústrasť rodine Chrenovej a Kubatkovej. Česť jeho pamiatke. Miro Chreno z Oslian

Pridal Miroslav Chreno, 14.03.2017

informacia

Prosim o informacie rodin Hancinskych a Huskovej z Harvelky. Ak ma niekto vedomost aj roky 1700-az po dnesok, budem povdacna.

Pridal Tatiana, 01.03.2017

Spomienka

Vyjadrujeme úprimnú sústrasť rodine Šutiakovej pri úmrtí Sláva Šutiaka. Zaspomínam na časy minulé, keď Slávo ako mládenec bol častým návštevníkom na fare u p. Baránka a keď bolo treba pomáhal aj kostolníkovi. Pôsobil v Baránkovej kapele ako bubeník. Všetci traja spolu kuli plány ako odokryť ruiny letohrádku na cintoríne, no do dnešného dňa sa to nepodarilo. Spolu s kostolníkom hľadali na Rybovskom vrchu televízny signál, aby sa na obrazovke na fare ukázali aspoň nejakí duchovia, keď sa blížil dôležitý hokejový prenos. Kostolník a p. Baránek sa odobrali do večnosti v jeden deň a to 22. mája 2000, p. Baránek ráno a kostolník večer a Slávo sa takmer po 17-tich rokoch pobral tiež za nimi. Nech odpočíva v pokoji! Rodina Judáková, Slivková, Masnicová

Pridal Angela, 25.02.2017

Amália Jelenčiaková

Práve som objavila túto stránku...nuž, úprimne, som nadšená a dojatá zároveň! Ani som netušila, kam sa až dopátram a toto tu je skutočne truhlica pokladov. Srdce mi zviera smútok nad históriou tohto nádherného kraja...a všetkými ľuďmi, čo museli odísť. Som vnučka p. Amálie Jelenčiakovej /*1909-?/. Vydala sa za môjho deda Martina Romančíka z Terchovej, neskôr sa presťahovali s deťmi do Pezinka. O babičke neviem takmer nič. Pamätám si ju ako dieťa ako ku mne naťahovala ruky... bola už slepá. Prosím, vedel by si niekto na čokoľvek o nej a jej rodine spomenúť? Úprimná vďaka! MR

Pridal MartinaR, 25.02.2017

Nové fotografie.

V časti Laluhová sú pridané ešte 2 fotografie. Prosím, pozrite si ich.

Pridal Administrátori., 22.02.2017

Kondolencia.

Dnes sa v Dechticiach konala posledná rozlúčka so zosnulým Jaroslavom /Slavom/ Šutiakom od Rybov. Celej rodine zosnulého vyjadrujeme úprimnú sústrasť a vyprosujeme mu Božiu spásu. Pán Šutiak sa zúčastnil na "Hodoch v Riečnici" a umiestnení tabule u Rybov, vlani v septembri. Vo fotogalérii je jeho fotografia /Rok 2016/, na ktorej je so svojím bratom Tónom Šutiakom. Akoby cítil koniec svojej pozemskej púte a prišiel sa rozlúčiť so svojím rodným krajom.

Pridal Administrátori., 20.02.2017

Nové fotografie.

S potešením oznamujeme, že v časti Laluhová sme uverejnili nové vzácne fotografie. Poslala nám ich príbuzná pani Podhorskej, za čo jej vyjadrujeme veľkú vďaku. Prosíme o pomoc pri identifikácii jednotlivých osôb na fotografiách. Možno to bude práca pre Mira Chrena, alebo niekoho iného zo Staňovej Rieky. Ďakujeme za odpoveď.

Pridal Administrátori., 18.02.2017

OZNAM.

Zomrel náš rodák Viktor Šteininger vo veku 92 rokov.Pohreb bude 20.2.2017 o 13.00 v dome smútku v Kysuckom Novom Meste. Odpočívaj v pokoji.

Pridal Administrátori., 18.02.2017

Kondolencia.

Vyjadrujeme úprimnú sústrasť príbuzným zomrelého Viktora Steinigera. Nech jeho duša odpočíva v pokoji.

Pridal Administrátori., 18.02.2017

Úcta k pamiatke

Síce oneskorene, ale o to intenzívnejšie by som chcel vysloviť svoju sústrasť voči príbuzným zosnulej Anny Gardlíkovej (po matke z rodu Ondrejicovcov). Pravnuk Štefana Ondrejicu (syna Jozefa Ondrejicu a Anny, rod. Vangorovej, ktorí sa z Riečnice v dávnejšej minulosti presťahovali do Valče pri Martine).

Pridal Martin, 15.02.2017

Pre p. Milana Chrena

Dobrý deň pán Chreno, dlho som nenavštívila stránku, tak sa ospravedlňujem za neskorú odpoveď. Ano, presne ako ste napísali, moja prastarká mala sestru p. Jozefu Skaličanovú,ktorá žila v Lutišiach, ale žial nás navždy opustila pred rokom v januári. O iných súrodencoch viem len spočutia, lebo aj moja prastarká umrela veľmi mladá. Určite pridám nejaké fotografie, ktoré mám. Ak by som Vás mohla poprosiť o kontakt na Vás, stačí aj e-mailová adresa, rada by som sa Vás na niečo opýtala. Veľmi pekne ďakujem.

Pridal Elsene, 14.02.2017

Lalinský

Stretol som uč.Milana Lalinského asi pred 10 rokmi na hríboch vo Vychylovke.Okrem iného mi povedal,že keď prišiel do Riečnice niekedy v 60.rokoch keď videl mladú Vilmu Stračiakovu teraz Repovú,že sa uplne podobala na jeho matku v mladosti a hneď si bol istý,že sú príbuzní.Ďalej mi povedal,že nikde inde ako v Riečnici nedosiahli v okolitých obciach taký výsoký pomer vysokoškolákov k pomeru žiakov v triedach ako v Riečnici.Zdalo sa mi ,že bol na to hrdý a zároveň chcel týmto potešiť i mňa.Podarilo sa.Od vtedy som ho však už nevidel.

Pridal Milan, 12.02.2017

Straciak

Volam sa peter straciak 1961.Rad by som sa pripojil k diskusii k nasmu priezvisku.Aj ked pochadzam z inej vetvy snad vam to pomoze dalsom smerovani.autor publikacie Stara Bystrica Milan Lalinsky bol moj bratranec,jeho matka-Helena Straciakova nar.1920 v BBudatine.otec-Jan 1884 nar.Lutise rodicom Jan Straciak a Katarina rod.Pallova.V rodine sa traduje ze bol obrhajny na teplickom panstve.Chystam sa so synom Matusom,ktoreho ste kontaktovali,pokracovat v archive v Bytcia snad sa dostaneme dalej.budem vas dalej informovat.Z ustneho podania mam aj legendu o vzniku priezviska.snad nabuduce. p.straciak@post.sk 0905 508 457

Pridal peter straciak, 04.02.2017

Dividenty za prenajom pody

Dobry deň, poprosila by som o radu.Zdedila som po matke v Riečnici nejaké pozemky a lesné porasty. Viem, že mame chodili za prenájom dividenty.Vie mi niekto prosím poradiť kde mám nahlásiť zmenu vlastníka a koho požiadať o zasielanie divident a čo je treba k tomu urobiť? Veľmi pekne ďakujem. Tomovičová

Pridal Lila, 31.01.2017

Pre pana Miroslava Chrena

Dobry vecer starky aj starka sa odstahovali na Holanovo potom na Zeleny Haj kde zili a su tam aj pochobany.odisli v roku1952 .moja stara mama bola vydata najskor za Justina Buchu velmi mlada obdovela a potom sa vydala za Cyrila Straciaka volala sa Frantiska rodena Ponistova

Pridal Denisa, 25.01.2017

Pre Olgu

Som Vilma Repová rod. Stračiaková, nar. 1955. Otec bol Antom stračiak a Mária rod. Cingelová.Poznala som iba jednu otcovu sestru Sidonu. ývali u Rybov.Z počutia viem že dom kúpili, bola to krčma.Nepoznám ostatnú otcovu rodinu, ani kde predtým bývali. Viete niečo viac o rodine ? Budem rada ak mi poviete niečo bližšie - Vilmavilma.repova@gmail.com

Pridal Vilma Repová, 24.01.2017

kondolencia

Vyjadrujem úprimnú sústrasť všetkým pozostalým po nebohom Milanovi Michalkovi.Nech odpočíva v pokoji. Česť jeho pamiatke. Miro Chreno.

Pridal Miroslav Chreno, 24.01.2017

Oznámenie o úmrtí.

21.1.2017 po ťažkej chorobe zomrel Milan Michálek, rodák od Rybov, bývajúci v Košťanoch nad Turcom. Pohreb zosnulého sa bude konať 24.1.2017 o 13.30 v dome smútku v Košťanoch nad Turcom.

Pridal Administrátori., 22.01.2017

Kondolencia.

Vyjadrujeme úprimnú sústrasť rodine zosnulého Milana /Emila/ Michálka, matke Emílii Michálkovej, rodine brata Jaroslava Michálka a rodine sestry Vierky Kšenzuliakovej. Na Milana si zachováme spomienku ako na pracovitého, skromného a dobrého človeka a kamaráta. Budeme pamätať na jeho dušu v modlitbách.

Pridal Administrátori., 22.01.2017

pre Denisu

Dobrý deň Denisa,reagujem na vašu prosbu, ktorá sa tíka vašej rodiny. Škoda, že ste neuviedla kde žijete a v ktorom roku sa odsťahoval váš starý otec Cyril Stračiak. Vaši príbuzní žili v Riečnici- časť Rybovia. V roku 1825 bol richtárom Ján Stračiak. Doporučujem vám knihu Nová Bystrica, ktorú napísal učiteľ Milan Lalinský, ktorého mama bola Stračiaková. Vaši príbuzný Jozef a Antón Stračiakoví žijú v Bobote pri Bán. nad Bebravou. Doporučujem vám návštevu Riečnice pri príležitosti sv. Cyrila a Metoda, vtedy tam máme stretnutie rodákov spojenú s omšou.Na týchto stretnutiach sa predávajú knihy zamerané na históriu Riečnice. S pozdravom Miro.

Pridal Miroslav Chreno, 20.01.2017

Pre Denisku

Dobrý deň Deniska Moja mama je rodáčka z Riečnice- osada Lieskové. Vola sa Anna Krchová, rodená Brisudová Paliculinová. Jej mama sa volala Žofia Brisudová Paliculinová, rodená Stračiaková. Žofia Brisudová Paliculinová rodená Stračiaková z Riečnice (moja stará mama), ktorá mala brata a volal sa Cyril Stračiak. Ten sa odsťahoval niekam do Komárna. Pravdepodobne Vaša mama je sesternica mojej mamy. Ak by ste chceli, môžete nás kontaktovať marettova@centrum.sk, telef.: 0907812977 Teším sa Olga

Pridal Olga, 15.01.2017

Nové fotografie,

Vážení návštevníci stránky. Získali sme nové fotografie od našich rodákov. Sú uložené v časti: u Hruškuliaka, na Laluhovej a folklórny súbor z Riečnice - fotografie od potomkov Adama Chvasteka /vystúpenie Adama Chvasteka,folklórny súbor a muzika, preberanie ocenenia a z pohrebu Adama Chvasteka/. Prajeme Vám príjemné chvíle pri pozeraní. Do nového roku zdravie, pracovnú pohodu, lásku a porozumenie v rodine.

Pridal Administrátori., 13.01.2017

Pre Denisku

Som Vilma Repová, rodená Stračiaková, narodená v r. 1955 v Riečnici, otec Anton Stračiak, nar. 18.10.1908. Rodičia - Vincent Stračiak a Mária Stračiaková, rodená Buchová. Pokiaľ Vaša matka je moja menovkyňa,napíšte v ktorom roku sa narodila a kde, prípadne kde ste sa odsťahovali. Z rodiny môjho otca som poznala jeho sestru Sidóniu, bola bezdetná a zomrela na Morave, kde žila. Ďalšia vetva rodiny Stračiakových žila niekde v Kysuckom Novom Meste syn bol p.učiteľ Lalainský, ktorý učil v Riečnici. mail - vilma.repova@gmail.com.

Pridal Vilma Repová, 12.01.2017

Pozdrav pre rodákov

Pozdravujem všetkých mojich rodákov a prajem šťastný a spokojný rok 2017 - Vilma

Pridal Vilma Repová, 12.01.2017

Pre Denisku

Pozdravujem Deniska. Ak by ste uviedli bližšie informácie a to, koľko rokov má Vaša mamička a kde teraz žijete, možno by sa ľahšie pátralo po Vašich predkoch. Tá moja spolužiačka, ktorá je menovkyňou Vašej mamy si veľmi nepamätá, ale majú v rodine rozpracovaný rodostrom, kde by sa dalo nazrieť. Ale tiež mi spomínala, že ešte bola jedna vetva rodiny Stračiakovej, či už vzdialenej, alebo blízkej, to presne nevieme. A teda, ak budete mať záujem, uveďte bližšie informácie a ak sa dopátrame, dám Vám vedieť. Alebo ma kontaktujte na môj e-mail: maria@balacinova.sk, resp. telefón 0907 406 154. Mária Balačinová, Slivková

Pridal Mária, 11.01.2017

Pre pana Miroslava Chrena

Dobry vecer obraciam sa na vas ci mi neviete pomoct zistit nieco o mojej rodine .Ide o rodinu Straciakovych Frantiska a jej manzel Cyril Straciak su to moji stary rodicia.mamicka sa vola Vilma Straciakova vopred dakujemm

Pridal Denisa, 11.01.2017

Pre Denisku a Helenku od Šutiakov.

Helenka, naozaj ide o menovkyňu Vilmy Stračiakovej od Rybov. Vilma je moja spolužiačka a som s ňou v kontakte. Teraz sa volá Repová a býva v Blatnom pri Senci. Jej súrodenci ešte žijú, okrem Jána a najstaršej sestry. Teda mamička Denisky bude niekto iný, ale môžem sa na to opýtať. Ak niečo zistím, dám vedieť. Pozdravujem Mária Balačinová, Slivková.

Pridal Mária, 09.01.2017

Pre pani Mariu Balacinovu

Dakujem bola by som velmi rada keby mi pomozete zistit nieco o mojej rodine.Moja stara mama sa volala Frantiska Straciakova jej manzel bol Cyril Straciak mamicka mala 6 rokov ked sa odtial osstahovali sem dole

Pridal Denisa, 09.01.2017

Upresnenie pohrebu Anny Gardlikovej

Pohreb nebohej Anny Gardlikovej bude 10.01.2017 o 14,00 hod. v kostole sv. Štefana v Oslanoch.

Pridal Chreno Miroslav, 09.01.2017

Pre pani Helenku od Šutiakov

Dobry den velmi ste ma potesili ze ste sa ozvala chcela by som vediet viac o zivote tam v Riecnici .nemate nahodou foto domov kde byvala moja mamicka ona nema bohuzial .ked som bola mala stara mama Frantiska mi vela rozpravala to bolo take pekne ale uz len spomienky mam uz davno zomrela.Aj z mamickinych surodencov zije len ona a sestra Maria...

Pridal Denisa, 08.01.2017

FACEBOOK

Važení priatelia dovolujeme si Vás upozorniť na možnosti facebooku Riečnica,kde prebieha intenzívna komunikacia,pretože každý uživatel može byť aktívny dava5 foto,komentáre spàjať sa napriamo I individualne.Je to dobra služba pre naše potreby a preto sa zareg.a využite na kontakt I obohatenie našej stránky.

Pridal Admin, 08.01.2017

Teplota

V Oravskej Lesnej dnes hlasia minus 37,2 stupňov,predstavte si,že tolko je I v Riečnici.Na to mali porekadlo."mráz vystípe,vymrazi,ale zdravie ochráni !"

Pridal Admin, 08.01.2017

Spomienky

Dobry vecer kto by mi vedel pomoct hladam historiu o svojej rodine moja stara mama bola rodackou z Riecnice vola sa Frantiska Straciakova

Pridal Denisa, 08.01.2017

Deniske

Ahoj Deniska.Ak je Tvoja mamička od Rybov, tak jej rodný dom stojí vo Vychylovke v skanzene. Možno je to nejaká iná Vilma. Pretože tej Vilme čo ja myslím, žije ešte určite viac úrodencov. S Tónom som bola na stretnutí z deviatej triedy:).Pozdravujem Ťa.h

Pridal helena, 08.01.2017

Historie

Dobrý večer přeji. Chtěla bych touto cetou zjistiť, zda si někdo nevzpomíná na p. Františku Kováčovou a jeji děti syny Rudu Kováče, Antonína Kováče a Štefana Kováče, dceru Annu Kováčovou. Žili také v Riečnici. Jedná se o mou babičku (Františka Kováčová) a mou maminku (Anna Kováčová). Zajímá mě historie mé rodiny. Předem moc děkuji za jekékoliv příspěvky a odpovědi. Daniela Gřundělová

Pridal Daniela, 08.01.2017

smutocne oznamenie

Dnes 7.01.2017 v Nitrianskom Pravne zomrela Anna Gardlikova vo veku 78 rokov. Dcera Jozefa Gardlika a Anny Gardlikovej rod. Ondrejcovej z Riecnice od Brhla, rodacka z potoka. Posledna rozlucka so zosnulou bude v Oslanoch v kostole sv. Stefana. Kto ste ju poznali venujte jej tichu spomienku. Nech odpociva v pokoji.

Pridal Chreno Miroslav, 07.01.2017

Kondolencia

Touto cestou vyjadrujeme uprimnu sustrast rod.Gardlikovej a Chrenovej po nebohej Anne Gardlikovej. Nech odpociva v pokoji.

Pridal rod.Chrenova-Paucinova, 07.01.2017

Spomienky

Dobry den moja mamicka pochadza z Riecnice vola sa Vilma Straciakova

Pridal Denisa, 07.01.2017

Kondolencia

Vyjadrujem uprimnú sustrasť rodině Gardlikovej - Chrenovej při úmrtí Anny Gardlikove nechť odpočívá v pokoji. Přidala rodina Klozova - Čerchlova

Pridal Anna, 07.01.2017

Pozdrav Deniske

Ahoj Deniska.Bola som v Riečnici suseda Tvojej mamičky v osade Rybovia. Chodila som do triedy s tvojim ujom Tónom.Pozdravujem mamičku aj celú Tvoju rodinku. Helena od Šutiakov.

Pridal helena, 07.01.2017

INFO

Podla oznámenia nasich čitateľov Ján Holeš zomr.23.12.2016 Svrbiciachje osoba, ktorý bol uznaný vinným a vykonal dlhoročný trest odňatia slobody za tragédiu v osade Belkovia vedla osady Holešovia z roku 1972.Svoje obete tak prežil o 44 rokov.Nech mu je zem ľahká!

Pridal Admin, 05.01.2017

Kondolencia.

Vyjadrujeme úprimnú sústrasť rodine zomrelého Jána Holeša. Zatiaľ nikto nezareagoval na oznam, pravdepodobne sa z Riečnice dávno odsťahoval.Určite si niekto z návštevníkov stránky pozrie oznam a spomenie si na zosnulého. Dominike ďakujeme za oznam.

Pridal Administrátori., 29.12.2016

Smútočné oznámenie

Dňa 23.12.2016 v Svrbiciach zomrel Ján Holeš vo veku 68 rokov. Rodák s Riečnice. Z rodu od Holešov. Tí čo ste ho poznali venujte mu tichú spomienku. Príbuzným Jána Holeša vyjadrujeme úprimnú sústrasť a zdieľame ich smútok v spojení v modlitbách za zosnulého.:(

Pridal Dominika, 23.12.2016

POCHVÁLENÝ PÁN JEŽIŠ KRISTUS!

V komore hojnosť, v rodine svornosť, na dietečkach potešenia, na statečku rozmnoženia. A všetko nech to máte, čo od Pána Boha žiadate. Požehnané Vianoce a radostné dni v budúcom roku všetkým rodákom a návštevníkom stránky.

Pridal Administrátori., 22.12.2016

Poďakovanie

Ďakujeme pani Márii za úprimné slová útechy, pekné vyjadrenia a spomienky o našej drahej mame Anne Šimekovej. Zároveň Vám všetkým prajeme príjemné a požehnané Vianočné sviatky. Ešte raz úprimná vďaka. S pozdravom pozostalá rod. Šimeková.

Pridal Marta, 21.12.2016

VIANOČNÉ PRIANIE BISKUPA VILIAMA JUDÁKA RODÁKOM

Vo fotogalérii, rok 2016 je zverejnené vianočné prianie biskupa Vdp.Viliama Judáka rodákom. V mene rodákov ďakujeme "nášmu biskupovi" za srdečné slová. Dôstojný Otec biskup, aj my Ti prajeme a vyprosujeme Božie požehnanie, silu a zdravie v Tvojom zodpovednom úrade.

Pridal Administrátori., 18.12.2016

Veselé Vianoce PF 2017

Vám prajeme .Zároveň upozorňujeme,že na facebooku sme zverejnili 15 fotografii najnä uciteľských kolektívov zo 60 a 70 rokov.Niektorých učiteľov už nepamätame.Skúste nám ich opoznať.Ďakujeme.

Pridal Admin, 17.12.2016

oprava

Brat Cecílie Podhorskej sa volal Jozef a nie František. S pozdravom Miro

Pridal Chreno Miroslav, 28.11.2016

stretnutie s rodinou

Prostredníctvom tejto stránky som sa zkontaktovala so sesternicou mojej matky. Obidve sme mali veľkú radosť.Bolo krásne pripomenúť si už zabudnuté zážitky z detstva,pozorovať na fotkách spoločné geny,vidieť známe črty tváre...

Pridal MajkaB, 23.11.2016

kondolencia

Pripájam sa k vyjadreniu úprimnej sústrasti deťom Hanky Šimekovej. Bola to jednoduchá a skromná žienka, ale veľmi srdečná, veselá a dobrá susedka, vždy ochotná pomôcť, poradiť. Takto nám ostane v pamäti, nám, ktorí sme boli súčasťou jej života hore u Opálky. Vždy zosmutniem, keď sa dozviem smutnú správu o odchode spolurodákov, pomaly vymierajú a s nimi odchádza do večnosti aj kus nášho života. Nech teda odpočíva v pokoji a nech jej svetlo večné svieti Amen.

Pridal maria, 17.11.2016

pre Milana

Ahoj Milan, chcem Ťa oboznámiť, že otec akad. maliara Milana Laluhu sa nenarodil na Laluhovej ale bol náš sused u Chrenov a vedľa mal susedov rod. Šmičkovú a Surovcovú- Masnicovú. Jeho mama pochádzala s Riečnice od Ďurany. Volala sa Eva Rybová.S pozdravom Miro.

Pridal Chreno Miroslav, 16.11.2016

pre Elsene

Ahoj Elsene, píšeš že na Laluhovej sa Ti narodila prastará mama Cecília Podhorská, škoda že si nenapísala kde žila. Pravdepodobne mala súrodencov- Františka a sestru Jozefínu Skaličanovú, rod.Podhorskú. Táto žila v Lutišach. Mala jedného syna, ktorý zomrel. Brat František mal syna Františka a dcéru Karolínu Budošovú rod. Podhorskú. Táto žije v Čechách v Novej Bystrici. S pozdravom Miro.

Pridal Chreno Miroslav, 16.11.2016

Poďakovanie

Deti po nebohej Anne Šimekovej od Opálky ďakujú rodine Slivkovej, Judákovej, Masnicovej a ostatným za prejavenú sústrasť a krásne spomienky na našu milovanú mamu.

Pridal Marta, 16.11.2016

Spomienka

Vyjadrujeme úprimnú sústrasť celej rodine zosnulej Anny Šimekovej od Opálky. Nevymizla mi z pamäti ani po dlhých rokoch. Každý rok chodievame pravidelne do Opálky, vždy si predstavím ich drevenú chalúpku s verandou, na dvore studňu so strieškou a veselú, zhovorčivú gazdinú Aničku. V jej záhradke ešte každú jar zakvitnú žlté narcisy a oranžové ľalie. Nech odpočíva v pokoji! rodina Slivková, Judáková, Masnicová

Pridal Angela, 14.11.2016

Pre Elsene

Ahoj Elsene.Pošli nám prosin tie fotky z Laluhovej na mail z úvodnej stránky.Z Laluhovej máme malo fotografii.Na Laluhovej sa niekedy okolo 1903-1904 narodil otec ak.maliara,ktorý je pojmom na Slovensku Milana Laluhu.Budeme radi keď nám pošleš komplet fotky čo máš.

Pridal Milan, 13.11.2016

Kondolencia.

11.11.2016 vo veku 75 rokov zomrela Anna Šimeková rod. Poništová z Riečnice od Opalky. Pohreb zosnulej sa koná 14.11.2016 o 13.00, začína sv. omšou vo farskom kostole v Novej Bystrici. Príbuzným Anny Šimekovej vyjadrujeme úprimnú sústrasť a zdieľame ich smútok spojení v modlitbách za zosnulú.

Pridal Administrátori., 13.11.2016

spomienky

Dobrý deň, len by som Vám chcela veľmi pekne poďakovať za túto stránku, na ktorú som len nedávno narazila. Moja prastarká pochádzala z Laluhovej, volala sa Cecília Podhorská, mám aj zopár fotiek z tejto osady. Muselo to byť nádherné miesto, a dúfam, že sa mi podarí toto miesto aj osobne navštíviť.

Pridal Elsene, 12.11.2016

Po stopách legendy 1. časť

Skrýval sa v Riečnici uhorský miestokráľ? Na legendách niekedy býva zrnko pravdy. Podľa jednej z nich sa v malej kysuckej dedinke ukrýval uhorský miestokráľ pred hnevom panovníka. Vraj si vystaval aj veľký kaštieľ, ktorému nebolo páru široko-ďaleko. A vraj ruiny jeho paláca dodnes vytŕčajú zo zeme. Funkcia uhorského palatína bola po kráľovi druhým najvýznamnejším politickým postom v uhorskom kráľovstve. Uhorský palatín mal rozsiahle výkonné právomoci a s určitou dávkou tolerancie ho možno považovať za premiéra uhorskej vlády daného obdobia. Okrem toho mal kompetenciu kráľovského miestodržiteľa, čo v podstate predstavovalo funkciu zástupcu kráľa. V istých obdobiach boli s funkciou palatína spojené aj významné súdne právomoci a oprávnenia. V neposlednom rade treba uviesť, že palatín bol považovaný za prvého grófa v krajine a bol najdôležitejším predstaviteľom vysokej uhorskej šľachty. Bez preháňania bol teda úrad palatína najvplyvnejším a najdôležitejším politickým postom v uhorskom kráľovstve. O to výnimočnejšia a pozoruhodnejšia sa javí stará legenda, podľa ktorej sa jeden z uhorských palatínov skrýval práve na Kysuciach, v dnes už zaniknutej obci Riečnica. Navyše, nešlo o akéhosi tuctového palatína, ktorého všeobecné dejiny takmer ani nezaznamenali, ale o jedného z najznámejších a najmocnejších uhorských grófov, okolo ktorého sa prehnalo množstvo významných osobností a udalostí. Tým človekom bol gróf František Vešeléni (1605-1667). V Riečnici sa jeho meno tradovalo stovky rokov, a to v súvislosti s príbehom, ktorý písomne zachytila Gabriela Kiliánová podľa podania starého riečnického rozprávača Alojza Kováča. Aj napriek tomu, že prerozprávaný dej obsahoval viaceré historické nezrovnalosti, stal sa inšpiráciou na ďalšie historické a archeologické bádanie a vo svojich dôsledkoch viedol k zaujímavým objavom. Na počiatku pozoruhodného archeologického nálezu teda stála legenda. Jej dej sa odohrával za vlády kráľa Leopolda I. Rozprávanie Alojza Kováča začínalo opisom situácie na uhorskom sneme, na ktorom prítomní grófi neodsúhlasili finančnú dávku pre kráľa na vojenské trovy: „Keď kráľovi odoprela snemoveň, tak sa nahneval. Vypovedal, že sú velezradcovia, že nechcú ratovať kráľovstvo uhorské“. Rozprávanie pokračovalo tým, že kráľ sa rozhodol spurných grófov popraviť. A na tomto mieste prešiel rozprávač z ďalekej Viedne akoby šibnutím čarovného prútika priamo na Kysuce: „Jeden gróf, zval sa Vešeléni, bol predsedom snemovne. Ten sa obával, keď počul, že sú ministri odsúdení na popravenie. Nechal ženu aj deti, nepovedal nikomu nič a stratil sa. Pošiel popod hory a prišiel až do Riečnic.“ Uhorský palatín sa podľa legendy v Riečnici usadil a dal si na vŕšku vystavať kaštieľ. Budova mala niekoľko pekných a priestranných miestností a uprostred nej bola umiestnená kaplnka. Spolu s Vešelénim sa podľa tradície usadilo v Riečnici aj niekoľko zemanov z Turca, ktorí rovnako utekali pred kráľovskou pomstou. Keď sa Vešeléni usadil v Riečnici, rozhodol sa zmeniť si meno, a odvtedy sa vraj podpisoval ako gróf Velemburk. Alojz Kováč na záver svojho rozprávania dodal, že Vešeléni či Velemburk už z Riečnice neodišiel a v tejto obci, ktorú si zakrátko veľmi obľúbil, aj zomrel. Z Kováčovho rozprávania sú však najzaujímavejšie posledné dve vety: „A odvtedy sú Riečnice. Asi päťsto rokov je odvtedy, ako prví obyvatelia prišli do tejto obce a kde bol kaštieľ, tam sú dve pivnice, rumy a pozostatky starej slávy“. A presne tu sa končí legenda a začína historické skúmanie. Zmienka o Vešeléniho kaštieli totižto neostala nepovšimnutá. Naopak. V roku 1962 prišiel do Riečnice za farára Rudolf Baránek, a ten sa o tradovaný príbeh začal veľmi intenzívne zaujímať. A nielen to. Začal pripravovať archeologický výskum.

Pridal Milan, 31.10.2016

Po stopách legendy 2. časť

Podľa údajov očitého svedka pána Františka Fedora z Novej Bystrice sa výskum naozaj začal, a to niekedy v druhej polovici šesťdesiatych rokov. V lokalite starého cintorína, nazývanej aj „Pri starem kosteli“, sa pod vedením samotného Rudolfa Baránka a jeho blízkeho spolupracovníka Štefana Judáka začali pomaly odkrývať zanesené ruiny. A výsledok bol ohromujúci. Zo zeme vystúpili mohutné základy veľkej obdĺžnikovej stavby úctyhodných rozmerov s dĺžkou 27 metrov a šírkou 17 metrov. To ale nebolo všetko. Uprostred ruín bol odkrytý vstup do podzemných pivníc, z ktorých dokonca mala vychádzať úniková chodba, rozvetvujúca sa po niekoľkých desiatkach metrov. Začiatok výskumu bol teda sľubný. Veľké rozmery odkrytých základov dávali za pravdu legende, pretože stavba podobnej veľkosti bola v danom priestore výnimočná. Úvahy o kaštieli uhorských grófov v Riečnici boli čoraz aktuálnejšie a zdalo sa, že nič nestojí v ceste ich definitívnemu potvrdeniu. Ako to však už v podobných prípadoch býva, celé bádanie sa zrazu skomplikovalo. Zasiahli kompetentné úrady a ... nariadili zastavenie výkopových prác. Dnes sa už nedozvieme, čo bolo dôvodom prerušenia výskumu. Bolo príčinou len chýbajúce povolenie na archeologický výskum, alebo skončil celý sľubne sa rozvíjajúci projekt na tom, že ho viedol kňaz Rudolf Baránek? Ktovie. Isté však je, že po nedokončenom výskume ostalo na stole ešte viac otázok a dohadov, ako pre jeho začiatkom. Najväčšie eso v rukáve skrýval práve Rudolf Baránek, ktorý bol nielen vynikajúcim znalcom histórie, ale bol aj jazykovo zdatným odborníkom. Zdalo sa, že je otázkou času, kedy podá svoj výklad tejto spornej historickej kapitoly. Žiaľ, písomne tak už nestihol urobiť. Jeho prácu značne komplikovala choroba, ktorej podľahol v júni roku 2000. Snáď jediné, žiaľ rovnako smutné, ocenenie jeho prínosu pre historický výskum Kysúc mu hodila do hrobu smrť: do týždňa po jeho smrti odišiel na večnosť i Štefan Judák, jeho riečnický kostolník, s ktorým pátrali po Vešeléniho letohrádku. Otázka pozoruhodného nálezu v Riečnici teda zostávala stále nevyjasnená. Viac svetla do tohto problému vniesol harvelský rodák, vedúci katedry cirkevných dejín na Teologickej fakulte Univerzity Komenského, univerzitný profesor ThDr. Viliam Judák, PhD. Opierajúc sa o staré pomenovanie archeologickej lokality „Pri starem kostele“ citoval fundačnú listinu tepličského grófa Jána Jakuba Löwenburga. V spomínanej listine z roku 1731 odporučil gróf Löwenburg vystavať v Riečnici kostolík. A ten bol naozaj postavený už nasledujúci rok presne na mieste, kde mal stáť aj Vešeléniho letohrádok. Patria teda nájdené základy kostolíku grófa Löwenburga? Možno áno, možno nie. Podľa tradície však bola v grófskom letohrádku umiestnená aj kaplnka. Je teda možné, že spomínaný kostolík bol len súčasťou väčšieho obytného komplexu. Kto však dal postaviť stavbu, ktorej základy odkryl Rudolf Baránek, dnes ešte s istotou nemôžeme určiť. Faktom je, že palatín Vešeléni bol naozaj strojcom sprisahania proti kráľovi. Zomrel však štyri roky pred jeho odhalením, a teda nemal prečo utekať do Riečnice. Je však možné, že potenciálny kaštieľ v Riečnici dal vystavať jeho syn Ladislav, a neskôr už len pripadol grófom Löwenburgovcom. Je taktiež možné, že kaštieľ vystaval až Ján Jakub Löwenburg v roku 1732 spolu so spomínaným kostolíkom. Na definitívnu odpoveď si však budeme musieť ešte počkať. Úryvok z knihy Jána Podmanického „Za oponou kysuckých dejín“

Pridal Milan, 31.10.2016

poďakovanie

Milá Angelka, ďakujem Ti za milé slová a prejavy uznania. Som rada, že môžem realizovať svoje pocity a pretvárať ich na sladké, voňavé dobroty, ktoré potešia oko, srdce, aj dušu. Pozdravujem.

Pridal Mária, 25.10.2016

ďakujem za informaciu Angelka

Prave sme rozmýšľali za kym a kde isť ķôli našim hrobom.Uľahčil nam vaš oznam a dakujem za informaciu. Prajem vam vela zdravia. Anka P.

Pridal AnkaP, 23.10.2016

ďakujem Angelka a Ferko

Tak tato informacia prišla úplne v pravu chvílu. Dakujeme. Maria O.

Pridal Maria O., 23.10.2016

hrobový poplatok

Milí rodáci z Riečnice,srdečne vás pozdravujeme a v túto chvíľu,ked si všetci spomíname na našich blízkych,ktorí nám odišli do večnosti a navštevujeme ich hroby je na mieste vám oznámiť našu skúsenosť,ktorá vam isto pomôže.Boli sme po dlhšej dobe na cintoríne v Novej Bystrici.Cintorín je pekne upravený,vidno že sa oň pekne starajú.Na dome smútku na cintoríne N.Bystrica je oznam,kde sa platí za hrobové miesto. Boli sme si túto povinnosť splniť a hrobove miesto sme si boli zaplatiť v Starej Bystrici,za Orlojom v kvetinárstve u p.Kolenu-strávcovi cintorína.Platiť je možné každý deń a v sobotu doobeda,za jeden hrob na 15 rokov sa platí 15€.Dúfam,že vám táto informácie pomôže a uľahčí vám krok ku splneniu tejto povinnosti.S láskou spomíname na našu rodnú dedinu a na rodákov ktorí su medzi nami ale aj na tých,ktorí už odpočívajú vo večnosti. Angelka a Ferko Š.

Pridal Angelka Štefanová, 22.10.2016

Majke Balačínovej

So záujmom som si pozrela archív televízie Turiec - akciu :“Podnikať srdcom“ , kde sa predstavila svojou tvorbou – prekrásnymi medovníkmi aj naša Majka Balačínová. Škoda, že som to nevidela na vlastné oči. Za svoju tvorivú prácu získala rad ocenení nielen doma, ale aj v zahraničí. Šťastná to žena, ktorá dostala do vienka veľký talent , roky ho úspešne rozvíjala a dosiahla obdivuhodné výsledky. Je to veľká výhra, keď sa niekomu stane jeho práca aj koníčkom. Môžeme si všetci „oči nechať“ na jej úžasných medovníkoch. Vďaka patrí aj jej rodine, ktorá ju všemožne podporovala a tak dopomohla k úspechu. Prajem Ti, Majka, do ďalších rokov života hlavne zdravie, pevnú ruku pri zdobení medovníkov, veľa tvorivých nápadov. Uži si ešte veľa radostí zo svojich výtvorov ,aby si robila radosť nielen sebe, ale aj nám ostatným pri pohľade na toľkú krásu.

Pridal Angela, 22.10.2016

kondolencia

Touto cestou vyjadrujem uprimnu sustrast rodine Masnicovej po nebohej Cecilii Masnicovej, rod. Huskovej.Nech odpociva v pokoji. Miro Chreno s celou rodinou po Jozefovi Chrenovi.

Pridal Chreno Miroslav, 21.10.2016

Výstava tvorby Majky Balačinovej.

V polovici septembra sa uskutočnila v Košťanoch nad Turcom výstava "Podnikať srdcom", z tvorby Majky Balačinovej rod. Slivkovej. Úžasné dielo výroby perníkov, ktoré Majka za 20 rokov svojej práce vytvorila, nadchlo mnohých návštevníkov. Nakoniec, každý si môžeme pozrieť jej rozmanité perníky na stránke www.balacinova.sk. Blahoželáme Ti Majka aj k Tvojím oceneniam, ktoré si za svoju tvorbu dostala /nie je ich málo, sú uvedené na Tvojej stránke/. Podieľam sa s Vami s fotografiou z výstavy vo Fotogalérii rok 2016.

Pridal Anna Špidusová r. Buchová, 12.10.2016

Nové fotografie.

Vo fotogalérii rok 2016 sú už uložené a popísané fotografie z Hodov v Riečnici 2016. Prepáčte časový sklz v zázname fotografií, ďakujeme. Príjemné pozeranie a spomienky na pekné chvíle. Dovidenia v roku 2017.

Pridal Administrátori., 12.10.2016

Spomienka

Dnes 11.10.2016 sme na poslednej ceste odprevadili našu rodáčku p. Cecíliu Masnicovu. Zádušná sv. omša sa konala v Kostole sv. Jakuba v Kysuckom Novom Meste a následne bola pochovaná na cintoríne v Dubí vedľa svojho manžela Adama. Po vysťahovaní z Riečnice bývala v paneláku v Kysuckom Novom Meste . Vídavala som ju sedávať pred panelákom so susedkami dôchodkyňami v priateľskom rozhovore. Bola skromná , milá, dobrosrdečná, optimistická, nikdy sa nesťažovala. Osud jej v živote udelil ťažkú ranu. Pred rokmi stratila dcéru Oľgu vo veku 29 rokov, ktorá po sebe zanechala 3 maloleté deti. Babka si zobrala k sebe dievča Olinku a vynahradzovala jej materinskú lásku. Po rokoch zasa Olinka opätovala svojej babke lásku a starostlivosť, keď to už babka v pokročilom veku potrebovala. Bol to krásny príklad vzájomnej pomoci, lásky a porozumenia. Navždy ostane v našich spomienkach a mysliach. Nech odpočíva v pokoji!

Pridal Angela, 11.10.2016

Kondolencia.

Zomrela Cecília Masnicová, manželka šoféra Adama Masnicu, zo Stanovej Rieky. Pohreb bude mať 11.10.2016 o 13.00 v Kysuckom Novom Meste v kostole sv.Jakuba. Vyjadrujeme úprimnú sústrasť rodine Masnicovej.

Pridal Administrátori., 10.10.2016

poďakovanie

Milá Helenka, ďakujem Ti pekne za uznanie a superlatívy, ktorými si ma vykreslila. Mám naozaj veľké šťastie, že som mala príležitosť uskutočniť svoje sny a naplniť svoje poslanie. Som hrdá, že aj napriek ťažkým podmienkám nás naši rodičia vychovali ku skromnosti a zároveň nás obdarovali tým najdrahším, tým, čo sa nedá kúpiť a je to zadarmo...veľkou láskou vo všetkých jej podobách, predovšetkým k ľuďom, k práci,prírode, či k životu vôbec. Myslím, že láska a dobrota v srdci je vlastnosťou mnohých nás rodákov z Riečnice a rovnako je nás veľa, ktorí oplývajú veľkou zručnosťou a talentom. Teším sa, že mám príležitosť reprezentovať obec, v ktorej žijem, ale aj svoje rodné Kysuce. A teda, ak budete mať chuť pozrieť si ešte jeden príspevok a síce živé vysielanie, ktoré bolo odvysielané 23.9. na STV 2 v tele Regíne o 17.45 hod. budete mať príležitosť počuť, ako sa mi darí a ako sa dá uživiť aj takouto drobnou remeselnou činnosťou. Ďakujem všetkým, ktorí ma podporujú a držia mi palce a verím, že sa mi ešte podarí prekvapiť (seba, ale predovšetkým Vás). Tak zas niekedy ahóóój a dovidenia!!!

Pridal Mária, 06.10.2016

Mária Balačinová

Milí rodáci. Ak si kliknete na archív TV Turiec z 30.9.2016, uvidíte tam našu úžasnú rodáčku Majku Balačinovú . Budete obdivovať jej talent vo výrobe perníkov. A nielen to. Uvidíte jej veľkú charizmu, vyjadrovanie sa, veľkosť. Uvidíte jej nádherné perníčky. Dávno som nepočula tak s láskou hovoriť o svojej práci – koníčku. Majka je úžasný profesionál, ktorý je známy na Slovensku, ale aj vo svete .Napriek tomu si zachovala skromnosť a môžeme byť všetci na ňu pyšní.

Pridal helena, 02.10.2016

HODY V RIEČNICI 2016

3.9.2016 sme sa v Riečnici po tretíkrát stretli, aby sme si pripomenuli „riečnicke hody na Pannu Máriu“. Tento rok to bolo v hojnejšom počte a krásne počasie sme si „vyprosili“. Hody sme oslávili naozaj tak, ako sa slávili kedysi. Kostol Narodenia Panny Márie bol krásne vyzdobený vďaka tomu, že sa v ňom bude konať sobáš syna našej rodáčky. Doobeda sme upratali okolie „kultúrneho domu“, kaplnky Panny Márie, zapálili sviečky. Obetavý Vlado Kotvas s manželkou Helkou a synom už od rána varili vo veľkom kotli chutný guľáš, ktorým nás všetkých pohostili. Nech im to Pán Boh odplatí! Postupne prichádzali návštevníci s pohostením, koláčmi. Milo nás prekvapil pán XY od Marunov z Terchovej, ktorý kedysi chodieval do kostola v Riečnici. Teraz býva v Skalici a keď sa dopočul, že máme hody v Riečnici, prišiel k nám pešo cez hory. Po vzájomnom zvítaní a príprave hodovania, nás zvon zavolal osláviť sviatok Narodenia Panny Márie do kostola. Mariánska pobožnosť bola zakončená spevom piesní a spoločnou fotografiou pred kostolom. Potom mohlo začať hodovanie, rozprávanie, spievanie. Niektorí, ktorí nestihli navštíviť rodnú osadu ráno, odobrali sa tam po obede. „Rybovia“ mali milú slávnosť umiestnenia pamätnej tabule na mieste Rybovských záhonov, keďže ich osada čiastočne leží pod vodou. Z iniciatívy Štefana Belka tabuľu vyhotovil Dušan Kženzuliak s pomocou manželky Vierky rodenej Michálkovej. Slávnostného aktu sa zúčastnili zástupcovia viacerých rodín od Rybov, čo bolo veľmi pekné. Hodovanie pokračovalo zábavou, spevmi, hudbou. Ako sme na fotografiách mohli vidieť, do spevu hralo niekoľko, prevažne harmonikárov: Adam Balačin, Ludvik Slivka, Jožko, Tóno Danihlovci ale najdlhšie to ťahal Janko Bucha, do neskorej noci. A v speve sa pretekali ženy, muži ale „najkrajšie a najmocnejšie spieval Jano Roman“, ktorý nám, uloženým v stanoch, zaspieval ešte na rozlúčku a na dobrú noc... Taký maratón spevu sme nemali od vlaňajších hodov. Zhodli sme sa, že sa prihlásime do súťaže „Spieva celá dedina“, ak sa niekedy uskutoční. Chvíľami som si myslela, že som na folklórnych slávnostiach, a to nepreháňam! Tí zostávajúci postupne nadránom, ako im sily ubúdali, ukladali sa do postavených stanov, či áut. Dlho sme však nespali, po raňajkách pokračoval spev a hudba s novými silami a hlasmi. Veď na Riečnické hody nesmieme zabudnúť. Ako môžeme na Facebooku čítať, každému sa páčilo, každý bol nadšený a o rok sa stretneme minimálne v takom istom počte. Dovidenia na stretnutí v roku 2017.

Pridal Anna Špidusová r. Buchová, 12.09.2016

O letohrádku na cintoríne

V duchu som si veľakrát priala , aby sa odhalilo tajomstvo, aby sa odokryli múry letohrádku a kaplnky skrývajúce sa pod nánosom hliny na poslednom riečnickom cintoríne na Vrchovine. Na vyvýšenom kopčeku uprostred cintorína stál drevený kríž a vôkol hroby obyvateľov Riečnice a Harvelky, lebo Harvelka patrila do farnosti Riečnica. Vieme, aký osud postihol tento cintorín. Tajomstvo letohrádku sa pokúšal odkryť p. farár Baránek so skupinkou chlapov, no vtedajšie úrady mu to zakázali. Tí, ktorí sa zúčastňovali výkopových prác sú už väčšinou po smrti. V brožúre z r. 1999, ktorá sa predávala na stretnutí, “ Pamätnica zaniknutých obcí Riečnica a Harvelka“ je zachytené rozprávanie Alojza Kováča – Bubáka z Kýčierky v článku: „ O našej dedinke“. Rozpráva o grófovi Wesselenyim, ako dal na kopčeku postaviť kaštieľ – letohrádok, v ktorom boli pekné izby a v prostriedku kaplnka. Pokračoval, aký osud postihol grófa. Asi aj preto sme miesta – záhony pod týmto cintorínom volali, že „Pod kostelom“ . Vtedy sme si to ani neuvedomovali. Odvážil by sa dnes niekto odkryť múry a poodhaliť minulosť? Myslím si, že by bolo vhodné osadiť na starých cintorínoch pamätné tabule alebo kríž, aby sme si tieto posvätné miesta uctili a nezabudli na ne. Na jar som bola na cintoríne u Mlátka, kde nedávno položili dosku na jeden hrob a v okolí sa povaľujú vetrom roznesené kvety. Ten ešte ľudia navštevujú. Nechtiac sme sa ocitli i na cintoríne „Nad búdkou“, tak sme ho volali. To je ešte starší cintorín. Je to úplný prales. Že ste na cintoríne, spoznáte, keď sa pozriete na zem, nohy máte zaborené v ťahavom zimozeleni. Mali by sme porozmýšľať a dať návrhy, aby naše cintoríny neostali v zabudnutí, mal by ich symbolizovať kríž alebo pamätná tabuľa. Patrilo by sa to.

Pridal Angela, 11.09.2016

Výzva na podanie informácie

Dovoľujem si Vás týmto rodákov osloviť o podanie akejkoľvek informácie o kaštieli, ktorého základy zostali na poslednom cintoríne v Riečnici. Po cintoríne zostali iba základy klenbová kamenná pivnica, na ktorej bol postavený veľký kríž v strede cintorína. Podľa nám dostupných informácií základy kaštieľa, ktoré sa odkrývali okolo roku 1971, boli 17 x 27 m. Tento kaštieľ je dôležitý myľník v histórii Riečnice a bolo by veľmi dobré, keby sa podarilo zosumarizovať akékoľvek informácie z ústneho podania alebo, ktoré ostali zachované v jednotlivých rodinách. Skúste si preto, milí rodáci, spomenúť, aké informácie Vám zanechali rodičia alebo prarodičia o tomto kaštieli a poslať ich na náš mail, ktorý je uvedený na tejto stránke alebo priamo do diskusie. Tieto informácie zosumarizujeme a urobíme z toho materiál pre budúcnosť.

Pridal Milan, 07.09.2016

Smútočné oznámenie.

Dňa 1.9.2016 zomrel v Orešanoch, vo veku 82 rokov rodák z Riečnice od Davidikov Martin Poništ. - ( nemý ). Vyjadrujeme úprimnú sústrasť príbuzným Martina Poništa. Všetci, ktorí sme "nemého Martina" poznali, si spomíname na jeho úsmev, ktorým zdravil, ďakoval...Po dedine chodil so sekerou, ochotne rúbal drevo a za svoju službu dostával jedlo. Pamatám sa, že sme sa ho ako deti báli, kvôli jeho vyjadrovaniu, ale keď sme zistili, že nám "nič neurobí", tak sme ho s obľubou pozdravovali a radi s ním posunkovou rečou diskutovali. Sme radi, že sa nám ozvali príbuzní, lebo sme Martinovi dlžní, za jeho pomoc a môžeme jeho duši odplatiť modlitbou.

Pridal Administrátori., 06.09.2016

Poďakovanie

Touto cestou by som sa chcel poďakovať Dušanovi Kšenzuliakovi a jeho manželke Vierke, rodenej Michalkovej, od Rybov, ktorí sa podielali pri výrobe našej pamätnej tabule OSADY RYBOVIA, za čo im patrí nesmierna vďaka. Bez ich šikovných rúk by sa nám nepodarila uskutočniť táto akcia, ktorá nám bude pripomínať náš domov a pamiatku na našich predkov, ktorí v osade Rybovia žili. Ešte raz veľká vďaka Štefan

Pridal Štefan Belko, 04.09.2016

Pamätná tabuľa

V sobotu 3. 9. 2016 sa na podnet Štefana Belka od Rybov osadí Pamätná tabuľa tejto osady. Osadí sa v časti Majarička. Bolo by super, keby pri tomto akte bolo čo najviac chlapcov a dievčat z tejto osady. Príďte. Tešíme sa.

Pridal helena, 31.08.2016

Opekačka na hody

Ahojte a príjemný dobrý deň Pripomínam riečnické hody . Nezabudli ste, že dňa 03.09.2016 sa bude konať tradičná "Opekačka" pri "novom kultúrnom dome" v Riečnici pri kostole. Všetci sú vítaní. Program bude obdobný ako minulý rok. Kto chce turistika, účasť na modlitbe v kostole, spev, tanec, zábava, opekanie,.... Kto bude mať záujem zostáva sa tam aj cez noc. Ak niekto chce, môže aj kolotoč priviesť, alebo turecký med, či cukrovú vatu na predaj.

Pridal Oľga Krchová Marettová, 22.08.2016

Fotografie so stretnutia v Harvelke.

Vážení návštevníci, vo Fotogalérii sú uložené nové fotografie zo stretnutia 2.7.2016 v Harvelke. Ospravedlňujeme sa za meškanie, spôsobené dovolenkovým obdobím. Prosíme o doplnenie názvov, mien, opravu, prípadne zmazanie uverejnených fotografií. Každá fotografia má názov, podľa toho sa budeme orientovať pri dopĺňaní údajov. Prajeme Vám príjemný zvyšok leta a tešíme sa na "Hody v Riečnici 2016" - 3.9.2016.

Pridal Administrátori., 22.08.2016

Pohreb môjho svokra, 20.07.2016

Môj svokor Viliam Kováč manžel Angely Kováčovej rod. Gardlíkovej,zomrel dňa 15.07.2016 v nemocnici v Martine. Pohreb a posledná rozlúčka s ním sa uskutoční dňa: 20.07.2016 v obci Bystrička pri Martine, v dome smútku o 13.00 hodine.

Pridal Miroslava Kováčová, 17.07.2016

Úprimná sústrasť

Vyjadrujem úprimnú sústrasť všetkým pozostalým Viliama Kováča.

Pridal Milan, 17.07.2016

Stretnutie v Riečnici

Ahojte. Všetkých Vás srdečne pozdravujem a prajem príjemný večer. Oznamujem Vám, že dňa 03.09.2016 sa bude konať tradičná "Opekačka" pri "novom kultúrnom dome" v Riečnici pri kostole. Všetci sú vítaní. Program bude obdobný ako minulý rok. Kto chce turistika, účasť na modlitbe v kostole, spev, tanec, zábava, opekanie,.... Kto bude mať záujem zostáva sa tam aj cez noc.

Pridal Olga, 08.07.2016

STRETNUTIE RIECNICANOV

DOBRY DEN ,prosim Vás viete kedy bude stretnutie v RIečnici či v auguste alebo septembri radi by sme sa zúčastnili klaudia sutiakova od rybov ďakujem

Pridal KLAUDIA ŠUTIAKOVA, 06.07.2016

Bude možný prístup zajtra 2.7. 2016 do Harvelky okolo nádrž

Mój otec už málo chodí, má 81 rokov a jeho mama sa narodila v Riečnici, a jeho snom, je sa dostať na Stretnutie rodákov Riečnice a Harvelky, bude sa dať prejsť okolo vodnej nadrže ?. Ďakujem za skorú odpoveď, píšte na lacoc@centrum.sk, ĎAKUJEM !

Pridal Ladislav , 01.07.2016

...

Čo nové v Riecnici nebol nikto pozrieť.

Pridal Miro bucha, 28.06.2016

Mirovi

Pred týždňom sme boli v Riečnici, SBs-kari už tam nie sú,domček je prázdny, rampa je otvorená, prechod je voľný. Dokedy? Nevieme.

Pridal Angela, 27.06.2016

Sbs-kar

Dobry den.chcel.som sa spytat co je natom pravda ze v riecnici uz nieje sbs-kar ale rampu otvara neaka cipova karta.je to pravda?ak ano ako sa tato karta da vybavit.

Pridal Miroslav bucha, 26.06.2016

STRETNUTIE RODÁKOV 2016

Stretnutie rodákov so zaniknutých obcí Harvelka a Riečnica sa uskutoční dňa 2.7.2016 pri Kaplnke Božského Srdca Ježišovho v Harvelke. Začne sa sv. omšou o 13.00., po jej skončení nasleduje program a občerstvenie. Príchod je možný zo smeru Oravská Lesná. VILIAM JUDÁK, NITRIANSKY BISKUP

Pridal Administrátori., 20.06.2016

Stretnutie rodákov z Riečnice 2.7.2016 ???

Dobrý deň. Moja stará mama pochádzala a narodila sa v Riečnici. Volala sa Alžbeta Košútova. Môj otec , jej syn, má už 81 rokov a túži ísť so mnou na stretnutie rodákov z Riečnice a okolia. Vie mi niekto povedať, či bude toto stretnutie 2.7.2016 ??? ... počul som o tomto dátume od kamaráta zo Starej Bystrice, ale nevedel to presne. Teraz bývam s otcom v Žiline -Budatíne.Radi by sme sa zúčastnili. Ak, by mal niekto presnú informáciu, aj program stretnutia, tak nás to poteší. Môžte písať aj na mail: lacoc@centrum.sk . Vopred ĎAKUJEME !

Pridal Ladislav, 18.06.2016

Reaguji na info ohledne rodinneho vztahu

vyjadrujem celej rodine.Pani Irena bola určite sesternica mojej mamy Anny rod.Masnicovej. Mária z Pardubic Pridal MajkaB, 13.06.2016 Dobry den.Tady Vaclav Holy z Pardubic syn Marie Hole rozene CHRENOVE.Jak pisete Irenka a moje mamka MARIA byly sestrenice Vasi mamky.Mam to potvzrzene. Prosim pokud souhlasite napiste me na email:bosol.h@seznam.cz Moje mamka Maria ke me jezdi a rada by Vas videla a setkala se s Vama. Dekuji za odpoved. Holy z Pardubic.

Pridal bosol, 17.06.2016

kondolencia

Vyjadrujem uprimnu sustrast rodine kondrovej za rodinu Antona Chrenu nech odpociva v pokoji

Pridal Angela B., 15.06.2016

kondolencia

So smutkom v srdci vyjadrujem uprimnu sustrast rodine Vondrovej,manzelovi Karolovi,dcere Marcelke a synovi Karolovi s rodinami - za rodinu Jozefa Chrenu. V nasich srdciach zostane spomienka na nu navzdy.Nech odpociva v pokoji.

Pridal Miroslav Chreno, 14.06.2016

Stretnutie rodákov -Harvelka

Dobrý deň, vie prosím Vás niekto kedy presne bude sv. omša v Harvelke? Ďakujem.

Pridal Oľga Tomovičová, 14.06.2016

smútočné oznámenie

So smútkom v srdci Vám oznamujeme, že v piatok 10.06.2016 vo veku 67 rokov nás navždy opustila Irena Vondrová rod. Chrenová, dcéra Františka a Karolíny Chrenovej zo Stanovej Rieky. Posledná rozlúčka s ňou bude 15.06.2016 o 14,30 hod. v kostole Sedembolestnej Panny Márie v Žiline- Vlčince

Pridal rodina Vondrová, 13.06.2016

úprimnú sústrasť

vyjadrujem celej rodine.Pani Irena bola určite sesternica mojej mamy Anny rod.Masnicovej. Mária z Pardubic

Pridal MajkaB, 13.06.2016

kondolencia

úprimnú sústrasť rodine Brisudovej, praje celá rodina Michalková

Pridal Angela, 01.06.2016

OZNAM

V nedeľu zomrel vo veku 69 rokov Vendelín Brisuda, syn Vojtecha a Márie Brisudovej, pochádzajúci z Riečnice od Michálka. Pohreb Vendelína Brisudu sa uskutoční 1.6.2016 o 14.00 v Malženiciach.

Pridal Administrátori., 30.05.2016

Kondolencia.

Vyjadrujeme úprimnú sústrasť celej rodine Brisudovej pri úmrtí Vendelína Brisudu.

Pridal Administrátori., 30.05.2016

Kondolencia.

Úprimnú sústrasť rodine Pochybovej a Buchovej pri úmrtí pani Emílie Pochybovej vyjadruje rod. Jána Buchu z Koštian nad Turcom

Pridal Anna Špidusová r. Buchová, 29.05.2016

Kondolencia

Úprimnú sústrasť rodine Pochybovej a Buchovej pri úmrtí Milky Pochybovej vyjadruje rodina Slivková, Judáková, Masnicová. Veľmi dobre som ju poznala z mladosti, bola krstná našej mamy, často chodievala k nám. Volali sme ju Miluška, lebo bola vždy milá, dobrá, pracovitá. Veľakrát nám pomáhala pri práci na roli. Aj neskôr sme sa srdečne stretávali na stretnutiach pri riečnickom kostole.Nikdy na ňu nezabudneme. Nech odpočíva v pokoji!

Pridal Angela, 26.05.2016

smutočné oznámenie

So smutkom v srdciach Vám oznamujeme,že dnes sme odprevadili v Novej Bystrici na poslednú cestu našu rodáčku z Riečnice Milku Pochybovú rod.Buchovú(Ďurik) od Rybov,ktorá žila vo Vychylovke dožila sa 76 rokov.Tí čo ste ju poznali venujte jej tichu spomienku v modtlidbách. Smútiaca rodina.

Pridal smútiaca rodina, 25.05.2016

Úprimnú sústrasť

vyjadrujeme celej smútiacej rodine Pochylovej. Deti Martina Šutiaka od Rybov.

Pridal helena, 25.05.2016

oprava preklepu

Rodine Pochybovej

Pridal helena, 25.05.2016

kondolencia

Úprimnú sústrasť prajú susedia Michalkovci

Pridal Angela, 14.05.2016

Kondolencia.

Dňa 14.5.2016 o 13.00 v Kláštore pod Znievom bude mať pohreb náš rodák, pán Adam Gavenda. Vyjadrujeme úprimnú sústrasť rodine Gavendovej.

Pridal administrátori., 13.05.2016

Stretnutie rodákov 2016.

2.júla 2016 sa uskutoční stretnutie rodákov v Harvelke. Začiatok a bližšie informácie ešte zverejníme. Pretože stretnutie rodákov sa tradične uskutočňuje striedavo v Riečnici a Harvelke /v roku 2015 bolo v Riečnici/. Tešíme sa teda na 2.júl 2016 v Harvelke.

Pridal Administrátori., 04.05.2016

Dopyt.

Chcem sa spýtať.Bude tento rok stretnutie Rečníciarov?

Pridal Rudolf Ponist, 29.04.2016

Nová informácia o vstupe do Riečnice.

Keďže je strážna služba na hrádzi vodnej nádrže Nová Bystrica zrušená, do Riečnice je voľný vstup aj pre vozidlá. Táto informácia je pravdivá a overená.

Pridal Administrátori., 08.04.2016

"Čipová karta."

Dobrý večer, pán Chreno! To je novinka aj pre nás. Musíme zavolať na obecný úrad do Novej Bystrice. Ak budete šikovnejší ako my, budeme radi, keď budete informovať ostatných. Ďakujeme.

Pridal Administrátori., 05.04.2016

pre administratora

Dobrý deň,dopočul som sa, že na hrádzi zrušili strážnu službu a na stup si bude treba obstarať čipovú kartu.Chce by som sa opýtať, kde sa dá táto karta obstarať. Za informáciu vopred ďakujem. S pozdravom Miroslav Chrano.

Pridal Miroslav Chreno, 05.04.2016

V E Ľ K Á N O C 2016

Pokojné a požehnané sviatky Veľkej noci Vám prajú administrátori.

Pridal Administrátori., 27.03.2016

Nové fotografie.

Znova nám do fotogalérie pribudli fotky v časti "u Košúta" "Zajačikovia" "u Škuty" "mládež, ZDŠ, hudobné skupiny". Ďakujeme rodine Ďuranovej, Opálkovej, Škutovej za ich poskytnutie a Helenke Ďuranovej a p. Geisbacherovi za poslanie.

Pridal Administrátori., 09.03.2016

Pani Rajčanová!

Prosím, ozvite sa na mail spidusova.anna@gmail.com. Upresníme si podrobnosti. Ďakujem.

Pridal Špidusová., 25.02.2016

Buchovi

Hladam rodinu po Janovi Buchovi a Anne Buchovej rod.Kliestovej z Riecnice

Pridal rajcanova, 21.02.2016

Bez názvu

To večné ustrkovanie a podceňovanie od učiteľov a profesorov mi zanechalo negatívne spomienky.Spomínam si na 1. máje najskôr v Krásne nad Kysucou neskôr v Čadci.Zakial v Krásne na futbalovom štadione neša obec bola pre udžiavanie si našej pôvodnej kultury a folklóru k jedným z najzaujímavejšim a vrcholom sprievodu neskôr v Čadci sa mohli naší flkloristi ,ludovę súbory,muzika aj roztrhať od úsilia,aby preukazali našu orginalitu a zaujīmavosť,nič nepomáhalo.Suché oznamenie názvu našej dediny s nejakým krátkym popisom mi pripadalo ako zjednodušená, aby sme všetci pálili už niekde do prdele.Takto to bolo, dobre si to pamätam ,lebo som to citlivo vnímal.Úž vtedy mi to pripadalo nejaké smutne , nie z nášho osudu,ale z prístupu prísl.ľudí v Čadci.

Pridal Milan, 16.02.2016

Bez názvu

Minuly týždeň som čital zaujímavý blog na SME s názvom Po Lutišskom chotári.Autor tohoto blogu bol mimoriadne prekvapený,že podľa neho hoci sa nachádzal na Kysuciach,Lutišania ani počuť nechcu o Kysuciach ,ani sa necítia ako Kysučania smeron na Čadcu,pretože ich väzby ssú na Varín a tamojšie panstvo.Nejak mi to pripomína moje članky o Riečnici a mojich skůsenostiach s Čadcou.Nikdy sme neboli Kysučania,nemali sme žiadne väzby na okresné mesto Čadcu,v tomte meste sme nemali žiadne väzby,bolo nám uplne cudzie.Štyri roky stravené v Čadci považujem za moje čierne roky.Vôbec som necítil žiadnu väzbu s Turzovkou,Svrčinovcom,nebodaj s oncou trebars SkalitéOkres Čadca ako taký po pridelení našej doliny do okresu sa nás rád zbavil..Toto cítia ľudia v Lutišiach a mali by sme to cītiť aj my potomkovia Riečničanov.

Pridal Milan, 15.02.2016

Angelka a Ferko

Cítim s vami tú veľkú stratu.Máme takúto bolesť aj mi v rodine.Ostáva nám veriť,veriť a veriť,že vo večnosti sa stretneme a bez starosti a telesných bolestí v svetle lásky radovať sa budeme. Všetci pôjdeme domov k pánovi,no a váš a môj vnuk nás budú čakať.

Pridal Pavlína, 08.02.2016

pan tiso

Preco ste nam nedali vediet ze nam zomrela teta Angela kovalcikova dakujeme

Pridal rajcanova, 06.02.2016

Pre Angelku

Drahá Angelka,často na vašu rodinu myslím.Tiež sa na vás pýtam a väčšinou mi je odpovedané,že sa veľmi sužujete za vašim vnukom.Nie každý ma na svete také šťastie,aby bol tak silno milovaný. Janko to z večnosti vidí a bude prvý pri nebeskej bráne čakať na tých čo ho celým srdcom milovali.Modlím sa za váš pokoj v srdci. Milke posielam objatie.

Pridal Hana P., 05.02.2016

Angelka Poništová Štefanová

Bolesť nikdy neprejde,naučíme sa s ňou iba žiť.Dennodenne počúvame,ako odchádzajú tragický mladý ľudia.Verme,že im je tam dobre a veselo.Doprajme im pokoj.Celej rodine prajem,aby bolesť bola stlmená a láska uchovaná.

Pridal Mária , 05.02.2016

Spomienka na vnuka Janka Šovčíka

Na kraji cesty anjel stál a v očiach slzy mal.Vedel,že berie toho,koho každý z nás miloval.Ťažké bolo naše lúčenie a v srdciach zostal veľký bôľ a žiaľ.To čo bolo drahé nám, to nám Pán Boh navždy vzal.Ostala nám len cestička k tvojmu hrobu,zapáliť sviečku,položiť kytičku,modlidba za teba k Pánu Bohu a tíško spomínať........Dňa 2.3.uplynú 2 roky,čo nás navždy opustil náš drahý vnuk a syn Janko Šovčík. S láskou spomína Tvoja mama,ktorá bola pre teba a ty pre ňu všetkým,Tvoja sestrička s druhom Miškom a dvojročná neterka Karolínka,Tvoj ocino,Starká Angelka a starký Ferko,tiež tety Ľubka a Slávka a všetci čo ťa mali radi a milovali.Odpočívaj v pokoji,zostaneš navždy v našich srdciach.

Pridal Angelka Štefanová rod.Poništová, 03.02.2016

Kondolencia.

Vážená rodina Kovalčíková!Vyjadrujeme Vám úprimnú sústrasť pri úmrtí Vašej matky a príbuznej Angely Kovalčíkovej.

Pridal Administrátori., 23.01.2016

Vážení návštevníci stránky!

Dávame Vám do pozornosti nové fotografie vo Fotogalérii z osady na Gabajke, Košútovia, Čižovia. Srdečne za ne ďakujeme Hanke Klozovej rod. Čerchlovej z Gabajky.

Pridal Administrátori., 23.01.2016

SMUTOCNE OZNAMENIE

So smutkom v srdciach Vám musíme oznamit, že dna 15.1.2016 nás vo veku 84 rokov navždy opustila naša mamička,sestra,babička,prababička a praprababička ANGELA KOVALCIKOVA rod BUCHOVA RIECNICA 85. Posledná rozlúčka bude dna 19.1.2016 v Novom meste nad Váhom

Pridal Palo TISO, 16.01.2016

Novinka v časti zaujimavosti

Na našej stránke v časti " Zaujimavosti" sme pre Vás pripravili novú kolonku pod názvom "Kňazi a richtäri v Riečnici". Možno Vás to bude zaujímať.

Pridal Milan, 12.01.2016

Kondolencia .

Administrátori, rodina a rodáci vyjadrujú úprimnú sústrasť rodine Jelenčiakovej pri úmrtí ich matky, starej a prastarej matky Márie Jelenčiakovej,rodenej Kotvasovej.Spomíname na ňu v modlitbe.

Pridal V mene administrátorov Anna Špidusová r. Buchová., 10.01.2016

Kondolencia

Vyjadrujeme úprimnú sústrasť rodine Jelenčiakovej pri úmrtí Vašej matky Márie Jelenčiakovej a našej krstnej mamy. Nech odpočíva v pokoji! Rodina Judáková, Slivková, Masnicová

Pridal Angela, 09.01.2016

smútočné oznámenie

Dňa 31.12.2015 zomrela v Svrbiciach pri Topoľčanoch Mária Jelenčiaková rod. Kotvasová vo veku 86 rokov. Touto cestovu vyslovujem úprimnú sústrasť rod.Jelenčiakovej , synovi Jánovi, dcére Oľge, Anne a Márií. Česť jej pamiatke. Miroslav Chreno

Pridal Miroslav Chreno, 08.01.2016

Příbuzní

Dobrý den. Narodila jsem se v Příbrami, ale můj otec pochází z Cingelova Lazu okr. Považská Bystrica a já bych ráda věděla, zda nemám ve Vaší obci své příbuzné. Mým dědou byl Vendelín Cingel - syn Michala Cingela a vnuk Adama Cingela Z Terchové. Děkuji JC

Pridal Cingelová Jana, 02.01.2016

PF 2016

Važení rodáci a priaznivci Riečnice,otvorili sme pre Vás nové prepojenie na facebooku a twiteri, ktoré môžte najsť na hlavnej stránke a lahko stlačením sa možte prepojiť a využiť nové možnosti týchto služieb. Hlavne sa tu možte spojiť s bývalimi rodákmi príbuznymi atď. Dúfame ,že tieto služby poslužia svojmu účelu.Napr.každý tu môže uverejniť fotky, ktoré doma má z Riečnice atď.Veľa šťastia a zdravia v novom roku 2016.

Pridal Admin, 30.12.2015

PRICHOD NOVEHO ROKU

Dávám za pravdu!Na sváteční stůl nepatří nic od peří,aby štěstí neuletělo,nic od ryby,aby neuplavalo,takže jako ostatní rodiny a přátelé v našem kraji je to čočka na husto a vepřové uzené :-) Do nového roku přeji hodně pohody, šťastné náhody, žádné nehody, významné dohody, legrační příhody a další života výhody!

Pridal Mária, 29.12.2015

kontakt na FB a TWITTER

Dobrý deň zasielam adresy na sociálne média vytvorené špeciálne pre členov týchto web stránok :) https://twitter.com/riecnica_sk https://www.facebook.com/774381046001626

Pridal Tibor, 29.12.2015

Príchod nového roka

Už za krátky čas sa rozlúčime so starým rokom a privítame nový.V tomto období obyčajne bilancujeme uplynulý rok a zároveň sa tešíme na silvestrovské oslavy a príchod nového roka.Poslednému decembrovému dňu sa kedysi hovorilo aj "starý rok". Noc, ktorá predchádzala Novému roku, mala zvláštnu moc zásluhou rôznych povier.Verilo sa aj to, že čo sa v tú noc prisnije, to sa aj splní. K zvykom patrilo aj zametanie smetí do kúta miestnosti, nie von, aby sa niekto "nevymietol" z domu, teda, aby nezomrel. V silvestrovskom období sa vykonávali zakáľačky, ktoré boli sviatkom celej rodiny. Zimné zvyky a tradície na Silvestra sa líšili podľa krajov. Na novoročnom stole by sa nemala objaviť žiadna hydina ktorá lieta, pretože v novom roku by sa rozletel všetok majetok a šťastie. Zato, by nemalo chýbať bravčové mäso, teda prasiatko, ktoré je symbolom šťastia.Posledným dňom vianočno- novoročného obdobia bol sviatok Troch kráľov. V tento deň sa požehnávali príbytky. Dnešné oslavy nového roka sú spojené s ohňostrojom a nechýba ani zábavná pyrotechnika.Všetkým želám pevné zdravie, úsmev na tvári, radosť v oku. MICHI

Pridal MICHI, 28.12.2015

dakujem

Dakujem ze ste si spomenuli na Alexandra Gardlika

Pridal sutiak, 27.12.2015

Pekné Vianoce !

Nedávno som sa zo stránky Kysuce.net dozvedel,že prvá verejná doprava v našom bývalom regione bola zavedená v roku 1920 a to na trase Riečnica-Čadca a prvým verejným a zároveň súkromným prepravcom bol živnostník Podmanický zo Starej Bystrice / asi otec známeho Ondreja Podmanického šofera ČSAD.Neviem si celkom prdstaviť,ako to mohlo vyzerať po tých v tom čase ešte polných cestach,ale potešilo ma to a celkom naplnilo hrdosťou,že už od takého dátumu naši predkovia mali verejnú dopravu.Treba si tiež pripomenúť,že od tohoto dátumu t.j. Od roku 1920 bola naša obec premenovaná z názvu Vešelenyi na Riečnicu a pridelená pod Kysucké Novę Mesto,čím sa asi chcel odvrátiť vplyv ,po vzniku ČSR ,starých šlachtických rodov. V našom prípade panstva zo Strečna neskôr z Gbelian. Praktický sme týmto boli vypustený spod štatnej spávy Varínskych úradov.Chcem týmto uviesť,že stým našim kysuckým pôvodom to nie je také jasné.Kysučania si nás pohadzovali,pretože po 40 rokov v roku 1960 sme boli pridelený pod Čadcu,s ktorou sme nemali žiadné historické väzby a ktorá ,ako okresné mesto už v roku 1967 dokazala vyhlasiť na území našej obce stavebnú uzaveru a ďalší postup už všetci poznáme a mame vryté v pamätiach.Mne niekde,kde počujem slovo Čadca, vznikne väzba na zvuk polystyrénu,keď triete po skle.Taktiež na tejto stránke som sa dočítal,že na Novej Bystrici bol založený fond na opravu cintorínov.Dúfajme,že aj nám sa ujde,pretože minimálne na troch cintorínoch,ktoré existujú,sme boli nutení nechať svojich blízkych.Venujte preto v týchto pekných sviatočných dňoch pamiatku našim blízkym ,ktorí zostali tam v horách za priehradou.Určite si to zaslužia. Každému, komu zostali milé a radostné spomienky na našu obec prajem pekné sviatky!

Pridal Milan, 23.12.2015

Vianočný pozdrav

Nádherné vianočné sviatky, plné radosti, pokory a odpúšťania, k tomu veľa zdravia, šťastia a lásky zo srdca želá MICHI

Pridal MICHI, 23.12.2015

Kysucké múzeum vydalo knihu...

Kysucké múzeum vydalo pri príležitosti 70. výročia ukončenia II. svetovej vojny knihu „KYSUCE 1938 – 1945“ o vojnových osudoch Kysúc a Kysučanov v II. svetovej vojne, práve sa mi dostala do rúk. Je v nej aj náš rodák František Slivka od Opálky, ktorý padol v Lojeve v Bielorusku v roku 1942. Jeho fotografia sa nachádza vo FOTOGALÉRII v časti Opálkovia.

Pridal Angela, 23.12.2015

Už sú tu zasa Vianoce...

Vianoce sú takmer za dverami a zima nie a nie prísť. Posledné roky sa k nám akosi neponáhľa. Mrazy sú skôr symbolické ako decembrové. Dnes môžeme už iba spomínať na biele zimy prežité v Riečnici, kde zima nikdy nemeškala, dorazila včas v plnej paráde a vždy si urobila svoje. Sprevádzali ju kruté mrazy, ktoré nám vymaľovali okná. Ľudia sa nepoddávali, aj v tej najtuhšej zime prišli počas Adventu zavčas rána do kostola na roráty. Harvelčania zdolávali ešte za tmy Borovičník s lampášmi a baterkami v rukách. Pri štedrovečernom stole naše myšlienky určite zablúdia do krajiny nášho detstva, spomenieme na rodný kraj, kde sa nad priehradou vypína náš biely kostol, na miesta, kde stál náš rodný dom so záhradou, na rodičov, ktorí už väčšinou odpočívajú na cintorínoch... Zaspomíname na biele Vianoce, keď pred polnocou zaznel hlas zvona, ktorý privolával ľudí na polnočnú omšu do vysvieteného, vyzdobeného kostola, kde sa okolo oltára a Betlehema na stromčekoch trblietali strieborné ozdoby a polnoc bola sprevádzaná svetelnými výbuchmi. Nedávno som čítala príspevok Stanka Danihela a súhlasím s jeho slovami, keď napísal, že vekom sa človek začne zaujímať o veci, ktoré v mladosti neriešil, spomína na roky prežité v rodnej dedine. Pozorujem, že čím viac sa vzďaľujeme od bodu vysťahovania sa z Riečnice, tým viac návratov a spomienok tu vidno. V niektorých osadách pribudli pamätné tabule, kríže, malé kaplnôčky... a počula som, že na budúci rok pribudne ďalšia tabuľa u Rybov. Pri prechádzkach po Riečnici vidno, že ožili niektoré opustené pamiatky napr. kaplnka u Chovanca, bol opravený kríž u Bríša, pribudol kríž na Židovni i na dvore u školníka Rudolfa Buchu . Podnetné bolo aj tohtoročné stretnutie, keď Helenka Ďuranová natočila video pod názvom: “Vezmi ma domov!“ Števo Belko pravidelne vyrába CD z každého stretnutia. Aj vznik tejto stránky je dobrým podnetom na spomínanie. Sú tu fotografie takmer zo všetkých osád a stále pribúdajú ďalšie. Naposledy sa predstavili Hurtovci na prechádzke po svojom rodisku. Verím, že budúci rok bude lepšia hubárska sezóna , niekto ohlási v lete malé stretnutie –„ opekačku“ a Riečnica opäť ožije, lebo tohtoročná letná sezóna sa nám viacerým vydarila a určite mnohých hrejú krásne spomienky napr. aj zo spoločného výletu na Kýčierku. Prajem všetkým radostné prežívanie vianočných sviatkov, šťastný Nový rok 2016 a krásne spomínanie na rodný kraj.

Pridal Angela, 22.12.2015

Kondolencia.

S oneskorením sme sa dozvedeli správu o smrti Pavla Šutiaka od Rybov. Vyjadrujeme úprimnú sústrasť manželke Justíne, jeho deťom a rodine. Pavol bol členom kapely založenej kňazom Rudolfom Baránkom. Ako hudobník sa nachádza na fotografiách vo Fotogalérii: cestári...hudobná skupina...

Pridal Administrátori., 22.12.2015

Pochválený Pán Ježiš Kristus!

Prajem Vám v komore hojnosť, v rodine svornosť, na dietečkach potešenia na statečku rozmnoženia. Všetko to nech máte, čo si od Pána Boha žiadate. Tradične sa Vám prihováram prianím, ktorým si vzájomne vinšovali naši rodáci doma, v Riečnici. K vinšu pripájam túžbu, aby sme si zachovali kresťanskú lásku a porozumenie s našimi blížnymi.

Pridal Anna Špidusová., 22.12.2015

A sú tu sviatky.

Milí moji rodáci! V tomto období na Vás a na zasneženú a zamrznutú Riečnicu oveľa intenzívnejšie myslievam. Všetkým Vám porozlietaným po Slovensku a svete prajem krásne, pokojné a požehnané VIANOČNÉ SVIATY. helena

Pridal helena, 20.12.2015

Kondolencia.

Milá Amálka, prijmi úprimnú sústrasť pri úmrtí Tvojho brata Šandora. Nikdy na neho nezabudneme, lebo v Riečnici bol ako člen našej rodiny. Bol našim oddaným pomocníkom pri práci na poli. Vždy sa dostavil so svojím koňom, keď sme potrebovali orať, doviezť seno ..., pričom zanechal aj svoju robotu a bežal pomáhať krstnému otcovi kostolníkovi, hoci kostolník bol krstným otcom jeho bratovi Jankovi, ktorý už dávno odišiel do večnosti. Nikdy nebol smutný, vždy nás dokázal pobaviť svojím prirodzeným humorom. Nech odpočíva v pokoji! Rodina Judáková, Slivková, Masnicová

Pridal Angela, 27.11.2015

Spomienka

Milá Amálka, aj my sa pripájame k vyjadreniu úprimnej sústrasti. Šandora sme mali radi a vždy si na neho pekne spomenieme. Laďo, Angela, Helana a Majo Šutiakovci od RYbov.

Pridal helena, 27.11.2015

Kondolencia.

21.11.2015 mal v Rajci pohreb náš rodák Alexander Gardlík od Rybov, ktorého sme poznali pod menom Šandor Potocký. Vyjadrujeme úprimnú sústrasť sestre Amálke a celej rodine. Fotografia Šandora sa nachádza vo fotogalérii v časti: ZDŠ, mládež a obyvatelia Riečnice na fotografii "veselí mládenci z Riečnice", vpravo.

Pridal Administrátori., 26.11.2015

Smútočne oznámenie

So zármutkom v srdci vám oznamujem že dňa 19.11.15 zomrel vo veku 83 rokov MVDr. Róbert Melo. Pohreb sa bude konať dňa 22.11.15 v dome smútku v Osľanoch o 14 00 hod. MVDr. Róbert Melo žil v rokoch 1948-1953 na fare v Riečnici. V tom čase tam bol farárom jeho brat Jozef Melo. Jeho manželka Angela Melová za slob. Hančinová- Martinčeková pochádza od Masnice. Pravidelne sa zúčastňuje na stretnutí rodákov. Ich syn je režisér a natočil fil o Riečnici, ktorý sa nachádza v časti video.Touto cestou vyjadrujem úprimnú sústrasť jeho manželke, synovi a dcére s rodinou. Česť jeho pamiatke. Miroslav Chreno

Pridal Miroslav Chreno, 20.11.2015

Zomrel František Fedor, náš "Pán Fotograf".

Dnes sme sa pohrebnou sv. omšou a obradmi rozlúčili s naším rodákom z Harvelky, pánom Františkom Fedorom. Chcela by som vyzdvihnúť a poďakovať pánu Fedorovi za jeho prácu fotografa. Dokumentoval prírodu, osady a jej obyvateľov nielen v Harvelke, ale i v Riečnici. Jeho vzácne fotografie sa nachádzajú v knihách Mons. Viliama Judáka: „V dome našej Matky“, „Z riečnických a harvelských chotárov“, „Spod Beskyda veselo i vážne“ . Spomínam si osobne na pána Fedora, keď ma ako začínajúcu „fotografku“ učil fotiť ešte na starej „zrkadlovke“. Cením si možnosť, keď som jeho ako fotografa, mohla zvečniť na stretnutí v Riečnici v roku 2011, i s pani Máriou Romanovou /Fotogaléria r.2011/. Nech ho Pán Boh za jeho záslužnú prácu ocení vo večnosti.

Pridal Anna Špidusová r. Buchová, 10.11.2015

Poďakovanie Stanislavovi Danihelovi.

Pozdravujem Stanislava Danihela a ďakujem mu za príspevok, v ktorom vyjadril svoje spomienky a pocity spolupatričnosti k svojmu rodnému kraju a jej obyvateľom. Prosím odovzdaj/te/ pozdrav svojmu otcovi Vendelínovi Danihelovi od Jána Buchu od Opalky /syna Ignáca Buchu –Opálku/. Často používam vetu : „Kde sa liahne, tam sa tiahne“, ktorá má v sebe kus pravdy. Hoci som z Riečnice odsťahovaná viac rokov, ako som tam žila, cítim sa stále „Riečničanka“. Keď sa vraciam do svojho rodného kraja, prežívam sviatočné pocity. V spomienkach sa vraciam do svojho detstva a mladosti s nostalgiou, že tie časy a miesta sa už nevrátia... Nedávno mi spolužiačka vyznala svoje pocity, keď v lete spala v stane, vo svojej rodnej osade. To bola iná nočná obloha ako vnímala, to bola priam „posvätná obloha“ nad Riečnicou. O tých istých zážitkoch som už písala v diskusii, o noci v stanoch, na stretnutí v auguste, ktoré sme prežívali viacerí. ...domov sú ruky, na ktorých smieš plakať...

Pridal Anna Špidusová r. Buchová, 10.11.2015

Spomienka na Františka Fedora.

Uplynula krátka doba a František Fedor , rodák z Harvelky, sa dňa 8.11.2015 odobral do večnosti za svojou manželkou Jankou. V pamäti nám navždy ostane ako skromný, pracovitý, priateľský človek, ktorý mal veľa záľub. Pracoval ako cestár s mojím otcom Štefanom, ktorý už nie je medzi nami žiaľ 15 rokov. Spomínam na ich ustarostené tváre v tuhých krutých zimách, keď noc čo noc nastupovali do služby a zachraňovali hlavne cestu na Oravu cez Beskýd. Často nás navštevoval a spolu s otcom sa zaujímali o včelárstvo, ovocinárstvo... Už vtedy si objednávali časopisy, aby získali viac poznatkov v týchto oblastiach. Bol predvídavý a zo života v Harvelke nafotil množstvo fotiek, ktoré sú nám dnes vzácne. Ani na dôchodku neutíchol, staral sa o kostol v Riečnici, 20 rokov bol kostolníkom. V lete sme ho stretávali pri kostole, kde sa doviezol na malom skútri z Novej Bystrice. Za svoju obetavú prácu si prevzal od starostu Novej Bystrice Ing. Jozefa Balačína Cenu starostu obce za celoživotný prínos pri rozvoji obce Nová Bystrica. Časom sa odmlčal, už sme ho pri kostole nestretli, kde chýbal, až prišla jedna smutná správa za druhou. Celej rodine vyjadrujeme úprimnú sústrasť a nikdy nezabudneme. Rodina Judáková, Slivková, Masnicová

Pridal Angela, 09.11.2015

Vďaka za nájdené kľúče

Srdečná vďaka tomu, kto našiel kľúče, ktoré som stratila na stretávke. M. Ďuranová

Pridal Mária, 07.11.2015

Spomíname na našich zosnulých

Opäť prišiel ten čas – 1. november, kedy slávime Sviatok všetkých svätých a o deň neskôr Dušičky. V tieto dni je na cintorínoch rušno, navštevujeme hroby svojich drahých zosnulých , kladieme na ne kvety a pri plameňoch sviečky im venujeme tichú modlitbu a spomienku. Naše cintoríny pripomínajú v týchto dňoch tú najkrajšie rozkvitnutú kvetinovú záhradu, kde vo vzduchu cítiť vôňu horiacich sviečok. K dôstojnej spomienke na zosnulých prispelo aj prekrásne jesenné počasie, keď slnečné lúče najprv ráno odoženú bielu hmlu a potom celý deň osvecujú farebnú jesennú krajinu. Ako každý rok aj tento sme sa vybrali na novobystrický cintorín, kde v jednej časti sú prenesené hroby z nášho riečnického cintorína. Prechádzkou po cintoríne sme našli hroby našich príbuzných, známych, susedov, spolužiakov...., ktorých osud každého poznáme. No predsa jedno meno hľadám rok čo rok zbytočne a to meno nášho nezabudnuteľného harmonikára , ktorého harmonika vyhrávala vždy a všade Adama Chvasteka. Od vlani tu vyrástlo zopár nových pomníkov, krížov s obnovenými menami, ale vidieť tu i hroby, ktoré nikto nenavštevuje a postupne upadajú do zabudnutia, drevené kríže práchnivejú, mená sa strácajú. Nad cintorínom bdejú dva veľké kríže – kamenný a drevený prenesené z Riečnice od kostola a z posledného veľkého cintorína, tu sa zhromažďovali skupinky a zapaľovali sviečky. Rok čo rok sa niektorí naši rodáci odoberajú do večnosti, o čom sa vždy dočítame vďaka tejto stránke. Našli sme aj hrob Janky Fedorovej, ktorá len nedávno od nás odišla. Včera sme mali možnosť sledovať v televízii dôstojnú rozlúčku s kardinálom Korcom, ktorý sa asi v roku 2005 zúčastnil na stretnutí v Riečnici a svojou prítomnosťou umocnil jeho slávnostnú atmosféru . Mám dojem, že to bolo na 100. výročie nášho kostola. Nech odpočíva v pokoji!. Myslím si, že v tomto krásnom počasí určite tí skalní pôjdu do Riečnice a pri kostole , za kostolom na cintoríne pri kríži a dvoch veľkých lipách a na starom cintoríne u Mlátka sa rozhoria sviečky tak ako po iné roky. Domov sme odchádzali s dobrým pocitom, že v takom prekrásnom jesennom počasí sme mohli navštíviť hroby našich zosnulých.

Pridal Angela, 01.11.2015

Vážení návštevníci stránky!

Ospravedlňujeme sa Vám za neskoré uloženie článku o manželoch Fedorových. Sľúbený článok si nájdete vo Fotogalérii r. 2015, medzi poslednými fotografiami. Na poslednej fotografii sú nájdené kľúče v Riečnici. Ak ich niekto spoznáte, máte ich zavesené na mreži kostola v Riečnici. Prajeme Vám príjemné prežívanie posledných dní "babieho leta".

Pridal Administrátori., 31.10.2015

Sviatočné zamyslenie.

Stojíme na prahu sviatku Všetkých svätých a Pamiatky zosnulých. Pri návštevách cintorínov v našich nových domovoch alebo návšteve cintorína v Novej Bystrici si v modlitbách spomeňme na našich zomrelých rodákov v tomto roku, alebo v minulosti. Ako čítame na našej stránke, najviac diskusných príspevkov sú oznámenia o smrti rodákov a kondolencia ich rodine. Niektorí z vysťahovaných obyvateľov už nemajú príbuzných, ktorí by im zapálili sviečku, položili kytičku, pomodlili sa za ich dušu. Aj keď ich podoba vybledla, meno si nespomíname, odovzdávajme ich Božiemu milosrdenstvu. Dnes mal pohreb kardinál Ján Chryzostom Korec, emeritný nitriansky biskup. Kardinál Korec navštívil Riečnicu v prvých rokoch našich stretnutí a slúžil sv. omšu s Mons. Viliamom Judákom. V kázni povedal Mons. Judák zaujímavé slová, ktoré súviseli s kardinálovou návštevou: Počas poslednej birmovky v Riečnici v roku 1972 biskup Mons. Ján Pázstor vyhlásil, že do riečnického kostola už noha biskupa nevkročí, a mýlil sa. Pán Boh dal, že tu vstúpila nielen noha biskupa, ale dokonca noha kardinála! A ja dodávam, že sme vtedy netušili, že noha biskupa tam bude často vstupovať, pretože 16.7. 2005 Mons. Judák prijal biskupskú vysviacku z rúk kardinála Jána Chryzostoma Korca a stal sa jeho nástupcom na biskupskom stolci v Nitre.

Pridal Anna Špidusová r. Buchová, 31.10.2015

Pozdrav

Zdravím všetkých Riečničanov!!! Vekom sa človek začne zaujímať o veci, ktoré v mladosti neriešil... Moj ocko Vendelín Danihel v tejto krásnej obci žil. Preto som s potešením navštívil túto stránku a verím, že sa dozviem niečo o minulosti mojich predkov. Sme silne rozvetvená rodina, potomkovia mojich strýkov a tiet žijú aj v Martine, Rybanoch, Trnave, Rohožníku a na Liptove ešte žije moj ocko 83 ročný s manželkou. Bol som malý chlapec asi 3 ročný a pamätám na dom, v ktorom bývali moji starí rodičia - predpokladám u Danihlov. Vyše nich býval ockov bratranec Vincent Danihel. Chodievali sme tam aj na hríby a maliny a čučoriedky. Krasna príroda a prostredie,v potoku ryby a ja som tam nechcel byť.... Dnes by som sa tam rád šiel pozrieť. Pozdravujem všetkých Stanislav Danihel

Pridal Stanislav Danihel, 21.10.2015

Pekný článok

Milý Stanko Danihel. Vždy dobre padne človeku taký pekný a príjemný príspevok o Riečnici. Nepoznám Ťa , ale Tvoje priezvisko je priezvisko ľudí, ktorí stále ctia Riečnicu, jej kostolík a tradície. Dúfam, že sa niekedy pri nejakej krásnej akcii stretneme. Helena od Rybov.

Pridal helena, 21.10.2015

kondolencia

Uprimnú sústrasť celej rodine Fedorových.Štefan Judák za celú rodinu.

Pridal MJ-B, 19.10.2015

Kondolencia

Vážený p. František Fedor, rodina Fedorova z Novej Bystrice, prijmite úprimnú sústrasť pri úmrtí Vašej manželky, matky , starej matky Janky Fedorovej od rodiny Judákovej, Slivkovej a Masnicovej z Riečnice. Asi 2 roky dozadu som objavila v regionálnom týždenníku KYSUCE článok: „ Manželia Fedorovci z Novej Bystrice spomínajú, ako sa žilo v Harvelke. Zaujali ma Jankine slová: „Život bol úplne iný ako teraz. Keď sme vykopali zemiaky, išli sme pomôcť susedom.“ Celý článok aj s fotografiami nájdete vo FOTOGALÉRII r. 2015.

Pridal Angela, 18.10.2015

Kondolencia.

Vážená rodina Fedorová! Prijmite úprimnú sústrasť pri smrti Vašej drahej Jany /Johany/ Fedorovej od rodiny Jána Buchu a ospravednenie z neprítomnosti na pohrebe. Za dušu zomrelej našej bývalej susedy od Opalky, budeme obetovať svoje modlitby.

Pridal Rodina Buchová., 18.10.2015

prosba

Vážený priatelia,chcem Vás poprosiť o odpoved na dve otázky. 1.ako zasiahla do Vašich životov stavba vodnej nádrže.Napíšte klady aj zápory. 2.Chceli by ste bývať naspäť v Riečnici Ďakujem Vám za Vaše odpovede

Pridal vyskumnik, 11.10.2015

Hubárska sezóna tento rok mešká

V regionálnych novinách sa z času na čas objavujú správy o tom, kde koľko hríbov našli, napríklad v Oščadnici ... A čo u nás? Akoby tento rok ani nerástli. Aby sme neporušili každoročnú tradíciu, v sobotu sme sa vybrali presvedčiť, či rastú alebo nie. Riečnica nás privítala chladným, už mrazivým ránom. Od priehrady sa valili husté biele kúdoly hmly do celého údolia a nad vodou to parilo ako z vriaceho kotla. Trávnaté svahy na jednej i druhej strane pokrývala biela inovať, tráva mokrá. No čakal nás krásny jesenný deň s modrou oblohou, žiariacim slnkom na nej po celý deň, príjemná teplota, takže okolo obeda tu prevládala pohoda. Prešli sme naše hubárske miesta, húb málo ako šafranu. Sem – tam malý hríbik alebo bedľa. Dnes tu neboli odstavené autá hubárov, iba pri kostole sa zhromažďovali skupinky cyklistov, aby obzerali náš kostol jagajúci sa v slnečných lúčoch. Stromy vôkoľ sú už odeté v jesenných farbách, vyniká gaštan za kostolom, ktorý je obsypaný svojimi plodmi, vietor ich postupne zhadzuje na zem, stačí sa len zohnúť a nazbierať deťom pre radosť. V slnečných lúčoch sa tento raz zaskveli i červené jabĺčka v korunách prestarnutých stromov na opustených záhradách. Veruže boli chutné, šťavnaté i krehké, lebo tu mali viac vlahy ako v iných oblastiach. Už musíme len čakať a veriť, že tá pravá hubárska sezóna ešte len príde a užijeme si radosť z hubárčenia.

Pridal Angela, 03.10.2015

kondolencia

Uprimnu sustrast rodine neboheho Rudolfa Chrena vyslovuje Milan s rodinou, sestra Maria, Kamila a Milka od Tomasa Gardlika

Pridal milan gardlik, 30.09.2015

Kondolencia.

Úprimnú sústrasť rodine Chrenovej pri úmrtí pána Rudolfa Chrena, rodáka, hudobníka a predovšetkým dobrého človeka.

Pridal Administrátori., 30.09.2015

Úprimnú sústrasť

Úprimnú sústrasť všetkým pozostalým Rudolfa Chrenu vyjadrujú Laco, Angela, Helena a Majo Šutiakovci

Pridal helena, 30.09.2015

Kondolencia

Úprimnú sústrasť rodine po nebohom Rudolfovi Chrenovi vyslovuje rodina Gardliková,rodina Olgy Kováčovej a rodina Chrenová. Česť jeho pamiatke. Jeho hudba a spev nám bude chýbať pri stretnutí rodákov

Pridal Miroslav Chreno, 28.09.2015

Smútočné oznámenie

S hlbokým zármutkom oznamujeme, že dňa 25.9.2015 nás navždy opustil vo veku 73 rokov Rudolf Chreno rodák z Riečnice.Posledná rozlúčka zo zosnulým bude dňa 28.9.2015 (v pondelok) o 14 hodine v Rajci. Tí čo ste ho poznali venujte mu tichu spomienku. Smútiaca rodina.

Pridal sestry, 25.09.2015

Vďaka, pán Lomňanský

Milý pán Lomňanský, patrí vám jedno veľké ĎAKUJEM ! Tak krásne ste to o nás a našom kraji v Riečnici povedali. Škoda len, že názvy zaniknutých obcí Riečnica a Harvelka neostali v názve priehrady, teda aj na mapách. Novej Bystrici prajem len to najlepšie, aj ľudia sú tam zlatí,nemôžu za to...ale názvy Riečnica a Harvelka ostali už len v našich srdciach.

Pridal helena, 22.09.2015

Nejkrasnejsi sbirka - Kysuce

Vazeni pratele, během prazdnin jsem navstivil Vase nadherne udoli abych natocil kraticky film pro pojekt "Nejrasnejsi sbirka". Dekuji panum,kteri mi umoznili vjezd (z cisticky a ze strazniho domku - bohužel neznam jejich jmena} i Vam pane Miroslave zde za odpověď na email. Vysledek je ke zhlednuti na adrese: https://www.youtube.com/watch?v=_rDShuY0qbw Na youtube kanale pod nazvem Jiri Lomnansky v seznamu videi Nejkrasnejsi sbirka - Kysuce. Všechny obyvatele a priznivce Riecnice i celych Kysuc zdravim a preji vse dobře. A doufam, ze jsem u Vas nebyl naposledy... S uctou Jiri Ondreka Lomnansky

Pridal Jiri Lomnansky, 21.09.2015

Vážení návštevníci stránky!

Dávame Vám do pozornosti článok, zverejnený v Kysuciach: "Opäť sme sa stretli pri riečnickom kostole", autorky Angelky Slivkovej. Nachádza sa v časti Aktuality. Naša rodáčka, pernikárka - Majka Balačinová sa zúčastnila svetovej výstavy v Miláne, kde reprezentovala Kysuce. Informácia o tejto udalosti je v "Aktualitách" a fotografia Majky z výstavy, je vo fotogalérii: rok 2015 /v závere/. O jej umení a jej dielo sme predstavili už v minulosti/článok Mária Balačinová a jej umenie/ a tešíme sa, že Majka je stále "svetová".

Pridal Administrátori., 15.09.2015

HODY V RIEČNICI 2.ROČNÍK ?

Zdá sa, že tradícia stretania sa Riečničanov z príležitosti slávenia hodov na sviatok Narodenia Panny Márie pokračuje. Tento rok sme sa stretli už 29.8.2015 /vyprosili sme si úžasné počasie/. Aj v sobotu sa stretnutie začalo modlitbou v kostole, ktorý predtým upratala Agneška Jatiová so sestrami. Potom nasledovalo „hodovanie“ a zábava. Rozhovory, spev a hudba pokračovali do neskorej noci, ba dokonca aj v nedeľu do poobedia u tých, ktorí prespali v stanoch, autách a maringotke u Pištu Judáka. Spev Agnešky Jatiovej, Majky Balačinovej, Evky Brisudovej, Helenky Šutiakovej, Milky Danihlovej, Milky a Hanky Cingelovej, Pištu Judáka a spol. vytrvalo doprevádzal na harmonike Tóno Danihel, Janko Bucha, na husliach a harmonike Roman Balačin, Majka Balačinová a Olinka Danihlová na ozembuchu a Jožko Danihel na originálnom „bubne“. Za tie hodiny spievania sme riečnické, slovenské a „československé“ piesne opakovali niekoľkokrát dookola. Milan Danihel zahlásil, že medvede sa z toho viacnásobného opakovania piesní „zbláznia“. Samozrejme že sme sa museli posilniť „tekutou energiou“. Nepotrebovali sme žiadne osvetlenie, pretože mesiac v splne osvetľoval aj Riečnicu a jediným nedostatkom večera a noci je chýbajúci tanečný parket /tráva nie moc dobrá na „vrtenie riečnického čardášu“/. Chvíľami som si pripadala ako na folklórnom festivale. Do úplného zotmenia vytrvali Balačinovci a Krchovci z Martina, potom sa vybrali domov na dobrodružnú cestu „Rallye Riečnica - Nová Bystrica“ po zničnej ceste ponad priehradu. Danihlovci a ďalší vytrvalci pokračovali v speve, pretože mali so sebou aj návštevu priateľa z Bartovíc od Havířova z čias mladosti. Po absolvovaní maratónu spevu a hudby, po odchode starších /napr. p.Vinca Danihela/ sme sa my – „mladí“ postupne ukladali kde kto mohol: do maringotky, stanu, na zem do „kultúrneho domu“, áut. Chcem podotknúť, že pre niekoľkých z nás bola táto strávená noc v Riečnici prvá, od nášho vysťahovania sa približne po 30-tich rokoch! Aj sme to emocionálne prežívali, spomínaním na nezabudnuteľné chvíle nášho detstva a mladosti . Už včasráno v nedeľu po hodoch začali „popravky“ – káva, kyslé uhorky, čalamáda, kapustnica, klobásy a mäso. Museli sme sa „prebrať“ a posilniť sa pred náročnou cestou domov. Návšteva Riečnice bola spojená aj s účasťou na nedeľnej sv. omši v Novej Bystrici a slávnostnej vysviacke kaplnky sv. Lazára, ktorú posvätil kardinál Mons. Dominik Duka z Prahy a biskup Tomáš Galis. Neskoro poobede sme sa z „našej Riečnice“ pobrali do naších terajších domovov. Poslednými fotografiami na múre priehrady a u Škorvagy na káve, sa rozlúčili najväčší vytrvalci: Oľga a Marta Krchové, Štefan a Milka Belkovci, Ondrej Ondrovič, Ján a Anna Buchovci. Dovidenia na Hodoch v Riečnici 2016!

Pridal Anna Špidusová r. Buchová, 31.08.2015

Opäť sme sa stretli.

Uplynuli 2 mesiace od veľkého stretnutia v Riečnici , no tí „skalní“ – Danihelovci, Balačinovci, Cingelovci, Buchovci, Belkovci, Judákovci, Slivkovci, Krchovci, Kotvasovci.....sa opäť už tradične zišli na záver leta, aby sa pri opekačke stretli, oživili a prehĺbili si vzájomné vzťahy , navštívili miesta svojich pôvodných bydlísk, stúpili na rodnú hrudu, zaspomínali a potom sa všetci spoločne zabavili pri ohni spevom a hudbou. Sobota 29. august bol tým vydareným dňom plný slnka, tepla, príjemnej pohody. Každý si tu prišiel na svoje. Niektorí sa rozbehli na Židoveň pozrieť nový kríž, ktorý bol vysvätený biskupom Mons. Viliamom Judákom na poslednom stretnutí. Jedna skupina si zvolila turistickú vychádzku do najvyššie položenej osady Kýčierky okolo Chvastekovcov , Holešovcov a Gabajky. Tu prebýval všetkým nám známy veľký gazda a bača Alojz Kováč zvaný Bubák. Dnes túto osadu pripomínajú len mohutné lipy a ďalšie listnáče, ktoré boli svedkami života na tomto vzdialenom a odľahlom mieste. Hore na vrchole sme si vychutnávali pohľady na všetky svetové strany, obdivovali sviežosť a krásnu zeleň, bohaté ihličnany obsypané šuškami a zhliadli sme i zrkadliace sa priehradné vody. Dobrá správa , cestou sme našli zopár hríbov, nech už len zaprší , určite sa ich objaví viac. Po celý deň bol otvorený kostol, ktorý najprv upratali „šikovné ruky“ a každý mal možnosť vojsť dnu a venovať modlitbu i za tých, ktorí tu kedysi žili, chodili po týchto miestach, no dnes už nie sú medzi nami, ale veríme, že “zhora“ sledujú naše kroky. Pri poľovníckom domčeku to vrelo celý deň do neskorého večera. Tu sa opekalo, ponúkali sa rôzne napečené dobroty a takmer bez prestávky sa hralo a spievalo . Vôkol v tieni posedávali skupinky, ktoré diskutovali a spomínali na staré časy. Neustále tu pobehovala Milka Belková, ktorá všetko fotila, kamerovala, lebo jej manžel Števo vyrába DVD z jednotlivých stretnutí a potom ich účastníkom na pamiatku rozdáva. Pomaly sa prikrádal večer, pred kostolom sa ukázalo svetlo horiacich sviečok, niektorí odchádzali domov, iní sa chystali prežiť noc v Riečnici pod hviezdnou oblohou. Myslím si, že všetci zúčastnení boli spokojní, odnášali si domov krásne spomienky z vydareného letného dňa v svojom rodnom kraji.

Pridal Angela, 30.08.2015

Pre Michala

Dobrý deň, pán Michal. Údaje o Vašej prastarej mame musíte hľadať v matrike v Terchovej- Horná Tižina. V tej dobe bola matrika v Terchovej do roku 1960 potom bola v Novej Bystrici. Prababka Vincencia odišla z Riečnice časť Masnica okolo roku 1920. Žila tam so svojou sestrou Katarínou, ktorá bola vydatá za Hančina-Martinčeka aj so svojou mamou Annou. Hančin-Martinček bol legionár a na základe toho dostal štátnu službu v Kysuckom Novom Meste. Neskoršie boli preložení do Krupiny a nakoniec do Nitry. V Riečnici mali krčmu, ktorá skrachovala. S pozdravom Miro Chreno

Pridal Miroslav Chreno, 13.08.2015

Leto vrcholí.

Po krátkej prestávke nás opäť trápia ukrutné horúčavy, ľudia utekajú k vode alebo do lesa, aby našli osvieženie, chládok. V sobotu 8. augusta sme sa vybrali do Riečnice s tým, že tam určite nebude tak horúco ako v meste. A tak aj bolo, všade prevládala svieža zeleň, krásne bohaté ihličnany tento rok obsypané množstvom šušiek. Iba červeným smrekom sa tu z nejakého dôvodu nepáči a rad radom sú vyschnuté okolo cesty. Celá belkovská a košútovská stráň je pokosená, vysušené seno na riadkoch čaká na zber. Prekvapilo ma, že tráva tu bola takmer doobeda mokrá, orosená, až som si zamočila tenisky, kým v Kysuci v záhrade mi pod nohami šuchocú suché steblá trávy od dlhodobých horúčav. Dnes tu bolo ticho, zopár cyklistov pobehávalo a nakukovalo do kostola. Je dobré, chvályhodné, že poľovníci postavili drevený prístrešok a oproti urobili vodovod, kde sa každý zastavuje, aby si nabral čerstvej, pitnej vody. Zeleň okolo kostola trochu podrástla, opäť sa ukázalo zopár kvitnúcich vlčích bôbov .Iba lipy akoby sa už chystali na jeseň, zmenili farbu svojich listov, lipový kvet sa vysušil a keď zafúka vietor, rozvieva listy i kvet po zelenej tráve a zanáša ich aj do kostola vez voľnú mreže. Celý deň sme si užívali božské ticho, zelenú krajinu, lesy, ktoré schovali všetky naše role a dotlačili sa až k rieke, pozorovali modrú oblohu s malými bielymi obláčikmi, počúvali žblnkot blízkeho potoka. Zaspomínali sme, ako sme tu kedysi stavali plesá, robili hrádze z riečnych kameňov, podchvíľou bežali k rieke a kúpali sa. Veľká voda nám ich zrútila, no my sme ich neúnavne stavali vždy a vždy znova. Tí odvážnejší sa chodievali kúpať do Belka do hučiaceho plesa, ponad ktoré viedla drevená lavička. Občas nás vyrušil zvuk auta na blízkej, prašnej ceste. To určite nejakí domáci boli pozrieť miesto svojho bydliska. Vo vzduchu sa pravidelne ozýval škrekot dravého vtáka , v blízkosti sa zakolísala vysoká tráva, ukázala sa hlava srnky, ktorá si to mierila v horúcom počasí k vode. Hory sú vysušené, zatiaľ prázdne, dúfajme, že sa to čoskoro zmení , budú plné hubárov a Riečnica opäť ožije.

Pridal Angela, 09.08.2015

OPEKAČKA-upresnenie

Na základe požiadaviek rodákov z Riečnice sa "opekačka" prekladá na sobotu 29.08.2015 od 10,00 hod pri kostole v Riečnici. Kostol bude otvorený. Komu sa tam páči a bude chcieť zostať cez noc do 30.08.2015 môže. Tešíme sa.

Pridal Olga, 08.08.2015

Olivjar

Dobrý deň, Ja sa snažím dávať dokopy kúsky rodinnej histórie - toto sa konkrétne týka manželky. Jej prastará mama, sa volala Vincencia Olivjarová a narodila sa v Riečnici - rodičom Jozefovi a Anne rod. Masnicovej. Bola z dvojičiek a jej sestra umrela. Podľa familysearch by mala mať brata Jozefa (nar. 1890) a sestru Helenu (1885). Toto je asi všetko čo vieme, vo vzťahu k Riečnici. Vydala sa v roku 1935 v Krupine, kde bola ako slúžka a zomrela v roku 1945. Meno Olivjar nie je na zozname vysťahovaných, takisto v databáze familysearch nie je v Riečnici nikto taký (teda okrem dvoch hore spomínaných). Takže predpokladám, že sa odniekiaľ prisťahoval. Za akékoľvek informácie ohľadom tejto rodiny budem povďačný. Rád pokračoval v rodokmeni, v tejto vetve - ak niekto chodí častejšie do ŠA v Bytči, mohol by mi tam pozrieť sobáš.

Pridal Michal, 07.08.2015

Pre Michala

Dobrý deň pán Michal, pátrate po rode Olevjar Masnica. Toto meno Olevjar je len pomocné, hlavné je Masnica. Škoda že ste nenapísal odkiaľ pochádzate. Dcéra Vincencie - Irena žije v Banskej Bystrici skúste sa na ňu nakontaktovať. Vaša manželka je pravdepodobne od Ireninho brata Mariána vnučka. Podľa údajov, ktoré ste napísali niesu Helena a Jozef súrodenci Vincencie. Vincencia mala sestru Katarínu, ktorá je pochovaná v Pastovciach pri Štúrove. S pozdravom Miro Chreno

Pridal Miroslav Chreno, 07.08.2015

Olivjar

pán Chreno, ďakujem za odpoveď. áno, panu Irenku poznám, už som ju vyspovedal :) - manželka je Mariánova vnučka. Chcel som pravdu-povediac, pokračovať v rodokmeni, lenže matriky z Riečnice sú len v archíve v Bytči - čo je pre mňa dosť ďaleko. Takže som dúfal, že možno ich tu niekto má ofotené - resp. ma navedie na nejakú stopu. Jozef a Anna, mali tie dve deti - su indexované v matrikách (Jozef - 1890, Helena - 1885). No možno umreli, ako deti.

Pridal Michal, 07.08.2015

Pre Jiřího Lomňanského

Dobrý deň pán Lomňanský, do Riečnice sa dostanete keď pôjdete smerom od Čadce - tak sa dostanete do Novej Bystrice časť Škorvagovia tam je križovatka, naľavo smer Vychylovka-Orava rovno dostanete sa pod hrádzu schodmi môžete vyjsť na hrádzu. Na hrádzi Vám doporučujem výhľad na krásne zátoky priehrady a pohľad na Terchovský Rozsutec. Ďalej tam nájdete tabuľu s parametrami priehrady. Na tej istej križovatke odbočíte doprava cez most (je tam zákaz vjazdu) musíte ho porušiť a dostanete sa k závore na hrádzi kde je strážna služba. Strážnej službe poviete že si idete pozrieť rodný kraj a oni Vás tam pustia a zapíšu Vaše údaje. Ponad priehradu je cesta, ktorá Vás dovedie ku kostolu. Doporučujem Vám popri ceste sledovať informačné tabule, kde ľudia žili. Priehradu neuvidíte lebo je obrastená vysokým lesom. Uvidíte ju len v dvoch miestach, prvý krát u Chreny a druhý krát na Vŕšku odkiaľ je vidieť aj Riečnicky kostol. Pri kostole je postavená chata, vedľa kostola sú informatívne tabule. Škoda že ste nenapísali odkiaľ pochádzate, keď máte záujem o tento kus prekrásnej prírody. Cesta od križovatky po kostol trvá približne pol hodinu, lebo sa obchádzajú všetky zátoky. S pozdravom Miro Chreno

Pridal Miroslav chreno, 06.08.2015

dojazd

vazeni pratele, s velkym zajmem a dojetim jsem shledl Vase stranky a veskere dokumenty me dosud nezname historie Kysuc. pripravuji se na cestu k Vam a zajima mne zda je možno ke kostelu v Riecnici dojet autem, nebo je potřeba povoleni. budu vdecny za jakoukoli informaci. srdecne zdravi Jiri Lomnansky

Pridal jiri lomnansky, 05.08.2015

OPEKAČKA

Opekačka pri kostole v Riečnici sa koná 30.08.2015 o 9,00 hod, ale kto chce prenocovať, príde v sobotu 29.08.2015 o 9,00 aj s vybavením na noc.

Pridal Olga, 02.08.2015

Vážení priatelia!

Dávame Vám do pozornosti fotografie, ktoré sme uložili do Fotogalérie: rok 2014, z akcie umiestnenia tabule u Danihla. Ako môžete pri návšteve Riečnice vidieť, pribúdajú v osadách informačné tabule. Tieto nám pripomínajú miesta, ktoré sú rok čo rok horšie identifikovateľné. Okrem tabúľ pribúdajú aj symboly kresťanstva - kríže /na Židovni, na mieste domu Rudolfa Buchu/.Je to potešiteľné, že nezabúdame na svoju príslušnosť, hlásime sa k rodným miestam a vzdávame úctu Bohu. Stretnutie rodákov 27.6.2015 bolo toho jasným dôkazom. Také množstvo ľudí už dávno v Riečnici nebolo. Stretnutie bolo veľmi dobre pripravené, vďaka organizátorom - Obecnému úradu A Farskému úradu v Novej Bystrici, a obetavým dobrovoľníkom. Patrí im za to veľká vďaka.

Pridal Anna Špidusová, 26.07.2015

Opäť do Opálky.

Ani horúce letné počasie nás neodradilo, aby sme si zopakovali výstup na Opálkovský vrch a zaspomínali na všetkých tých, ktorí tam žili, boli naši príbuzní, no žiaľ mnohí už nie sú medzi nami . Dúfali sme, že tam nebude taká úporná teplota ako v doline a tak aj bolo. Cesta hore od Zajačika do Opálky nám ubehla rýchlo a v pohode, lebo je zo strán chránená mohutnými zelenými ihličnanmi a listnáčmi, cez ktoré sa slnečné lúče ťažko predierajú. Bývalá osada Opálkovia je porastená vysokou divokou trávou, kríkmi, odkiaľ trčia zostarnuté koruny ovocných stromov a na začiatku osady pamätná tabuľa, ktorú sme tu umiestňovali pred pár rokmi. A predsa z tohto zeleného chaosu zažiarili v Martinovej záhrade oranžové ľalie. Pobudli sme v záhrade starého otca Ignáca pri pamätnej tabuli zavesenej na strome, kde sme všetkým našim venovali tichú spomienku. Vyšli sme až hore pod zabudnutý televízny vykrývač, aby sme sa odtiaľ z najvyššieho bodu poobzerali na všetky svetové strany, pokochali sa krásou krajiny, nazbierali liečivých bylín. Prekvapilo nás,keď Janko Bucha objavil v tráve vrak železnej pumpy, ktorý sa tu dostal zdola z osady. Zašli sme i poza Vrch smerom na Oravu, kde Opálkovci kedysi obrábali polia, no museli stavať ploty a tak chrániť i strážiť úrodu pred divou zverou. Dnes toto prekrásne územie premenené na rozsiahle lúky obkolesené bohatými zelenými lesmi obsadili poľovníci a pribúda tu jeden posed za druhým. Z Opálkovského vrchu sme sa vrátili dole do doliny, k miestu na Židovni, kde nedávno biskup vysvätil kríž a odtiaľ ku nášmu belostnému kostolu, ktorý sa dnes vynímal uprostred jemnej zelene , bohato olistených líp, ktoré práve odkvitli. Tu sme stretli zopár cyklistov, ktorí sa osviežovali vodou z tečúceho vodovodu a ponáhľali sa obzrieť si a odfotiť náš kostol. Cestou po Riečnici sme si všimli, že tu pribudli ďalšie pamätné tabule – u Chrenov a nedávno avízovaná „Pod hájom“ , kde sme si spomenuli na tieto domy a ich obyvateľov. Ľudia ani po rokoch nezabúdajú na svoj rodný kraj a aj takto si ho pripomínajú. Prežili sme pekný deň, všetko nám vyšlo tak, ako sme si naplánovali, zapršalo až neskoro večer a dážď chvalabohu ovlažil naše vyprahnuté záhrady.

Pridal Angela, 20.07.2015

Video

V časti našej rubriky pod označením -Video- si Vás dovolujeme upozorniť na nový príspevok,videový zaznam zo stretnutia 2015. Ďakujeme autorovi snímku za príspevok.

Pridal Admin, 20.07.2015

Vážení účastníci stretnutia v Riečnici!

Ako ste si mohli pozrieť, vo fotogalérii sa nachádza veľké množstvo fotografií zo stretnutia 27.6.2015. Viacerí, ktorí nemali fotoaparát na stretnutí, mali požiadavku, aby mali fotografie na pamiatku. Snažili sme sa uložiť do Fotogalérie rozmanité fotografie. Fotografie sa dajú zo stránky stiahnuť do Vášho počítača a prípadne dať zhotoviť fotografiu. Prosím požiadajte Vašich mladých príbuzných o pomoc. Ak by ste mali záujem o viaceré fotografie /máme ich uložené/, napíšte nám, mailom Vám ich pošleme. Prejeme Vám pekné leto.

Pridal Administrátori., 17.07.2015

Úprimná sústrasť

Vyslovuje vám svoju úprimnú sústrasť nad úmrtím vašej matky Anny Chrenovej, ktorú si povolal K sebe Pán života A smrti. Nech u neho nájde večne odpočinutie.rod. Oľgy Kováčovej

Pridal Oľga , 13.07.2015

Poďakovanie

Chcela by som vyjadriť veľké poďakovanie Marte Faktorovej,ktorá venovala svoj čas a zabezpečila "Pamätnú tabuľu zatopených rodinných domov POD HÁJOM poniže Garela". Osobitne chcem poďakovať jej manželovi Jozefovi Faktorovi,ktorý vlastnoručne vyrobil a osadil celú informačnú pamätnú tabuľu nad miesto, kde sme bývali. Ďakujeme.

Pridal Oľga Marettová (Krchová), 05.07.2015

Spomínali sme v Harvelke u Baničiara.

Krásne letné počasie a túžba po domove vylákala rodinu Judákovcov od Baničiara do prírody, aby pobudli na miestach, kde prežili časť svojho života a pospomínali na minulosť, na svojich rodičov, príbuzných, známych. Ani horúce počasie nás neodradilo, aby sme sa prešli po okolí a vypočuli si rozprávanie domácich, kde stál ich dom, odkiaľ nosili vodu vo vedrách, kde mali role, čo kde sadili, kde rastie veľa hríbov..., až sme sa dostali na Bukovú, kde chodili na cholvárky. Chlapci Jožko a Janko Judákovci zhotovili doma na dvore v Budatínskej Lehote striešku – domček na studňu, tu ju osadili, lebo stará už schátrala. Obdivovali sme krásne rozsiahle lúky obkolesené sýtozelenými bohatými ihličnanmi a osamelé listnáče na lúkach, kde nás zvlášť zaujal jeden s obrovskou bútľavinou, kde by sa schoval aj človek. Vychutnali sme si pohľady na okolité kopce až kdesi v Terchovej. Poobede po dobrom guláši sa všetci utiahli do tieňa pod husté konáre ihličnanov, no dlho sme neoddychovali , lebo nás vyrušila črieda oviec s bačom i so psom, ktorí tesne okolo nás prechádzali smerom na Oravu. Bolo tu veselo, lebo nechýbala harmonika Tomáša Kováča, vyspevovanie, ujúkanie, vyvolávanie nemalo konca kraja. Takto krásne sme strávili letný deň uprostred panenskej prírody plný spomienok. Nakoniec sme sa všetci – Judákovci, Kováčovci, Tabáčkovci, Slivkovci... odfotili pri malej kaplnôčke zavesenej na strome , na mieste ich domu. Dúfam, že o rok sa tam stretneme zas.

Pridal Angela, 05.07.2015

Kondolencia.

Vážená rodina Chrenová a Kotvasová! Prijmite úprimnú sústrasť pri úmrtí Vašej mamy, starej mamy a príbuznej Anny Chrenovej.

Pridal Administrátori., 03.07.2015

Smútočne oznámenie

Zo zármutkom v srdci Vám oznamujem, že dňa 1.7.2015 vo veku 84 rok.zomrela Anna Chrenová, rod. Kotvasová. Pohreb sa bude konať dňa 4.7.2015, to je v sobotu o 14.00hod. v Rím. katolíckom kostole v Nových Sadoch pri Nitre. Zároveň vyslovujem úprimnú sústrasť 5 dcéram a 3 synom s rodinami. Česť jej pamiatke.Miro

Pridal Miroslav chreno , 01.07.2015

Tohtoročné stretnutie pri riečnickom kostole bolo veľkolepé

Tento rok bolo stretnutie v Riečnici veľkolepé. Prítomnosť biskupa, dobré počasie a snaha stretnúť svojich blízkych, známych, susedov , navštíviť svoje rodisko prilákala do Riečnice v sobotu 27. júna veľa ľudí. Obrovské množstvo áut tých najrôznejších ŠPZ , aj z Českej republiky sa nepomestilo ani na parkovisko a mnohí si museli hľadať miesto všade navôkol. Kostol bol na stretnutie dobre pripravený - vyčistený, vyzdobený, vysvietený... Členovia Poľovníckeho združenia Riečnica upravili jeho okolie, vykosili celú kostolnú záhradu, začo im patrí poďakovanie. Odbitím zvonenia kostolného zvona sa začala sv.omša o 13,00hod., ktorú celebroval nitriansky biskup mons. Viliam Judák. Rodákom sa prihovoril ako vždy milými, vrúcnymi slovami , vyzdvihol, že kostol Narodenia Panny Márie slávi v tomto roku 2015 110. výročie svojho vzniku, spomenul históriu kostolov v Riečnici, tento je už tretí v poradí. Počas sv. omše sa z chorusu ozýval spev mariánskych piesni s doprovodom hudby. V závere všetkých dojal až k slzám hlas huslí , následne i hudba a spev ľudovej hudby Kováčovcov s Adamom Balačínom. Po sv. omši sa vyrútili všetci von, aby sa navzájom vyhľadali , podávali si ruky a priateľsky spomínali. Nechýbali stánky s magnetkami, obrázkami, knihami, detskými drobnosťami, sladkosťami... V poľovníckom domčeku predávali guláš len za symbolickú cenu 1€. Ľudová hudba sa presunula za kostol pod košaté lipy , odkiaľ sa ozývala celé hodiny. Stretnutie sa vydarilo, aj počasie poobede vydržalo, všetkým organizátorom patrí vďaka za jeho skvelú prípravu a už teraz sa tešíme na ďalšie. No predsa nemožno nespomenúť, obísť jeden nedostatok a to neupravenú cestu plnú jám a výmoľov, ktorá určite mnohým vodičom pokazila náladu. Kompetentní nehli ani prstom, aby dali upraviť nerovnosti, hoci aj štrk bol na dosah ruky.

Pridal Angela, 27.06.2015

Teším sa na stretnutie

Teším sa na stretnutie Angela Kovalčíková rod. BUCHOVA/84rokov/ dcera Jozefa BUCHU a Anny BUCHOVEJ rod Kliešťovej RIEČNICA 83

Pridal ANGELA , 25.06.2015

Letná sezóna sa začala.

Konečne opäť po dlhej prestávke sme sa vybrali do Riečnice. Cesta od priehradného múru nám trvala dosť dlho, pretože sme prekonávali rôzne jamy a výmole, no utešovali sme sa, že okolo cesty sú hromádky štrku a cesta sa bude určite opravovať. Mali sme dosť času sledovať bohatú zelenú vegetáciu , ktorá sa rozrástla po výdatných dažďoch. Pod bohatou zeleňou sa schovali holé vyrúbané stráne. Obdivovali sme mohutné smreky husto obsypané šuškami a zeleň najrozličnejších odtieňov všade navôkol. Letné horúčava okolo 30 stupňov nás prinútila oddychovať v tieni a tak sme počúvali spev vtákov, žblnkot potôčika, praskot horiaceho dreva , vdychovali vôňu kvitnúcej bázy, hlohu, orgovánu a iných kríkov. Letnú idylku občas narušilo iba šramotiace auto na ceste alebo hukot lietadla. Ovocné stromy práve odkvitli, na lúkach nastúpil čas letných kvetov. Vybrali sme sa aj ku kostolu, kde už oddychovalo zopár cyklistov. Náš biely kostol sa ligotal v prenikavých slnečných lúčoch uprostred krásne rozvitých zelených líp, gaštanov a agátov. Kostolný dvor je porastený modrými a ružovými kvetmi vlčieho bôbu, ktorý práve teraz začína kvitnúť. Zaujal ma gaštan za kostolom, ktorý bol roky dokaličený, dolámaný vetrom a búrkami, no tento rok zmohutnel a jeho konáre sú husto posiate bielymi kvetmi , radosť pozerať. Pohľad na kostol je úchvatný , no pohľad dovnútra nie je utešený, pretože po celý rok tu nalietavajú vtáky cez otvorené mreže a tie si tu urobili svoje. Bude treba vynaložiť veľa úsilia, aby sa kostol vyčistil a mohol dôstojne prijať rodákov , ktorí sa tu stretnú 27. júna. Je potrebné urobiť opatrenie, aby sa zamedzil prístup vtákov dovnútra do kostola a tak sa predišlo jeho znečisťovaniu.

Pridal Angela, 07.06.2015

Neváhajte a pridíte

Kto pozorne sleduje našu stránku zaregistroval,že naše rady opušťajú silna generácia našich rodičov,ktorí prežili v Riečnici podstatnú časť svojho života.Využite preto vzácnu chvíľu dňa 27.6.2015 a príďte na stretnutie rodákov do Riečnice a prejavíme takto úctu voči organizatorom aj iným aktívnym účastníkom stretnutia.Veď priznajme si koľkokrát ešte budeme mať možnosť,aby nám slúžil omšu pän biskup a dokonca rodák zo spoločnej farnosti.

Pridal Admin, 07.06.2015

Vážená rodina Chrenová!

Prijmite vyjadrenie úprimnej sústrasti pri smrti Vášho drahého Jozefa Chrena.

Pridal Administrátori., 06.06.2015

Vážení rodáci a priaznivci našej stránky!

Podarila sa nám získať informácia o stretnutí rodákov 27.6.2015 v Riečnici. Oznam je v časti Aktuality. Podľa neoficiálnych informácií sme tento údaj v diskusii zverejnili, ale čakali sme na oficiálne zverejnenie na stránke Novej Bystrice, alebo v iných médiách. Pretože termín sa blíži, údaj sme získali telefonicky z Obecného úradu a Farského úradu v Novej Bystrici. Dovidenia v Riečnici!

Pridal Administrátori., 06.06.2015

kondolencia

Chcela by som vyjadriť úprimnú sústrasť Márii Chrenovej nad odchodom jej manžela Jozefa Chrenu.Kto žije v srdciach svojich milých, nie je mŕtvy, je len vzdialený. Úprimnú sústrasť od rod. Oľgy Kováčovej

Pridal Oľga, 05.06.2015

smútočné oznámenie

So zármutkom v srdci Vám oznamujem,že dňa 03.06.2015 nás navždy opustil po dlhej a tažkej chorobe vo veku 64 rokov náš bývalý občan Staňovej Rieky Jozef Chreno syn Františka a Františky Chrenovej rodenej Guštanovej. Pohreb sa bude konať dňa 05.06.2015 o 13.00 hod. v Rím. katolíckom kostole Kovarce. Zároveň vyjadrujem úprimnú sústrasť manželke Márie Chrenovej rodenej Šmičkovej a jeho dvom dcéram s rodinami. Česť jeho pamiatke. Miro Chreno.

Pridal Miroslav Chreno, 04.06.2015

stretnutie rodákov

Dobrý deň, prosím Vás, vie sa už, kedy bude tohtoročné stretnutie rodákov?

Pridal Olinocik, 03.06.2015

Pre Administrátora

Dobrý deň, Vilma Potočárová, rodená Chrenová sa nachádza na fotografií v časti Leskove, dve kamarátky v kroji. Vilma CHrenová je vľavo, Vilma Cingeľová, rodená Štefanová je vpravo.Jej manžel František sa na fotografiách nenachádza, lebo pochádza zo Zborova nad Bystricou. Rodičia Vilmy Potočárovej a brat Vendel sú na fotografii Milana Poništa - Leskove. Sedia a smútia nad domom, ktorý im zostal po zosuve pôdy. Mali dva domy jeden drevený a druhý murovaný, len to im zostalo z domov čo vidieť na fotografii. Mama Hermína Brisudova, rodená Chrenová sedí aj so synom Vendelom a otec Dominik stojí nad nimi.Vilma Potočárová je moja sesternica. S pozdravom Miro Chreno

Pridal Miroslav Chreno, 01.06.2015

Úprimnú sústrasť

Vyjadrujeme úprimnú sústrasť celej rodine nebohej Karolínky Gardlíkovej, susedia-rodina Jozefa Šutiaka, švagor Vliam Gardlík s rodinou.

Pridal Hanka47, 21.05.2015

úprimná sústrasť Vilme Potočarovej rod. Chrenovej

Vo vašom žiali a zármutku nad smrťou vášho otca prijmite od nás prejav úprimnej sústrasti. Prosíme Boha, ktorý nám prikázal ctiť otca a matku, aby sa láskavo zmiloval nad vaším otcom a doprial vám spolu s ním sa uvidieť vo večnej radosti.praje Oľga Kováčová s rod.

Pridal Oľga, 21.05.2015

Vážená rodina Gardlíková!

Prijmite vyjadrenie úprimnej sústrasti pri smrti Vašej mamy, starej a prastarej mamy Karolíny Gardlíkovej. Všetci si zachováme pani Karolínu "Borovicovú" ako vynikajúcu speváčku vo folklórnej skupine, ale i v kostole. Takisto veselú a príjemnú ženu, našu rodáčku. Určite si ju väčšina z nás pamätá, veď rada prichádzala aj na stretnutia rodákov do Riečnice. Pripomenieme si ju z fotografií ženskej speváckej skupiny. Budeme spomínať aj v modlitbe za dušu Karolíny Gardlíkovej.

Pridal Administrátori., 21.05.2015

Vážená rodina Potočárová!

Prijmite vyjadrenie úprimnej sústrasti zo smrti pána Františka Potočára, nášho rodáka.Prosíme, ak je zobrazený na niektorej fotografii v našej galérii, napíšte nám.

Pridal Administrátori., 21.05.2015

Martinove a Vilmine deti od Rybov

Jožko a Tvojim sestrám ...Úprimnú sústrasť prajeme pri úmrtí Vašej maminky Laďo, Angela, Helena a Majo od Rybov

Pridal helena, 21.05.2015

Smútočné oznámenie

Dňa 9.mája 2015 zomrela Karolína Gardlíková rod. Poništová (Borovicová) vo veku 81 rokov rodáčka z Riečnice. So zomrelou sme sa rozlúčili dňa 11.mája 2015 na cintoríne v obci Dubové pri Zvolene.

Pridal Martin, 20.05.2015

smútočné oznámenie

So zármutkom v srdci Vám oznamujem,že dňa 15.5.2015 nás navždy opustil František Potočár vo veku 86 rokov. Manžel Vilmi Chrenovej z Riečnice Leskového. Jej mama bola Hermína Brisudová, rod. Chrenová. Pohreb sa bude konať dňa 18.5.2015 o 14.00 hod. v Rím. katolíckom kostole v Martine pri Senci. Zároveň vyjadrujem úprimnú sústrasť manželke a jeho trom synom a trom dcéram s rodinami. Česť jeho pamiatke. Miro Chreno.

Pridal Miroslav Chreno, 15.05.2015

Vážení rodáci!

Podarilo sa nám zistiť informáciu, že stretnutie rodákov v Riečnici sa uskutoční v sobotu 27.6.2015 o 13:00. Bližšia informácia bude zverejnená v časti Oznamy, neskôr.

Pridal Administrátori., 29.04.2015

Veľká noc s úsmevom.

Tohtoročné veľkonočné sviatky nás prekvapili, lebo namiesto dlho očakávanej jari a pekného počasia k nám zavítala pravá zima. Prekazila nám všetky plány pobudnúť v jarnej prírode počas voľných dní , ísť niekde na turistiku...Čo nám ostáva? Navštíviť našich známych , pobudnúť v teple a zaspomínať na staré časy v Riečnici, na slávenie veľkonočných sviatkov, keď sme veľkonočné trojdnie prežívali v tichosti a pokore, kostolné zvony boli umlčané, z veže sa namiesto nich ozýval rapkáč. Kostol bol vyzdobený bielymi kvetmi. Chlapi zháňali vŕbové prútie okolo rieky, plietli korbáče, prinášali bahniatka na výzdobu, my dievčatá sme chystali maľované vajíčka , varili sme ich v cibuľových šupách, aby sa zafarbili a domaľovali vodovými farbami. Úsmev nám aj teraz vyvolávajú nezabudnuteľné oblievačky, ktoré sa konali na Veľkonočný pondelok v každom dvore. Začínali sa nevinne oblievaním zo striekačov, hrnčekov, ale nakoniec prerástli do úplného šialenstva a behalo sa s vedrami studenej vody s úmyslom čo najlepšie obliať protivníka. Nedbali sme na napomínanie rodičov, nechali sme sa strhnúť do víru oblievačky, až na nás neostala suchá niť. Najdrsnejšie bolo, keď chalani chytili dievku a „vykúpali“ ju v studenom potoku aj keď voda bola špinavá , ľadová od topiaceho sa snehu. Ostali nám z tých čias len úsmevné spomienky, lebo dnes sa šibe a oblieva iba symbolicky a to ešte s voňavkou. Prajem všetkým príjemné prežívanie veľkonočných sviatkov, spokojnosť, pohodu a dobrú zábavu pri tej naozajstnej oblievačke.

Pridal Angela, 04.04.2015

přání

Přeji Vám všem krásné prožití jarních svátků pohodu, lásku a slunce v duši!!

Pridal Věra Eichelmannová, 03.04.2015

Veľká noc v Riečnici.

V duchu sa vraciam o niekoľko rokov späť a spomínam na prežívanie sviatkov Veľkej noci v Riečnici. Prichádzali sme zo škôl, z práce na sviatky domov. Upratovali a skrášľovali sme naše domovy, dvory, chystali si sviatočné oblečenie, pripravovali sviatočné jedlá. Pripravovali sme sa na slávenie obradov "veľkonočného trojdnia" - Zeleného štvrtku, Veľkého piatku, Bielej soboty. Keď sa v Zelený štvrtok "zaviazali" zvony a „kostelník sváko Judák“ rapkal na "rapkáči" na kostolnej veži a zvolával ľudí na piatkové obrady do kostola. Aj v kostole sa neozývalo krásne zvonenie zvončekov a hra organa. V tieto dni dedina "stíchla", nebolo počuť hlučné práce, aj z krčmy sa neozýval spev jej návštevníkov. V sobotu podvečer kostolník s miništrantmi pripravovali pri kostole oheň, aby "upálili Judáša", ako sa ľudovo nazýval obrad Svetla pri Veľkonočnej Vigílii Vzkriesenia Pána. Pri slávnostnom "Aleluja" sa zvony" rozviazali" a my sme sa tešili. Mladí a deti sme nemali radi "obmedzovanie" našej hlučnosti, na akú sme boli zvyknutí. Veď si spomeňme, že nám rodičia stále pripomínali: nepúšťajte rádio, televízor, Pán Ježiš je v hrobe... Aj do ohňa sa v tieto dni dávali polená bez "hrčí", aby oheň nepraskal. Po „Vzkriesení“ dedina "ožila", pred krčmou "sa hralo a spievalo" už v sobotu večer. V nedeľu sa pred kostolom postretávali známi, rodina. Po omši sa neponáhľali hneď domov, na ceste pred kostolom sa rozprávali a potešili sa. A chlapi si zašli do krčmy pripiť na uvítanie... V nedeľu večer bývala v Kultúrnom dome veľkonočná zábava. Už v týždni sa objavil na drevenej stene krčmy pribitý vymaľovaný plagát s informáciou o zábave. Jej začiatok, cena vstupenky, názov hudby, ktorá hrá do tanca. Podvečer sa vyparádené dievky v nových či požičaných šatách a topánkach, vyčesané s natupírovanými vlasmi, nalakovanými Lybarom, navoňané karafiátovým sprayom sa objavili v kultúrnom dome. Ešte predtým boli zhodnotené komisiou dorastajúcich dievčat a starších žien postávajúcich na ceste. Mládež sa mohla natancovať a veseliť dosýta, lebo obdobie pôstu trvalo dlhých 40 dní. Vo veľkonočný pondelok si prišli na svoje chlapi, mládenci a chlapci. Kýble, hrnčeky, pumpičky boli v plnej pohotovosti. Dievky okúpané v čerstvej vode pumpy, rieky alebo jarku boli zárukou zdravia a krásy. Nepamätám sa, že by mládenci chodili na „šibačky“ s korbáčom a voňavkou s nutnosťou ich obdarovania vajíčkami, čokoládou či peniazmi. Ak si pamätáte na iné zvyky, podeľte sa s nimi. Osád bolo veľa, či v Riečnici, alebo Staňovej rieke, napíšte o nich. Tieto spomienky nás vrátia do čias mladosti a detstva, potešia dušu.

Pridal Anna., 02.04.2015

hledání předků

Dobrý den, moc vás prosím o radu a pomoc, hledám informace o svém tatínkovi Josef Kubičina nar.v r.1925 otec byl Imrich Kubičina a maminka Sidonia roz.Kohútová bylo jich celkem 6 dětí: Ludvík 1910,Tomáš 1912, Mária(Marta)1915, Justina 1920a Hermína 1929 maminka Sidonia někdy kolem roku 1936-1942?zemřela a oni pak odešli do Čech.Jen Tomáš zůstal na Slovensku v Lukavici... Prosím vzpomene si někdo?

Pridal Věra Eichelmannová, 01.04.2015

VEĽKÁ NOC 2015

Vážení rodáci a návštevníci našej stránky! Vo svetle radostného posolstva zmŕtvychvstania Ježiša Krista, nech je slávenie Veľkej Noci pre Vás prameňom nádeje radosti a pokoja.

Pridal Administrátori., 31.03.2015

Blahoželanie

Vo februári oslávila p. Mária Belková, rodáčka z Riečnice, od Rybov svoje pekné, okrúhle 80. narodeniny. P. Mária Belková žije v súčasnej dobe v obci Benice, okres Martin v starostlivosti svojich synov Štefana a Jozefa s rodinami. Srdečne blahoželáme.

Pridal admin, 27.03.2015

Nové fotografie.

Vážení návštevníci stránky! Do fotogalérie pribudli ďalšie zaujímavé fotografie.V časti Poništovia, Buchovia, Opálkovia, Hruškuliakovia, Staňová rieka. Do pozornosti dávame najmä 1.fotografiu v časti Boďová, Sobkuliakovia...Sú na nej chlapi z Boďovej s p.farárom Kusekom pri oprave kostola. Je to stará a vzácna fotografia, na ktorej možno spoznáte i ďalších Riečničanov. Ďakujeme darcom tejto fotografie a tešíme sa, že objavíte aj Vy v pozostalosti starých rodičov fotografie a pošlete nám ich. Vo fotogalérii "Rok 2015" sme vložili fotografie z oslavy 80-ky pani Márie Belkovej.Srdečne blahoželáme!

Pridal Administrátori., 27.03.2015

R.I.P.

Ďaleké krajiny, skalnaté moje rieky, zasnené večery, nebom sa pnúce skaly... Ďaleko zaletel cez opustené stepi člnok môj zlomený, člnok môj osiralý. Nebude nadomnou jar volať usmievavá- na rodných pasienkoch, čo detstvo moje nosia. Nebude šepotať vibravých lúčin tráva, keď vánky pohnú sa usínať do rákosia. Len za tým banujem, čo rieky odplavili, čo vetry odňali, čo srdca môjho bolo. Tiché je rekviem, večera láska padá, ňou čln môj plaví sa pomaly- pomaly... Keď zastavím sa kdes, v zelených vlnách mora, ešte raz obzriem sa, odkiaľ ma vody vzali. Ešte raz ku srdcu pasienky prehovoria, a v púšť sa premenia, lebo ma nepoznali...

Pridal Pozostalí BS, 25.03.2015

Kondolencia.

Vážená rodina Šutiaková! Prijmite vyjadrenie úprimnej sústrasti pri úmrtí Vášho otca, starého a prastarého otca a nášho rodáka pána Jána Šutiaka zo Zavaru. Fotografia zomrelého Jána Šutiaka by mala byť vo Fotogalérii - Brhlovia, Rybovia s názvom "Anton a Štefánia Šutiakoví so synmi, nevestou Hankou a dcérou Máriou".

Pridal Administrátori., 23.03.2015

Smútočné oznámenie

S hlbokým zármutkom Vám oznamujeme, že dňa 15.3.2015 zomrel náš otec, starý otec, svokor, brat Ján Šutiak vo veku 79 rokov. Posledná rozlúčka so zosnulým sa konala dňa 18.3.2015 v Rímsko- katolíckom kostole v Zavare.

Pridal Ingrid, 20.03.2015

Úprimnú sústrasť

Úprimnú sústrasť vyjadrujeme celej rodine nášho drahého bratranca Janka Šutiaka. Deti Martina a Vilmy Šutiakovci

Pridal helena, 20.03.2015

kondolencia

Vážená rodina Slivková, je mi ľúto, že sme sa nemohli zúčastniť rozlúčky s Vašim drahým zosnulým, otcom, starým a prastarým otcom Blažejom Slivkom. Ostane v našich spomienkach, ako výrazná, nezabudnuteľná osobnosť so zmyslom pre humor, len jemu vlastným. Ja som prežila 18 krásnych rokov v jeho susedstve a aj vďaka nemu bolo u Opálky často veselo. A keď sa zamyslím, vlastne si ani nepamätám, či som ho videla niekedy smutného, nahnevaného. Rád si spieval a pískal, pri práci, aj keď odpočíval. Takto si ho budeme pamätať všetci, ktorí sme ho poznali. V mene rodiny Jána Slivku vyjadrujem hlbokú a úprimnú sústrasť všetkým pozostalým. Nech odpočíva v pokoji.

Pridal naria, 19.03.2015

Kondolencia.

Vážená rodina Slivková! Prijmite úprimnú sústrasť pri úmrtí Vášho otca, starého a prastarého otca Blažeja Slivku. Smútime nad jeho smrťou a zároveň sa modlíme, aby ho Pán Boh odmenil za jeho dlhý a plodný život.

Pridal Rodina Jána Buchu od Opalky, dcéry: Mária Šmehylová a Anna , 18.03.2015

Spomienka na Blažeja Slivku.

V mene rodákov Vám, vážená rodina Blažeja Slivku, vyjadrujeme úprimnú sústrasť. Smrťou pána Blažeja akoby osirel Opalkovský vrch. Veď on bol akoby jeho symbolom a najstarším obyvateľom, alebo vôbec najstarším žijúcim rodákom. Bol to dobrý, veselý a múdry človek. Všetci ho poznáme z "diel jeho rúk", ktoré zanechal po sebe skoro v každej osade. Aj keď ich môžeme obdivovať už len vo fotogalérii, napríklad Blažeja Slivku pri "struhani šindelov" vo fotografiách Milana Poništa. Blažej Slivka sa nachádza na viacerých záberoch so svojou manželkou Františkou a svojimi deťmi v časti Opalkovia. Zachováme si ho v pamäti a budeme na neho s úctou spomínať.

Pridal Administrátori., 18.03.2015

Úprimnú sústrasť

Tichú spomienku venujú Blažejovi Slivkovi a úprimnú sústrasť prajú celej jeho rodine deti Martina a Vilmy Šutiakovci

Pridal helena, 18.03.2015

Smútočné oznámenie.

S hlbokým zármutkom oznamujeme, že dňa 16.3.2015 zomrel Blažej Slivka vo veku 92 rokov. Posledná rozlúčka so zosnulým sa bude konať dňa 19.3.2015 o 14,00 hod. v Rímsko- katolíckom kostole v Nových Sadoch.

Pridal smútiaca rodina, 17.03.2015

B.S.

Ani 30 rokov nevymazalo spomienku na vzacného pa Blažeja Slivku.Mal som ho rád.Ani neviem prečo,bol viac ako o generáciu starší.Už ako malý chlapec,vždy keď zišiel z Opálkovskeho vrchu som ho rád počúval a vnímal jeho zmysel pre humor,jeho spôsob rozprávania i správania sa.Na Riečnicu mám dobré spomienky hlavne kvoli jemu podobným ľuďom.Je mi smutno z oznámenia ,že sa pominul takýto hodnotný človek.Pozdravujem všetkých príbuzných a ľudí,ktorí ho mali radi.Úprimná sústrasť.

Pridal Milan, 17.03.2015

Kondolencia rodine Bojkovej a Poništovej.

Vyjadrujeme úprimnú sústrasť rodine Bojkovej a Poništovej zo smrti Vašej drahej Klementíny Bojkovej rod. Poništovej z Opavy. Usúdili sme, že zomrelá Klementína je z rodiny Poništovej od "Kalužnika", ktorí bývali vyše školy,v osade u Čižov.

Pridal Administrátori., 16.03.2015

Kondolencia

Vyjadrujem úprimnú sústrasť rodine Buchovej z Rajca za zomrelého Jarka Buchu a dievčatám Hanke a Alenke za zomrelú sestru Angelku. Smútim spolu s Vami.

Pridal Angela, 15.03.2015

Staré fotografie vyvolávajú spomienky

Staré fotografie vyvolávajú spomienky. Nedávno som si so záujmom poprezerala posledné avizované fotografie z Gabajky, od Šušotov, Zázvorov, Hurtov...Pripomenula som si tetku Šušotovú od Zázvorov a ďalšie od Hurtov, ktoré chodievali do kostola a do obchodu do Riečnice. Skoro vždy sa u nás pri tejto príležitosti zastavili na kus reči s našou mamou. P. Šušotovú som párkrát videla na stretnutí, ale Hurtovianky nie, rada by som s nimi prehovorila pár slov, ak ešte žijú. Každý rok cez leto sa potulujeme hore po terchovskom vrchu, vychádzame zdola z osady Kvočkovia. Na kopci je nádherná vyhliadka na celý kraj. Tu spomíname na osady, ktoré tu kedysi boli. V diaľke napravo vidieť ešte zabudnutý opálkovský televízny vykrývač, bližšie osadu Kýčierka, Holešovcov, Gabajku, pod nami v doline sa zrkadlia priehradné vody, naľavo nás cesta zavedie na Boďovu, do Zázvorov..., za nami Terchová so svojimi velikánmi Malej Fatry. V lete je tu hore na kopci rušno, hlavne za pekného počasia a v čase hubárskej sezóny. Dobrý hubársky úlovok sme si v ktorýsi rok odnášali z hory u Zázvorov. Stretnete tu veľa cyklistov prichádzajúcich odkiaľsi z Novej Bystrice, veľa hubárov, turistov, ktorí si prišli vychutnať prekrásne výhľady, pestré letné lúky, .. Božské ticho občas naruší rev štvorkolky. Pochodili sme všetky miesta, kde boli osady. Sú zarastené vysokou divokou trávou, žihľavou, z ktorej trčia už iba koruny zostarnutých ovocných stromov. Na Gabajke ešte pretrváva drevený žliabok, ktorým steká čerstvá voda z Kýčierky už desaťročia. Páčia sa nám tieto prekrásne miesta , preto sa tam každý rok vraciame.

Pridal Angela, 15.03.2015

úprimná sústrasť pre rodinu Ondrľovú a moje neterky

Milé neterky Alenka a Milka.Cítim vašu bolesť a úprimne zdieľam vaš smútok za vašu zomrelú sestru Angelku.Viem aká je to rana,lebo ja sama žialim a stratou trpím.Nemohla som sa zúčastniť pohrebu,tak aspoň touto cestou vyjadrujem úprimnú sústrasť vám a vašim rodičom.Vašou útechou nech sa stane viera,nádej a modlidba. Ja vo svojich modlidbách budem s láskou na Angelku spomínať. Vaša teta Angelka Š.

Pridal Angelka Štefanová, 14.03.2015

poďakovanie

Ako balzam prišli slová k môjmu príspevku,na naše ubolené srdcia.Celá naša rodina,ktorá touto stratou trpí,vám milí priatelia Milan,Hanka,Jozefína, ďakujeme za modlidby,útechu a povzbudenie.Pani Jozefína,vy viete najviac čo je to za bolesť,ktorou prechádzame aj mi súcitime s vami.Túto tragédiu tiež nám zľahčuje radosť, narodila sa nám pravnučka Karolinka,ktorá nám je veľkou útechou a radosťou.ĎAKUJEME za pekné slová,pohladili dušu.

Pridal Angelka Š + František Š, 14.03.2015

poďakovanie Angelke Š.

Ďakujeme za spomienku a vyjadrenú sústrasť pre našu rodinu a prajeme vám Angelka skoré uzdravenie.

Pridal smútiaca rodina, 14.03.2015

Smutočne oznamenie.

Hlbokým zármutkom vám oznamujeme ,že dna 4.3 2015 zomrela pani Klementína Bojková rod. Poništová vo veku 65 rokov z Opavy Smutiaca rodina

Pridal Jana, 14.03.2015

Kondolencia.

Vážená rodina Cingelová /od Hruškuliaka/a rod. Ondrľová! V mene rodákov Vám vyjadrujeme úprimnú sústrasť zo smrti Angelky Ondrľovej rod. Cingelovej. Súcitíme s Vami a modlíme sa za spásu jej duše. Fotografia Angelky sa nachádza vo fotogalérii Hruškuliakovia s názvom "Svadba u Hruškuliaka 1. a 2.

Pridal Administrátori., 12.03.2015

Spomienka na arka Buchu

Milá Milka s rodinou. Prihováram sa Ti ako suseda od Rybov v mne celej rodiny Martina Šutiaka. Jarka sme mali radi a bol často ako súčasť našej rodiny. Úprimnú sústrasť celej jeho rodinke.Helena, Angela, Laďo A Majo.

Pridal helena, 10.03.2015

Smútočné oznámenie

S hlbokým zármutkom v srdci, ale aj v nádeji na vzkriesenie oznamujeme, že nás dňa 10.3.2015 vo veku 65 rokov navždy opustila rodáčka z Riečnic Angela Ondrľová rodená Cingelová (Hruškuliaková). Posledná rozlúčka s našou drahou zosnulou bude v piatok 13.3.2015 o 13.00 hodine v Rím. – kat. kostole v Turčianskom Petre. Tí, ktorí ste ju poznali, venujte jej tichú spomienku. Smútiaca rodina.

Pridal Krchová, 10.03.2015

Smútočne oznámenie

Mal nás všetkých rád a chcel ešte veľmi žiť,ale prišla tá chvíľa, keď musel do večnosti ísť. S hlbokým zármutkom oznamujeme rodákom Riečnice,že nás navždy opustil dňa 7.3.2015 vo veku 44 rokov Jaroslav Bucha.Posledná rozlúčka zo zosnulým bude dňa 11.3.2015 o 15 hodine v Rajci. Tí čo ste ho poznali venujte mu tichu spomienku. rodina

Pridal rodina, 09.03.2015

Kondolencia.

Vyjadrujeme úprimnú sústrasť rodine zomrelého rodáka,suseda,kamaráta Jaroslava Buchu - manželke Gabike, deťom Matejovi, Jakubovi, Barborke a Michaelke, matke Emílii Buchovej, sestre Danke a bratovi Petrovi.

Pridal Administrátori., 09.03.2015

Kondolencia.

Vážená rodina Buchová -manželka Gabika, mama Emília,súrodenci Danka a Peťo. Prijmite vyjadrenie úprimnej sústrasti zo smrti Vášho Jarka. Zdieľame spolu s Vami smútok a modlime sa za jeho dušu.

Pridal Anna Špidusová, rod. Jána Buchu, Mária Šmehylová., 09.03.2015

Matrika

Prosím o informáciu ako sa da preklikať na matriku Riečnica,lebo podla návodu z časti aktuality,ktorá je na tejto schránke mi ti nejde.

Pridal Milan, 03.03.2015

Spomienka na nášho vnuka Janka

Prešiel jeden dlhý a ťažký rok,čo sme navždy odprevadili nášho vnuka Janka Šovčíka,ktorý nám tragicky 2.3.2014 zahynul. Drahý Janko, chýbaš nám!Deň čo deň,je pre nás ťažší aj cesta k tvojmu krížiku je bolestivejšia a užialenejšia,spomienky na teba každý krok kričia CHÝBAŠ,MOC CHÝBAŠ!!!!Neprešiel deń,aby nevypadla slza z oka a pri tvojej fotke nebola zažatá sviečka.Každú noc čakám sen s tebou,ale ten neprichádza. Mojou útechou je,že si sa stretol z dedkom,s babkou a so všetkými známymi,no najviac my dodáva síl nádej ,že si sa stretol s našou matkou nebeskou. Matkou,ku ktorej sa denne v modlidbách utiekame a prosíme ju,aby orodovala za teba a nás u svojho syna.Milovaný vnučik,ešte aj teraz cítim,tvoju dlaň v mojej ruke,tvoj pohľad plný lásky,počujem tvoj hlas.Vôkol seba vidím od teba kvety,darčeky,ktorými si ma obdaroval,cítim lásku,ktorou si nás zahŕňal.Slza z oka sa tlačí a rok nás na líci neľútostne páli,len minútka vo sne mi stačí,nech viem,že si vo večnosti šťastný. Navždy budeš v našich srdciach žiť a deliť sa o našu lásku. Odpočívaj v pokoji Janko! Tvoja starká Angelka a starký Feko. P.S. Píšem na našu stránku rodákov Riečnica,som jedna z vás a myslím si,že mi rozumiete a modlidbičku a spomienku pre nás venujete. Ferko a Angelka Štefanová,rod Poništová

Pridal Angela Š,František Š., 02.03.2015

K příjmení Kvonný

Při procházení matrik RIEČNICE z období kolem poloviny 19.stol. jsem na toto příjmení narazil více než desetkrát v různých variantách - s jedním "n", se dvěma "n" s jedním "n" a čárkou nad ním (takto se označovaly zdojené souhlásky). Takže jste zcela určitě na správné stopě.

Pridal Miro, 02.03.2015

modlidba za rodinu A+F Śtefanovú

Je to veľká rana čo vám robí belesť. Strata mladého človeka je veľkým trápením,pre tych čo ho milovali. Modlim sa za vášho vnuka a vás a prajem mu pokoj a nebeskú lásku.

Pridal Milan, 02.03.2015

pre Angelku

Verme,že už je doma medzi svojimi,opklopený láskou,svetlom a pokojom. Je už doma. Aj mi tam pôjdeme a všetci sa stretneme. Dnes ruženček za vás Angelka a vášu rodinu a za vášho vnuka,mladú dušičku.

Pridal Hanka, 02.03.2015

spomienka po roku Angelke

Poznám vašu rodinu a preto cítim s vami o to viac. Tiež mi zahynul vnuk a neviem sa z toho spamätať. Je to už 5 rokov. Prečo taký mladý? Len p.Boh vie,prečo si ich povolal. Je im dobre.Prežili s nami niekoľko rokov,urobili nám svojou prítomnosťou život krajši. Je jedno či na 10 rokov,alebo na 20,či na 50 a pod. Boli našou súčasťou. Niečo radostné príde znova. Mne sa narodila vnučka,možno aj vás Angelka čaká nejaké potešenie.Bolesť života musíte prekonať,aspon sa snažiť ako ja.

Pridal Jozefína, 02.03.2015

Odpoveď Milošovi.

Obráťte sa prosím o informáciu na adresu: Vodná stavba Nová Bystrica Ján Mikoláš 041/4397392 0911799589 novabystrica.svp@azet.sk

Pridal Administrátori., 01.03.2015

Otázka

Dobrý deň. Prosím vás neviete niekto či sa robí na VN Nová Bystrica deň otvorených dverí?

Pridal Miloš, 28.02.2015

"GAZDINA"

Pani Čerchlová - "Gazdina", bola matkou Albína Čerchlu, primáša drevenej muziky z Riečnice. Gazdinou ju volali preto, lebo organizovala brigády našich žien do Čiech a Moravu na poľnohospodárske práce. Pani Čerchlová bola sestrou Ondreja Čerchlu - "stareho Mlatka", s ktorým bývala v jednom dome "U Mlatka".

Pridal Anna., 24.02.2015

K menu Kvonný

Pri posudzovaní priezviska Kvonný sa priklaňam k názoru, že sa jedna o obyvateľov, ktorí bývali v centre " U koňa" v oblasti kde je dodnes aj most,ktorému sa hovorí Koňovský most.Nikdy som nechápal prečo tento názov ,ale teraz je to pochopitelné.Súvisi to s umiestnením tzv.Lövenburgskeho kaštieľa/na novom cintorine ostali základy/ aj s umietnením v centre obce, kde asi domy mali postupne viacerych majiteľov.Sved čia tomu i ľudové názvy niektorych domov aj napriek tomu,že v našich časoch tam už pôvodny obyvatelia nebývali.Napr.U Hermana,U Kagera,U Slovaka atď..Podla mňa ten istý osud ma i dom U koňa v ktorom do vysťahovania býval neb.Adolf Košút s rod. Traduje sa tiež, že Košutovia ako takí sa do Riečnice uchýlili povodne z Turca po naboženských rozbrojoch z 18.storočia,kedy katlícka vetva tejto rodiny sa mala usadiť vo Varíne aj v Riečnici.V centre napr.býval aj Alojz Neugebauer u Ondrovičov a taktiež spolu s Hermínov v dome u Pantaka bývala stará gazdina,tak ju volali zaujímalo by ma jej meno i osud.Bola to zaujímava pani.Ak niekto niečo vie napíšte o nej.Určite jej osud je zaujímavý.

Pridal Milan, 23.02.2015

OZNAM ŽILINSKÉHO BISKUPSTVA

8.februára 2015 v 69.roku života a v 45.roku kňažstva zomrel honorárny dekan vdp.JAROSLAV ROMAN. Svätá omša s pohrebnými obradmi bola odslúžená 13.2.2015 v Pružine, kde bol aj pochovaný. Vdp. JAROSLAV ROMAN narodený: 22.09.1946 v Novej Bystrici, Presbyterát: 21.06.1970, 1970 kaplán Veľké Rovné, 1970 – 1971 kaplán Rajec, 1971 – 1972 kaplán Čadca, 1972 – 1974 kaplán Nitra-Dolné mesto, 1974 kaplán Turzovka, 1974 – 1975 kaplán Čierne, 1975 – 1976 adm. Bolešov, 1976 – 1996 adm. Pružina, 1991 – 1996 adm. Podskalie, excurendo z Pružiny, 1996 – 2001 adm. Súľov-Hradná 2001 – 2005 rektor Kostola Panny Márie Fatimskej v Nimnici, 2005 – 2006 výpomocný duchovný Považská Bystrica, 2006 honorárny dekan, 2006 – 2011 rektor Kostola sv. Gorazda v Dolnom Moštenci, 2011 – 2015 na odpočinku Spišská Sobota. Modlime sa za dušu nášho rodáka vdp. Jaroslava Romana, ktorý mal primmície vo farskom kostole Narodenia Panny Márie v Riečnici, v roku 1969. Fotografie z primícií sa nachádzajú vo "Fotogalérii", v časti farnosť. Parte zomrelého Vdp. Romana je na stránke Žilinskej diecézy v časti "Oznamy".

Pridal Administrátori., 18.02.2015

Dodatok k oznamu.

Parte zomrelého Dp. Jaroslava Romana sa nachádza aj v našej Fotogalérii, v časti "farnosť Riečnica a Harvelka".

Pridal Administrátori., 18.02.2015

Takto

Možem byť ticho nebudem.Vštci vedia že prvy autobus odchazal z Riečnic o 4.05 to už plamene šlahali vysoko.Stareho pana som videl čakať na autobus na schodkoch pred ludovu školu a nebol som sam.Na jeho oči z teho rana nezabudnem do konca života.Bol to chory človek.Riečničana nechaj na pokoji mysli to dobre ostatny sa možu nad sebou zamyslieť.Neverim že mu Lojzina svedčela.

Pridal Olge a Marii, 11.02.2015

Nové fotografie.

Milí návštevníci stránky. Znova nám pribudli fotografie v časti u Hruškuliaka, Gabajka, u Zazvora, Strakošovia. Potešte sa ich pozeraním. Prajeme Vám pevné zdravie v "zasneženej zime", na akú sme boli v mladosti v Riečnici zvyknutí.

Pridal Administrátori., 08.02.2015

:D spomienky

Dobrý deň, veľmi ma potešila táto stránka. Moja mama pochádza z Riečnice, dokonca aj ja som tam ešte bola ako dieťa,ale už iba na výlete..Mám od tadiaľ pekné spomienky. dokonca pri pohľade na fotogaleriu som sa zasmiala nad jej fotkami, ktoré ani my doma nemáme v archíve, hoci ich máme dosť..ďakujem, že práve dnes na jej narodeniny som ju mohla potešiť spomienkami na jej mladosť a detstvo..prajem krásny deň

Pridal Maja, 03.02.2015

Ešte k požiarom

Téma požiarov rozvírila hladinu na tejto stránke a mnohým zdvihla adrenalín. Je nesporné, že požiare v Riečnici v určitých rokoch šarapatili a pamätníci týchto udalostí nikdy na to nezabudnú, na tú hrôzu, ktorá sa tu rok čo rok odohrávala, preto sa aj ozvalo toľko hlasov. Príčiny vzniku požiarov mohli byť rôzne, aj tie najhoršie. Áno, vždy sa hovorilo prečo a kto, ale žiaľ vtedajšie policajné orgány nevyšetrili nič, nikto nebol odsúdený, nikomu nič nedokázali. Preto nás mnohých mrzí, že v mailoch zazneli konkrétne mená, čím sa ich rodiny cítia dotknuté, čo vyvolalo vlnu rozhorčenia. Tí menovaní sú už všetci „ na druhom svete“, už sa nemôžu brániť . Navrhujem, aby sa vymazali maily s konkrétnymi menami. Sme radi, že táto stránka existuje, ale nesmie sa stať nástrojom na vyťahovanie zlého, osočovania, ponižovania... Život v Riečnici bol ťažký, ľudia si dokázali pomáhať v zložitých situáciách, boli si navzájom oporou, vládli tu aj dobré priateľské vzťahy, veď v dedine bol skoro každý s každým rodina. Žili sme uprostred prekrásnej prírody, čo sme si pri každodennej práci nestačili ani uvedomovať, oceňovali to rôzni dovolenkári, ktorí tu trávievali leto. Nech na tejto stránke prehovoria naše spomienky bez urážok , nech je stránka oslavou nášho rodného kraja, nech ju každý otvára s radosťou !

Pridal Angela, 01.02.2015

Riečničania--vspomínajme z láskou

Milá Olga, neviem čia-no já som tiež nešťastná s toho aby sa táto stránka zmenila na nejaké nepodložené osočovanie , bola som veľmi rada keď táto stránka vznikla , nie som rodáčka z Riečnice , ale môj muž . No od prvej chvíle my táto deina učarovala a veľmi som si oblúbila aj ich obyvateľov--no v každej dedine , v každom regione sa nájďu ľudia čo sa vyžívajú v klebetách, som nevesta Judákova , a všeličo som si pri večerných posedeniach vypočula, ale nikdy som nepočula že by mužovi svokrovci niekoho osočovali s toho čo sa prihodilo, no že tam bolo aj dosť klebetníc som pocítila aj ja , no napriek tomu ľúbim Riečnicu ako aj ich rodákov tých pár jedincov čo chcu vliať do tejto strákky jed ignoruj, verí že takých je málo --ale vždy sa niekto nájde, budem rada ak po tomto Riečničania pochopia že táto stránka má súžiť predovšetkým na zbližovanie potomkov a vzdávanie si úcty našich predkov s pozdravom a veľa dobrého M-JB

Pridal Mj-B, 30.01.2015

pre Lexiss- rodina Kvonný

Skúste hľadať meno Kvočka.Myslím, že je to z obdobia maďarizácie.V Riečnici u Poništa žila rodina Gašpera Kvočku, možno tam siahajú Vaše korene.Skúste aj verziu s " ô ". Veľa šťastia!

Pridal kotvaska, 30.01.2015

podpaľač -reakcia čitateľa

Milý neznámi Riečničan, nedá mi reagovať na Tvoj článok o podpaľovačovi. Je smutné,že i po toľkých rokoch hovorí z Teba zloba a závisť. .Opieraš sa len o krčmové reči.Keď chceš obviniť niekoho z takého ohavného činu verejne, mal by si sa opierať o nejaké fakty z vyšetrovania.Ináč je to krivé obvinenie - trestný čin. Toho "Pána" s paličkou moji rodičia veľmi dobre poznali. Bol to človek priamy, pracovitý, múdry, veľa ľuďom pomohol a nemal rád podrazákov. Nikto sa ho nebál a ani báť sa nemusel ak mal čisté svedomie. Pána Judáka nepoškodil on, pretože stopercentné aliby mu poskytla p.Alojzia Buchová - bol odcestovaný. Michalovi Dávidikovi bol požiar zavinený skratom od domácky vyrobeného sústruhu. Brišové obvinenia boli tiež nepravdivé , čo sa potvrdilo pri vyšetrovaní / viď. vyšetrovacie protokoly/ Mám taký pocit, že svoju nečestnosť zakrývaš krivými obvineniami iných. A čo Tvoje svedomie? S pozdravom Oĺga

Pridal Maria Slivkova, 27.01.2015

Odpoveď "Lexiss".

Priezvisko Kvonný si ani starší obyvatelia Riečnice nepamätajú. V Riečnici je pomenovanie mosta "Koňovský most" a jeho okolie sa nazývalo "u Koňa". V osade U Kováča bývali ľudia s priezviskom alebo prezývkou Konik, napr. Milan Konik, ktorý sa nachádza aj vo fotogalérii. To je jediné priezvisko, ktoré je najbližšie k priezvisku Kvonný. Môžete sa prípadne obrátiť na Štátny archív v Bytči - informácia je na stránke v časti Aktuality. Prajeme Vám úspech v hľadaní.

Pridal Anna., 25.01.2015

rodina Kvonný

Mohol by si Alex bližšie popisať nieč podrobnejšie o tvojej rodine (čím sa zaoberali,aké obdobie sa zdržiavali v Riečnici,počet členov v rodine,ich ďalšie príbuzenstvo atď...Možno by sa dalo niečo zistiť.

Pridal Milan, 24.01.2015

OTAZKA NA PRIBUZENSTVO

Dobrý den, zjistil jsem, že mi předkové pobývali na konci 19. století v Riečnici, rodina Kvonný. Zajímalo by mě, zdali by si někdo nepamatoval takové jméno?

Pridal Lexiss, 23.01.2015

Zuzka Brisudová,

ďakujeme Vám za milé slová od Vášho otca Vendelína Brisudu. Pozdrav opätujeme a prajeme Vám pekné dni roku 2015. Sme radi, že máme našu stránku a robíme si radosť navzájom.

Pridal Administrátori., 21.01.2015

Pozdrav

Dodatočne Vám prajeme krásny rok 2015 ! V mene môjho ocina odovzdávam odkaz a srdečný pozdrav rodákom ! Ocino je Vendelín Brisuda a rodák z Riečnice .Odsťahoval sa s rodičmy a súrodencami(Milan ,Rudo,Vilma) do Brestovian pri Trnave ,kde aj žije. Ocino je syn Dominika Brisudu a Hermíny Brisudovej(Chrenovej).Ešte raz pozdravujeme a ďakujeme autorom tejto stránky ,za skvelú prácu !!

Pridal Zuzana Brisudová, 20.01.2015

Spomienka.

V piatok 16. januára sme v Kysuckom Novom Meste odprevadili do večnosti našu spoluobčianku p. Máriu Romanovú rod. Hromádkovu, ktorá zomrela vo veku 84 rokov. V súvislosti s rodinou Romanových sa mi vynára milá spomienka spred pár rokov, keď p. farár v nedeľňajšej kázni začal spomínať zátopové obce Riečnicu a Harvelku a rodinu Romanových z Harvelky, ktorá si po 60-tich rokoch spoločného súžitia upevnila v kostole svoje manželské zväzky a oslávila ich diamantovou svadbou. Ich dlhodobé harmonizujúce manželstvo dal všetkým za dobrý príklad manželského spolužitia. Nech odpočíva v pokoji!

Pridal Angela, 18.01.2015

Smutočné oznámenie

S hlbokým zármutkom oznamujeme, že dňa 29.12.2014 nás navždy opustil vo veku 78 rokov Ing.Ladislav Brhel rodák z Riečnice. Tí čo ste ho poznali venujte mu tichú spomienku. Smútiaca rodina.

Pridal Anna, 10.01.2015

Kondolencia.

Vážená rodina Brhlová! Vyslovujeme Vám úprimnú sústrasť nad stratou vášho drahého príbuzného s uistením, že si na neho zachováme stálu pamiatku. Poznámka: Ing. Ladislav Brhel bol návštevníkom stretnutí v Riečnici, aktívnym čitateľom a prispievateľom našej stránky. Jeho fotografia je v časti Brhlovia, Rybovia s názvom " v Riečnici nám ostalo len takéto bývanie/pred stanom Ing. Ladislav Brhel/.

Pridal Administrátori., 10.01.2015

Podpaľači 2

Vedel som, že tam niečo bolo medzi kostolníkom Štefanom a tým človekom, ktorého spomínaš, že to vzniklo, keĎ Štefan zastal Majdiša zo Zázrivej, len som nevedel ako sa presne volá. Poznám ho len podľa prezývky. Zalovil som vo svojich spomienkach a spomenul som si, že niekedy v polovici päťdesiatych rokov niekto hodil do komína výbušninu Briššovi. Nakoniec po nejakom čase nezistený občan alebo občania zhodili tomuto Briššovi na strechu stromy. tieto stromy tú strechu celkom zničili. Ešte som si spomenul na požiar, keď niekto asi v jeseni roku 1968 podpálil kolibu salaša nad Leskovým, ktorá zhorela do tla.

Pridal Martin, 05.01.2015

Odpoved

Dobrý deň.Pýtali ste sa ma odkiaľ som vedel o tomto dokumente a aký je môj vzťah k Riečnici.Samotnú Riečnicu a aj Hravelku si nepamätám,začal som až do tejto oblasti chodiť pravidelne v 90-tych rokoch ešte ako dieťa na huby s mojim Otcom a o Riečnici som sa dopočul práve od neho.Pamätám,že ma vtedy očarila prekrásna príroda a pamätám aj na ten opustený kostolík.Minulý rok som sa tam bol pozrieť po veľmi dlhej dobe (asi 12 rokov) a mal som z tej návštevy veľmi dobrý pocit,príroda je tam prekrásna aj ked musím priznať,že kôli ťažbe dreva to už nie je ono ako po napustení priehrady.Po tejto návšteve som začal hľadať informácie na internete o Riečnici,Harvelke ale aj o VN Nová Bystrica a tak som sa vlastne dopracoval k vašej stránke ale aj k dokumentu Ludia spod zelenej lípy.Vaša stránka sa mi veľmi páči,človek má možnosť vidieť a dozvedieť sa mnohé veci o obci Riečnica.Týmto vás všetkých pozdravujem a želám veľa úspechov v Novom roku. P.S. Po minuloročnej návšteve po veľmi dlhej dobe som sa tam vrátil ešte dvakrát a chystám sa tam na dalšie prechádzky a túry aj tento rok.

Pridal Miloš, 05.01.2015

O požiaroch.

Diskusia ma podnietila k tomu, aby som aj ja niečo napísala o tých hrozných požiaroch v Riečnici, keďže sme tú hrôzu zažili na vlastnej koži. Hrozba požiarov tu pretrvávala a vyvolávala obavy každý rok. Rok, čo rok horelo, zaujímavé, že iba vtedy, keď bola všetka úroda pod strechou, seno, slama uskladnená v humnách. Bolo jasné, že tu vystrája nejaký podpaľač, no niektoré požiare mohli vzniknúť aj z neopatrnosti, lebo do chlievov sa chodilo s lampášmi, neskôr bola elektrina a aj tam mohol vzniknúť nejaký skrat. Po každom požiari sa v dedine šuškalo, prečo horelo, ale bolo to verejné tajomstvo, nikto neprehovoril, každý sa bál. Policajné orgány nič nevyšetrili. Ako deti sme cez okno pozorovali horiace humno Martina Košúta, keď plamene šľahali až kdesi do oblohy. Neskôr horelo vedľa nás Ďuranove humno plné zemiakov, ktoré tam ľudia zvážali na kontigent. Mali sme šťastie, že hasiči požiar včas uhasili. Zhorel Kotvasov mlyn, škoda, mohla to byť dnes pekná pamiatka v skanzeme. A ďalšie . Nešťastie neobišlo ani nás. Ten dátum si dodnes pamätá celá naša rodina 26. november 1968. V tú noc bol silný mráz, krajina bola biela, v noci spadlo trochu snehu, taký poprašok. Ráno o pol štvrtej vstávala sestra do školy, pred štvrtou odchádzala na autobusovú zastávku a v tom zbadala, že od rieky zo záčinka plného sena šľahajú plamene. Zvrieskala na celý dom: „Humno nám horí!“ V tú ranu sme všetci vyskočili z postele, natiahli niečo na seba a utekali von. Naša statočná mama s bratom do horiacej maštale vyhnať dobytok , otec bežal do kultúrneho domu pustiť sirénu. Hneď bola celá dedina na nohách. Všetci chlapi bežali po striekačku, ktorá našťastie hneď fungovala , rieka bola blízko. Lenže to tiež trvalo nejaké minúty, kým ju naštartovali , ponaťahovali hadice, oheň sa zatiaľ poriadne rozmohol. Hneď vedľa bolo staré Ďuranove humno, ktoré začalo horieť, nik ho už nezachránil. Ďurana vyhorel druhýkrát. Hasiči vodou oblievali Ondrovičov drevený dom, blízko bolo humno Buchovcov a drevená cirkevná škola. Keby nebolo včasnej hasičskej pomoci, zhorí všetko. Ranné zore odokryli na našom dvore obraz skazy a hrôzy. Padnuté obhorené čierne brvná, drevá, smradľavé mokré ešte dymiace seno a zápach zhoreniska, ktorý sa niesol ďaleko. Bolo to zúfalstvo, boli sme na dne, no dedina nám pomohla. Susedia nám prichýlili dobytok, iní nám navozili seno, neskôr dosky, drevo na novú stavbu a opálkovski a poništovskí majstri nám vystavali v nasledujúcom roku novú stavbu takmer zadarmo. Na tieto udalosti nemožno zabudnúť a ešte aj dnes vyvolávajú v nás emócie.

Pridal Angela, 05.01.2015

Moja spomienka na život v Riečnici.

S prekvapením sledujem, koľko udalostí sa v Riečnici „stalo“. Ako vidím, existujú pamätníci, ktorí si tieto trestné činy pamätajú. Aj keď ostali nepotrestané, alebo boli „vrátené odplatou“, nezabudlo sa na ne. Ja si myslím, že sa každý človek zodpovie za svoj skutok a zlý úmysel pred Bohom. Vinníci sú podľa všetkého už vo večnosti, takže báť sa ich nemusíme. Nech sú nám tieto situácie varovaním, aby sme ich, alebo seba navzájom neposudzovali a neodsúdili. Každá dedina a mesto má svetlé a tienisté stránky a udalosti. Ja si osobne pamätám na požiar humna Štefana Judáka, koľko hrôzy sme prežili, lebo bol v bezprostrednej blízkosti. Som ročník 1960 a takéto vyrovnávania účtov si nepamätám, myslím že už v časoch mojej mladosti neprebiehali. V Riečnici som prežila pekné detstvo a mladosť, mojich rodákov som mala a mám rada. Ako deti sme prežili veľa dobrodružstiev pri pasení kráv, zbieraní húb, čučoriedok...V škole sme takisto zažívali pekné aj veselé chvíle. Ako deti sme si vážili starších ľudí – starých rodičov, ale i susedov. Pamätám si, ako sme pri pasení kráv počúvali príbehy „stryny Adolovej“ , prijali sme do partie cez prázdniny aj jej vnukov Jara a Miluša a spoločne sme stavali „búdy“, či „vojany“. Keď sme pásavali kravy po osadách, neraz sme si spoločne zahrali futbal v Bočku – Košútovia proti Čižovcom. Ako susedia sme si vzájomne pomáhali, mali sme súcit s chorými a trpiacimi. Chodili sme do Opalky s tetkou Judákovou poupratovať starému otcovi dom a cestou sme sa zastavili na kus reči s ľuďmi v jednotlivých osadách. Pamätám si, že sme sa rozprávali a správali k sebe navzájom s úctou. V nedeľu poobede sme chodievali s „tatikom“ do hory do Opalky a tešili sa s krásnej prírody. Tiež sme počúvali jeho rozprávanie: čo sa kedysi stalo a rôzne príbehy o „svetlonosoch“, boli to pre nás „zážitky na celý život“. Aj keď sme ako deti vyviedli rôzne nezbednosti, boli to situácie, ktorým sa teraz smejeme. Hovorí sa, že akými očami pozeráš na druhého človeka, takého ho vidíš. Snažme sa vidieť v iných ľuďoch dobro, odplatia sa nám dobrom.

Pridal Anna., 05.01.2015

Podpalači

Štefana kostelnika zapalel chlap s krivu nohu, lebo kostelnik zastal zazrivca. Od kostelnikovho humna čo zapalel viedli stopy po snehu po rieke. Ale teho človeka sa každy bal, tak ho nik neudal. Aj Miška od davidika zapalel. Aj seno na ostrviach z pomsty zapalel a ostravak ho videl. Keď mu ostravak v krčme povedal: proč ste to vykouril ale podpalač nerozumel. Museli chlapi ostravakovi napomnut abz povedal: proč ste to zapalel. Vtedy podpalač rozumel a hned dvihal tu svoju palicu že ho ovali. Takz to bol chlap že sa ho každy bal.

Pridal rečničan, 04.01.2015

PF 2015

Pochválen Pán Ježiš Kristus! Prajem Vám v komore hojnosť, v rodine svornosť, na dietečkach potešenia, na statečku rozmnoženia a všetko nech to mate, čo si od Pana Boha žiadate. Svojím rodákom a návštevníkom stránky zo srdca praje

Pridal Anna Špidusová r. Buchová, 01.01.2015

Reakcia na film Ľudia spod zelenej lipy.

Pri pozeraní dokumentu „Ľudia spod zelenej lipy“ som sa potešila ľuďom aj známym miestam rodnej Riečnice. Zároveň prežívam smútok z toho, že tie milé miesta už neuvidíme, lebo sú pod hladinou priehrady. Väčšina obyvateľov už pomrelo, veď od natáčania dokumentu uplynulo 29 rokov. Zábery z dokumentu mi trochu pripomínali film Pole neorané, zábery starých schátralých domov, požiar či sťahovanie sa na vozoch. Rozprávali tiež starší a starí ľudia, akoby v Riečnici nebolo mladých ľudí. Je pravda, že kvôli budovaniu priehrady bola zastavená výstavba, ale v Riečnici bolo dosť nových, murovaných domov. Aj mladí ľudia tam žili, hoci za štúdiom a prácou odchádzali do iných miest. Pri zábere na školu v Riečnici som ostala prekvapená, bola to stará škola, do ktorej chodili ešte naši rodičia. My sme mali školu, učiteľov a žiakov, akých nám mohli závidieť aj okolité obce! Môžem to posúdiť, v súvislosti s rozprávaním s vtedajšími spolužiakmi na strednej škole v Žiline. Naša nová škola s priestrannými učebňami a vybudovaným areálom bola vynikajúco vybavená. Mali sme chemickú učebňu, na biológii sme používali pomôcky na preparáciu organizmov, či vybavené laboratórium na výrobu fotografií. Na telesnú výchovu sme mali pomôcky na gymnastiku, lyžovanie, streľbu so vzduchoviek, či vybudovaný areál na atletiku. Pri vyučovaní prác na pozemku a prác v dielni, sme mohli používať množstvo pomôcok. V škole pôsobilo viacero krúžkov, vďaka kvalitným pomôckam, schopným učiteľom a šikovným žiakom. Za výsledky našich žiakov stojí vo veľkej miere aj práca pedagógov. Žiaci úspešne reprezentovali školu a dosahovali dobré výsledky pri ďalšom štúdiu. Materská škôlka, ktorá sa nachádzala v škole, mala takisto dobré priestory na hru a spánok i sociálne zariadenie. Pozastavím sa pri výroku pani Hudecovej, ktorá sa teší do nového bytu. Zo skúseností vieme, že presídlenie starších obyvateľov do bytov bolo spojené s ťažkosťami pri adaptácii sa na nové prostredie. Boli pretrhnuté rodinné a susedské väzby, čo viedlo k smútku, pocitu opustenosti a často predčasnej smrti. Verím, že keby sa dedina v súvislosti s výstavbou priehrady nemusela vysťahovať, bude prosperovať, ako to dnes vidíme v Novej či Starej Bystrici. To sú myšlienky, ktoré ma napadli pri pozeraní dokumentárneho filmu o nevyhnutnosti opustiť tento kút na „konci sveta“. Považovala som za potrebné sa s nimi podeliť.

Pridal Anna., 01.01.2015

reakce na video

Prosím pěkně,mám dotaz:"Kdo jsou ty dětičky u tety(stryny)Vilmy na videu,když je to z roku 1985?"

Pridal Mária, 01.01.2015

Reakcia na "Komentár k filmu Ľudia spod zelenej lipy a k iným

Pozorne som si niekoľkokrát prečítal príspevok Rodáka z Riečnice pod názvom "Komentár k filmu Ľudia spod zelenej lipy a k iným nesprávnym". Žasnem nad tým koľkými nepresnosťami a polopravdami disponuje tento pisateľ. Začnem najprv filmom Ľudia spod zelenej lipy. Tu musím dať pisateľovi za pravdu, že film je spracovaný jednostranne a nevystihuje podstatu celého problému obce Riečnica v tom čase. Treba ho chápať v tom kontexte, v ktorom bol vyhotovený a na koho objednávku bol vyhotovený. Nesúhlasím s pisateľom na to, že treba o Riečnici robiť čo najlepší obraz a že sa netreba hrabať v minulosti. Práve naopak, treba si pripomínať i tie skutočnosti, ktoré sú nám nemilé, ktoré sú nam nie celkom po srsti. Žili sme v takej dobe a tam, kde sme žili. I cez to všetko sa hrdo hlásim, že som Riečničan. A nehanbím sa zato. Ja si myslím, že každý kto sa kde nachádza vo svete robí obraz o svojej obci. Teraz k tým požiarom : Pisateľ uvádza vo svojom príspevku, že boli len štyri, ktoré v prevažnej miere vznikli vplyvom techickej závady. Ja budem uvádzať len tie, na ktoré si pamätám alebo o ktorých mi hovoril môj otec. Narodil som sa v roku 1950 - uvádzam tento rok preto, lebo aby nevznikli pochybnosti o tom, že ako si môžem niečo také pamätať. Najprv by som chcel spomenúť roky povojnové tak ako som to počul od starších spoluobčanov a môjho otca. Myslím si, že tieto roky súvisia s ďalším dianím v našej obci. Presné roky neuvediem, ale myslím si, že to ani nie je potrebné. Hneď v povojnových rokoch, keď cez naše lazy a obec prechádzali benderovci bol za záhadných okolností zastrelený v osade Rechtoríkovia p. Danihel. Takisto bol zastrelený ešte jeden občan-neviem presne ale pravdepodobne to bol p. Garel. Neviem presný rok - vyhoreli gazdovia v osade u Rybov. Ja si na tento požiar nepamätám, viem o ňom len z rozprávania. Za aktéra vzniku tohoto požiaru bol označený p. Vendel Kotvas avšak si nepamätám, že by mu tento čin bol dokázaný a bol zaň odsúdený. Niekedy koncom päťdesiatych a začiatkom šesťdesiatych rokov bol požiar humna p. Vendela Kotvasa. Pri tomto požiari som bol osobne ako taký asi desať ročný chlapec. Bolo to v zime asi okolo tretej hodiny. Videl som vytrhnuté laty v plote a stopy, ktoré viedli od cesty cez plot ku humnu. Tiež niekedy v tomto časovom období zhorel vodný mlyn, ktorý sa nachádzal na pozemku vedľa p. Vendela Kotvasa. Koho bol majetkom, to neviem. Škoda ho bolo-mohla to byť vzácna technická pamiatka. Asi o rok neskôr zhorel objekt nachádzajúci sa vedľa obydlia p. Rudolfa Šutiaka - volali sme ho jednoducho Rudol z družstva. Mnohí Riečničania ho poznajú len pod týmto menom. Tento objekt p. Šutiak využíval ako sklad pre umelé hnojivá, ktoré predával gazdom v Riečnici. Niekedy pred zosuvom Leskového zhorelo humno p. Ďuranu na Kamenci. Ako si pamätám, za možného podpaľača bol označený p. Dominik Brisuda z Leskového. Možno o pol roka aj na Leskovém bol požiar. A u koho horelo ? No predsa humno p. Dominika Brisudu. V jeseni asi v roku 1961 vyhorela vplyvom blesku osada Gajdošíkovia. Asi o rok neskôr zhorel rodinný dvojdom p. Jána Poništa a Jozefa Surovca v ośade u Poništa. Tento požiar vznikol vplyvom zlého technického stavu pohyblivého prívodu el. energie, ktorý prechádzal v priestore povaly. Najväčšia záťaž týchto požiarov bola na prelome rokov päťdesiat a šesťdesiat. Po tom všetko akoby utíchlo. V roku 1969 som z Riečnice odišiel na základnú vojenskú službu a potom som sa už domov vracal len sporadicky. Viem, že niečo bolo ešte u p. Štefana Judáka, ale bližšie informácie nemám. Takže, keď niekto chce tvrdiť, že v Riečnici nebolo podpaľačstvo a že sa nevybavovali účty, ta ten v Riečnici nikdy nežil. Vedel by som o tom rozprávať dlho ale pre krátkosť času to teraz uvádzať nebudem. Ospravedlňujem sa dotknutým rodinám, že som ich v tomto príspevku menoval plným menom, ale bez toho by to niektorí čitatelia nepochopili. Ja si myslím, že ešte žijú starší odomňa, ktorí by ma vedeli doplniť. Napr. Vincent Danihel, Blažej Slivka, Ján Bucha od Opálky (Ignacikov) Ján Poništ od Poništa od Richtárov. Všetkých srdečne pozdravujem.

Pridal Martin, 01.01.2015

Marii(asi Drbulovej?)

Maruska, moj mail je vilma8 na azet.sk . Ak mi tam napíšeš, všetko Ti o týchto deťoch napíšem.A aj o odtatných vnúčatách Vilmy a Martina.A teším sa , že aj Ty mi napíšeš o sebe.

Pridal helena, 01.01.2015

Komentár k filmu Ľudia spod zelenej lipy a k iným nesprávnym

Veľmi rád som si prezrel dokument Ľudia spod zelenej lipy. Samozrejme, že som sa potešil známym tváram, z ktorých väčšina už na svete nie je, avšak s trpkosťou v duši sa k filmu musím vyjadriť kriticky. Keďže sa jedná o dokument, očakával som objektívny obraz o obci Riečnica, kde ľudia museli rozostavané novostavby, okná a dvere zatĺcť doskami, nesmeli pokračovať v stavbách, ani v modernizácii svojich príbytkov, ciest, domov, atď. Očakával som objektívny obraz o tom, ako obec od 60-tych rokov v dôsledku stavebnej uzávery chradla, pričom okolité obce sa rozvíjali. Nič z toho tam nie je. Tento film je obyčajná manipulácia s ľuďmi, aby sa vytváral názor, v 80-tych rokoch značne rozšírený, že sa v podstate jedná o záchranu ľudí, tam niekde v horách, na neúrodnej kamenistej pôde, s archaickými návykmi, zastaralými výrobnými prostriedkami, staré kosy, povozy, mláťačky, atď. Dá sa povedať, že z filmu vyplýva, ako nás ten socializmus zachránil. Ani neviem, prečo vystupujem na tejto stránke pod označením Rodák z Riečnice, ale vždy si hovorím, že to má zmysel. Som často predmetom kritiky, pričom jednoznačne mi nemožno uprieť kladný vzťah k Riečnici, avšak kriticky smerom dovnútra i smerom von. V rámci tohto si nemôžem odpustiť poznámku smerom k náprave povesti ľudí z obce Riečnica. Trvale desaťročia sa tu vytvára názor, že ľudia z kamenistých neúrodných roliek, flyšového pásma žili v biede a chudobe. Ja si myslím, že opak bol pravdou. Žili vždy v primeranom dostatku, pretože boli nezávislí roľníci, ktorí si vedeli dochovať a dopestovať to, čo potrebovali. To, čo neposkytla roľa, poskytol les a kvázi odlúčenosť od priemyselných oblastí Slovenska drvivej väčšine občanov vyhovovala (dnes by boli takéto oblasti vyhľadávané). Ďalej z filmu vyplýva, že v Riečnici boli v značnom množstve požiare. Hovorí sa o počte 11. Mne sa to zdá opäť manipulácia a vytváranie dojmu, že sa jedná o nejakú podpaľačskú obec, atď. Vzhľadom k tomu, že táto povesť o obci sa rozšírila i do kníh autora Milana Lalinského História Novej Bystrice, kde sa píše o vysokom počte požiarov v Riečnici, ale najmä, ako vyplýva z knihy Veroniky Olbertovej Potopená kultúra, kde v časti Ako sme sa medzi sebou znášali, píše o nás ako o divochoch a dedine podpaľačov, čo musím dôrazne odmietnuť. Dokonca v tejto knihe sa spomína i meno podpaľača, čo považujem za úplnú nehoráznosť. Citujem z tejto knihy zo strany 91: "Oni navzájom sa vipaľovali, taku naturu mali jakusi, že ňeveďeli jako sa vipomsťiť, tag vipalel jeden druhého. Neznašali sa, tam boli taki luďia, jag si trochu zaproťiveli, tag uš prišol v noci, zapalel ho, zhorelo mu fšetko." V ďalšej časti na tejto strane citujem: "To taki ďivosi boli. A tento strik Matuš to takto hovorel: "Ta ďeďina trestu božiemu ňeujďe", ale mi zme pohoreli teš pri ňich. Ale sa ušlo aj nam, ňielen Rečňičanom, ušlo sa aj nam." Je nesporné, že mladá autorka prostredníctvom výrokov Harvelčanov chcela takto zdokumentovať naše vzťahy s Harvelčanmi a vyjadriť sa na našu adresu, ale nedá sa mi po dvoch rokoch s oboznámením sa s obsahom tejto knihy, nevyjadriť sa k tomu. Moja stará mama bola Harvelčanka a v celom šírom okolí nepoznám skoro v žiadnej rodine, že by neboli premiešaní v dôsledku manželstiev a príbuzenských vzťahov s Harvelčanmi. V Riečnici trvale panovalo porozumenie a pozitívny vzťah k Harvelčanom. Považovali sme sa za najbližšie dediny, aké mohli byť. Po vysťahovaní som vždy rozmýšľal, aké to Harvelčania museli mať ťažké, keď museli chodiť pochovávať až do Riečnice, kým im do 30-tych rokov nepostavili kaplnku. Bral som vždy Harvelčanov ako blízkych príbuzných. Nepamätám si žiadne rozbroje ani nedorozumenia medzi týmito dvoma obcami a bolo by smutné, keby sa iné názory roznášali prostredníctvom kníh alebo iných prostriedkov medzi našich ľudí, to znamená medzi Harvelčanov i Riečničanov alebo ľudí z prostredia mimo týchto obcí. Čo sa týka požiarov a podpaľačstva, od konca 50-tych rokov až do konca 80-tych rokov ja pamätám 6 požiarov, z ktorých k prvému, čo pamätám, bol v osade u Poništov a dnes pri spomienkach hasičský technik, ktorý celý život pracoval v tomto zamestnaní a pochádzal z dvojdomu, ktorého sa požiar bytostne dotkol, uvádza, že viackrát si prebral požiar v ich dome i usadlosti, preberal to aj s inými požiarnymi technikmi, pretože sa ho to bytostne dotýkalo a dotýka a on je toho názoru, že sa jednalo o technickú závadu v elektrike u nich alebo v kachliach. Dnes si je týmto názorom istý. Posledný požiar v 80-tych rokoch pamätám pod Kýčerkou, o ktorom sa hovorilo, že to bola špekulatívna záležitosť, bolo to v katastrálnom území Terchová a malo sa jednať o úmyselnú poistnú udalosť. Medzi týmto obdobím boli 4 požiare, ktoré vznikli v rôznych oblastiach obce Riečnica a predovšetkým v oblasti od centra obce smerom na horný koniec, sa týkali poctivých svedomitých roľníkov, ktorí mali viacdetné rodiny a bolo to veľké nešťastie pre tieto rodiny. Boli to svedomití a poctiví ľudia, preto vylučujem akýkoľvek revanš a vzájomné podpaľovanie. Títo ľudia boli skôr obeťou podpaľačstva. Dnes s odstupom času sa mi vynára na túto tému iba otázka, kde boli príslušné orgány štátnej moci, kde bol policajný okrskár, ktorý sa z okna na jeden z požiarov pozeral, prečo v obci, kde farári spolupracovali s ŠTB (Baranek, Moravec) a prostredníctvom nich štátna moc videla až do spální ľudí z Riečnice, prečo sa nepodarilo zistiť zdroj a pôvodcu podpaľačstva? Keď sa dnes pýtam ľudí, ktorí tam v tom čase žili, hovoria o týchto udalostiach: vedeli sme kadečo, báli sme sa však, pretože sme mali svoje humná, svoje senníky, hospodárstva, atď. Na to tu však bola polícia. Pre tieto veci si aj myslím, že má zmysel písať na tieto stránky, otvárať pravdivý obraz obce Riečnica aj o jej ľuďoch, aký si zaslúžime. Z filmu Ľudia spod zelenej lipy sa mi páčil jeden úryvok z reči pani Kováčovej, ktorá hovorí: "Na čo by som ja do paneláku išla, ja tu mám zvieratá, mačka sa mi prejde po ceste, v záhrade mi vtáčiky spievajú, ja som tu spokojná." Toto je pravdivý racionálny pohľad na ľudí, z ktorých väčšina sa vysťahovať nechcela. Treba uchovať tento a podobné obrazy na Riečnicu nielen v našich dušiach ale aj na verejnosti. Ešte by som sa chcel vyjadriť, že nemám problém odhaliť svoju identitu, ale nevidím dôvod, prečo by som to robil. I napriek kritike myslím si, že každý cíti hlboký vzťah k mojej rodnej obci, preto všetkým pozitívnym ľuďom z Riečnice prajem PF 2015.

Pridal Rodák z Riečnice, 30.12.2014

Spomienka

Milí rodáci z Riečnic a obce Rybovia, dnes 30.12.2014 si pripomíname 4.výročie úmrtia nášho drahého zosnulého brata,kamaráta,strýka,uja Jozefa Buchu ml. /Ďurika/, ktorý by sa dožil 54.rokov. Drahý Jožko, chýbajú nám tie tvoje hríby, ktoré si nám vždy nosil a vedel iba ty nájsť do našej Vianočnej kapustnice, zo Starého Stania, Majeričky, z Gruníka, za Vrškom a z iných miest. Zo srdca a z láskou na teba spomína sestra Eva s rod.

Pridal Eva Fučíková (rod.Buchová / Ďuriková/, 30.12.2014

Spomienka na Jožka Buchu.

Pripájam sa k spomienke Evky a ostatných súrodencov na Jožka Buchu, môjho spolužiaka.Budem na neho myslieť nielen so smútkom, ale i v modlitbe s nádejou na stretnutie sa vo večnosti.

Pridal Anna Špidusová r. Buchová, 30.12.2014

Dokument

Všetkým kto sa podieľal na zverejnení dokumentu Ludia spod zelenej lípy,veľmi pekne ďakujem. Veľmi ste ma potešili.

Pridal Miloš, 29.12.2014

Milošovi

My zase dakujeme milošovi za dobrý tip.Nevedeli sme o tejto snímke.Určite spôsobila radosť viacerým našim rodákom.Odkial si mal ten tip a aký je tvoj vzťah k Riečnici? Zároveň oslovujeme našich rodákov píšte,píšte ,píšte na rôzne témy o Riečnici,spomienky svoje,alebo svojich blízkych,alebo rôzne historky napr.o pôvode priezvisk atď....Netreba sa bať gramatických a iných chýb.Každý príspevok má svoju hodnotu.Ani sa netreba bať témy o nespravodlivosti pri vyťahovaní,zážitkov pri a po nasťahovaní sa do nových rodísk atď.Nemôžme sa bať,ani minulosti,lebo kto nepozná svoju minulosť nemôže s nádejou pozerať do budúcnosti....

Pridal Admin, 29.12.2014

Poďakovanie.

Ďakujeme za vianočný darček Ľudia spod zelenej lipy.

Pridal riečničan, 26.12.2014

Vianoce 2014.

Vážení rodáci! Aj keď oneskorene, prajem Vám požehnané a milostiplné Vianoce. Želám Vám, aby ste všetky dni prežívali v láske, pokoji a porozumení v rodine, na pracovisku, alebo v susedských vzťahoch.

Pridal Anna Špidusová, 25.12.2014

Vianočný darček

Podarilo sa nám zabezpečiť zo STV filmový dokument"Ľudia spod zelenej lipy".Jedná sa o 25 minutový film o Riečnici z roku 1985. Aj keď sníkom podlieha dobovej poplatnosti a účelu pre krorý bol vytvorený, pre všetkých priaznivcov Riečnice a hlavne rodákov bude určite zážitkom na Vianočné sviatky a dni nasledujúce.Užite si ten film,ktorý je doplnený v časti video a pod č.5.Taktiež očakávame reakciu na film,ktorú možte zverejniť v našej diskusii.Príjemne sviatky.

Pridal Milan, 22.12.2014

spomienka na rodičov

Dnes 20.12.2014 sú to presne dva roky, čo dotĺklo tvoje milované srdce náš otec, dedko a pradedko Jozef Bucha (Ďurik).Chýbaš nám všetkým, hlavne malému Filipkovi, často mi dáva otázku, kde je ten môj pradedko, ktorý ma učil kosiť s tou veľkou kosou. Časom,keď vyrastie snáď pochopí,že sa tam všetci s ním raz stretneme v nebeskom kráľovstve. Tieto vianoce 26.12.2014 si pripomenieme 80.nedožité narodeniny našej mamy, babky a prababky Vilmy Buchovej rod. Chrenovej, ktorá nám nečakane po ťažkej chorobe odišla do večnosti 9.6.2002. S láskou na Vás v modlitbách spomínajú 4 deti, 9 vnúčat a 3 pravnúčatká. ,,Odpočívajte v pokoji."

Pridal Alena, 20.12.2014

Už len spomíname na biele Vianoce

Už len spomíname na biele Vianoce. Vianoce už klopú na dvore, onedlho ich budeme radostne prežívať v kruhu našich najbližších. Aby boli dokonalé, chýba už len biela snehová prikrývka, ktorá by pokryla celý kraj. Dočkáme sa jej? Ani Martin sa už dlhšie nedostavil na bielom koni, ani Katarína nebola na ľade, aj tajomné biele Lucie sa vytratili. Už môžeme len spomínať na Vianoce v Riečnici, ktoré boli vždy biele a snehová nádielka veľmi bohatá, strechy praskali pod ťarchou snehu. Hory bývali zasypané snehom, trčali iba vrcholce stromov. Silné mrazy nám vymaľovali okná , rieka sa stala nedobytnou pevnosťou, zo striech viseli obrovské ľadové cencúle. Ľudia sa od včasného rána vyhrabávali spod navaleného snehu, robili sa cesty, cestičky, aby sa dostali do maštalí a zo dvorov na hlavnú cestu. Ťažké to mali tí, čo žili v osadách a ich deti museli do školy. Čakali sme na príchod veľkého cestárskeho auta, ktoré svojím obrovským pluhom odstránilo sneh z hlavnej cesty a následne cestári stojaci na korbe auta hádzali lopatami škvaru na vyčistené plochy. So záujmom som si prezerala fotky Ing. Jána Gensereka ,ktorý nafotil Riečnicu v zimnom období, sneh u nás nikdy nechýbal. Zaujal ma pohľad zo zasneženého cintorína na naše košútovske role a Borovičník, cez ktorý prichádzali Harvelčania do kostola. Nezabúdame, akí boli v zime počas Adventu obetaví, keď ráno už po piatej hodine s baterkami a lampášmi zdolávali obrovské snehy dole Borovičníkom, aby sa načas dostavili do kostola na roráty. Dnes by už tadiaľ neprešli, čas urobil svoje, celú krajinu pohltil les, ktorý sa rozpína až k rieke. V tieto sviatočné chvíle v myšlienkach určite zablúdime do krajiny detstva, kde sme prežívali iba biele Vianoce, tam do diaľky, kde nad priehradou uprostred divokej prírody stojí náš biely osamelý kostol , ku ktorému sa v lete určite vrátime. Pri štedrovečernom stole budeme spomínať na našich drahých zosnulých, hlavne rodičov, ktorí prežívali v Riečnici ťažký život, no v novom bydlisku veľa šťastia nenašli, na voňavú jedličku, ktorú otec doniesol z hory, na polnočnú omšu sprevádzanú ohnivými výbuchmi.... Dúfam, že kým zasadneme k štedrovečernému stolu, si to pani zima rozmysli a nadelí nám aspoň nejakú snehovú nádielku. Všetkým prajem radostné prežívanie vianočných sviatkov a šťastný Nový rok 2015. Na sviatočné chvíle prikladám báseň, ktorú napísala moja švagriná Mária Judáková. Súmrak nad Riečnicou. Sedím na brehu jazera, jesenný vetrík s lístím sa hrá. Súmrak pomaly spúšťa sa na krajinu, lístie tíško padá na hladinu, ktorá na dno ukryla moju drahú domovinu. Mlčky sedím a v mysli sa mi vynára panoráma tohto kraja, z čias, keď voda nebola ešte pánom tohto raja. Bola tu pevná zem, stála tu chalúpka rodná, bol tu kus riečnickeho raja, príroda nádherná. Zvečerilo sa, mesačné paprsky hladiny sa dotýkali, z líca mi slzy padali, s paprskami mesačného svitu sa spojili. Cez teba, mesiačik, na dno jazera pozdrav posielam, cez teba rodnú zem bozkávam, ktorú už nezdieľam. Súmrak padol na Riečnicu , no v srdci jasnú spomienku mám, na domov, rodičov, rodný kraj, ktorý si navždy v srdci uchovám.

Pridal Angela, 20.12.2014

Rodičom

Dňa 5.12.2014 uplynulo 25 rokov čo zomrel Martin a dňa 12.12.2014 uplynie 28 rokov čo zomrela Vlma Šutiakovci z Riečnice. Spomienku im venujú 4 deti, 10 vnúčat a 4 pravnúčatá. Nikdy ste nám neprestali chýbať, milí naši rodičia.

Pridal helena, 07.12.2014

Riečnický cintorin

Kde,mať moja,kde si sa podela papuľa bagra,či ťa zgniavila ? Povedz,povedz,moja mať, kde ja si mám poplakať ? Tuna jama,hentam kosti,z truhly trosky studený kvílí severák, čo vás zobudili a nenechali spať ? Komu si prekážal,otec môj na tomto vzdialenom kopečku, nie otec môj, nečakal som takú rozlúčku, ten srdce mal kamenné, vsiahli v tú rodnú mojú zem, pijte, pijte - moje slzy zronené. V.Buchovi PS. : Báseň len ten pochopí, kto mal matku a otca na tom cintoríne.

Pridal Lenka , 06.12.2014

nie len nostalgia , ale aj úcta k naším predkom

ĎAKUJEM všetkým ktorý prispievajú na túto stránku.Veľká vďaka tým čo pomohli zblížiť rodiny o ktorých mali niektorý len útržky spomienok na tých ktorých korene boli na Riečnici---vždy má poteší keď si objavia príspevok , fotky, a spoznávajú odkiaľ pochádzajú a kde sa nachádzajú ich korene. Boli to možno pre niektorých jednoduchý ľudia---no v ich živote bolo veľa múdrosti-poznatkov-ktorým ich naučila každodenná tvrdá práca na roliach, práca na gazdovstve----prišla som tam ako mladé neskúsené dievča z veľkého mesta--viem mnohý vraveli , to nie je dievča do gazdovstva, no to čo my priniesol život na Riečnici -to bol ozajstný život, napriek tomu že gazdovstvo si žiadalo veľa času, časom som pochopila že život nie je diskotéka a preberanie mody čo je zrovna in--život to je rodina!!!!! ich spoločné radosti, starosti , ale vždy rodina tešiť sa spolu , smútiť spolu , prosto jestvovať tu vždy jeden pre druhého -pripravený zdieľať spolu radosť ale aj radosť---myslíme na to v tomto adventnom období ...aj keď nie všetci berieme vianočné sviatky ako cirkevné---je to čas keĎ máme jedinečnú príležitosť ---povedať si ľúbim ťa , zabudníme na všetko zlé veď len v odpustení môžeš nájsť pokoj a nezáleží na náboženstve---- záleží vedieť priznať si svoje chyby a predovšetkým nájsť silu odpustenia a povedať si napriek všetkému mám ťa rád...dám za teba život........chceš mať pokoj v duši odpusti----lebo v biblii sa píše v odpustení je láska..... Prajem všetkým krásny adventný čas a čas na zamyslenie sa nad životom , nie len za tým kto bude mať krajší stromček,, alebo drahší darček, ale kto ma pochopil, vie že niet bohatstva nad lásku rodiny ---MJ-B

Pridal Mj-B, 02.12.2014

ZUZANA MICHALCOVÁ ŠUTIAKOVÁ

Vážení rodáci! Slovenská diplomatka Zuzana Michalcová Šutiaková je dcérou prof. MVDr Václava Šutiaka CSc, ktorý pôsobil na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach a doc. RNDr. Ireny Šutiakovej, PhD., pôsobiacej na Prešovskej univerzite v Prešove. Václav Šutiak je náš rodák, pochádza od Rybov a vo fotogalérii Rybovia je na fotografii: „rodina Antona a Štefánie Šutiakovej so synmi...“ – vpravo dole, a fotografii: „vojak Václav Šutiak“. Ako sa dozvedáme z médií, Zuzana Michalcová Šutiaková pôsobila ako politická asistentka v rámci Politického a bezpečnostného výboru Európskej rady. V období rokov 2006-2011 pracovala s tímom bývalého vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javiera Solanu v otázkach ľudských práv a nešírenia jadrových zbraní. Od 1.decembra 2014 pracuje v tíme Donalda Tuska, bývalého poľského premiéra a nového predsedu Európskej rady, ako poradkyňa v oblasti zahraničnej politiky Z úspechu mladej slovenskej diplomatky máme radosť, blahoželáme jej a prajeme veľa pracovnej pohody na tomto významnom poste. Taktiež blahoželáme aj jej rodičom, sestre Irenke a celej rodine.

Pridal Administrátori., 02.12.2014

Info

Dnešného dňa t.j 1.12.2014 slovenské media uverejnili informáciu ,že v týme nového predsedu Europskej unie Donalda Tuska/inač bývalého prededu vlády Polska/ je mladá slovenská diplomatka Zuzana Michalco-Šutiaková.Dávam toto priaznivcom našej stránky na vedomie a zároveň si dovoľujeme požiadať o info do ktorej rodiny našich rodákov a z ktorej časti Slovenska prinaleží táto mladá pani diplomatka.

Pridal Admin, 01.12.2014

Dokument.

Čo sa týka filmu Ľudia spod zelenej lipy ,sme v kontakte s autorom a režiserom filmu p. Janom Genšerekom a riaditeľkou STV 2 p. Gajdošíkovou.Je záujem odvysielať tento film na STV 2 avšak v archíve STV v Bratislave sa nenachádza a v súčastnosti pátrame v archíve v Banskej Bystrici. O výsledku Vás budeme informovať.

Pridal admin, 24.11.2014

Dokument

Dakujem za fotky od pána Gensereka a prosím vás dokument by sa nedal zohnať?

Pridal Miloš, 23.11.2014

Oprava textu.

Dokumentárny film "Ľudia spod zelenej lipy" bol natočený Ing. Jánom Genserekom v rokoch 1984-85.

Pridal Administrátori., 19.11.2014

ZMENY VO FOTOGALÉRII

Vážení návštevníci našej stránky! Ako ste si všimli, vo fotogalérii sme urobili zmeny. Vytvorili sme osobitné kategórie pre fotografie p. učiteľa Jalakšu a Fukana a Milana Poništa. Pribudli nové fotografie Ing. Jána Gensereka, scenáristu, kameramana a režiséra, ktorý v roku 1986 natočil film "Ľudia spod zelenej lipy". Dokumentárny film je o ľuďoch z Riečnice, ktorí museli opustiť svoje domovy, aby bola postavená vodná nádrž Nová Bystrica. Za fotografie "zimného kráľovstva Riečnice" mu veľmi ďakujeme. Sú cenné aj pre to, že zachytávajú pôvodný cintorín v Riečnici a mnohé iné domy a osady, ktoré budeme spoločne identifikovať. Preto prosím, ak poznáte domy a dvory zachytené na fotografiách, napíšte na mailovú adresu spidusova.anna@gmail.com. Takisto aj domy a osoby na fotografiách Milana Poništa, prípadne zle označené fotografie z fotogalérie. Ďakujeme za pomoc. Nedajme sa znechutiť zbytočnými príspevkami hlupákov a potešme sa pohľadom na našu milovanú krajinu.

Pridal Administrátori., 16.11.2014

Coby

Najlepší spôsob ako túto osobu dostať z našej stránky je, nereagovať na neho. Mne sa zdá, že nás len dráždi a provokuje.

Pridal Martin, 15.11.2014

kritika

Zjavne sa Coby dosť dobre nezorientoval a i napriek výstižnému príspevku Michi nepochopil, že táto webová stránka nie je určená na reklamu tohto charakteru. Ja osobne sa teším každému jednému príspevku, ktorý mi pripomenie, že ľudia z nášho rodného kraja sú jej prostredníctvom stále bližšie k sebe, hľadajú svojich predkov, posielajú fotografie svojich blízkych, ktorí ešte žijú, ale aj tých, ktorí nás opúšťajú. Je to spôsob, ako môžeme byť prepojení, aj napriek tomu, že nás delí diaľka a môžeme spolu prežívať radosti i smútok našich drahých rodákov. Preto sa prikláňam k názoru, že podobné správy (viď príspevok Coby), nie sú na našej stránke vítané. Každý, kto bude mať záujem o podobné služby si určite nájde spôsob, ako získať informácie - dnes v dobe internetu, to nie je žiaden problém. Pozdravujem všetkých a už teraz sa teším na stretnutie v roku 2015.

Pridal Mária, 14.11.2014

Pôžičkoví podvodníci

Ľudia sú prirodzene dôverčiví, väčšina z nás sa v živote so žiadnym finančným podvodom nestretla. Ťažko si dokážeme predstaviť, že by nás mal niekto pri pôžičke oklamať. Pôžičkoví podvodníci, /rovnako, ako všetci ostatní podvodníci/, využívajú v svoj prospech ľudské slabosti, ako je dôverčivosť, nepozornosť, stres, nedostatok času. Ťažké životné situácie zneužívajú na to, aby donútili ľudí urobiť zlé rozhodnutie. Podvod s pôžičkami je založený na vylákaní peňazí od ľudí ešte predtým, ako bude nejaká pôžička poskytnutá. Vopred žiadajú zaplatiť rôzne poplatky, pritom nemusí ísť o veľkú sumu, ide o pár desiatok eur. Raz to nazývajú poplatok za vybavenie pôžičky, inokedy je to poistné atď...Poskytovateľ po zaplatení peňazí prestáva s klientom komunikovať.Nikdy netreba nič platiť dopredu a žiadny podvodník by sa neobohatil.Neznámi poskytovatelia pôžičiek sú vždy rizikoví a o pôžičku treba požiadať v banke, kde je to spoľahlivé. Aj posledný príspevok, ktorý napísal Coby, je len ďalší podvod, trápna reklama, preložená z prekladača. Coby, si poriadny chudák, kúp si veľké zrkadlo, ak vobec naň máš a pozeraj sa do neho, hanbí sa sám pred sebou.Pridala MICHI

Pridal MICHI, 13.11.2014

Kdo byli předci mého manžela

Dobrý den, hledám předky mého muže. Otec mého muže se jmenoval Tomáš Palák a narodil se v Harvelce roku 1908, jeho otcem byl Martin Palák a matka Anna Paláková rozená Holienčínová. Kdo by měl informace o této rodině, budu velmi ráda. Děkuji K.Paláková

Pridal Paláková, 11.11.2014

Fotogaléria.

Prosíme o trpezlivosť pri otváraní fotogalérie. Bude sprístupnená tento týždeň. Ďakujeme.

Pridal Administrátori., 03.11.2014

Fotogaléria

Nějak mi nejde otevřít "fotogalériu",chtěla jsem se opět podívat na moje zlatíčka! Nejde už 2 dny :-(( Smutná Maruš.

Pridal Mária, 02.11.2014

Angelke Slivkovej - Judákovej

Angelka, Ty si taký náš poklad z Riečnice. Vždy vieš vo svojich vetách ukryť toľko lásky k nášmu rodnému kraju, vieš ho tak verne opísať, vždy cítime tú atmosféru všetkých sviatkov a udalostí, ako keby sme tam boli.Ďakujeme Ti za to a ďakujeme za takúto rodáčku z Riečnice. h.

Pridal helena, 02.11.2014

Odpoveď Zdenkovi.

Ku kostolu do Riečnice je prístup cestou vedúcou z Novej Bystrice, pred odbočkou do Vychylovky odbočiť vpravo, k hrádzi priehrady. Pomerne dobrá cesta vedie popri priehrade, za cca 20 minút ste pri kostole. Na hrádzi priehrady je rampa, kde sa treba pracovníkovi preukázať, že ste bývalý obyvateľ Riečnice. Šťastnú cestu!

Pridal Administrátori., 01.11.2014

Spomínali sme na našich zosnulých

V sobotu 1. novembra na Sviatok všetkých svätých sme navštívili cintorín v Novej Bystrici, aby sme si uctili a spomínali na našich blízkych , s ktorými sme prežili časť života v Riečnici, ale už nie sú medzi nami. Prešli sme sa po cintoríne, aby sme našli hroby našich najbližších, susedov , známych i spolužiakov , ktorí tragicky zahynuli v mladom veku... Aj počasie nám prialo, slnko sa už okolo desiatej vyšplhalo na oblohu a zopár hodín tam pobudlo a pozeralo sa zhora na davy ľudí s kyticami, ktorí tu prichádzali celý deň. Vládla tu slávnostná atmosféra, k pestrej výzdobe sa pridávala vznášajúca sa vôňa horiacich sviečok. Niektoré hroby sú vynovené, dostali nové náhrobné dosky, kríže, iné chátrajú, staré pomníky naklonené, drevené kríže prehnité... Ako by to bolo nezájsť aj do Riečnice a nezapáliť sviečku pri kostole na spomienku na našich rodičov, ktorí tu strávili takmer celý život. Krajina je už poznačená neskorou jeseňou, na listnáčoch sa hompáľajú posledné farebné listy. A náš biely vynovený kostol akoby omladol medzi zostarnutými opadanými lipami a gaštanmi. Ani dnes tu nechýbali cyklisti, ktorých zvedavosť pritiahla ku kostolu. Hneď pri príchode sme si všimli skupinku mladých ľudí aj so psíkom, ktorí tiahli hore poľami kdesi do Ďuranov. Poobede tu zavítal Vinco Danihel s rodinou, išli s kytičkami kvetov hľadať svojich príbuzných na starý mlátkovský cintorín, ktorý je už z väčšej časti zarastený krovím. Večer sa blížil veľmi rýchlo, domov sme odchádzali s dobrým pocitom, že sme si v príjemnom slnečnom počasí neskorej jesene uctili a pospomínali našich zosnulých.

Pridal Angela, 01.11.2014

Pamiatka zomrelých.

Milí rodáci! prežívame sviatky Všetkých svätých a Pamiatku zosnulých. Pamätajme na našich zosnulých rodákov nielen návštevou ich hrobov na mnohých miestach nielen v našej republike. Spomeňme si na nich aj v modlitbách, od 1.11. do 9.11. získaním úplných odpustkov za zomrelých, aj za tých, za ktorých sa nemá kto modliť.

Pridal Anna Špidusová, 01.11.2014

hledám předky

Hledám příbuzné mého muže. Otec mého muže se jmenoval Tomáš Palák a narodil se v Harvelce roku 1908, jeho otcem byl Martin Palák a matka Anna Paláková rozená Holienčínová. Kdo by měl informace o této rodině, budu velmi ráda. Děkuji Sára

Pridal Sára, 30.10.2014

Riecnica kostol - pristup

Dobry den prajem. Viete mi povedat, ci sa da dostat ku kostolu autom a kade sa tam ide? Vopred dakujem pekne.

Pridal Zdenko, 30.10.2014

Maringotka

Podla mňa maringotku,unimo bunku,alebo nejake provizorne stavanie-stavbu,ktorá nevyžaduje stavebné povolenie si môže každy z Riečnice na vlastných pozemkoch kedykoľvek postaviť.Ako dôvod môže uviesť stráženie a ochrana jeho vlastníctva.

Pridal Milan, 29.10.2014

odkaz pre rodaka z Riecnice

Treba sa opytat tych co tam tie maringotky alebo unimobunky maju ako to tam dostali,ci bolo treba nieco vybavit. A zas na druhej strane ty co tam rubu a kradnu to nase drevo a zvazaju ho cez hradzu ty tiez nemaju urcite ziadne povolenie,neukazuju ho SBS-karovy na hradzy.Zachvilku z tych nasich krasnych hor nezostane NIC.

Pridal Miro Bucha, 28.10.2014

----------

ten demizon oser je jaky neodbitny , nech nam pride ponukat pozicky na stretnutie na buduci rok,tam mu to vysvetlime. :-)

Pridal Miro Bucha, 26.10.2014

"ponuka"

A co zdraví? To "neponuka?" Brala bych ho PLNÝ PYTEL. Chová se jako u nás "šmejdi"

Pridal Mária, 26.10.2014

nebude problem to tam dostat

mam v plane na rok si doviest do Riecnice neaku maringotku alebo unimobunku mohol by mi niekto poradit ci si musim vybavit neake povolenie , aby nebol problem z trapnym SBS-karom na hradzy.Videl som aj tento rok ze sa to v Riecnici zacina osidlovat drobnymi chatkamy.dakujem za radu a odpoved.

Pridal rodak z Riecnice, 24.10.2014

kto boli moji predkovia

dobrý deň,v niektorých príspevkoch som sa dočítala o mojej rodine a chcela by som viac informáciíí,kto bol môj prastarý otec,čím sa zaoberal,čím sa živil,kto boli jeho súrodenci prípadne kolko mal detí a pod. udajne ho prezývali Vachter,volám sa Marta Holbayová Masnicová som najstaršia dcéra Ludvika Masnicu,ktory bol najmladsim synom Vincenta a Cecilie Masnicova rodenej Chrenovej zo Stanovej Rieky.Tiez by som chcela vediet aj viac informacii o mojej sratej mame Cecilii a jej rodine.Z roypravania sterej mamy a mojho otca si pamatam ze jej sestra alebo teta emigrovala do Amerikz a vraj zila v Ohio a mala syna Alberta.Kto by mal ohladne mojej rodiny nejake infromacie budem za ne velmi vdacna.S pozdravom Marta H.Masnicova

Pridal marta holbayova masnicová, 21.10.2014

OQOOOOQ

Šaňo si super pretože máš uplnu pravdu

Pridal Milan, 17.10.2014

Oslávili sme riečnicke hody

V nedeľu 14. septembra sme si v našom riečnickom kostole náboženským programom pripomenuli hody , ktoré sa vždy konali na Sviatok Sedembolestnej P. Márie. Počasie nám neprialo, celý deň nás sprevádzal dážď, blato, kaluže.., ale to nevadilo tým „skalným“, aby sa tu dostavili, niektorí až z okresu Topoľčany, iní z Martina a tí ostatní z blízkeho okolia. O 12,00 hod. sa ozval z kostolnej veže hlas nového zvona, ktorý volal prítomných do kostola, aby sa zúčastnili na modlitbách i speve. Po skončení sa všetci ako jedna rodina odobrali do prístrešku, kde sa rozvinula debata, guláš sa dnes nepodával, ale sa opekala slanina i klobásy. Šikovnosť v zakladaní ohňa z mokrého dreva a v opekaní preukázali Števo Belko a Janko Bucha. O dobrú náladu sa postarali 4 harmonikári na čele so známym hudobníkom Adamom Balačinom. Hudba a spev sa ozývali dlho do večerných hodín. Všetci sme odchádzali domov spokojní, lebo sme si uctili Sviatok Sedembolestnej P. Márie, stretli sa v užšom kruhu ako inokedy, ale o to milšie a srdečnejšie. Poďakovanie patrí Aničke Špidusovej, ktorá toto stretnutie zorganizovala a vybavila potrebné náležitosti na vstup.

Pridal Angela, 15.09.2014

"Rečnicke hody"

Aj my z Harvelky sme radi a pravidelne chodievali do svojho farského kostola na hody a tešíme sa aj tohto roku!Dovidenia!

Pridal Vierka( Poništová) Olbertová, 12.09.2014

"Hody 2014" v Riečnici

Milí priatelia! Na stretnutie v Riečnici 14.9.2014 máme chválený vstup osobných motorových vozidiel. Ak by si pracovník na rampe zapisoval Vašu ŠPZ, neznepokojujte sa, je to v rámci žiadosti na vstup. Cesty sú opravené, takže jazda by mala byť bezpečná. Stretneme sa pri alebo v kostole. V Riečnici nebude sv. omša, tak sa zastavte cestou v niektorej dedine, alebo v sobotu večer. V Novej Bystrici sú v nedeľu sv. omše o 8.00 a 11.00hod. V Riečnici budeme mať náboženský program v kostole /pravdepodobne o 12. alebo 13.00/ Kultúrny program si urobíme v "kultúrnom dome"/podľa počasia to tak vyzerá/, alebo v prírode. Prosím prineste si dobrú náladu a pohostenie.

Pridal Anna Špidusová, 11.09.2014

Nové fotografie.

Vážení návštevníci stránky! Vo fotogalérii nám pribudlo "dielo" Milana Poništa. Sú to unikátne zábery nášho rodáka - fotografa, zo zosuvu pôdy na Leskovom, zábery domov a ľudí z Riečnice. Veľmi vzácne fotografie obyvateľov, ktoré sa možno nikde nezachovali.Dostali sme ich vďaka vnučke p. Vendelína Buchu, Martinke Marunovej. Srdečne jej za všetkých ďakujeme. Umiestnili sme ich v časti archív p.učiteľa Jalakšu, na ktorý treba kliknúť. Prajeme Vám príjemné pozeranie.

Pridal Administrátori., 11.09.2014

Riečnicou sa opäť rozozvučal zvon

28 9 2014 sme pôvodne zo zdravotných dôvodov nemali isť na Riečnicu -- no ani já ani muž sme boli akosi nesvoji stále nás lákalo hore a tak nakoniec sme sa predsa len rozhodli navštíviť našu milovanú Riečnicu ---a stálo to za to ---po pár mintách našej prítomnosti sme začuli kostoľnýý zvon---neveriacky sme išli ku kostolu a keď SME zbadali pana Biskupa Viliama Judáka hneĎ nám bolo jasné ž esa nám nesníva---Pán Biskup---mužovi som vravela prečo mu tykáš --no povedal mamina veľmi si ho vážim , ale vyrastali sme v jednom kraji -minyštrovali sme spolu averím že Vilo se nenahnevá že mu tykám-----nie je dôležite či ty , alebo vy, dôležité je zostať súčasťou našej domoviny---dôležité je aby každý svojimi schopnosťami a svojimi možnosťami uchovával v srdciach potomkov potomkov tejto farnosti lásku k tomuto kúsku raja k domovine svojich predkov--Ďakujeme všetkým čo sa zaslúžili o to aby Riečnickou dolinou znelopáť Kostolný zvon-----bola som tam celý víkend a stretla viacerých turistou ktorý sa čudovali že tu zni zvon kostolného zvona-----povedala som prečo by nie veď aj keď sa dedina musela vysťahovať stále tu su duše našich predkov a stále sme tu my ich potomci ktorý na ich pamiatku nezabudnú a teraz hlasom kostola ich pozdravujeme a pokiaľ tento bude znieť Riečnickou dolonou bude táto vždy žiť --v spomienkkách , dĚťoch , vnukoch a dá Boh aj ďaľšom potomstve------pokiaľ živýme spmienky neumieráme---- vďaka všetým čo vlievaju naším potomkom lásku k ich prvotnej domovine --ps---spomienky zostávajú v nás a pokiaaaaaaaaľ tito budu bude žiť aj Riečnica...ďakujem-----MJ-B

Pridal MJ-B, 31.08.2014

oprava

ospravedlňujem sa zvon po dlhých rokoch zaznel 28.8.2014...zdravíme všetkých rodákov rod. Štefana Judáka----MJ-B

Pridal MJ-B, 31.08.2014

oprava

ospravedlňujem sa za preklep---zvon sa opäť rozozvučal 28, augusta-2014 zdravíme všetkých rodákov---MJ-B

Pridal MJ-B, 31.08.2014

Tanuľa

V piatok 29. augusta sme podnikli rodinný výjazd do miest bývalej osady Chrenovci. Prišli sme sem, Miro Chreno z B.Bystrice, Miro Chreno z Oslian, Ladislav Chreno z Čerenian a Karol Chreno z Martina s manželkou, deťmi a vnukmi. Osadili tu tabuľu so spomienkou na našich predkov. Prešli sme sa aj po Staňovej rieke a samozrejme sme si prezreli Riečnicky kostol.Ja a brat Karol sme boli na týchto miesta poprvýkrát v živote. V Riečnice a poto v Novej Bystrici žil náš praprapradedo Martin a jeho otec Ján. Miro Chreno z Oslian tu veru nebol poprvýkrát a tak nám všetko náležite poukazoval a vysvetlil. MCH B.B.

Pridal Miro Chreno BB, 31.08.2014

NOVÝ ZVON

Milí rodáci, aktuálne fotografie z "osadenia zvona" do veže Riečnického kostola sú vo fotogalérii - rok 2014. Vzácne fotky sme získali vďaka prítomnosti Angelky Slivkovej, r. Judákovej. Veľmi sa tomu tešíme a z celého srdca ďakujeme Mons. Viliamovi Judákovi. Veríme, že nás zvon privíta aj na našom "hodovom stretnutí" 14.9.2014 v Riečnici.

Pridal Administrátori., 31.08.2014

Život v Riečnici.

Osadením toho zvona sa vráti určite život do Riečnice.

Pridal Miro Bucha, 30.08.2014

Zvony.

Mne sa to ani veriť nechce.Normálne mi slza vkĺzla do oka.Ja tiež verím,že sa život vráti do obce.Zvony v Riečnici slúžili nielen na naboženské obrady ,ale aj ludí zjednocovali a organizovali život v obci.Riečnica bola predovšetkým obcou osád a pre tieto častokrát vzdialené usadlosti mali veľký význam.V obci,kde každe políčko ,každý strom v lese bol rešpektovaný vážnosťou rodiny,ktorá ho vlastnila ,dnes vládne bezpravie chaos a rabovačka lesov .To raz musí skončiť.Verím,že niektoré osady sa oživia aspoň na leto.Možno aj bieda a chaos v spoločnosti nás niektorých donutí.Strašne sa teším,že zažijem to v čo som neveril ato ,že uvidím syna nebohého stryka kostelníka tie zvony rozozvučať tak ako som to videl tisíckrát.Vďaka Vilko.

Pridal Milan, 30.08.2014

Už máme zvon!

Krásny, slnečný voľný deň neskorého leta 29. august prilákal do Riečnice mnohých domácich i tých ostatných , aby tu uprostred prírody pri zbieraní húb strávili pekné chvíle a prežívali radosť z nazbieraných hríbov, lebo tento raz ich tu bolo neúrekom. Premočená hora je plná tých najrozličnejších húb – čarokrásnych bedlí, rýdzikov, suchohríbov, pestercov....., nechýbali však ani tie naše obľúbené „praváky“. Dnes ich tu bolo ako nasiatych, hoci niektoré z nich už boli nepoužiteľné. Chýbali mi žlté kuriatka, ktorých tu bolo kedysi ako maku, akoby sa vytratili. Z tejto hubárskej idylky nás na obed vyrušil hlas zvona prichádzajúceho z veže nášho kostola. O prekvapenie sa postaral biskup Mons. Viliam Judák, ktorý včera prišiel do Riečnice so svojím doprovodom a do veže osadili zvon. Ak sa bude konať stretnutie, už nás bude vítať hlas zvona. Cesta do Riečnice je z väčšej časti opravená, jamy sú vysypané štrkom, tak si prajme už len pekné počasie, aby sme sa mohli stretnúť a vychutnať si vôňu domova.

Pridal Angela, 29.08.2014

Odkaz pre Marii z 22.6.2014

Dobrý deň, iba náhodou som práve natrafil na Váš príspevok. Vďačne Vám poradím, stačí ma kontaktovať na emailovú adresu mart.lukac@gmail.com alebo adresne na : Slnečná 20, 900 81 Šenkvice (Slovenská republika)

Pridal Ondrejica, 25.08.2014

Stretnutie pri opekaní slaniny.

Milí priatelia! Ako čítame, tak nie sú žiadne prekážky, aby sa "opekačka" konala. Ak nám počasie dovolí a nevyskytnú sa iné prekážky, uskutoční sa v nedeľu 14.9.2014. Slaninku, chlieb, čaj s rumom si treba priniesť. Tak ako kedysi, prežijeme "riečnické hody" doma, spoločne.

Pridal Administrátori., 23.08.2014

vylet v Riečnici

20-21 augusta sme boli na výlete v čarokrásnej prírode v Riečnici.Hotel sme nemali :-) spali sme v aute,ale odmenou bol plný koš krásnych dubáčikov.Pozdravujem všetkých rodákov.

Pridal miro bucha, 23.08.2014

Dopyt.

Môj otec Rudolf sa narodil v Harvelke 24.5.1922.Patril do rodiny Poništovcov,ktorých volali Kalacký.Vedel by sa niekto s tejto vetvy kontaktovať?

Pridal Rudolf Poništ, 23.08.2014

cesta

ked som tam isiel tak na 80% bola cesta vysipana strkom ma krytickych miestach , nebola vobec uzavreta tak ta opekacka by sa mohla konat.

Pridal miro bucha, 23.08.2014

Slaninka

Dobrá deň, chcela by som sa opýtať či sa bude konať to stretnutie pri slaninke alebo nie chceli by sme prísť ...dakujem za bližšie infoo...

Pridal Miroslava, 21.08.2014

Stretnutie "pri opekaní slaniny"

Zaujal ma mail neznámeho riečničana, ktorý napísal, že keď zatvoria cestu do Riečnice, išiel by tam aj pešo na avizované stretnutie „ pri opekaní slaniny“, ako to uvádza administrátor. Týmito krátkymi vetami vyjadril svoj vzťah k rodisku a povzbudil aj ostatných. V poslednom čase sa deje okolo vodnej nádrže rozruch, kompetentní si konečne všimli znečisťovanie vody prácami pri výrube lesov a samozrejme zvozom dreva sa neustále ničí cesta. Ale majú nato doplatiť obyčajní ľudia, ktorí sa chcú občas prísť pozrieť na svoje rodisko, kde strávili podstatnú časť života tým, že sa tu uzavrie cesta? Verím, že slová o uzatvorení cesty niekomu len nechtiac vykĺzli z úst, to sa predsa nemôže stať. V súčasnosti je po celej dĺžke cesty od priehrady až hore ku kostolu navozený štrk, tak ju chvalabohu asi idú opravovať. A už teraz dúfame, že sa tam ľahko bez problémov dostaneme, či už len pozrieť naše miesta alebo nazbierať huby, lebo v čase sezóny sú tu hubári zo širokého okolia a náramne si pochvaľujú. Verím, že v septembri sa predsa uskutoční to naše stretnutie „pri opekaní slaniny“ , len aby nám prialo počasie.

Pridal Angela, 17.08.2014

Oprava oznamu

Oznam nie je uplne správny ,pretože cesta do Riečnice je priechodná a v stave takom akom bola to zn.nie je ideálna.Dokonca v niektorých miestach sa i opravuje.I počas oprav je priechodná.A preto kto z rodákov ma potrebu naše rodné končiny navštíviť ma cestu otvorenú.

Pridal Admin, 16.08.2014

Stretnutie pri opekani slaniny.

Ja by som do Rečnic išiel aj peši. Keď tam možu chodiť aj druhy, tak čo by sme nemohli isť my domaci.

Pridal rečničan, 16.08.2014

OZNAM

Milí rodáci! Oznamujeme vám, že avizované stretnutie pri „opekaní slaniny“ v Riečnici, dňa 14.9.2014 sa neuskutoční z dôvodu uzavretia cesty pre jej „havárijný stav“. Ak by sa v tejto záležitosti situácia zmenila, budeme vás na našej stránke informovať.

Pridal Administrátori., 13.08.2014

Ahoj Miro,

vieš,že som si spomenula!Mama mi povedala,že jej starý otec zahynul,ale až také podrobnosti nie.Som rada,že si mi to napísal!Zo súrodencov starej mamy som poznala len Františka a jeho ženu. V I.svetovej vojne bol aj manželov dedo.Rozprával nám čo tam všetko zažil-takže nikdy už žiadna vojna!!!!!

Pridal MajkaB., 02.08.2014

Odkaz pre Maju

Ahoj Majka, ďakujem za pozdrav. Práve teraz je sté výročie 1 svet. vojny v ktorej zahynul tvoj prastarý otec Martin Chreno,bol tam aj s bratom Jozefom Chenom,to je môj starý otec. Ten sa vrátil ale omrzli mu tam nohy a trvalo veľa rokov kým sa s toho dostal.Bolo mu veľmi ľúto, že nemohol zachrániť brata, ktorý mal 3 malé deti: Cecília, to je tvoja stará mama, Anton a František. František mal za manželku Karolínu Masnicovú sestru tvojho starého otca Vincenta. Tvoja prastará mama Zuzana Chrenová- Martinčeková - Hančínová pochádzala z Harvelky od Surovca. Píšem ti,aby sme si pripomenuli všetkých mŕtvych, aj tých čo prežili pri príležitosti výročia vojny. Neviem, či ti tento príbeh niekto rozprával, ak nie tak som rád, že som ti ho mohol napísať. S pozdravom Miro.

Pridal Miroslav Chreno, 31.07.2014

Odkaz,

Miro,ďakujem za pozdravy z Oslan.Aj ja zdravím.Práve som sa vrátila domov z Jánošíkových dní V Terchovej.Som plná dojmov!Moj otec aj strýko Viktor žijú a tešia sa zo života.Majú už pravnúčatá. Staňová Rieka je stále v mojích spomienkach,pretože som tam preživala krásné prázdniny a kus detstva.Škoda,že je všetko preč,ale aspoň táto stránka nám umožňuje návrat!!:-)

Pridal MajkaB., 29.07.2014

Smutná správa

Už je tomu presne mesiac, čo nás nečakane navždy opustil môj milovaný starý otec Ján Kinčeš. Už v roku 1972 sa priženil do rodiny Ondrejicovcov, vtedy už 45 rokov odsťahovaných z Riečnice. Dodal tejto rodine úplne inú, novú a lepšiu dimenziu a mal aj šťastie na ženu - svoju nenahraditeľnú Vierku Kinčešovú, rodenú Ondrejicovú, moju večnú starkú. Venujte prosím tichú spomienku všetkým zosnulým Ondrejicovcom, ktorých unavené kosti zväčša ležia pod valčianskou hrudou... Už tri generácie valčianskych Ondrejicovcov ležia po zemou a teda zostáva na nás, mladých, zachovať silný plameň tejto temperamentnej, v minulosti významnej rodiny. Dôstojná pamiatka im patrí naveky! potomok rodu Ondrejicovcov Martin Lukáč - Kinčeš

Pridal Ondrejica, 27.07.2014

odkaz pre Majku B.

Ahoj Majka som veľmi rád, že som Vám mohol poskytnúť nove informácie o vašej rodine. Vaša stará mama Cecília Masnicová rod. Chrenová bola sesternica môjho otca Jozefa Chrenu, prez.krčmár, lebo mali niekedy krčmu. Dobre som poznal aj vašich rodičov- Annu a Jozefa. Niekoľkokrát som bol aj u vás v Hornej Tižine. Nemám informácie či žije váš otec a jeho brat Viktor. Viem, že vy žijete v Čechách a máte rodinu v Oslanoch, ktorá vás nechala pozdravovať.S pozdravom Miro.

Pridal Miroslav Chreno, 26.07.2014

Vďaka Miro!

Veľmi ma potešil príspevok Mira Chrenu,,Odkaz pre Máriu,,.Dočítala som sa v ňom o súrodencoch mojho starého otca Vincenta Masnicu.Ja som dcéra Anny. Veľký obdiv Tebe,Miro,za Tvoje vedomosti o obyvaTeľoch Staňovej Rieky a okolia.

Pridal MajkaB., 03.07.2014

Boli sme na stretnutí v Harvelke

V sobotu 28. júna sme putovali na stretnutie do Harvelky. Veľký počet návštevníkov bol ovplyvnený určite aj prítomnosťou biskupa Mons. Viliama Judáka, ktorý sa rodákom prihováral jednoduchými milými slovami a vo svojej kázni použil príklady z dnešného života. Nezabudol ani na malý darček pre každého v podobe svätého obrázka, začo mu srdečne ďakujeme. Stretnutie bolo perfektne pripravené - kvetinová výzdoba, chutný guláš, nechýbal predaj suvenírov a záver končil kultúrnym programom Novej Bystrice. Objavil sa tu autor knihy „Deti Bystríc“ Marián Liščák, ktorý ju predával aj so svojím venovaním. Zúčastnení sa potešili stretnutím so svojimi známymi, no cestou sem si mohli vychutnať i krásu oravskej prírody, dedinku ako na dlani obklopenú obrobenými roľami, pokosenými lúkami a nedotknutým lesom. Pri pohľade na pasúce sa ovce, kravy, na prácu pri sene si mnohí z nás určite pripomenuli leto v Riečnici. Z Oravy sme sa vydali na starú cestu cez Beskýd, ktorá bola kedysi hlavnou tepnou na Oravu a cestári v zime museli byť v pohotovosti, aby ju nezavialo. S dobrým pocitom sme prechádzali po harvelskej asfaltke , ktorá je dodnes ako nová, okrem jedného úseku u Judáka, kde je strhnutý kus cesty. Okolie cesty bolo vykosené, vyčistené, radosť pozerať. To sme si zavzdychali: „Bodaj by taká cesta bola aj v Riečnici!“ Cesta do Riečnice od priehradného múru ku kostolu je plná jám, výmoľov, zablatená, neočistená od zvozu dreva, lebo sa tu už dlhodobo devastuje les. Je to presne tak, ako to opísal MUDr. Marec v Kysuckých novinách. Určite sa budú robiť nejaké opatrenia. Zbožným želaním nás všetkých predsa je, aby sme sa mohli dostať v pohode ku kostolu , zaspomínať na minulosť, pozrieť si miesto nášho rodiska, bydliska, odkiaľ sme sa museli násilne vysťahovať.

Pridal Angela, 29.06.2014

Odkaz pre Máriu

Ahoj Mária, som veľmi rád že si sa mi ozvala. Mám pre tebe zopár informácií. Po tvojom príspevku som zistil, že sme rodina a zároveň aj susedia tvojich prastarých rodičov. Tvoja prastará mamka mala týchto súrodencov: Vinco, Ján, Karolína. Deti Vinca sú: Vincent- žil v Horňanoch pri Bán. nad Bebr.- zomrel. Anton- žil v Suchdol nad Odrou. Rudolf-žije v Suchdoloch nad Odrou. Anna -žila v Hornej Tižine- Terchová. Mária žije v Jablonici-Senica. Margita tak isto žije v Jablonici. Emil žije vo Zvolene. Ludvík -žil v Horňanoch. Deti Jána sú: Emília žije v Žiline, Ján žije v Čechách, sestra Karolína má tieto detí: Rudolf žil v Moškovci pri Tur. Tepliciach, Martin žije v Tur. Michale, František žil v Diviakoch -Tur. Teplice. Ladislav žil v Ostrave, Emil žil v Terchovej, Vendelín žije v Novej Bystrici, Irena žije v Žiline, Mária žije pri Novom Biddžove. Tvoj prastarý otec mal týchto súrodencov: Alexander, Milan, Alojz, Klementína. Deti Alexandra: Ján, Alexander, Anna,-žijú v Ležiachove pri Tur. Tepliciach. Milan mal syna Milana, ktorý bol ak. maliar a zomrel minulý rok v Bratislave. Ivan je spisovateľ a asi žije tiež v Bratislave. Brat Alojz bol bezdetný. Sestra Klementína mala tieto deti: Ján žil v Lodne - Kys. Nove Mesto, František zomrel, Anton žije v Šišove pri Bán. nad Bebravou, dcéra Vilma žije v Piešťanoch. Súrodenci tvojej starej mami Paulíny Opršalovej sú: Štefan, Justína, Anna, Mária, Rudolf, Anton. Štefan a Justína sú s prvého manželstva. Štefan emigroval do USA, kde bol úspešný podnikateľ. Justína žila s tvojou starou mamou Paulínou v Morkoviciach. Sestra Mária žije v Ležiachove pri Tur. Tepliciach. Má dve dcéry: Annu a Agátu. Anna dvojča tvojej starej mami bola manželka môjho uja Jozefa, žila v Košťanoch nad Turcom. Zomrela pred 2 rokmi. Má tieto deti: Eva, Jozef, Ladislav. Brat Anton žil v Suchdole nad Odrou a mal tieto deti: Emília, Jožko, Mária a Anton,ktorý pravdepodobne zomrel.Brat Rudolf žije v Čechách. Mal asi 2 deti. Bol som s ním pred 2 rokmi na pohrebe tety Anni v Košťanoch nad Turcom. Stretol som tam aj jeho sestru Máriu- z Ležiachova, ktorá na svoj vek veľmi dobre vyzerá. Ak by si chcela ešte niečo vedieť tak sa ozvi. S pozdravom Miro.

Pridal Miroslav Chreno, 27.06.2014

Odkaz pro Miroslava Chrena

Ahoj, děkuji za informace.Protože mám ještě nějaké dotazy, pošlu můj mail na telefon. S pozdravem Marie

Pridal Marie, 27.06.2014

Odkaz pre Miroslava Chrena

Ahoj, velmi děkuji za informace o archívech . Moji prarodiče se jmenovali : Jozef Laluha a Pavlína roz . Masnicová . Pokud napišete nějaké informace, budu moc ráda . S pozdravem Marie

Pridal Marie, 25.06.2014

pre Máriu

Ahoj Mária, škoda, že ste nenapísala s ktorého rodu pochádzate, možno by som vám vedel podať podrobnosti o vašom rode. Ale ak máte záujem o hľadanie dokladov o vašej rodine, nájdete ich v štátnom archíve v Bytči, tam sú informácie do roku 1900 a k ďalším informáciám sa dopracujete na matrike v Novej Bystrici, alebo na farskom úrade v Novej Bystrici, prípadne v Terchovej.Záleží z ktorej oblasti pochádzate. Tieto matričné záznamy boli prenesene z Riečnice. S pozdravom Miro.

Pridal Miroslav Chreno, 23.06.2014

pre Martina

Ahoj Martin, srdečne ťa pozdravujem. Už som si myslel že sa neozveš ale som veľmi rád, že som ti dopomohol k tvojmu úspechu. Zároveň ti k nemu gratulujem. Ešte som ti zabudol napísať, že tvoj pra- prastarý otec Jozef Ondrejica mal brata pravdepodobne menom Urban, ktorý odišiel za prácou do USA. Tam aj žil s manželkou Annou Chrenovou, ktorá bola sestra Jozefa Chrenu, môjho starého otca. Mali spolu 11 detí. Na slovensku boli za celý život len raz. Ak máš záujem tu je moje tel. číslo 046 5492208, alebo 0910 501982. S pozdravom Miro.

Pridal Miroslav Chreno, 23.06.2014

odkaz pro pisatele Ondrejicu z , 20.06.2014

Potřebuji poradit , moji předkové jsou rodáci z Reičnice , chci sestavit rodokmen . Potřebuji poradit, ve kterých archívech začít pátrat. Kde jsou uložené původní matriky a knihy oddavek a křtů .

Pridal Marie, 22.06.2014

súťaž "Dobrý podnikateľ"

Pozdravujem všetkých rodákov. Tentokrát sa na Vás obraciam s prosbou. Možno viete, možno nie, už 18-tý rok sa živím jednou z mojich záľub - výrobou medovníkov. Aj keď som vyše dvadsať rokov pôsobila vo svojej profesii ekonómky, vždy som sa venovala rôznym ručným prácam a keď som stratila zamestnanie, vydala som sa trochu netradičnou cestou, pretože uživiť sa ručnou prácou nie je vôbec jednoduché. To, že som na trhu stále žiadaná je len výsledok vytrvalosti a viery samej v seba.A tak, keď som zachytila správu o celkom zaujímavej podnikateľskej súťaži, neskromne (ale pravdivo) som zhodnotila svoju podnikateľskú činnosť a "Môj príbeh" bol zaradený do hlasovania. Keďže samotná súťaž a hlasovanie beží už od apríla, som v nevýhode oproti iným, ale aj tak sa budem tešiť každému jednému hlasu, o ktorý Vás touto cestou prosím. Uvádzam nasledovný link, ak naň kliknete, otvorí sa Vám zoznam príbehov, ten môj má názov : "Medovníkmi som otvorila bránu do "Veľkého sveta", prečítajte si a ak Vás osloví, kliknite na modré okienko "Hlasovať", čím ma podporíte. Môžete tak urobiť každý deň do 30.6., do kedy hlasovanie trvá. I keď, ako som už písala, na výhru si netrúfam, vzhľadom na krátkosť času hlasovania, ale každý Váš hlas ma môže posunúť vyššie. Ďakujem zo srdca. A teraz link: : http://www.metro.sk/public/sk-metro/Uvod/CS14/dobry-podnikatel/zoznam-pribehov Mária Balačinová, Košťany nad Turcom

Pridal Maria, 21.06.2014

Odkaz pre Miroslava Chrena

Dobrý deň, chcem Vám oznámiť, že nedávno som pracoval na súťažnom projekte o mojej vlastnej rodine. Výsledok? Vyše 60 stranová práca a 3 metre dlhý rodokmeň. Práca bola vysoko ohodnotená komisiou, zloženou z genealógov a podobných vedcov, preto som bol pozvaný na ocenenie ministrom školstva (Čaplovič), už tento utorok.

Pridal Ondrejica, 20.06.2014

odkaz pre pani Judákovú

Dobrý deň pani Judáková, reagujem na Váš článok-Načo sa vracať do minulosti. Tento článok je výstižný a pravdivý. Bol by som rád, kedy sa človek považujúci sa za hrdého rodáka, ktorý vraj posledný odchádzal z Riečnice pod svoj článok aj podpísal. Myslím si, že je to Viliam Škorvaga aj keď podľa môjho názoru tento článok za neho niekto napísal. Pod každú kritiku by sa mal autor podpísať. Ak nemá odvahu na podpis, potom nech ani kritiku nepíše!!!S pozdravom Miroslav Chreno.

Pridal Miroslav Chreno, 19.06.2014

Dokumentarný film

Dobrý deň. Hľadal som na internete nejaké informácie ohľadom Vodnej nádrže Nová Bystrica a podarilo sa mi nájsť alebo dozvedieť o dokumentárnom filme Ľudia spod zelenej lipy od Jána Grensereka z roku 1985,ktorý sa práve týka zatopených obcí.Vie o tom dokumente niekto,pripadne videl ho? Odkaz:http://www.donamultimedia.sk/fotogaleria.html

Pridal Miloš, 15.06.2014

Poděkování

Dobrý den. Chci vyjádřit uznání všem, kteří se podíleli na vytvoření této stránky. Když jsem procházela fotogalerii, objevila jsem zde fotky rodičů i stavení, kde žil otec. Je milé si po tolika létech opět připomenout kde a jak naši žili. Maminka Vilma Fedorová pochází z Harvelky(od Maruny), otec Josef Slivka z Riečnice. Z vyprávění znám, že otec chodil přes kopec za maminkou....a tak nám zůstali už jenom ty vzpomínky. Občas se stane, že se rozhlížímé kde žila maminka , její bratr strýc Tomáš kolem přehrady a oživujeme tyto vzpomínky. Organizátorům patří upřímný dík

Pridal Marie Kašpárková ( Slivková ), 14.06.2014

Reakcia na článok z Kysúckych novín

Jedným slovom hrozné! Tak pre toto nám vzali náš kraj? Vytrhli nám korene, náš pôvod? Pre toto sme sa museli roztratiť po celom širokom svete, pre toto cítime smútok a nostalgickú bolesť za nenávratne strateným domovom?! Som zdrvená!

Pridal Martina Marunová rod. Buchová, 07.06.2014

Tance z Riečnice

https://www.youtube.com/watch?v=fowtZubz73Q https://www.youtube.com/watch?v=p9U1JyxkBqY

Pridal Martina Marunová rod. Buchová, 04.06.2014

Tance z Riečnice

https://www.youtube.com/watch?v=p9U1JyxkBqY https://www.youtube.com/watch?v=fowtZubz73Q Prvý krát mi to zlepilo do kopy, tak dúfam, že teraz mi to nezlepí.

Pridal Martina Marunová rod. Buchová, 04.06.2014

Tance z Riečnice

https://www.youtube.com/watch?v=fowtZubz73Q Zase to zlepilo do kopy, tak pridávam osobitne.

Pridal Martina Marunová rod. Buchová, 04.06.2014

Tance z Riečnice

https://www.youtube.com/watch?v=p9U1JyxkBqY

Pridal Martina Marunová rod. Buchová, 04.06.2014

Prečítajte si!

Vážení návštevníci našej stránky. Dávame Vám do pozornosti článok z Kysuckých novín , ktorý sa nachádza v kategórii Fotogaléria, Súčasnosť, rok 2014.

Pridal Administrátori., 04.06.2014

Stretnutie

Dobry den. Kedy bude stretnutie rodakov? Dakujem

Pridal Mária, 04.06.2014

Oznam zo stránky obce Nová Bystrica.

Pod záštitou Obce Nová Bystrica a organizátorov Vás srdečne pozývame na ktoré sa uskutoční v sobotu 28. júna 2014 pri kaplnke Božského Srdca Ježišovho v Harvelke. Začiatok slávnostnej svätej omše je o 13:00 hod. a bude ju celebrovať otec biskup Mons. Viliam Judák. Bude zabezpečený aj autobusový spoj, ktorý pôjde o 11:30 hod. od Škorvagovia - Harvelka a späť po sv. omši. Všetci ste srdečne vítaní!

Pridal Administrátori., 04.06.2014

k výročiu

mnoho ďalších nádherných zážitkov a neopakovateľných spoločných okamihov vám vo vašom spoločnom živote prajem. Čas je liek na všetko.

Pridal Mária R, 31.05.2014

Angelka a Ferko

Veľa zdravia vám prajeme,lásky máte okolo toľko,že žitot aj cez problémy sa dá žiť krásne. Pán Boh nech sojí pri vás a chráni vašu rodinu.

Pridal Jozef s rodinou, 31.05.2014

výročie svadby

Drahí rodičia,starí rodičia,prastarí rodičia Angelka a František ŠTEFANOVCI z Malého Čepčína. Dnes ste sa dožili prekrásnej chvíle.prešli ste spolu životom predlhé míle.Prešli ste cestu,dôvery,šťstia,lásky,ale aj sklamania sľz a smútku. Je to už 53 rokov čo verne spolu kráčate bok po boku a 29.5. ste si v Riečnickom kostolíku povedali svoje áno. Jeden druhému ste v dobrom aj v zlom,v chorobe aj v zdravý,sľúbili žiť a spoločne sa rozhodli do života vykročiť.Trom dréram Milke,Ľubke,Slávke ste život darovali a pre naše šťastie ste sa rozdávali.Niet dňa kedy by sme necítili vašu lásku!Niet takej chvíle,kedy by ste nám pomoc odmietli.Niet taký moment,kedy by sme vašu oporu a oddanosť necítili. Tichí a skromní v živote,ale veľkí v láske a dobrote,to sú naši rodičia!! Rodičia,ktorí pri nás vždy pevne stoja a vrásky nepočítajú,hoc im aj naše starosti pár pridávajú. Nedokážeme našu lásku k vám slovami vyvážiť,ale okrem slov vieme skutkami našu lásku potvrdiť.Pomáhať vám,starať sa o vás,vypočuť vás,objímať vás,radosť robiť a vždy oporou byť.Nie raz sme vám už povedali slovo ĎAKUJEM.Tak aj dnes vaše dcéry s manželmi a vnuk Maťko,vnučky Emka,Zuzka,Evka a aj pravnučka Karolínka vám ďakujú za každé pohladenie,povzbudenie,poradenie a pomoc do života.No život je zložitý,samé prekvapenie,ako ho žiť bez starosti,trápenia,bôľu žiadny návod nie je. Sú to už 3 mesiace čo váš spoločný život veľký žiaľ poznačil.Váš vnuk Janko,ktorý vás ľúbil a dnešného dňa sa nedožil,si našiel svoj domov v nebesiach a na vašu lásku,šťastie a zdravie isto iste s vďakou dozerá.Tak ešte raz ďakujeme za všetko čo bolo a čo príde.Nech vás Pán Boh dlho živí pri sile a pri zdraví,nech vám padne šťastie k nohám z tej nebeskej výšavy.Niekde sme počuli,že šťastný je ten,kto si takého druha vybrať vie,s ktorým šedinami obelený s láskou,až do samej staroby dožije. Vy ste šťastní,lebo máte jeden druhého a máte ešte nás a my ľúbime vás. vaše deti

Pridal milujúce dcérky , 30.05.2014

gratulujeme

Už dávno mi tak prúdom netiekli slzy po tváry ako v tejto chvíli,po prečítaní tohoto príspevku od vašich dcér k výročiu svadby. Krásne,krásne,krásne. Prajem veľa krásnych dní a hlavne prekonanie bôľu,ktorý ostane,len nech tak moc nebolí.

Pridal Hanka P., 30.05.2014

k výročiu

nádherne vyznanie. Plačem nad spojenim radosti,šťastia a bolesti i smútku. Tešte sa z dní,ktoré máte pred sebou s tymi čo vás ľúbia a s tými čo ná opustili sa stretneme,oni na nás počkajú a si nás nájdu.

Pridal Maria H., 30.05.2014

Smutná správa.

Dňa 25.5.2014 nás navždy opustil náš ocko Viliam Bucha (Hajný) syn Vendelína Buchu a Kristíny rod. Maťkovej. Bol to dobrý a poctivý človek, verný manžel a milujúci otec. Vychoval nás päť, naučil nás stáť na vlastných nohách a vždy tu bol pre nás. V srdci vždy ostal v Riečnici. Rodáci, ktorý ste ho poznali, venujte mu prosím, tichu modlitbu a spomienku. Ďakujem.

Pridal Martina Marunová rod. Buchová, 28.05.2014

ako toto kúzlo koliesko mi zachránil manželstvo

Dobrý deň , ja som Shechan Caroline am od Kalifornie Som tak rád , aby celé slová vedieť , ako tento mocný kúzlo koliesko mi zachránil manželstvo . Všetko šlo z kopca , ako môj manžel nemôže zastaviť ma podvádza s inými ženami . Stalo sa používa vždy vykurovanie na mňa . Snažil som sa ho zastaviť , ale nemohol som si pomôcť situáciu , tým viac som sa snažil , tým ťažšie to bude . Občas budeme bojovať a ísť od seba niekoľko mesiacov a my sa vrátime zase len preto , že naše deti . Raz mi kamarát povedal o tomto kúzla kúzelníka , ktorý ju pomohol taky , jeho meno je Dr.oku , povedala , že používa biely kúzla riešiť duchovné problémy . Rozhodol som sa to skúsiť , ho kontaktoval som a on mi povedal , že to bude trvať len 2 až 3 dni a budem vidieť veľké zmeny v mojom manželovi . On vlastne kúzlo , verte mi po 2 až 3 dňoch kúzla , môj manžel bol vyznávali rôzne názvy žene , že spal s Prosil o odpustenie , a nikdy sa to skúsiť znova . Od tohto dňa až do teraz , moja myseľ je v pokoji . Môj manžel nepáči každých ďalších žien na Zemi okrem mňa . A som tak šťastný , že ho pre seba samého . Obráťte sa na kúzlo koliesko je okutemple@gmail.com

Pridal Shechan Caroline, 25.05.2014

takutaspelltemple@gmail.com

Aký nádherný a priamočiara kúzlo koliesko, ktoré priniesol späť radosť a šťastie do môjho života, keď som videl príspevok o tom, ako mu pomohol pani s názvom Jennifer Lawrence z Londýna, rozhodol som sa ho obrátiť o pomoc, keď som to povedal Boh poslal muža Dr Takuto o tom, ako ma môj milenec odišiel do 2 rokov bez nároku volania ani textové správy ma, Keď som zdieľal túto svoju smutnú skúsenosť s Dr Takuto povedal, že všetko bude v poriadku do 2 dní som bol rád som si istý, čo ten človek hovorí, je skutočné, tak som sa rozhodol skúsiť a on mi dokonca najviac prekvapilo na prvý pohľad som tiež myslel, že je to podvod aj učil, bol rovnako ako ostatné kúzla čarodejníkov, ktorí prichádzajú on-line pridať bolesť ľuďom bolesť, nevedel, tam pocity, ale, ako zarobiť peniaze, Ale tento veľký muž Dr Takuto sa nikdy rád, že jeho vlastné, je pre dobro a aby ľudia boli spokojní s tým, že milujeme, som len tak šťastný, Ešte pred 3 dní Dostal som hovor od muža, ktorý opustil ma 2 roky povedal, že jeho ľúto a že si ma chce späť do svojho života som bol tak šťastný, on ma pozval na večeru, ktorú som ho tam znamenalo, a obaja sme hovorili a on povedal, že chce dokázať, že on by ma nikdy neopustíš pre všetky opäť ďalšia dáma mi v zábere a tiež aby som mal prístup ku všetkým jeho účtu som tak šťastná, to všetko vďaka prejde do tohto veľkého muža, Dr Takuto muža, ktorý priniesol späť radosť do môjho života, priateľov, prosím, že potrebuje pomoc by som radu a prisahajú, že Dr Takuto je ten správny človek, a nie tie falošné tých, ktorí sú on-line, ako zarobiť peniaze, a nie na pomoc tu je doktor Takuto súkromnej pošty takutaspelltemple@gmail.com

Pridal Jennifer Lawrence, 25.05.2014

Kondolencia

V prvom rade mi dovoľte vyjadriť úprimnú sústrasť rodičom, súrodencom, ale i celej blízkej i vzdialenejšej rodine nad stratou milovaného syna, brata, vnuka a najlepšieho kamaráta môjho syna, Ing. Dušana Kšenzuliaka (vnuka Jozefa a Emílie Michalkovej z Koštian nad Turcom), ktorý nás náhle a bez rozlúčky opustil v mladom veku nedožitých 30-tich rokov, dňa 15.5.2014. Tragická smrť opäť neúprosne ukončila jeden život, ktorý mal ešte všetko krásne pred sebou. Bol to inteligentný mladý muž, veselý, vtipný, vyžarovala z neho pozitívna energia, ktorou rád nakazil svoje okolie. Aj preto ho mal každý rád a ako o ňom vypovedajú všetci, ktorí ho poznali, s ním nikdy nebola nuda. Posledná rozlúčka s Kšenzom (tak ho poznám aj ja odmalička) bude v utorok 20.5.2014 o 14.00 hod. v Dome smútku v Košťanoch nad Turcom. Dovolila som si sprostredkovať túto smutnú správu aj preto, čo znamenal pre môjho syna Tibora. Stratil najlepšieho kamaráta, akých je na svete málo. Spi sladko Dušan. Ostaneš v spomienkach mnohých, ktorí Ťa milovali. Zbohom, odpočívaj v pokoji.

Pridal Maria, 18.05.2014

Stretnutie rodákov

Prosím zaslať informáciu o termíne konania stretnutia rodákov z Harvelky. Ďakujem. Marta Kureková rod. Krištofová jozo.kurek@gmail.com

Pridal Dodo, 15.05.2014

maminke Angelke

Drahá mamička naša! Ďakujeme ti za lásku,ktorú nám stále dávaš a za to,že aj v dospelosti strach o nás a naše rodiny mávaš.Moc ťa ľúbime ! Tvoje dcéry!!

Pridal Milka,Lubka,Slávka, 12.05.2014

Angelke

krásne ako keby si mi z duše Angelka hovorila.

Pridal Anka P, 12.05.2014

Angelke

Najvzácnejšie puto v rodine je láska. Ty si Angelka obklopená láskou,si šťastná a vnuk,ktorého ľúbiš je anjelom a možno práve teraz stojí pri tebe a posolstvo lásky od nebeského otca ti nesie.Pozdravujem aj tvoje dcéry,si bohatá,lebo máš lásku silnú od nich.

Pridal Hana K, 12.05.2014

Pre mamy a staré mamy

To krásne slovo a pre nás starších tak dôležite ďakujem, alebo bozk na čelo mame alebo starkej.Dnešný deň je deň matiek. Mnohí by sme tie slová vyslovili, ale už nemáme komu.Mnohí by nám to povedali, ale už nemôžu, odišli do večnosti.Sedím pri stole pozerám na fotku môjho vnúčika, pri ktorej je zapálená sviečka.Ďakujem ja za lásku a pohladenie, ktoré som od neho dostávala. Odpočinutie večné daj mu pane. Blahoželám všetkým mamám,starým mamám a babičkám.Pre tých starších pokojnú starobu.Chcela by som, aby sme sa všetci chytili za ruky a popriali si pokoj a bratskú lásku nech je navždy medzi nami.

Pridal Angelika , 11.05.2014

Odpoveď Laďke .

Laďka,prosím, napíšte mi na moju mailovú adresu spidusova.anna@gmail.com, aby som vám poskytla informácie, ktoré potrebujete. S pozdravom.

Pridal Anna., 03.05.2014

prosba o informace či foto.

Přeji dobrý den,jsem vnucka Marišky Opálkové,pozdéji Báchorové.Bohužel již nežije Moc rada bych získala jakékoliv informace ci foto z mladi me zlate babicky.Vím jen,ze se narodila na Opalkové vrchu vdove po vojakovi ,ktery padl na Dukle.Mela jednoho syna a pote se znovu vdala a porodila mou babicku Marisku a syna Štefana.To jsou asi vsechny informace,co mam.koda,že človek se zacne o tyto veci zajimat,až když je pozdé. Proto ješte jednou prosím o jakoukoliv historku,informaci,foto,cokoliv.Chtela bych alespon pro svou rodinu sepsat vzpominkovou knížku,ale chybi mi část z détství a mládí. Předem moc dekuji.Ladka Jezková

Pridal ježečka, 28.04.2014

Prečo sa stále vracať do minulosti?

Aj včerajšok je minulosť,nedá sa vrátiť späť, dnešok je prítomnosť, môžme ho mať podľa vlastných predstáv. Zajtrajšok je už nový deň, je len na nás, ako si ho zariadime. Veď história je svedkom doby, dejiny študujeme preto, aby sme rozumeli dobám minulým. Prečo si myslíte, že minulé časy boli lepšie? Všetko je relatívne. Bežný život mal mnoho obmedzení, ale na druhej strane boli zas niektoré sociálne istoty, ale aj niektoré ľudské práva boli obmedzené, ako napríklad sloboda slova, sloboda náboženského a politického presvedčenia alebo právo na vzdelanie. Oproti západným krajinám sa u nás výrazne znižovala životná úroveň. Hlavný dôraz sa kládol na ťažký priemysel a kvalita služieb stála v pozadí. Vždy boli vyzdvihovaní baníci, ich platy boli vyššie, ako platy lekárov. Celkovo v platoch neboli veľké rozdiely, čo znižovalo efektivitu práce. Tovar zo západu bolo dostať len v Tuzexe za bony a tie sa dali väčšinou získať len na čiernom trhu. Udržiavala sa umelá zamestnanosť, nezamestnaný človek končil vo väzení. Sovietsky zväz bol predstavovaný, ako politicky a kultúrny vzor. Ruský jazyk sa stal u nás prvým najrozšírenejším cudzím jazykom. A o tom päťročnom plánovaní ani nehovorím. Dnes sa nad týmto všetkým len pousmejem a verím, že určite nie som sama.

Pridal MICHI, 27.04.2014

prečo sa stále vracať do minulosti

Milá neznáma--škoda že ste sa nepodpísali --ano časy po vojne boli zlé--- ale úprimne za 100 rokov neurobil pre slovákov to čo po 50 rokov komunisti--- veď aké boli dediny pred vojnou a ako sa zmohli za komunizmu---nenavrátne pôžičky u firiem , ktoré vám dali záruku práce na dlhé roky takže ste se nemuseli obávať o ďalši osud -- zdravotnictvo-školstvo takmer zadarmo--- ano nestojime na banan či anans rady , ale stojíme u lekaára aj š dni kým sa k nemu dostaneme ak sa dostaneme--stojíme na úradoch práce , alebo volíme menšie zlo a robýme za almužnu--- prosím nehlaĎMWE len na seba --nemusela by som sa sťažovať rodina ako tak vychádza ale pozrýme sa na celkový stav našho štátu na tých ktorý by chceliu ale nemajú šancu-- iba ak na čierno otročiť----vstúpme si do svedomia toto sme chceli --!!!!

Pridal MJ-B, 25.04.2014

Veľkonočný pozdrav z Riečnice

Je čas veľkonočných sviatkov, využili sme voľný čas a na Bielu sobotu sme sa vybrali do Riečnice, aby sme opäť navštívili miesta, ktoré sú nám milé a drahé. Kým v okolí Kysuce je už jar v plnom prúde , tu sa príroda iba zobudila, z nízkej trávičky vykukujú prvé jarné kvety, vŕby okolo rieky sa rozzelenali, začali kvitnúť tŕne a divé čerešne, ktorých omamnú vôňu sme si vychutnávali. Prekrásny bol dnes pohľad na náš biely vynovený kostol v žiarivých slnečných lúčoch uprostred zeleného trávnika, z ktorého sem -tam zasvietili prežívajúce biele a žlté narcisy a ukázalo sa množstvo zelených listov vlčieho bôbu, ktorý nás poteší svojimi ružovými a modrými farbami až kedysi v júni. Pri pletení korbáčov sme zaspomínali na časy minulé, keď sa na Veľkú noc oblievalo , mladí i tí starší behali s korbáčmi, s rôznymi nádobami, striekačmi i s vedrami plnými vody a každý mal obrovskú radosť zo vzájomného oblievania. Ostali nám iba spomienky. Pri pohľade na kostolnú vežu sme špekulovali, či sa tam zachoval drevený rapkáč, ktorý slúžil namiesto zvonenia počas veľkonočného trojdnia. V tieto sviatočné dni nemôžeme zabudnúť a nemyslieť na rodiny, ktoré v krátkom čase , náhle stratili svojich najbližších a prežívajú bolesť nad ich stratou, sú to: rodina Romanova z Harvelky, Štefanových z Martina a Játiová. Všetkým vyjadrujeme úprimnú sústrasť a odkazujeme im, že spolu s nimi zdieľame ich žiaľ a bôľ a v myšlienkach sme s nimi. Prajeme im veľa síl, aby ľahšie prekonávali bolesť zo straty milovaného človeka. Všetkým rodákom želáme príjemné prežívanie veľkonočných sviatkov. Rodina Slivková, Judáková, Masnicová

Pridal Angela, 19.04.2014

Posledná noc v Riečnici.

Stretol som v týždni rovesníka z Riečnice,ktorý mi povedal nasledovný príbeh:Pokial niekto hovorí, že posledný odchädzal z Riečnice , nie je to pravda lebo posledný som odchádzal ja V.Š.Odchádzal som niekedy po 90-tom roku,kedy už dávno odišli Baroník, Kotvasovci, alebo z Gabajky.O mne nevedel nikto lebo som ostal v osade sám.Z rodinou ku Banovciam som nechcel ísť lebo otec pil a nemal som to rád, že čo tam pojdem.Nikto ma nehladal,nikto neevidoval býval som taam sám.Bolo to ťažké a každou nocou ťažšie v opustenej dedine,v opustenej osade a opustenom dome.Našiel som tam aj takeho opustenca psa od susedov,ktorého som vždy na noc pustil do vedľajšej izby nech aspoň ktosi nech tam je.Poslednú noc si pamätám bolo tak nejako otupno a ticho, že ten pes celú noc skučal ,tak som ho pustil preč.Celý šťastný ušiel do noci, už som ho nevidel. Ja som v tme zobral spacák a zakrútil som sa do neho pod takým hustým smrekom s nízkou chojnou až po zem.Taam som spal poslednú noc a bolo mi tam lahšie a lepšie ako v tom mojom rodnom dome, kde som sa bývať už nikdy nevrátil. Po pár rokoch asi v 95 -tom na stretnutí občanov som vyliezol hore a už tam nič z osady nebolo. Len na boku , kde vytekala studňa som kedysi predtým urobil takú nádrž z dreva do ktorej som napustil zo desať malých čerebiel z dola z rieky. Teraz ich bolo stovky možno aj tisíc, takých malých sa tam hmýrili. Keď som prišiel ešte o pár rokov neskôr už tam nič nebolo.Dosky asi pustili a ryby vytiekli von z toho dreveného kalfasa.Ostatné asi dotiahla zver a vtáky....Nuž vidíte milí rodáci výrečný príbeh....Myslím si že tak ako sme boli ponižovaní , tak sme i povyšení, veď ako sú nám často nepochopiteľné niektoré boliestky a starosti ľudí, čo nemuseli prekonať to čo my....Pozdravujem všetkych Riečničanov aj Harvelčanov a prajem pekné sviatky.

Pridal Rodák z Riečnice, 18.04.2014

Drahí rodáci!

Prajem Vám požehnané a milostiplné sviatky Veľkej noci.Nech nádej z Ježišovho zmŕtvychvstania zničí každú bolesť a smútok a naplní nás veľkou radosťou.

Pridal Anna Špidusová, Buchová., 17.04.2014

kondolencia

Drahá Agneška, vyjadrujeme Ti zo srdca od našej rodiny úprimnú a hlbokú sústrasť. Aj nás zasiahla a ranila správa o úmrtí Tvojho manžela Jožka. Vždy si budem pamätať jeho tvár, milý úsmev a silný stisk ruky, s ktorým nás vždy srdečne vítal na stretnutiach v našej rodnej Riečnici. Tak Ti ďakujeme milý Jožko, za všetko, čo si vykonal a obetoval. Aj Tvojou zásluhou bolo každé naše stretnutie výnimočné. Okrem nezabudnuteľnej vône rodnej zeme, nás pri príchode ku kostolu pošteklila aj vôňa "Tvojho" guľášu, ktorý si spolu s tímom v čase i nečase pre nás zabezpečoval. Tak odpočívaj v pokoji, nech Ti je zem ľahká a svetlo večné nech Ti svieti Amen. A Tebe Agneška, ako i celej Tvojej rodine posielame veľa sily a energie. V modlitbách budeme s Vami zdieľať bolesť a vyprosovať Božiu milosť pre Vášho drahého. Majka a Tonko Balačinoví

Pridal maria, 09.04.2014

Kondolencia.

Mila Agneska! Vyjadrujeme Ti úprimnú sústrasť a zdieľame s Tebou smútok za manželom Jožkom. S modlitbou za spásu jeho duše, Anna Špidusová - Buchová, rodina Buchová a Šmehylová.

Pridal Anna Špidusová, Buchová., 09.04.2014

uprimna sustrast

Uprimnu sustrast Agneske Jatiovej rod. Danihlovej a jej rodine pri umrti jej manzela Jozefa vyslovuje Miro chreno. Cest jeho pamiatke!

Pridal Miro Chreno, 07.04.2014

Poďakovanie

ĎAKUJEME všetkým,ktorí reagovali na príspevok Bolesť a žiaľ.Vaše slová nám boli útechou a zmiernili našu bolesť a žiaľ. Budeme sa za vás modliť počas nedeľnej omše. Ďakujú Angelka,Milka,Ferko a celá rodina.

Pridal Angelka Śtefanová rod.Poništová, 05.04.2014

Povolebné konštatovanie.

Áno, máme rozum a volili sme iného ako je Fico.

Pridal Riečničanka., 04.04.2014

Prekvapenie!?

So zvedavosťou a obavami som ako dopadnú vysledky volieb v naších rodných končinách.Moje obavy sa naplnili.Zborov nad Bystricou 80% Stará Bystrica 76% Nová Bystrica 76% občanov volilo v prospech R.Fica kandidáta SMERU ,strany ktorá je nastupkýňou KSS,komunistov ,ktorý nielen v našej doline zobrali ľuďom i poslednú štipku slobody a nädeje a zlomili ich tým,že im odobrali rolu les aj lúky a tým ktorým sa nepodarilo odobrať majetok zaťažili neprimeranými kontigentami,ktoré ich ožobračovali a zodrali.Ako rýchlo sa dá zabudnúť.Iba zostáva veriť,že naši rodáci rozprchnutí po Slovensku dostali rozum a volili lepšie.

Pridal rodák z Riečnice, 03.04.2014

úprimná sústrasť

Odchod človeka do večnosti sa hlboko dotýka každého z nás. Hlavne, keď je to náš blízky, náš milovaný. Angelka, Ferko správa o úmrtí Vášho vnúčika ma veľmi zarmútila, preto príjmite odomňa a mojej rodiny úprimnú sústrasť. Martin Poništ z Krupiny

Pridal Martin, 31.03.2014

Kondolencia.

Pani Štefanová, vyjadrujem Vám aj Milkinej rodine úprimnú sústrasť a prežívam s Vami veľkú bolesť zo smrti vnuka a syna.

Pridal Anna Špidusová, Buchová., 31.03.2014

Bolesť a žiaľ

Prichádza jar! Do zeme sa kladú semiačka,aby vyrástli a dali nám úrodu.Tiež semiačka rôznych kvetov,aby nám krášlili dom aj záhradu. Aj my sme zasadili do zeme jedno semiačko,ktoré nám už ale nikdy nevyklíči,nenarastie a radosť neprinesie. Navždy sme sa rozlúčili s našim milovaným 25 ročným vnukom Jankom od najstaršej dcéry Milky,ktorý dňa 2.3.2014 tragicky zahynul.....Milovali sme ťa ako hviezdy na neby,ako slnko na zemi a ostali nám len ubolené srdcia a spomienky.Odišiel si vnúčik môj v najkrajšom veku.Nechal si nás v žiali a v preveľkom smútku. Namiesto bôľu čo teraz cítime,mal si ešte lásku spoznávať i rozdávať a nám star.rodičom radosť robiť a tvojej mame oporou byť.Teraz dvíham oči k nebu a modlím sa večernú modlidbu k Bohu,aby ťa zobral pod ochranu svoju a aby ťa vrúcne objal a pokoj ti doprial.Ja starká a starký ťa budeme ľúbiť tu na zemi,kým si nás pán Boh do večnosti k tebe nezavolá.My si ťa tam nájdeme a navždy spolu budeme.Odpočívaj v pokoji Janko!

Pridal Angelka Štefanová rod Poništová, 28.03.2014

úprimnú sústrasť

hlboký žiaľ,veľká bolesť,veľa sľz,súcitime s vami! Krásne slová Angelka!

Pridal Hanka, 28.03.2014

útecha

Angelka a Ferko,je nám ľúto je to veľká tragédia,ale Boh vás miluje a všetkým nám dopraje stretnúť sa a znovu byť spolu,len vieru si zachovať a veriť v lásku Božiu!

Pridal Poništovci, 28.03.2014

slza pre JANKA

plačem nad touto stratou. Určite ste vnuka milovali,keď ste tak krásne slová v srdi našli. Odpočívaj v pokoji Janko!

Pridal Mirka O., 28.03.2014

odpočívaj v pokoji

poznám vás a vašu rodinu a modlidbu večernú posielam za celú vašu rodinu k Bohu aby ste to zvládli.

Pridal helenka, 28.03.2014

Angelke

čo povedať! cez slzy...úprimnú sústrasť..

Pridal Anka P, 28.03.2014

Oznámenie

Akokoľvek je to neuveriteľné, je to žiaľ pravda - môj brat Jozef Roman (nar. 1955), rodák z Harvelky, v stredu 19. 3. 2014 zomrel. Posledná rozlúčka bude v nedeľu 23. marca 2014 o 11. hodine v kostole v Novej Bystrici a následne v Dome smútku a na cintoríne v Novej Bystrici. Ďakujeme, že budete v mysliach pri nás. Sestra Helena a celá rodina

Pridal Helena Grofčíková, 21.03.2014

príspevok pre Naďu

Milá Naďa. Reagujem na vašu prosbu o poskytnutie informácie o Raganovom mlyne. Neviem odkiaľ pochádzate, ale ja pochádzam z Riečnice. Často som ako dieťa do mlyna chodieval a pritom nás rodičia upozorňovali, že v mlyne straší. Vždy som ho obdivoval. V súčasnej dobe je mlyn presťahovaný do Kysuckého skanzenu vo Vychylovke. Mlyn bol postavený ako vodný a napojený s potoka Harvelka. V mlyne sa odohrala tragédia. Koleso zachytilo chlapca a nakoľko nešlo mlyn hneď zastaviť, chlapca sa už nepodarilo zachrániť. Potom ho prestavali na elektrický pohon. Posledným mlynárom bol Anton Železník-baboš. Vo svojej dobe mlel veľmi kvalitnú múku. V 20 rokoch minulého stor. sa v mlyne mlela aj suchá slama, ktorá sa potom pridávala do chleba. V tej dobe bola hosp. kríza a veľká chudoba. Ak máte záujem, môžete si prečítať knihu o Novej Bystrici, kde sa o mlyne dozviete viacej. S pozdravom Miroslav Chreno a tak isto vám praje úspešné štátnice.

Pridal Miroslav Chreno, 13.03.2014

Raganov mlyn

Dobry vecer, som studentkou Zilinskej univerzity a pisem Diplomovu pracu na temu Raganov mlyn. Chcem sa opytat, ci niekto z vas nema nahodou nejake dokumenty resp. fotografie o mlyne, velmi by mi to pomohlo. Vopred dakujem

Pridal Nadja, 11.03.2014

Chrenovci na prelome 18. a 19. storočia

Práve dokomčujem aktuálizáciu histórie rodiny Chrenovcov. Preťože prapradedo Martin odišiel z Riečnice v roku 1850, pátral som cirkevných matrikách . Dostupnú sú od roku 1769. Z údajov po rok 1830 som si urobil obrázok s kým všetkých som v rodinnom (aj časovo veľmi vzdialenom) vzťahu. Vopred sa ospravedlňujem za možné nespresnosti v znení mien. Mohil som zle prečítať zápis a často ten kto ho písal napísal čo počul a záleží ako počúval. V spomenutých rokoch sa ku Chrenovcom vydali Dorota Chvasteková, Katarína Marunová, Anna Masnicová, Eva Macangová, Eva Šuteková, Katarína Kotvasová, Eva Čížeková a Rva Straščanová. Je ešte viacej zápisov, kde je iba rodné meno, ptetože o opis z matriky pokrstených. Chrenovci boli ako krstní (do roku 1808) Andrejovi Gereckovi, Katke Stanovej, Jánovi Onderkovi, Anne Ribovej, Katke Marunovej, Eve Stanovej, Andrejovi Brhelovi, Anne OndrejčákovejZke Martincove, Jánovi Latušákovi, Michalovi Ribovi Katke Kováčovej, Martinovi Marunovi, Eve Šutiakovej, Dorote Marunovej, Štefanovi marunovi, Adamovi Guzíkovi, Nartinovi Patriakovi, Žofii Zaťkovej, Jánovi Macangovi, Matiášovi Kudjakovi. Je ešte viacej zápisov o krste, kde iba jeden z krstných bol od Chrenov a ich vzťah k druhémi sa spoľahlivo identifikovať. A pozdravom MCH. (chrenomiro@zmail.sk 0903590350).

Pridal Miro Chreno BB, 06.03.2014

oprava

Ospravedlňujem sa za množstvo preklepov v predchádzajúcom príspevku. MCH

Pridal MCHBB, 06.03.2014

O starej fotografii

Stará fotografia spred 50-tich rokov prehovorila, ožili na nej ľudia a udalosť - svadba. Potomok Slivku od Zemana si tam našiel svadbu svojho otca Jozefa a Vilmy od Maruny. Boli sme v príbuzenskom vzťahu, preto sú na fotografii aj moji rodičia a ja so sestrou ako malé deti. Veľmi dobre si spomínam na Zemanovský dvor, často sme chodili okolo do Opálky , navštevovali sme starú mamu Johanku a starého otca Ignáca. Cesta do Opálky od kostola bola dlhá, u Chovanca sme obdivovali veľké mlynské koleso, škoda, že sa nezachovala žiadna fotografia, u Zajačika sme preskočili potôčik a potom už len hore kopcom okolo Vangorovcov, viacerých dreveníc skrytých v tôni veľkých listnatých stromov. Z polí, pasienka sa ozýval cvengot pasúceho sa dobytka, ľudia ako usilovné včielky obrábali svoje políčka. V polovici kopca sa vynímal Zemanovský dvor. Na dlhej reťazi behal po dvore uviazaný pes, zúrivo štekal , svojím hlasným brechotom chránil hydinu pred sliediacou líškou i dravým jastrabom. Vždy sme sa tam zastavili na kus reči, mama vyjadrila podporu domácej panej, ktorá sa popri všetkej ťažkej robote na poli musela starať aj o choré dieťa ležiace v postieľke. Ženy si vyliali svoje bôle, trápenia, problémy a aspoň tak si uľavili na duši. Cesta do Zemana bola v pohode, ale odtiaľ do Opálky bola už len strmá . Potešili sme sa, keď sme zbadali drevené ploty Slivkovcov a za nimi pestré záhony žiariacich kvetov , čo pestovali opálkovské dievky. Domov som odchádzala s krásnou kyticou týchto kvetov darovaných od Irenky. Spomínam a pozdravujem Irenku i rodinu Slivkovu od Zemanov a nech sa jej v zahraničí darí. A. Slivková, rod. Judáková

Pridal Angela, 17.02.2014

Kondolencia.

Rodine Škorvagovej vyjadrujeme úprimnú sústrasť k úmrtiu pani Angely Škorvagovej.Administrátori. Pripomienka: pani Angela Škorvagová r. Danihelová by mala byť vo fotogalérii na snímke s budúcim manželom Viliamom a Ernestom Poništom po "nauke" na fare v časti fotografií od Poništa.

Pridal Administrátori., 15.02.2014

Smútočné oznámenie.

Na prosbu starostky obce Veľké Chlievany, Bc. Zuzany Flórovej zverejňujeme text smútočného oznámenia: "Láska nezomiera, ľudia áno. Nechajte ma ísť... S bolesťou v srdci oznamujeme všetkým príbuzným, priateľom a známym, že nás navždy opustila naša drahá ANGELA ŠKORVAGOVÁ. Zomrela dňa 12.2.2014 vo veku 74 rokov. Posledná rozlúčka bude dňa 15.2.2014 o 13.30 hod na miestnom cintoríne vo Veľkých Chlievanoch. Smútiaca rodina.

Pridal Administrátori., 13.02.2014

dotaz

Čím ďalej, tým viac je vidieť, že založiť webovú stránku s fotografiami a možnosťou komunikácie, ako i vzájomných kontaktov rodákov Riečnice a Harvelky, malo zmysel. Fotografie pribúdajú a oslovujú všetkých, ktorých spája jediné: spomienky na rodný kraj, rodný dom, na susedov, spolužiakov a priateľov rozpŕchnutých široko-ďaleko po Slovensku, ale aj v zahraničí. Ja som sa potešila správe od Vás, pán Slivka a chcem Vám poprosiť o informácie o Vašej rodine, ak Vás to nebude obťažovať. Ja som ročník 1954 a v Riečnici som žila do 18- tého roku. Pamätám si Váš dom, aj Vašich (pravdepodobne) starých rodičov (Alojza a Karolínu), bývali sme u Opálky a okolo Vás sme chodili do školy. Tiež si spomínam na Klementa, ale neviem ho zaradiť, myslím, že bol starší. Tetku Karolínku (tak sme ju volali) si pamätám úplne najviac, často nás cestou zo školy občerstvila a ponúkla mlieko, alebo nejakú drobnosť. A keďže som aj ja rodným menom Slivková, myslím, že z rozprávania môjho otca sme boli aj v príbuzenskom vzťahu. Asi starí otcovia by mali byť bratranci. Budem rada, ak sa ozvete a tiež, ako ste spomínali, že pošlete aj nejaké fotografie. No a samozrejme, že by bolo milé, keby sme sa stretli aj osobne. Tak Vám ďakujem a pozdravujem. Mária Balačinová, rod. Slivková

Pridal Mária, 09.02.2014

Vážený pán Slivka!

Máme radosť z toho, že ste našli vo fotogalérii svadbu svojich rodičov a rodný dom, aj keď už značne poškodený. Táto skutočnosť nás povzbudzuje do ďalšej práce a utvrdzuje v tom, že ľudia sledujú stránku/aj zo zahraničia/. Máme aj fotografiu Vášho starkého Alojza Slivku, ale dosť nekvalitnú. Ak by ste ju chceli, môžeme Vám ju poslať mailom. Dúfame, že Vy máte ešte lepšie a vzácnejšie fotky a pošlete nám ich. Prosíme, odoslať na adresu spidusova.anna@gmail.com.Prajeme Vám aby ste sa mohli zúčastniť stretnutia a navštíviť rodný kraj.

Pridal Administrátori., 08.02.2014

Stretnutie

Tí,ktorí pôjdete na stretnutie z Riečnice nezabudnite mons.Galisovi pripomenúť nech nám vratia obidva zvony a bočné oltáre z kostola,ktoré sú v Hornej Tižine a na Staškove.Ako príslušný biskup kraja by to mohol napraviť.

Pridal Milan, 07.02.2014

fotky

Ve fotogalerii jsem našel fotky mých rodičů.Jozef Slivka,Vilma Slivková rod.Fedorov (z Harvelky od Maruny).Tak můj rodný dům Na zemiach.Děkuju za to. Připošlu aj několik dalších archívních. Týmto zdravim srdečně všetkých rodákov. Snád se nekdy ještě dostanu na sraz.

Pridal Jozef Slivka, 07.02.2014

stretnutie

Na Facobooku som dnes v skupine Harvelka našla nižšie uvedené oznámenie, tak Vám ho tlmočím: Stretnutie rodákov bývalých obcí HARVELKA a RIEČNICA sa uskutoční v sobotu 28. júna 2014. Začiatok svätej omše pri Kaplnke Božského Srdca Ježišovho v Harvelke je naplánovaný na 13:00 hod. a budú ju celebrovať Nitriansky biskup Mons. Viliam Judák spolu so Žilinským biskupom Mons. Tomášom Galisom.

Pridal Olga Marettová, 06.02.2014

Hromnice

Druhý februárový deň poznajú kresťania, ako sviatok, počas ktorého sa v kostoloch posväcujú sviečky. Pálenie posvätných sviečok má svoju tradíciu. Hromničné sviečky, ktorých názov je odvodený od pomenovania sviatku Hromničky, boli dôležitým prostriedkom pred búrkou. Chránili nielen obydlia, ale aj ľudí,ktorí uviazli v búrke. zapaľovali sa pri mŕtvych, aby ich chránili pred negatívnymi silami a svietili počas cesty na druhý svet. V minulosti nebol tento sviatok len cirkevnou záležitosťou, ale viazali sa k nemu aj zvyky, súvisiace s predpoveďou počasia. Všeobecne platilo, že čím väčšia zima na Hromnice, to príchod skorej jari a dobrej úrody zvestuje. Platilo to aj naopak, ak bolo na Hromnice pekne, teplo, predpovedala sa ešte tuhá zima. Hromnice sú považované za prechodné obdobie medzi zimou a jarou. Tiež sú symbolom pribúdajúceho svetla, hovorí o tom aj ľudové príslovie: "Na Hromnice, o hodinu více". Podstatou tohto sviatku je očistiť dušu od hriechov.

Pridal MICHI, 02.02.2014

Smutočne oznamenie

Dna 11 1 2014 zomrel Vendelin Poništ z Oponic pochadzajuci z Riečnice.

Pridal jana, 17.01.2014

Kondolencia.

Vyjadrujeme úprimnú sústrasť rodine Poništovej a modlíme sa sa dušu zomrelého Vendelína Poništa.

Pridal Rodina Jána Buchu, Mária Šmehylová, Anna Špidusová - Bucho, 17.01.2014

PF 2014

Všetkým rodákom prajem ten najlepší krok do nového roku, hlavne veľa zdravia, lebo len tak môžeme byť šťastní, spokojní a úspešní. Nech teda rok 2014 prinesie každý deň trochu radosti, aby bol dôvod na úsmev, ktorý lieči a aby sme sa spolu stretávali, rozprávali a navzájom počúvali. To je aj mojím veľkým želaním a zo srdca to prajem aj Vám. Zároveň vyjadrujem poďakovanie administrátorom Aničke a Milanovi, za to, že sa venujú tejto stránke. Je to záslužná činnosť,ktorá vyžaduje čas a energiu a prináša ľuďom - naším rodákom veľa informácii zaujímavých, ale aj tých smutných, ktoré tiež patria do života. A teda môžeme sa spolu tešiť, ale aj lúčiť sa s tými, ktorí opúšťajú tento svet aspoň na diaľku a venovať im poslednú spomienku. Pozdravujem a teším sa na stretnutie. Mária Balačinová, Slivková

Pridal Mária, 07.01.2014

Kondolencia

Vyjadrujeme úprimnú sústrasť celej rodine CHrenovej, ako aj Irenke Paučínovej. Rodina Krchova

Pridal Krchová Anna,Jaroslav, Marta, Oľga a Rudo s rodinami, 06.01.2014

oznamenie o pohrebe

Pohreb Milana Chrenu bude dňa 8.01.2014 /streda/ o 14,00 hodine v kostole v Turčianskom Michale . Vopred ďakujeme všetkým, ktorý odprevadia Milana Chrenu na jeho poslednej ceste. Česť je pamiatke.

Pridal Miroslav Chreno, 02.01.2014

Úprimnú sústrasť

Irenke, aj jej rodine, prajem úprimnú sústrasť. Helena

Pridal helena, 02.01.2014

kondolencia

Uprimnu sustrast Irenke Pavucinovej rodenej Chrenovej a jej rodine vyslovuje Miro Chreno, Pavlina Gardlikova a rodina Kovacova Cest jeho pamiatke

Pridal Miroslav Chreno, 31.12.2013

oznámenie o úmrtí

Dňa 29.12.2013 tragicky zahynul Milan Chreno vo veku 54 rokov, syn Františka Chrenu. Vedúceho predajne v Staňovej rieke. Naposledy bytom Diviaky- Tur. Teplice. Touto cestou vyjadrujem úprimnú sústrasť bratom Štefanovi a Jaroslavovi s rod. a ostatným pozostalým. Česť jeho pamiatke.

Pridal Miroslav Chreno, 30.12.2013

Smútočné oznámenie

Dňa 27.12.2013 vo večerných hodinách vo veku 65 rokov, zomrel Ľubomír Paučin, žil v Martine, miestna časť Podháj.Pohreb zosnulého bude dňa 3.1.2014, to je v piatok, o 12:00 hodine v Dome smútku na Kolónii Hviezda. Tí, čo ste ho poznali, venujte mu tichú spomienku.

Pridal Irena Paučinová, 30.12.2013

Smútočné oznámenie

Dňa 27.12.2013 vo večerných hodinách zomrel Ľubomír Paučin vo veku 65 rokov, žil v Martine, miestna časť Podháj. Pohreb zosnulého bude dňa 3.1. 2014 v Dome smútku na Kolónii Hviezda. Tí, čo ste ho poznali, venujte mu tichú spomienku.

Pridal rodina Paučinova, 30.12.2013

Vyjadrenie úprinej sústrasti

Vyjadrujeme úprimnú sústrasť celej rodine pána Václava /Vencela/Gardlíka. Rodina Krchová

Pridal Olga Marettová, 26.12.2013

Oznámenie o smrti.

22.12.2013 zomrel Václav/Vencel/ Gardlík od Čižov, bývajúci vo Valči. Pohreb zomrelého bude v sobotu 28.12.2013 o 14.00, začína sv. omšou v rím. kat. kostole vo Valči.

Pridal Administrátori., 24.12.2013

Smútočné oznámenie.

Dňa 17.12.2013 zomrela Emilia Lutišanová vo veku 81 rokov v Orešanoch.

Pridal Administrátori., 24.12.2013

O Vianociach

Momentálne zažívame veľký zhon, chystáme sa na najkrajšie sviatky v roku - Vianoce. Sú už za dverami, tešia sa na ne hlavne deti, ale i tí starší, skôr narodení, ktorí v čase sviatočnom určite zablúdia aj do krajiny svojho detstva a predstavia si Vianoce tam v diaľke na brehu priehrady, kde dnes stojí iba osamelý biely kostol, ako najvernejší strážca našich spomienok. Cez zimu a Vianoce bola celá krajina u nás vždy ponorená do bieleho ticha, snehu bývalo toľko, že ľudia hlavne zo vzdialenejších osád museli s ním doslova zápasiť, aby sa dostali do kostola, obchodu, deti do školy... Vianočné sviatky sme slávili s veľkou úctou, tak ako to bolo napísané v predchádzajúcom príspevku. Doma sme sa museli správať potichu, ani po susedoch sa nechodilo, čakalo sa na príchod koledníkov. V pamäti nám určite utkvela spomienka na polnočnú omšu, keď sa po jej skončení odvšadiaľ ozývali výbuchy svetelnej pyrotechniky, krajinu osvetľovali odpálené vojenské svetlice , rachotili delobuchy , ale šarapatili i po domácky vyrobené výbušniny. V žiadnej rodine nechýbal živý stromček prinesený z lesa, pekne urastená jedlička s voňajúcim ihličím, nie tak bohato vyzdobená ako dnes, aj Ježiško býval chudobný, ale v detskej duši aj tak zavládla dokonalá radosť a ostali nám nezabudnuteľné čarovné dojmy. Bude dosť času, aby sme si cez Vianoce pozreli aj túto webovú stránku hlavne časť FOTOGALÉRIU, ktorá sa v poslednom roku veľmi rozrástla, sú tu už fotografie takmer z celej Riečnice, zo všetkých osád. Budeme spomínať aj na tých, ktorí už nie sú medzi nami a pri vianočnom stole ostalo po nich prázdne miesto. V Zaujímavostiach nás určite upúta súbor „Svadba“ , kde Anička Špidusová zozbierala svadobné zvyky, doplnila fotografiami , môžeme si vypočuť spev ľudových piesni našich spoluobčanov, precitneme pri hlase našich kostolných zvonov .... Bol to dobrý nápad založiť takúto stránku, preto veľká vďaka patrí jej zakladateľovi JUDr.Milanovi Hablákovi a Aničke Špidusovej, ktorá obetovala veľa času, aby do FOTOGALÉRIE vložila všetky fotky, čo sme jej poslali. Prajem všetkým príjemné prežívanie vianočných sviatkov v kruhu svojich rodín a šťastný Nový rok 2014!

Pridal Angela, 22.12.2013

Požehnané Vianoce 2013.

Milí rodáci, prajem Vám všetkým, aby betlehemská radosť narodeného Ježiša prežiarila všetky dni Vášho života. Aby sme boli navzájom dobroprajní ku všetkým ľuďom, s ktorými sa vo svete stretáme. Tak ako nám to prikazuje naša viera a učili nás tomu naši rodičia.

Pridal Anna Špidusová /Buchová/., 22.12.2013

Kondolencia.

Vyjadrujeme úprimnú sústrasť celej rodine Škutovej pri úmrtí príbuzného Vendelína Škutu, nášho rodáka.

Pridal Administrátori., 21.12.2013

Smútočné oznámenie

Dňa 19.12.2013 zomrel vo veku 60 rokov Vendelín Škuta, ktorý bol rodákom z RIEČNICE. Býval v dedine Blatnica v okrese Martin. Pohreb zosnulého sa plánuje na 21.12.2013 o 14.00hod. v Blatnici. Česť jeho pamiatke.

Pridal Smútiaca rodina, 19.12.2013

Vianoce

Čas beží veľmi rýchlo, ani sa nenazdáme a už sú tu Vianoce, najkrajšie sviatky roka, sviatky pokoja a lásky. Na Vianociach sú krásne samotné prípravy a bez ohľadu na národnosť, slávia ich v každej rodine. Niekde nemajú tie pravé Vianoce, slávia ich bez snehu, my tu máme všetko a všetko je krásne. K tomu patria pekne vyzdobené mestá, ktoré dodávajú Vianociam tú správnu atmosféru. Určite každý z nás pozná tie chvíle plné zhonu. Svojim blízkym sa snažíme pripraviť čo najviac radosti, aby sa cítili príjemne. Výzdoba vianočného stromčeka, balenie darčekov, všade počuť vianočné melódie a koledy. Je to úžasný pocit, však? Už len pomyslenie, že štedrý deň pomaly a isto klope na dvere, nás zohreje. Nedávame to najavo, ale každý z nás sa aspoň trochu teší na tieto sviatky, hlavne ľudia, ktorí sú celý rok uponáhľaní z každodenného zhonu. Ideálne Vianoce sú vtedy, keď si každý nájde čas pre svoju rodinu a blízkych. Predstavte si Vianoce, ktoré sú u nás veľkou zriedkavosťou a to sú rozprávkové cesty plné snehuliakov, konáre stromov zasnežené, až sa idú prelomiť,sneh Vám pri každom kroku vŕzga pod nohami a do vlasov padajú biele vločky snehu.Vredy by to boli rozprávkové Vianoce.Tie naše sú perfektné také, aké sú, dôležité je byť spolu s rodinou a mať pocit, že sme tu jeden pre druhého. Čo pekné povedať o Vianociach, ktoré sa stali oslavou konzumného spôsobu života, veľkého nakupovania a ziskov, plného brucha a od rána do večera zapnutej televízie? Po sviatkoch strávených pri dobrom jedle a pití, po odpočinku a zábave, rôznych slávnostných vianočných pobožnostiach nastane obyčajný pracovný deň. Sú ľudia, ktorí cez vianočné sviatky aspoň navonok deklarovali svoju príslušnosť ku kresťanským hodnotám, ale v bežnom pracovnom dni šliapu po nich. Pre peniaze, zisk a kariéru opäť šikanujú svojich podriadených, nútia ich pracovať za žobrácku mzdu v nedôstojných podmienkach. Znova je vytváraná atmosféra strachu a boja o holé prežitie. Vzniká nenávisť, závisť, zlé medziľudské vzťahy, roztáča sa kolotoč klamstva, podvádzania a zneužívania slabších.Láska a úcta k človeku zostala len krásnou vianočnou rozprávkou, ktorá zmizla, ako prvý sneh. Skutočný život sa riadi inými zásadami, úcta a láska k ľuďom nemá miesto, ak áno, iba navonok, nikdy nie skutočná a úprimná. Žiaľ takéto a nie iné, je ľudstvo. Veľká česť tým,ale nie mnohým výnimkám. Prajem Vám všetkým krásne vianočné sviatky.

Pridal MICHI, 14.12.2013

Vianoce

Čas beží veľmi rýchlo, ani sa nenazdáme a už sú tu Vianoce, prichádzajú pomaly, nenápadne. Najkrajšie na nich sú samotné prípravy. Bez ohľadu na národnosť, slávia sa v každej rodine. Niekde nemajú tie pravé Vianoce, slávia ich bez snehu. My tu máme všetko, všetko je krásne. K tomu patria pekne vyzdobené mestá a tie dávajú Vianociam tú správnu atmosféru. Určite každý z nás pozná chvíle plné zhonu, svojim blízkym sa snažíme pripraviť čo najviac radosti. Výzdoba vianočného stromčeka, balenie darčekov, všade počuť vianočné melódie a koledy. Je to príjemný pocit, však? Už len pomyslenie, že štedrý deň pomaly klope na dvere, nás zahreje. Nedávame to najavo, ale každý z nás sa aspoň trochu teší na tieto sviatky, hlavne ľudia, ktorí sú uponáhľaní z každodenného zhonu. Vianoce sú sviatky lásky a pokoja, preto by si mal každý nájsť čas na svoju rodinu a blízkych, vtedy by boli ideálne. Predstavte si Vianoce, ktoré sú u nás veľkou zriedkavosťou a to sú rozprávkové cesty plné snehuliakov, zasnežené konáre stromov, až sa idú prelomiť, sneh Vám pri každom kroku vŕzga pod nohami a do vlasov padajú biele vločky snehu. Vtedy by to boli rozprávkové Vianoce. Tie naše sú perfektné také, ako sú. Dôležité je byť spolu s rodinou a mať pocit, že sme tu jeden pre druhého. Čo povedať o Vianociach, ktoré sa stali oslavou konzumného spôsobu života, veľkého nakupovania a ziskov, plného brucha, od rána do večera zapnutej televízie? Po sviatkoch strávených pri dobrom jedle a pití, po odpočinku a zábave, po rôznych slávnostných vianočných pobožnostiach nastane obyčajný pracovný deň. Sú ľudia, ktorí cez vianočné sviatky aspoň navonok deklarovali svoju príslušnosť ku kresťanským hodnotám, ale v bežnom pracovnom dni šliapu po nich. Pre peniaze, zisk a kariéru opäť šikanujú svojich podriadených, nútia ich pracovať za žobrácku mzdu v nedôstojných podmienkach. Znova je vytváraná atmosféra strachu a boja o holé prežitie. Vzniká nenávisť, závisť, zlé medziľudské vzťahy, roztáča sa kolotoč klamstva, podvádzania, zneužívania slabších. Láska a úcta človeka k človeku zostala len krásnou vianočnou rozprávkou, ktorá zmizla, ako prvý sneh. Skutočný život sa riadi inými zásadami, úcta a láska k ľuďom nemá miesto. Ak áno,tak iba navonok, nikdy nie skutočná a úprimná. Žiaľ takéto a nie iné je ľudstvo. Veľká česť tým, nie mnohým výnimkám. Prajem Vám všetkým krásne vianočné sviatky.

Pridal MICHI, 14.12.2013

Milí rodáci Riečničania

Milý rodáci riečničania blížia sa vianoce a ja stále viac spomínam na naše zvyky a hlavne na polnočnú omšu.Prišiel deň božie narodenie a my sme sa museli potichu rozprávať nesmeli sme si žehliť kroj ktorí sme si išli obliecť do kostola,to muselo byť pripravené deň predtým,ba ani do zrkadla sme sa nesmeli pozerať vtedy mi to bolo samozrejme dneska krásna spomienka .A ešte jedna správa pre kamarátky,priateľov a tým čo ste nás poznali skrátka všetkým stali sme sa prababička a pradetko narodila sa nám pravnučka Karolínka rodičom ba Jankovi a Šovčíkovej. Máme veľkú radosť a preto sa chceme s vami podeliť a zároveň vám popriať Veselé Vianoce veľa zdravia v novom roku spomínajme spoločne na našu Riečnicu pri štedrovečernom stole pozdravuje vás Angelika Štefanová rodená Poništová osada Poništová.

Pridal Angelika , 01.12.2013

Poďakovanie.

Ďakujeme pani Angelike Štefanovej za vianočné prianie. Aj my sa pripájame a prajeme nám všetkým požehnané dni Adventu.Rodičom a príbuzným malej Karolínky blahoželáme a prajeme veľa zdravia a radosti v rodinnom kruhu.

Pridal Administrátori., 01.12.2013

Doplneneie "Fotogalérie".

Vážení priatelia, milí rodáci! Ako si môžete všimnúť, fotografie vo fotogalérii sme prečíslovali a usporiadali tak, ako nasledovali jednotlivé osady. Tak sa nám v pamäti vynára obraz Riečnice, akoby sme kráčali jej časťami kedysi a dnes. Ďakujeme Vám, že ste boli ochotní a poskytli ste nám fotografie, aby sa zachovala pamiatka na našu drahú rodnú dedinu. Prosíme Vás, mladších, oslovte najmä starších rodákov a pomôžte im, aby nám požičali fotografie, ktoré nám pre kompletný obraz Riečnice chýbajú. Sú to rodiny z dolného konca: Steinigerová, Chrenová, Michálkové, Brisudové,Košútové. Od Rybov rodiny Stračiaková, Šutiakové, Buchové, Chvasteková. Od Košúta rod. Šutiaková, Čerchlová, Ondrovičová, Jankovičová, Ďuraňová. Od Čižov rod. Buchová, Košútová, Cingelová, Holienčinová. Taktiež chýbajúce fotografie od Poništa, Opalky, Jelenčiaka, Varinčiaka, Dávidíka, z Priečnice. Úplne nám chýbajú fotografie z Gabajky, od Holeša a Kyčierky. Ďakujeme Vám za porozumenie a spoluprácu.

Pridal Administrátori., 01.12.2013

pre p. Chrena

Dobrý deň p. Chreno, reagujem na Váš príspevok. Som veľmi rád, že ste sa ozval a ešte ste aj môj menovec. Po prarodičoch sme možno aj rodina. Môj starý otec Jozef Chreno sa narodil 7.4.1890 u Chrenov. Jeho rodičia boli Jozef Chreno a Mária Chrenová rod. Zelezníková. Starý otec mal tieto deti: Hermína, František, Jozef- to je môj otec, nar. 1926, Štefan a Ľudovít. Všetci sú už nebohí. Podľa mňa Váš prastarý otec Martin Chreno mal asi prímenie Mydlek. Neudávate odkiaľ pochádzate ale podľa mojich vedomostí tieto rodiny sa odsťahovali do Púchova a Trnavy. Ak by ste mal záujem sa porozprávať tu je moje tel. číslo- 0910 501982 alebo 046 5492208. Ja mail nemám. S pozdravom Miroslav Chreno.

Pridal Miroslav Chreno, 21.11.2013

odkaz pre p. Chrena

Môj pradedo Martin Chreno odišiel v roku 1885 z Riečnice. Jeho otec bol Martin Chreno a matka Eva Mrvova. Pracoval som na genealógii rodiny a mám množstvo zaujímavých údajov z matrík. Ale potešili by aj dostupné informácie o príbuzných z osady Chrenovci. Prívítal by som e-mailový kontakt (chrenomiro@zmail.sk)

Pridal Miro Chreno BB, 15.11.2013

rodina jelenciakovych

Dobrý deň. Chcela by som sa spýtať ohľadom rodiny Jelenciakovej pochadzajucej z Riečnice...môj otec sa volal Jozef a starý rodičia Amalia a Vendelin Jelenciakovy...nevie niekto náhodou ci este existuje dom v ktorom žili???? Rada by som ho videla...kontaktujte má na email viki1941@azet.sk dakujem

Pridal Lenka jelenciakova, 14.11.2013

Zomrel akademický maliar Milan Laluha.

Dnes, 10.11.2013 v skorých ranných hodinách zomrel akademický maliar Milan Laluha, ktorý žil a pôsobil v Bratislave. Zajtra by sa bol dožil 83 rokov. Ako sme písali v "Zaujímavostiach", otec Milana Laluhu sa narodil v Riečnici, v roku 1903 alebo 1904.

Pridal Administrátori., 10.11.2013

poďakovanie

Ďakujeme Vám všetkým, ktorí ste si spomenuli na nášho otca Jána Stračiaka. Bude nám veľmi chýbať.

Pridal Daniela Straciakova, 09.11.2013

Úprimnú sústrasť rodine Janka Stračiaka

Úprimnú sústrasť od celej rodiny zo Slovian, od Cingelov, Duchoňov, Strakov, Balačinov. S Jankom sme sa stretli naposledy na pohrebe tete Balačinovej a všetci sme sa zo stretnutia veľmi potešili. Jeho úsmev a radosť zo stretnutia s nami mám stále pred očami. Milka Duchoňová rodená Cingelová.

Pridal Milka, 05.11.2013

ZMENA POHREBU

Pohreb zosnulého Jána Stračiaka sa presúva na stredu 6.11.2013,nastali komplikácie pri vybavovaní. Za pochopenie ďakujeme.Rodina,známi,kamaráti a rodáci príďte na poslednú dôstojnú rozlúčku.

Pridal Ľubomíra Gazdíková-Stračiaková, 04.11.2013

uprimná sústrasť

Úprimnú sústrasť rodine po zosnulom Jánovi Stračiakovi vyjadruje Miroslav Chreno a sestra Olga Kováčová, rod. Chrenová / Jankova spolužiačka/ Česť jeho pamiatke.

Pridal Miroslav Chreno, 04.11.2013

Spomienka

Úprimnú sústrasť vyjadrujeme rodine Stračiakovej. Blízki susedia od Rybov - Laco, Angela, Helena s Marián Šutiakovci.

Pridal helena, 03.11.2013

úprimnú sústrasť

Vyjadrujeme úprimnú sústrasť rodine Jana Stračiaka :rodina Buchová a Fučíková.

Pridal Alena, 03.11.2013

uprimná sústrasť

za celú našu rodinu vyjadrujem úprimnú sústrasť rodine a súrodencom Janka Stračiaka nášho bratranca.anna od Nitry

Pridal anna stolárova, 03.11.2013

Oznámenie o úmrti

Dňa 31.10.2013 zomrel Ján Stračiak vo veku 61 rokov rodák z RIEČNICE. Bývajúci v okr.Trenčín-Bobot. Pohreb zosnulého sa plánuje na 5.11.2013 o 14,30hod. v Bobote.

Pridal Lubomíra Gazdíková-Stračiaková, 02.11.2013

Kondolencia.

Rodine Stračiakovej vyjadrujeme úprimnú sústrasť zo smrti Jána Stračiaka. Spomínam si na posledné stretnutie s Jánom v decembri 2012 na pohrebe pána Jozefa Buchu. Som rada, že sme sa stretli a spomínali na našu rodnú dedinu a na vzácne roky v Riečnici prežité. Mal podlomené zdravie, ale nepredpokladali sme, že jeho smrť bude tak blízko...Ostávame v modlitbách a spomienkach na Jána. Anna Špidusová rod Buchová, rod. Buchová, Šmehylová. Pripomienka: Ján Stračiak je vo Fotogalérii na fotografii z pohrebu Jozefa Buchu, vľavo, sediaci s bratom Jozefom.

Pridal Anna Špidusová., 02.11.2013

Spomínali sme na našich zosnulých.

Dnes 1.novembra na Sviatok všetkých svätých sa zastavil každodenný zhon a ľudia húfne navštevovali vyzdobené cintoríny, aby postáli pri hroboch svojich blízkych, známych, zapálili sviečku, na hrob položili kvet a spomínali. Prekrásny deň neskorej jesene plný slnka, príjemnej teploty prispel k tomu, že návšteva cintorínov bola dôstojná. Aj my sme sa vybrali na cintorín do Novej Bystrice na miesta, kde sú prenesené hroby z riečnických cintorínov. Všimli sme si, že tu za rok pribudli nové pomníky a boli položené nové kamenné dosky. No žiaľ, na druhej strane niektoré hroby upadajú do zabudnutia, drevené kríže sa postupne rozpadajú , kdesi trčí zo zeme iba lata, meno sa nedá prečítať. Prešla som sa po cintoríne, našla som svoju najbližšiu rodinu, svojich známych, susedov, spolužiakov, ktorí prišli o život v mladom veku, ďalší tragicky zahynul v 68. roku.... Dnes môžeme už len spomínať, ako to kedysi bolo, ako sa to prihodilo. Stretli sme tu viacerých Riečničanov, ktorí tiež prišli zapáliť sviečky a vzdať úctu svojim blízkym , spolu sme si zaspomínali na staré časy, ako ten čas letí, koľko našich odišlo do večnosti a nám roky pribúdajú. Nad cintorínom bdejú 2 kríže prenesené z Riečnice, jeden kamenný spred kostola a druhý drevený z nového cintorína, ktorý roky stál na vyvýšenine, na troskách bývalého panského letohrádku Vesselenyiových. K horiacim sviečkam pod krížmi sme aj my pridali ďalšie , aby svietili tým, ktorých hroby ostali v zabudnutí a nemá si kto na nich spomenúť. A keď sme už boli v Novej Bystrici , neodolali sme a vydali sa po nekonečne dlhej, hrboľatej , mokrej a zablatenej ceste do Riečnice ku kostolu, aby sme aj tu zapálili sviečky a tak si uctili miesta, po ktorých chodili naši rodičia. Pohľad na bývalé cintoríny prezrádzal, že čas je neúprosný a bujná vegetácia onedlho pozakrýva všetko , ostanú iba spomienky. Šťastný a v duši spokojný ten , kto dnes neostal doma, využil prekrásny čas a spomínal.

Pridal Angela, 01.11.2013

Spomienka na zosnulých.

Spomíname a modlíme sa za drahých zomrelých rodákov, ktorí sú pochovaní v cintoríne v Novej Bystrici a na cintorínoch po celom Slovensku alebo v zahraničí.

Pridal Administrátori., 01.11.2013

Plamene sviece dlane nezohrejú

Pamiatka zosnulých a sviatok všetkých svätých patria ku komornejším sviatkom, ktoré trávime v úzkom rodinnom kruhu a myšlienky venujeme tým, ktorí nás navždy opustili. Od detstva žijem s vedomím, že smrť je pri nás veľmi blízko a zvlášť vtedy, keď sa nás bytostne dotýka. Odchod milovaného človeka je príležitosťou zamyslieť sa nad sebou a nad svojím prežitým životom. Dušičkový čas je pre mňa vždy mementom na zamyslenie sa. Prichádzajú pochmúrnejšie myšlienky, ale aj tie patria k životu. Nikto nie je medzi nami, kto by neochutnal trpkosť zo strany niekoho drahého, niekoho, za kým zostala v jeho svete diera, ktorú vypĺňa len spomienkami a brúsi hrany prázdna. Dostane sa človek vôbec niekedy z toho, keď stratí koho mal rád? Nie, ale naučí sa byť vďačný osudu, že ho vôbec mal, aj keď nie na dosť dlho. Život človeka, to sú samé straty a nálezy. Ako samozrejmosť berieme to, čo nám život dáva. Keď nás postihne nepriazeň osudu, vtedy si uvedomíme, akým nenahraditeľným darom je pre nás zdravie a život. Nič neletí tak rýchlo a nekončí tak náhle, ako život človeka. Je ako trblietavá kvapka rosy na našej dlani, je tu a o chvíľu jej už niet. Také je naše žitie, pominuteľné a strácajúce sa, neúprosne putujúce k okamihu smrti. Straty zanechávajú v duši jazvy, ktoré dokáže zahojiť len čas. Zo straty sa nedá celkom dostať. Drží nás v pazúroch svojej moci a my sa len snažíme tváriť, že je všetko prebolené. Vďaka času netrúchlime každý deň, ale stačí malé štuchnutie do rany nášho smútku a tóny žiaľu, pocit straty znova začnú vyhrávať svoju plačlivú symfóniu. Niekto raz povedal, že čoho sa nevzdávame, to nikdy nestrácame. Tajomstvo života a smrti je zatvorené v dvoch skrinkách, z ktorých každá má kľúč od tej druhej. Práve tento smutno-krásny čas je vhodnou príležitosťou, aby sme si to uvedomili. Pri hroboch spomíname, plamienok sviečky ukľudňuje našu myseľ, zastaví náš uponáhľaný krok. Vnímame pokoj a často si uvedomujeme nezmyselnosť hektického života. Keď budeme po tieto jesenné sviatočné dni navštevovať cintoríny, spomeňme si aj na tých, na ktorých si nemá kto spomenúť.Všetkým prajem šťastnú cestu na cintoríny a šťastný návrat s pokojom v duši.

Pridal MICHI, 25.10.2013

úprimná sústrasť

Vyjadrujem úprimnú sústrasť rodinám : Ondreicovej, Kinčešovej a Lukačovej..., ktoré odprevadili svoju matku, starkú a prestarú matku Apolenu Ondreicovú na jej poslednej ceste. Česť jej pamiatke. Miroslav Chreno a Paulína Gardlíková.

Pridal Miroslav Chreno, 08.10.2013

Úprimná sústrasť.

Vyjadrujeme úprimnú sústrasť rodine Ondrejicovej a zdieľame s ňou smútok z úmrtia pani Apolónie Ondrejicovej.

Pridal Administrátori., 07.10.2013

Oznámenie o úmrtí

Dnes v skorých ranných hodinách, vo veku 81 rokov, zomrela naša drahá Apolónia Ondrejicová, rodená Bulková, pochádzajúca z Lutíš. Už v mladosti sa vydala za Štefana Ondrejicu(1927 - 1997) - syna Jozefa Ondrejicu (od Konika) a Anny, rod. Vangorovej. Drvivú väčšinu života prežila vo Valči (okres Martin). Tí, čo ste ju poznali, venujte jej prosím tichú spomienku. Snažila sa a aj dokázala, aby tento svet bol lepším...

Pridal Ondrejica, 06.10.2013

Očarujúca jeseň

Jeseň je krásne ročné obdobie, či je uplakaná alebo vysmiata od ucha k uchu, vždy sa v nej niečo nájde, čo ma poteší. Listnaté stromy sa obliekajú do pestrofarebných šiat, niektoré stromy však vytrvalo ostávajú zelené. Matka príroda, akoby na ne zabudla. Lastovičky a iné vtáctvo už odleteli preč, návštevníci z teplých krajín nás opäť opustili. Záhradkári oberajú slnkom pomaľované dary ovocných stromov. Obrovské slzy začali padať na smädnú zem, ktorú po horúcom lete osvieži dúšok vody.Horúce dni sa pominuli, z lesa pomaly mizne veselý štebot vtákov, hmyz zalieza do úkrytov a les pustne. Do dolín sa vkrádajú dlhé súmraky a ranné hmly zahalia les sivou záclonou a keď sa neskôr hmla rozplynie, vynorí sa z nej farebná rozprávka odchádzajúceho leta. Prechádzka lesom jesennej prírody, je ako prechádzka zlatým údolím. Hoci symbolizuje pochmúrnosť, jej pestré farby rozžiaria celý kraj. Keď zafúka vietor, stromy stratia svoje šatstvo. Oblečené ostávajú iba ihličnany, ktoré sú zelenej farby. Pod listnatými stromami tichúčko ležia listy rôznej farby od žltej cez červenú až hnedú, ako naša "matička zem". Sem-tam tu pobehne nejaké malé zvieratko, veverička si chystá svoje zásoby. Niekedy sa môže stať, že veľmi dlho prší, je to preto, ako napísal Miroslav Válek v básni:Jesenná láska, "Koľko ráz v noci májovej hľadeli do mesiaca, no máj im málo šťastia dal a krátke bolo leto. Len jeseň tá vie o všetkom a jeseň, nepovie to".

Pridal MICHI, 21.09.2013

Bez nazvu.

Ja som tiež bol v auguste na huby.Našiel som malo.Ale za dve hodiny čo som tam bol plnenaloženych tatier gulatiny odtial odchadzako.Pan Boh ochraňuj naše majetky.

Pridal Ucho, 19.09.2013

Hubárska sezóna sa začala.

Konečne sme sa dočkali, vo vyprahnutom lese sa ukázali dlho očakávané huby, ktoré pritiahli domácich, ale i ďalších zo širokého okolia. Bolo nás tam dosť, autá parkovali po celej Riečnici, ich osádky sa túlali po lese a hľadali vytúžené hríby. Tento víkend bol ideálny na ich zber, no úlovky neboli také bohaté, ako sme si predstavovali. Huby rastú iba riedko na tienistých, vlhkých miestach, kde by sme ich prv nehľadali, suchá hora je prázdna. Stratili sa nám naše zlaté hubárske miesta a dnes si hľadáme nové. Sem tam sme našli pravé hríby , ale i rôzne modrejúce huby, ktorými by sme boli inokedy pohrdli a nezdvihli ich. Mnohokrát sme si pripomenuli časy, keď huby boli po lese roztrúsené na každom kroku. Podpísalo sa pod to extrémne suché a horúce počasie nezvyklé v našej oblasti. Naše koše neboli plné, ale nevadilo, všetko nám vynahradilo krásne teplé počasie neskorého leta, obloha jasná, modrá, bez jediného obláčika, pohľad na prírodu pripravujúcu sa na jeseň, keď už teraz sa niektoré stromy zahaľujú do pestrej palety jej farieb. Náš belostný kostol bol obliehaný návštevníkmi zo všetkých strán, na jeho schodoch sa rozhoreli sviečky. Dúfame, že pekná jeseň bude ešte dlho pretrvávať a z oblohy tiež spadne nejaká vlaha, húb bude viac, načo mnohí z nás čakajú.

Pridal Angela, 09.09.2013

úprimnú sústrasť

vyjadrujeme úprimnú sústrasť rodine Janka Kováča. rod.Michálková

Pridal angela, 04.09.2013

Úprimnú sústrasť

S hlbokým zármutkom sme prijali správu o úmrtí Janka Kováča. Všetkým pozostalým vyjadrujeme úprimnú sústrasť. Šutiakovci od Rybov

Pridal helena, 03.09.2013

Úprimnú sústrasť

Hlbokú a úprimnú sústrasť celej rodine rodina Krchová od Garela

Pridal Olga, 03.09.2013

Čo je život?

Dá mi niekto odpoveď na otázku čo je život? Je to iba utrpenie, ktoré musí človek prežiť? Je to bolesť, ktorú človek cíti, keď ho druhý zradí? Je to strach, ktorý cítime, keď niekoho ľúbime? Je to pocit, keď niekto chce pomôcť a má zviazané ruky? Nie, život je krásny sen, plný radosti a starosti, ukazuje nám, akí sme niekedy bezmocní.Niekedy sa nevieme zmieriť s osudom, sme ako telá bez duše. Život je deň a noc, teplo a chlad, tma a svetlo, láska a sklamanie, záleží iba na nás, čo chceme prežiť.Život sú krídla, čo chcú preletieť celý svet. Tieto krídla nás občas nesú do záhuby, pretože nevieme, kde je hranica. Bez hraníc sa nedá žiť, keby sme mali všetko, nevážili by sme si, čo sme dokázali. Život je ako kniha s čistými stránkami, vkladáme do nej nové a nové príhody, utrpenia, radosť a strach. Život bez cieľa je blúdením po pustatine. Život je ťažký a preto treba s ním viesť neustály boj.

Pridal MICHI, 03.09.2013

Oznam o úmrtí.

1.9.2013 zomrel Ján Kováč, narodený v roku 1961, bývajúci v Starej Bystrici. Pohreb sa uskutoční v stredu 3.9.2013 o 13.00 v Starej Bystrici. Celej rodine vyjadrujeme úprimnú sústrasť a spoluúčasť na smútku z nečakanej straty blízkeho človeka.

Pridal Administrátori., 02.09.2013

uprimna sústrasť

Prajem úprimnú sústrasť manželovi Viktorovi a deťom Jozefovi, Hele, Hanke a Tonovi,ktorí odprevadili svoju manželku a matku Štefániu Steiniegerovu na jej poslednej ceste. Miro

Pridal Miroslav Chreno, 28.08.2013

Oznámenie o úmrtí

Dnes 15. augusta sme sa cintoríne v Kysuckom Novom Meste naposledy rozlúčili s p. Štefániou Steiniegerovou, manželkou Viktora Steiniegera nášho nezabudnuteľného lesníka. Zomrela vo veku 82 rokov. Pozostalým vyjadrujeme úprimnú sústrasť.

Pridal Angela, Anna, 15.08.2013

Leto sa prehuplo do druhej polovice

Prehupli sme do druhej polovice prázdnin, niektorí už máme za sebou vydarenú dovolenku, iní sa ešte len chystajú. Mnohí rodičia rozmýšľajú, ako zamestnať svoje deti v čase, keď musia byť v práci. Deti sa snažia nájsť spôsob, ako sa vymaniť spod vplyvu rodičov a zabaviť sa. Každý hľadá oddych, letnú pohodu, ale aj zaujímavé spestrenie svojho bežného života, veď žijeme len raz. Všetko nemusí vždy napredovať tak, ako sme si mysleli.Nie každý má do bodky urobený program na leto. Predsa toto obdobie je stvorené pre spontánnosť a dobrodružstvo. Prázdniny sú obdobím zábavy a dovoleniek, ale skutočnosť sa nie vždy zhoduje s predstavami. Leto prináša so sebou aj určité riziká. Veľkým problémom je nuda. Zrazu je času prebytok a môže sa zdať, že možnosti, ako ho príjemne prežiť, je už menej.Mladí majú viac času na vyvádzanie, nemyslia to zle, ale veľakrát sa stáva, že si nepremyslia svoje činy. Bezhlavo sa vrhajú do čohokoľvek, len pre vidinu dobrodružstva, zábavy a adrenalínu. Treba myslieť aj na to, aby pri zabíjaní nudy neohrozili svoje životy. Leto má svoje čaro, slnečné pláže, kúpaliská, prechádzky počas letných večerov prinášajú človeku radosť, oddych a spokojnosť. Študentom želám pekný zbytok prázdnin, ostatným pekné dovolenky, veľa oddychu a načerpanie nových síl.

Pridal MICHI, 10.08.2013

oznamenie o úmrti

Dňa 2.8.2013 zomrel Marian Chreno vo veku nedožitých 55 rokov / jeho otec bol vedúci potravin v Staňovej rieke- František Chreno/. Do smrti žil v Tur. Michale. Pohreb mal 6.8.2013. Touto cestou chcem vyjadriť manželke a šiestim deťom hlbokú a úprimnú sústrasť. Česť jeho pamiatke. Miro

Pridal Miroslav Chreno, 07.08.2013

Už môžeme len spomínať na hubárske časy.

Je čas uprostred leta. Tohto roku je leto nemilosrdné, horúce slnečné lúče pohlcujú celú krajinu, teploty sa šplhajú k rekordným výškam, čo škodí nielen ľuďom, ale aj vegetácii. Hľadáme tienisté miesta, kde prežijeme denné úporné teploty. Je čas dovoleniek, čas školských prázdnin a preto sme sa vybrali na výlet do Riečnice, lebo si myslíme , že tam v horách nebude slnko tak páliť. Od priehradného múru sme sa vydali po nekonečne dlhej a hrboľatej ceste plnej jám a výmoľov smerom ku kostolu, ktorú lemoval po jednej strane celý rad vyschnutých červených smrekov a po druhej strane sa na každom kroku škerili vyschnuté rozbahnené cesty, po ktorých sa zváža vyrúbané drevo z hôr. Vošli sme akoby do krajiny ticha, z počiatku nikoho, žiadni hubári. Kde sa podeli zlaté hubárske časy, keď tu boli všetci domáci a ich noví známi? Aj tu vládne horúce počasie, zmenu klímy pociťujeme už niekoľko rokov. Hory sú prázdne, žiadne huby, dúfajme, že sa objavia aspoň na jeseň a prilákajú nadšených hubárov. Predsa sme zhliadli dva lesné mechanizmy, ktoré tu pracovali. U Košúta sme vystúpili do krajiny , kde sa vegetácia v okolitých záhradách rozrástla priam nadivoko. Z rozmáhajúcej sa žihľavy a rôznych tráv trčia iba koruny ešte prežívajúcich ovocných stromov. Už len prekliesniť si cestu ako v pralese. Iba náš vynovený belostný kostol žiaril v lúčoch letného slnka a jeho upravené, pokosené okolie pôsobilo ukľudňujúcim dojmom. Stará , zhrbená moruša na kostolnom dvore práve ponúkala svoje sladkokyslé červené plody, tak sme ochutnali. Aj dnes tu pobiehali okolo kostola nejakí cudzí návštevníci, ktorí prišli na tieto miesta spomínať. Prekvapilo nás, že vodovod s pitnou vodou oproti prístrešku nefunguje, chýba vodovodný kohútik. Kde sa podel? Bola to výborná vec , nabrať si studenej pitnej vody , mnohým bude chýbať . Pri odchode domov sme pociťovali smútok nad zdevastovanými lesmi.

Pridal Angela, 05.08.2013

Rekonštrukcia exteriéru kostola v Riečnici.

Vážení rodáci,dávame Vám do pozornosti finančné údaje súvisiace s rekonštrukciou kostola v Riečnici. Materiál bol poskytnutý Farským úradom V Novej Bystrici.Za informáciu pre nás všetkých ďakujeme Dp. Stanislavovi Capiakovi.

Pridal administrátori, 01.08.2013

Doplnenie informácie o rekonštrukcii kostola v Riečnici.

Poskytnuté informácie o rekonštrukcii kostola si môžete pozrieť v časti Aktuality.

Pridal administrátori, 01.08.2013

Odkaz pre p. Chrenu

Dobrý večer, pán Chreno veľmi ďakujem za poskytnuté informácie ohľadom môjho bratanca Alexandra Buchu(Hrušku). Veľmi ma zarmútilo jeho úmrtie, veľmi živo si pamätám naše stretnutie pred 4 rokmi v Riečnici, bolo veľmi milé a bolo nám spolu fajn. Viete mi prosím povedať, ako sa volá jeho manželka a deti? HOci bol jediné dieťa môjho strýka Viliama nikdy v mojom živote som sa s jeho manželkou a deťmi nestretla,na stretnutie do Riečnic chodil sám, z Harvelky som sa odsťahovala s rodičmi ako malé dieťa, chodili sme tam len občas na návštevu k mojej krstnej mame. Ďakujem za poskytnuté info aj o mojich sesterkách tety Kleminy. Včera sme sa vrátili z potuliek po Orave, o dva týždne chceme ísť na Kysuce, pretože tento rok nám nevyšlo ísť na stretnutie do Riečnic a touto cestou sa Vám chcem aj ospravedlniť, že sme sa nestretli. Ale pevne verím, že sa porozprávame na budúci rok.Ste ozaj chodiaca encyklopédia histórie tejto obce, ja zatiaľ zbieram čriepky o mojom rodisku a mojom rode. Vrelá vďaka. Tomovičová Oľga

Pridal Oľga T. - Romanová, 29.07.2013

Pre p. Kozákovú Kristínu

Dobrý večer, pani Kristína ďakujem za poskytnuté informácie ohľadom mojej tety Kristíny. Z Vášho odkazu je zrejmé, že teta Kristína mala tri deti a Vy ste jej pravnučka.Tento rok som sa nemohla zúčastniť stretnutia v Riečnici a ani stretnúť s Vašou starkou,mojou sestrenkou čo ma veľmi mrzí, ale ja veľmi dúfam, že sa mi to podarí. Možno sme sa už stretli už v minulosti na stretnutí ale keďže nevieme o sebe veľa, a neudržujeme iné kontakty tak sme sa nepoznali. Ešte raz Vám ďakujem a registrujem ďalších potomkov mojej rodiny. Pekný večer prajem Tomovičová Oľga

Pridal Oľga Tomovičová - Romanová, 29.07.2013

Poďakovanie.

Všetky Anny ďakujú za blahoželanie. Všetko dobré prajeme aj Magdalénam, Martám,Oľgám, Vladimírom,Jakubom a Boženám.

Pridal anna, 28.07.2013

blahoželanie k meninám

Všetkým Annám želám, aby ich život po šťastných cestách unášal, každý deň pohodu, radosť prinášal a každá chvíľa nech spokojnosťou hreje. MICHI

Pridal MICHI, 26.07.2013

príspevok pre Martina Lukača Ondejicu

Ahoj Maťo. Verím, že sa tvoje rodinné problémy už vyriešili a že budeme sa mať možnosť stretnúť. Na stretnutí v Riečnici bolo fantasticky a zároveň nám vyšlo aj počasie. Je mi veľmi ľúto, že sme sa nestretli. Bolo tam veľmi veľa ľudí s celej republiky. Škoda , že si nemohol prísť, doniesol som aj fotky tety Kristíny a jej celej rodiny s Kanady. Ak by si mal záujem a čas môžeš ma aj osobne navštíviť na adrese, ktorú som ti napísal do knihy. Stačí sa len ozvať na moje telef. číslo a ja sa ti prispôsobím, alebo napíš na moju adresu. Na stretnutí bolo veľa rodín aj z Vaľče. Tak ak sa rozhodneš prísť, teším sa na naše stretnutie. Ahoj Miro.

Pridal Miroslav Chreno, 18.07.2013

zmysel života

Zmysel života je niečo, čo predstavuje pre každého z nás niečo iné. Je to niečo, čo nám dáva silu napredovať v živote, v rozhodnutiach a núti nás žiť naplno každý deň. Počas života si stanovíme ciele, ktoré nás ženú vpred. Nie však všetky sa dajú hneď dosiahnuť. Raz to trvá kratšiu, inokedy dlhšiu dobu. Častým zmyslom u starších ľudí je viera. Nie každý človek sa už od narodenia stáva veriacim. U mnohých ľudí je viera dôsledkom nejakej životnej traumy,čo môže byť vážna choroba, či úmrtie blízkeho človeka a už vôbec neznamená, že ak niekto nechodí do kostola, je neveriaci. Samozrejme, že ak je človek vedený rodičmi od detstva k viere, tak si ju zachováva na celý život.Keď sa povie viera, predstavím si život rôznych národov, ich zvyky, kultúru, správanie. Zmyslom života, aj keď by sa dalo povedať, že je zdravie, šťastie, láska a rodina, čo sú základné priority, mnohí ľudia si myslia, že je to všetko.Človek je zdravý, no môže by obeťou dopravnej nehody a odkázaný na pomoc druhého. Vtedy si uvedomí, že sa dá žiť aj bez zdravia a je šťastný. Šťastie je už niečo iné. Je to asi najdôležitejšia priorita, pretože, keď má človek šťastie, má vlastne všetko, nemusí byť ani zdravý, či mať rodinu. Láska má rôzne podoby, je veľmi dôležitá pre život, no nie je najdôležitejšia. Ak je to láska k príbuzným a blízkym, tak bez nej málokto vydrží. Deti z detských domovov sa musia naučiť žiť aj bez tejto lásky, čo je veľmi, veľmi smutné. Láska k priateľovi nie je až taká dôležitá z toho pohľadu, že mnohí ľudia sa bez vzťahu cítia slobodnejší a voľnejší. Rodina je dôležitá súčasť nášho života, každý z nás má nejakú rodinu, či už blízku alebo vzdialenú. Niektorí ľudia netúžia založiť si rodinu, radšej žijú sami do konca života. Stále však platí, že rodina je súčasť našej spoločnosti od nepamäti. Každý má právo žiť tak, ako si sám vyberie a ostatní by ho nemali odsudzovať, ale pomôcť mu v jeho cieli, ak je správny. Keď sa uberá iným smerom, netreba ho nútiť zmeniť sa, ale naznačiť mu správne hodnoty v jeho živote.

Pridal MICHI, 16.07.2013

helena

MICHI, aký krásny člácok...

Pridal helena, 16.07.2013

helena

článok som myslela

Pridal helena, 16.07.2013

hľadanie korenov

Ten Jozef,Jan a Anton Stračiak-žijící v Bobotě Jsou sourozenci mojí mamy_Amálie Urbaníkové roz.Stračiakové od Rybov:-)

Pridal jana lažková, 06.07.2013

U Hruškuliaka bolo opäť veselo

V piatok 28.6.2013 bol pre nás veľký deň. Konečne to po dvoch neúspešných pokusoch vyšlo. Ideme domov – do Hruškuliaka. Na miesto, kde sme sa narodili a prežili tie najkrajšie chvíle života. Nie že by sme tu od vysťahovania nezavítali, ale tentokrát to bolo iné. Teraz tu strávime dva dni a hlavne noc. Ale pekne po poriadku. Už pár týždňov predtým sme sa spojili so susedmi z osady, aby sme ich pozvali na stretnutie spojené s osadením pamätnej tabule na osadu HRUŠKULIAKOVIA. Niektorí prišli už v piatok, iní v sobotu. My čo sme sa stretli už v piatok sme tu prežili nezabudnuteľné chvíle. Počasie nám prialo, slniečko svietilo, keď sme si na „Martinčovom“ postavili stan s výhľadom na „Vŕšok“ a našu starú ale krásnu lipu. Keď bol prístrešok hotový pobrali sme sa za doprovodu heligónky (vyhrával nám do nálady Adam Balačin) do osady, aby sme osadili pamätnú tabuľu. Tu sme horko – ťažko spoznávali miesta, ktoré sa nám vryli do pamäti a nosíme ich v srdci. Kde stál rodný dom, kde bola studňa, maštal, kadiaľ viedla cesta či chodník medzi chalúpkami ... To všetko sme spoznávali iba podľa starých stromov. Celý dvor zarástol žihľavou, rakytou aj ihličnatými stromami. Sem-tam sme našli rozkvitnuté ľalie, kosatce či pivónie, ktoré dosvedčovali, že tu bol kedysi život. Podvečer medzi nás zavítala rodina Vincenta Danihela čo nás veľmi potešilo. Spomienky a rozprávanie nemalo konca kraja. A naše riečnicke a terchovské pesničky sa niesli do šíreho okolia do neskorých nočných hodín. Ráno v sobotu postupne k nám prichádzali ďalší susedia z osady. Spolu s rodinnými príslušníkmi sa nás stretlo 34 vo vekovej štruktúre 11 mesiacov až 70 rokov. O 13.OO hod. sme sa spoločne zúčasnili svätej omše vo vynovenom riečnickom kostolíku. Len ťažko sa dalo ubrániť slzám, keď zazneli marianske piesne – tak ako kedysi. Stretnutie predčilo všetky naše očakávania. Za tieto dva dni sme zažili toľko krásneho... Boli sme doma, kde každý kúsok zeme a každý strom prebúdzal v duši spomienky. Na mladosť, ťažkú robotu, drobné radosti a hlavne na našich rodičov a susedov. Rozchádzali sme sa s veľkým prianím takéto stretnutie si zopakovať. Všetkých srdečne pozdravujem.

Pridal Milka K - Hruškuliačka, 05.07.2013

Čas v živote človeka

Život každého človeka je niečim ohraničený. Väčšinou je to čas, ktorý riadi našu každodennosť, naše bytie. Určuje nám pravidlá a pre každého z nás má inú cenu. Skúsme sa zamyslieť a pouvažovať nad tým, akú cenu má jedna hodina pre milencov, ktorí sa nevedia dočkať stretnutia, na cenu jednej minúty sa pýta ten, kto nestihol svoj vlak, autobus, lietadlo.Čo znamená jedna sekunda v živote človeka, ktorý prežil haváriu a tisícina sekundy pre športovca, ktorý vyhral striebornú medailu? Človek si niekedy neuvedomuje závažnosti času v jeho živote. Mladý človek sa riadi heslom:" Veď som ešte mladý, mám more času", ale život je nevyspytateľný. Denne stretávame na uliciach bezstarostne usmiatych mladých ľudí, ktorí sa rozprávajú nielen o školských problémoch, ale aj o svojich láskach. Vidíme ich v ošúchaných rifliach, so strapatými hrivami, ale aj elegantných v kinách, divadlách, na koncertoch, plesoch, stretávame ich na vychádzkach v prírode. Akí sú títo mladí ľudia? O čo sa zaujímajú, čo robia vo voľnom čase? Sú naozaj, ako tvrdia mnohí, nevychovaní? Možno, sú aktívni, usilovní, iniciatívni...Voľný čas je dôležitou súčasťou života človeka v každom veku, ako čas oddychu, zábavy, spoločenských kontaktov.Niekedy sa nám zdá, že ani celý život nám nestačí na dosiahnutie cieľov, no niekedy zlomok sekundy rozhodne o všetkom. Čas na nikoho nepočká, preto musíme vnímať každý jeho okamih,ktorý nám v živote ešte ostáva, pretože má nesmiernu cenu. Pozerajme vždy dopredu a nezaoberajme sa tým,čo bolo a pominulo, aby nám život neutiekol a aby sme si mohli vychutnať každú chvíľu, pozastaviť sa nad každou maličkosťou.Veď celý svet sa skladá z maličkosti a veru niekedy maličkosť rozhodne o všetkom.

Pridal MICHI, 04.07.2013

Poďakovanie.

Vyjadrujeme vďaku Obecnému úradu, Farskému úradu, poľovníckemu združeniu,"urbárskemu spoločenstvu", všetkým obetavým a ochotným ľuďom, ktorí sa podieľali na príprave nášho stretnutia.Oceňujeme rekonštrukciu nášho kostola a jeho okolia, výzdobu, očistu kostola a jeho prípravu na slávenie sv. omše. Bolo to veľa-veľa práce a každý rok sa obetujú tí istí naši rodáci. Je to pre nás určitý dar od nich a radosť, ktorú prežívame vždy, keď sa stretneme sa znásobuje. Ešte raz VEĽKÁ VĎAKA!

Pridal administrátori, 03.07.2013

pre p.Judákovu

Dobrý deň pani Judáková,pozdravuju Vás Oslany(Chreno,Angelika Melová a Palino).Posielame Vám emailovu adresu na ktoru nám možete poslať fotografie.Vopred ďakujeme.melova@etelmail.sk

Pridal melova, 02.07.2013

Zdravím

Pozdravujeme všechnych v Odlanoch.Foto samozrejme pošlem , sama na tieto netrpezlivo čakám, keďže nás fotili prýbuzný, já som zabudla foťak doma-tak isto prepáčite ak trošku zmeškám, ale isto Vám tieto prepošlem akonáhle ich budem mať k dyspozícii, bolo nám s Vámi príjemne -mooooc pozdravu odo mŇa aj manžela.Všetko dobé M.Judáková

Pridal MJ_B, 02.07.2013

Stretnutie v Riečnici sa opäť vydarilo

Aj počasie bolo k nám milosrdné, slnko už od rána rozposielalo svoje žiarivé lúče po krajine, ktoré v srdciach ľudí vzbudzovali nádej a radosť, že dnešné stretnutie sa vydarí, stretnú sa príbuzní, známi, rodina a stiskom rúk, objatím si vyjadria svoju spolupatričnosť. A tak aj bolo, nechýbali ani slzy dojatia. Tento rok bolo stretnutie o to významnejšie , že tu zavítal i náš biskup Mons. Viliam Judák, aby slávil spolu s nami svätú omšu. Vo svojej kázni poukázal na strastiplnú cestu mnohých občanov po vysťahovaní z obce. Všetkých nás prítomných milo dojal pohľad na kostolnú vežu a celý kostol, ktorý dostal čiastočne v minulom i v tomto roku nový šat. Neostalo iba pri sľuboch, slová kompetentných sa úplne naplnili, za čo im patrí veľká a srdečná vďaka. Naša kostolná veža sa k nebu týči sťa biely maják na brehu mora, ako o tom píše biskup v jednej zo svojich kníh a môžem ešte dodať, že kostol stojí dnes nad priehradou ako biely anjel. Bude i naďalej priťahovať návštevníkov zo širokého okolia, je i bude pevným bodom , kde sa budú Riečničania stretávať a spomínať na časy, keď tu ešte život bol, na ľudí, ktorí chodili po tejto zemi, no dnes už nie sú medzi nami, odišli do večnosti. Vďaka patrí všetkým, ktorí pripravili toto stretnutie i speváckemu zboru, ktorý na chóruse vyspieval celý rad náboženských piesni. Nezabúdame ani na nášho kostolníka Františka Fedora, ktorý sa už 20 rokov stará o kostol, prajeme mu skoré uzdravenie. Prajem všetkým návštevníkom , ktorí sa ocitnú v rodnom kraji toto leto, aby pocítili a vychutnali si vôňu domova.

Pridal Angela, 01.07.2013

Pro pana Miroslava Chrena

Dobrý den pane Chreno!Velmi Vám děkuji za informace o mém dědovi a rodině mojí maminky Amálie roz. Šmičkové. Moc Vás prosím, nemáte nějaké fotografie na kterých je někdo z maminčiny rodiny ? Mamince kdysi dávno na ubytovně fotografie ukradli a nemá vůbec nic. Moc předem děkuji za ochotu a zdravím všechny dobré lidi na Slovensku. Jana

Pridal Jana Láterová, 01.07.2013

Ospravedlnenie

Dobrý deň, žiaľ, vyskytli sa rodinné problémy, ktoré mi nedovoľujú zúčastniť sa stretnutia v Riečnici. Týmto sa chcem ospravedlniť predovšetkým pánovi Chrenovi, ktorý mi ochotne zaslal množstvo krásnych a zaujímavých materiálov o Riečnici o svojich domovských Oslanoch. Pán Chreno, to že neprídem na stretnutie neznamená, že nemám záujem o kontakt.. Verím, že ma chápete. A ďakujem krásne za poštu! S pozdravom ML - O

Pridal Martin , 27.06.2013

pre pani Tomovičovú

Pani Tomovičová, chcela by som Vám trochu priblížiť situáciu ohľadom vašet tety Kristíny Buchovej. Kristína Buchová zomrela v januári roku 2009 a jej manžel František v tom istom roku v novembri. Ich dcéra Františka spolu s manželom Viktorom bývajú v Sučanoch pri Martine a taktiež býva v sučanoch aj Kristínin syn Anton. Druhý syn Jozef býva na Morave v Janoviciach. S Františkou ste sa možno už stretli v žiline na Alexandrovom pohrebe alebo na pohrebe Klementíny len ste o sebe nevedeli. A máte možnosť sa stretnúť aj v Riečnici pretože Františka (mimochodom moja starká) sa tam chystá. v prípade bližších otázok ma kľudne kontaktujte na mail k.kozakova14@gmail.com

Pridal Kristína, 27.06.2013

ano,vzpomínky......

Dobrý den!čtu tento web skoro každý den před spaním,pak se mi lépe usíná.Já zase vzpomínám,jak jsme stanovali na kopečku za vodou u "pivnice" a manžel to množství borůvek zavařoval v malém kotlíku na ohništi,snad do půlnoci.Měl zážitek na celý život.Mimochodem vodu bral z řeky a dřevo z kůlny:-)Také jsme stanovali u "studničky mezi kopcami"Vodu jsme si vozili domů,káva byla výtečná!!! Dokonce jsme tam vařili kuřecí perkelt 30.ledna.Všichni oblečení do kožichu z našich oveček a na lyžích,jiná šance dopravy nebyla.Dnes je to tam zarostlé,snad už ani studnička neexistuje,zbyly jen vzpomínky a fotky.....Hezký den všem!!

Pridal Mária, 25.06.2013

Spomienky

Blíži sa stretnutie rodákov , na ktoré sme vždy veľmi radi chodili a každé stretnutie zanechalo pekné zážitky a spomienky.Nemôžem zabudnúť na stretnutie v roku asi 2007 keď sme sa vybrali s mojím /žiaľ už nebohým/ ockom a s bratom Laďkom do Riečnice.Laďo si hodil do auta harmoniku,že ak bude príležitosť tak si zahrá.Po sv.omši začal hrať a s otcom a s Jožkom Buchom /žiaľ už tiež nebohým/si začali pospevovať.Pridali sa súrodenci Šutiakovi Andelka,Laďko,Helenka,Majko postupne sa pridal skoro celý Rybovský dvor. A piesne ako sú "Tá Riečnicka veža," "Dceruška rybárová,"" Kysuce malebný kraj"som ešte nikdy nepočula tak krásne po riečnicky spievať.Helenka škoda ,že si si nezahrala na base.Pamätáš???Ale to je už iná spomienka na detstvo v Riečnici,o ktorej tiež raz napíšem. Prajem príjemné stretnutie Hanka K.

Pridal hanka k., 24.06.2013

Pozvánka

Dobrý deň. Ako potomok riečnických rodín Ondrejicovcov a Vangorovcov sa teším na stretnutie v Riečnici. Verím, že okrem pána Chrena sa nájdu aj iní príbuzní. Vzhľadom na to, že veľa riečnických a harvelských rodín sa presťahovalo do Turca a mnohé z nich práve do Valče (tak ako aj moja rodina), chcem vás týmto pozvať na podujatie Matice slovenskej, 18. augusta 2013 v martinskom skanzene (resp. Múzeu slovenskej dediny v Martine - Jahodníckych hájoch), kde sa možno budú prezentovať moje dve publikácie, ktoré kompletizujem pod pseudonymom Martin Ondrejica - z úcty k predkom a z úcty k Riečnici a jej obyvateľom. Teším sa na stretnutie v Riečnici, prípadne v Martine!

Pridal Martin od Ondrejicov, 21.06.2013

Poďakovanie

Boli sme 8.mája 2013 na Novobystricko-Riečnickom cintoríne,aby sme si pripomenuli 47 výročie úmrtia nášho ocka Jána Poništa.Všade bolo ticho.Zrazu sme počuli kosačku.Mladý pán vykášal trávu spomedzi hrobov.Prihovorili sme sa mu a v krátkom rozhovore sme sa dozvedeli,že je zo Starej Bystrice z pohrebnej služby. Patrí mu veľká vďaka a tiež Obecnému úradu Nová Bystrica.Vzorne sa starajú o našich blízkych,aby ležali dôstojne a pokojne snívali svoj večný sen.Veľká vďaka Vám! Tiež sme zašli ku kostolíku v Riečnici.Započúvali sme sa do toho ticha.Nebolo počuť koscov kosiť trávu,ani gazdinky prekopávať brázdy zasadených zemiakov,ani zvonce pasúcich sa kráv.Len potôčik,ktorý preteká cez Riečnicu si potichu spieval svoju pieseň: Riečnica rodná,zem akú viac nenájdeš,tu bystriny horské spievaju o šťasti,smútku,radosti a láske.Tu si sa narodil,svoju mladosť aj starobu prežil.... všetkým vám priatelia moji srdečný pozdrav posielam a teším sa na spoločné stretnutie!! Angela Š.

Pridal Angela Š, 20.06.2013

Ďakujeme

Milá naša paní učiteľka, veľmi som sa potešil že ste sa do diskusie zapojili aj vy. Boli ste a zostanete navždy pre nás tou naj pani učiteľkou. Som veľmi rád že sa nám vlani podarilo stretnutie s Vami a to za účasti Pištu Kotvasa, obaja sme v kontakte a na Vás jednoducho nemôžme zabudnúť. Obaja máme pre Vás skromne len jedno veľké Ďakujeme, že ste boli naša paní učiteľka . Dúfam že sa zídeme na letošnom stretnutí aspoň my dvaja - urobíme zopar fotiek pre Pištu K. On sa určite poteší . Zdravím Vás a teším sa na Vás. želám veľa pevného zdravia Pišta J.

Pridal stefanjudak, 20.06.2013

Byť dobrým učiteľom a človekom

Učiteľ by mal byť človek s veľkým srdcom, aby sa mu do neho zmestili všetci jeho žiaci. Vždy som si vážila prácu učiteľov, pretože sa snažili naučiť nás veľa vecí, ktoré budeme v živote potrebovať. Niekedy boli prísni, inokedy bola s nimi zábava. Veľmi rada si spomínam na roky strávené na Základnej škole v Riečnici. Trieda bola super "akčná" . Najkrajšie spomienky vo mne doteraz rezonujú na pani učiteľku Bubrínovu, ktorá bola moja triedna, ale pomerne krátku dobu, pretože sme sa presťahovali aj s rodičmi do Turca. Ešte teraz ju mám v predstave, keď nastúpila do Riečnice, krásna, mladá, štíhla "kočka", španielsky typ ženy. Roky ubiehali a ja som sa vždy na ňu pýtala, takých ľudí sa rodí veľmi málo.Najhoršia a zároveň najkrajšia spomienka pre mňa bola rozlúčka s ňou. Myšlienka, ktorú vyslovila, keď som jej povedala, že sa sťahujeme znela: "škoda, že musíš odísť." Tí, čo ju nezažili, majú čo ľutovať. Pre mňa to bola najlepšia pani učiteľka a som rada, že som mohla byť v jej triede.Veľmi rada spomínam aj na pani učiteľku Chrenovú a Frančiakovú. Čo znamená byť dobrým človekom a vôbec, znamená v dnešnom svete dobrý človek? Myslím si, že áno, je veľa dobrých ľudí, ale akosi viac sú na očiach tí druhí. Hodnoty, ako úcta, dobrota, čestnosť, vďačnosť, pracovitosť, patria k tomu. Nikto nás neučil, ako to v živote chodí, ani to, čo je najdôležitejšie a potom zistíme, že oveľa rýchlejšie starneme, ako múdrieme. Veľakrát som počula, ako niekto v súvislosti s mladosťou povedal: "mať tie roky a tento rozum". Aj keď som nekončila deviatu triedu v Riečnici, verím, že pani učiteľka Bubrínová pripravila všetkých žiakov do života. Veľká škoda, že som sa jej verejne nepoďakovala, ale ešte môžem všetko napraviť. Chystám sa na stretnutie v Riečnici. P.S. Pišta Judák, aj ja chcem byť na spoločnom foto, bude nás určite viac, viem, že príde aj Irena Chrenová, teraz Paučinová.Modlime sa, aby vyšlo počasie.

Pridal MICHI, 20.06.2013

spomienka

Posielam túto báseň do diskusného fóra, pre našu triednu p.učiteľku Alžbetu Bubrínovú, ktorá ju zatiaľ nenašla v "Zaujímavostiach", ale aj všetkým rodákom a našim "Opálkovcom", roztrúseným po svete. Je mi ľúto, ale asi sa nebudem môcť zúčastníť stretnutia v tomto roku, tak aspoň takto Vás pozdravujem všetkých a duchom budem s Vami. Na pamiatku zatopenej obce Riečnica, venuje rodáčka Mária Balačinová rod. Slivková „Opálkovským vrchom“ Mám taký zvláštny pocit na duši. Srdce sa zrazu prudko rozbúši a v hlave sa vynára tisíc spomienok. Ách, aký ťažký je každý krok, keď stúpame hore Opálkovským vrchom vzdať úctu našim predkom a ich mozoľom. Tu padlo popolom, dielo, čo vytvorili naši otcovia. Utíchol šum a spustlo miesto, kde naše chalupy stáli. Len v diali, ako nemý svedok, sa k nebu vysielač vypína, kto sa tu zastaví, nech s úctou spomína. Tak, tu sme sa narodili. Ako sme to len vtedy žili ? Zhrbení pod ťarchou batohov naši otcovia a matere, tu bieda klope na dvere a chlebík tvrdú kôrku má. Kto to nezažil, ten nepozná. Ale i napriek bolesti, každý deň slnko zasvieti a radosťou naplní sa dom. Zrazu je v dome zhon. Deti sa stroja do školy, tí starší ženú statok na pašu, chlapi už skosili pol záhona, ženy varia kukuričnú kašu. A dievky, čo vyrástli už do krásy, len čo sa trochu vyčasí, berú hrable na plecia a už sa spevom chotár ozýva. To každá toho „svojho“ pozýva. A keď sa schýli k večeru, mládenci k tancu dievky poberú, aj po ťažkej robote naraz žilky ožijú. Heligónky vyhrávajú, až sa zem otriasa a dievky výskajú, už tú moju hrajúúúú, Bože, to je krása ! Pamätám si na to celkom živo, éj, veselo sa vtedy veru žilo. Dnes už len spomíname, s ľútosťou, že sme osireli, ale s hrdosťou, že nezabúdame. I keď spomienky sú aj bolestné, na čas, keď dedinou sa správa rozšírila a pokojný spánok ľuďom narušila. Úrady už oznamujú, „rodnú hrudu“ asanujú. Nebol to len planý poplach, ale pravda krutá, Lúčime sa, čo nám bolo drahé, so slzami v očiach, pretŕhame putá. Pribúdajú starosti, aj na čele vrásky, a dodnes nezodpovedané mnohé otázky. A tak sme sa rozpŕchli ako lístie v jeseni, do šíreho sveta. Ale koncom leta schádzame sa znova, na „Stretnutí rodákov“ svitá nádej nová. Že nikdy nezabudneme na svoje korene, na svoju rodnú zem a horkosť ako blen, čo roky v srdci máme, za spáchané krivdy našim otcom, navždy pochovajme. A Riečnický kostolík, nech je symbolom čistoty ducha a záruka spolupatričnosti, živých, i tých vo večnosti. Ale hlavne, nech je to memento - spomienka a varovanie, pre budúce pokolenie ! v Košťanoch nad Turcom, dňa 26. Januára 2012

Pridal Mária, 18.06.2013

Spomienky

Najťažšie podmienky – najkrajšie spomienky Toto motto bolo hlavnou myšlienkou posledného stretnutia učiteľov v Riečnici v roku 1980. Vtedy už Riečnica existovala len z posledných síl, pretože ostávalo len pár rokov pred zatopením tohto krásneho miesta. Prečo o tom píšem? Blíži sa opätovné stretnutie rodákov z Riečnice a ja i keď nie som rodáčkou, ani moje korene nepochádzajú odtiaľ, veľmi rada spomínam na svoje pôsobenie v Riečnici. Žila a učila som tu sedemnásť rokov. Keď som prvýkrát prišla do Riečnice, nebolo mi dvakrát do spevu. Pomyslela som si, že rok vydržím a potom pôjdem domov. No riadením osudu, všetko bolo inak. A teraz na tie roky spomínam najradšej. Nebolo vždy všetko ľahké a bez problémov, ale na to sa časom zabudne a spomína na to, čo bolo dobré a krásne. Iste mi dajú za pravdu aj kolegovia učitelia, ktorí tu pôsobili. A teraz to posledné stretnutie učiteľov. Prišlo ich dosť a atmosféra bola veselá i smutná, podľa toho na čo sa spomínalo. Ja by som však chcela písať o tom ako sa o pohodový priebeh pričinili samotní Riečničania. Svojich učiteľov privítali domácim chlebom, korbáčikmi, syrom, priamo zo salaša. Zložili si pesničky na privítanie, zahrala ľudová muzika. A to všetko bez nároku na odmenu. Cilka Habláková pripravila občerstvenie, ktoré nemalo chybu. A to nebola jediná akcia, na ktorej sa podieľala takmer celá dedina. Riečnica bola známa tým, že tam veľmi aktívne pracovali vtedajšie spoločenské organizácie a ľudia sa ochotne podieľali na ich činnosti. Nedá mi nespomenúť sté narodeniny A. Kováča i jeho poslednú cestu z tohto sveta. Ľudia sa zúčastňovali na podujatiach radostných i smutných, tak ako ich prinášal život. A teraz škola. V kolektíve sa tu žilo ako v rodine. Boli chvíle radostné i problematické ako to v živote býva. Chcela by som pozdraviť i mojich žiakov, aj mne sa vracajú spomienky na tých prvých i posledných. Ako som sa dočítala aj oni spomínajú na školu i mimo nej. Pamätajú na Dve Marienky, i na Snehovú kráľovnú, na výlety, ktoré sa organizovali pre celú školu. Osobitne pozdravujem moju „akčnú triedu“, ktorá bola mojou prvou v Riečnici. Pamätáte ako sa ste zorganizovali zbierku na kvety pre učiteľov? Deň učiteľov sa oslavoval pre celú bystrickú dolinu v Riečnici. Kúpili ste každému kytičku snežienok. (Pamätáte Pištovci, boli ste pre ne v Žiline). Chcela by som vás všetkých vidieť. Spomienkam by nebolo konca kraja a preto pomaly končím. Veľmi si vážim to, že na stretnutia do Riečnice prichádzajú nielen staršie generácie, ale i mladšie a vodia si sem svoje deti i vnúčence, aby im ukázali, kde žili a kde boli ich korene. „Prilietajú i odlietajú ako sťahovaví vtáci“, ako to napísal kolega Juraj, ktorý sa stretol so svojimi žiakmi po 35 rokoch. Dávam mu za pravdu, keď píše, že naši žiaci svojou pevnou vôľou a túžbou niečo dokázať, nesklamali a našli uplatnenie v živote.

Pridal Alžbeta Bubrínová, 16.06.2013

Oznámenie o úmrtí.

Vážení rodáci! Dostali sme oznámenie o smrti nášho rodáka Františka Lutišana, ktorý pochádzal od Dávidíkov a presťahoval sa do Orešian. Pán Lutišan zomrel 31.5.2013, vo veku 84 rokov. Príbuzným vyjadrujeme úprimnú sústrasť a zomrelého zahrnieme do modlitieb.

Pridal admin., 16.06.2013

Odpoveď Martinovi.

Z Novej Bystrice sa možno dostať autom cez rampu na hrádzi priehrady /po pravej strany od Škorvagy/. Cesta popri priehrade ja zjazdná,hoci miestami poškodená a trvá cca 20-30 min. Parkovanie je zabezpečené nižšie od kostola na parkovisku. Tam je súčasne aj tzv. krytý "bufet", kde sa podáva guľáš a dá sa v ňom skryť pri nepriaznivom počasí. Sv. omša bude v kostole o 13.00 hod ako je uvedené v "Aktualitách". Prajeme Vám príjemnú cestu a ešte príjemnejší pobyt v Riečnici.

Pridal admin., 10.06.2013

pre p. Tomovičovú

Dobrý deň, pani Tomovičová. Reagujem ne Vašu prosbu, ktorá sa tíka vašeho bratranca Alexandra. Alexander zomrel približne pred 2 rokmi. Pochovaný je v Žiline- Zavodie, kde sú pochovaný aj jeho rodičia. Žilina- Zavodie sa nachádza, keď pôjdete po diaľnici od Bratislavy bude prvá dedina Štrážov, potom bude pretekať rieka Rajčianka a za mostom do prava. Závodie sa nachádza za riekou Rajčiankou. Cintorín sa nachádza na konci tejto časti v kopcoch. Ďalej sa pýtate na sesternice po tete Klemine. Klemina nemala dvojičky. Sesternica Kamila zomrela veľmi mladá a ostali po nej 4 deti. Kamila mala dvojčatá. Tieto deti vychovávali tety, pokiaľ sa navidaly. Chlapcov dvojičky si zobrala sestra manžela Kamili a vyrastali vo Veľkom potoku-časť Novej Bystrice. Ak máte záujem môžem Vám dať kontakt na mňa a vysvetlim Vám to podrobne- 0910 501982. Ak pôjdete na stretnutie do Riečnice tak sa tam môžeme stretnúť. S pozdravom Miro.

Pridal Miroslav Chreno, 10.06.2013

Cesta do Riečnice

Dobrý deň, plánujem sa zúčastniť organizovaného stretnutia potomkov rodákov. Problém však nastáva v tom, že neviem, ako je možné sa z Novej Bystrice dostať do Riečnice. Ďakujem za reakcie. S pozdravom ML

Pridal Martin, 09.06.2013

pro p.Annu

Zdravím!Omlouvám se za delší pauzu.Vyrůstala jsem přímo v Havířově-městě asi 23 roků než jsem se vdala.Pár měsíců jako miminko v Riečnici. 15.6.bude oslava- Havířov v květech,půjdeme se podívat,ale není to,co bývalo.Objevila jsem tady fotku maminky,kterou ani nemáme.Fotky jsou senzační,potěšily nás.Jste ještě jednou super!!!Hezký víkend všem,snad už bez deště.

Pridal Mária, 07.06.2013

Stretnutie v Riečnici

V časti aktuality si možete prečítať,že stretnutie občanov v Riečnici sa bude konat dňa 29.62013

Pridal Admin, 04.06.2013

Tomovičová rod. Romanová

Vážený pán Chreno, veľmi Vám pekne ďakujem za poskytnuté informácie. O niektorých sestreniciach a bratrancoch som vedela, hlavne po Alojzii Buchovej, bola to moja krstná mama, u ktorej si pamätám strávené prázdniny. Neviem skoro nič o tete Kristínke a jej deťoch, tetu Kleminku som bola navštíviť pred dvomi rokmi vo Valči, žiaľ na jej pohreb som nemohla prísť. Bolo mi to veľmi ľúto, pretože práve aj takto sa postretá rodina. Tetu Kristínku som videla hádam 2x v živote, a veľmi by som bola rada, keby mi poskytol niekto nejaký kontakt na jej deti, alebo keby niekto vedel, či chodia na stretnutia do Riečnici, možno sme tam aj vedľa seba, len sa nepoznáme. Možno aj tu na tomto diskusnom fóre by sa niekto ozval. Vemi si cením, že niekto si tú námahu dal a takýmto spôsobom sa môžeme viacej dozvedieť o svojom pôvode, o svojich koreňoch. O deťoch od mojej krestnej mamy Alojzie viem najviac, aj o Majke - Vašej spolužiačke, občas si zatelefonujeme. Od tety Kleminky som našla tu na tejto stránke krásne fotky jej detí, dievčeniec, myslím si, že sa narodili ako dvojičky, jedna z nich neviem, či sa volala Kamila (možno si meno mýlim)zomrela veľmi mladá ako aj jej manžel, mali spolu štyri deti: Tonko bol najstarší, potom bolo dievčatko a nakoniec dvojičky-chlapci. Viem to z rozprávania mojej mamy, uvažovali si s otcom jedného chlapčeka aj zobrať vychovávať ale nakoniec ich nechceli rozdeliť. Viem, že sa potom o nich starala ich niektorá teta alebo aj dve. Od Vás som sa dozvedela, že Šanko, syn najstaršieho maminho brata Alexandra zomrel. Neviete mi povedať prosím Vás kedy a kde je pochovaný? S ním som sa stretla na jednom stretnutí v Riečnici pred 3-4 rokmi. Chodievam na hrob mojim starým rodičom do Novej Bystrice Pauline a Jozefovi Buchovi, obaja zomreli v priebehu pol roka v roku 1983 ako krásni starkí a dožili sa skoro 90 rokov. Viem, že moja starká bola dva krát vydatá, prvé dve deti mala s bratom môjho starkého a potom v druhom manželstve s mojim starkým štyri dievčatá, o ktorých ste písal. Ešte raz Vám ďakujem. Myslím si, že takto sa ozve aj niekto s mojich sesterníc príp. bratancov a raz dáme dohromady krásny veľký rodokmeň, lebo teraz ani možno netušíme ako tie rodiny sú nakoniec pospájané. A verím, že sa dozviem aj o rodine starkých z otcovej strany ktorí žili v Harvelke. Na stretnutie sa samozrejme teším a určite prídem. Príjemný deň Vám prajem pán Chreno a ešte raz ďakujem. Tomovičová

Pridal Lila, 01.06.2013

Tomovičová

Pardon, pomýlila som sa, správne malo byť: Od Vás som sa dozvedela, že Šanko, syn najstaršieho maminho brata Viliama zomrel.

Pridal lila, 01.06.2013

Pre pani Kozákovú od Tomovičovej

Dobrý deň pani Kozáková, môžete mi prosím viacej napísať až viete o mojej tete? Volala sa Kristína a bola to druhá najstaršia, ktorá sa narodila po Viliamovi prosím? Viam, že moja mamina spomínala aj meno Františky, ale neviem si to dať do súvisu. Ďakujem Vám

Pridal Lila, 01.06.2013

hledám bratrance

jsem Anna Kopičková,roz.Brisudová,můj otec se jmenoval Vincenc a matka Marie,bratři Jan,Josef a Vincenc.Hledám někoho z příbuzenstva,všechny moc zdravím z čech

Pridal anna rozena Brisudová, 30.05.2013

Na zamyslenie - niekde sa to dá

Dňa 24.05.2013 som naschvál zverejnil článok o tom, aké majú starosti a trampoty vlastníci lesov na Liptove na chránených územiach, pričom vo forme združenia na ochranu vlastníkov pôdy a pozemkov dokázali až na úrovni Ministerstva životného prostredia vyjednať finančné kompenzácie v prospech vlastníkov. Je to presne podobná situácia ako v Riečnici, avšak s tým rozdielom, že my Riečničania sa nevieme sústrediť do formy nejakého združenia na ochranu svojich záujmov. Je zrejmé, že tým, že nemôžeme hospodáriť, nemôžeme stavať v chránených územiach, prichádzame o pôžitky z hospodárenia v dôsledku výstavby vodného diela a ministerstvo by malo ako zástupca štátu hradiť majiteľom nejakú finančnú náhradu. Ďalším problémom je aj to, že doposiaľ na pozemkoch a v lesoch v Riečnici sa nehospodári v prospech vlastníkov lesov a pozemkov. Ako príklad spomeniem družstvo vo v Starej Bystrici. Jednému rodákovi z Riečnice ponúkajú za pol hektára pôdy nájom 6,- eur, pričom ešte pred pár rokmi mal za túto pôdu nájom okolo 70,- eur. Zdôvodňujú to nízkou bonitou pôdy. Mám neoficiálne informácie, že toto družstvo za obhospodárovanie pôdy v Riečnici dostáva dotácie od štátu okolo 100,- eur na jeden hektár. Bližšie informácie sa dajú získať na internetovej stránke www.apa.sk. Každý si to tam môže nájsť. Čo však chcem uviesť, že podľa môjho názoru asi len desatina zo sumy, ktorú obdrží družstvo od poľnohospodárskej platobnej agentúry, sa mi zdá skutočne málo. Považujem to za zneužívanie našich občanov. Keď sa k tomu nepostaví nejaká organizovanejšia forma, ktorá bude vyjednávať spoločné výhodné podmienky, budú naši ľudia využívaní večne. Hovorí sa, že celková výška dotácií, ktoré obdrží PD v Starej Bystrici, je len za hospodárenie v Riečnici okolo 200 tisíc eur, čo je okolo 6 miliónov korún v starej mene. Ďalej by som chcel uviesť aj k hospodáreniu urbariátu. Naši ľudia sú pravidelne predvolávaní na schôdzu Pozemkového spoločenstva vlastníkov lesov v Riečnici (Urbariát), ktoré sa koná pravidelne v reštaurácii v Starej Bystrici, pričom však ľudia, ktorí hospodária s týmto urbariátom, nie sú schopní zabezpečiť pre vlastníkov podielov v urbariáte, to znamená ľudí, ktorí sa tam často dostavia aj zo vzdialenosti niekoľko sto kilometrov, ani základné občerstvenie vo forme, či už nejakej minerálky, čaju alebo chlebíčkov. Je to varujúce až výsmešné, iné slovo nemám na jazyku ani pri písaní tohto článku. Je nesporné, že hospodárenie s lesmi v našich riečnických podmienkach je náročné, za to by mala byť nejaká kompenzácia, ale gesto, keď niekto zorganizuje schôdzu za hore uvedených podmienok, mi pripadá, akoby niekto chcel povedať "Vítajte od nás, ani my k vám nechodíme." Porozmyšľajme všetci nad touto situáciou, je na veciach čo zlepšiť, či už medzi Riečničarmi samotnými alebo vo forme vystupovania voči štátu, kde nám jednoznačne zanikajú nečinnosťou nároky na kompenzácie, ktoré si v iných okresoch vedia žiadať a vedia si ich dojednať. S pozdravom.

Pridal Milan, 29.05.2013

pre pani Tomovičovú

Dcéra Františka sa volala Kristína a mala dcéru Františku ktorá žije v Sučanoch, syna Antona ktorý žije tiež v Sučanoch a druhý syn Jozef žije na Morave v Janoviciach

Pridal kristína kozáková, 29.05.2013

pre pani Tomovičovú

Oprava,,, sestra františka sa vola kristína ktorá mala dcéru františku zbytok som pisala v predoslom prispevku

Pridal kristína kozáková, 29.05.2013

Leta a zimy stravene v Riecnici

Ja som z Havirova a mali sme v Riecnici chalupu, kedy so bol maly asi od mojich 5ti do 13tych narodenin. Leta a zimy v Riecnici boly pekne, poznal som novy zivot na vesnici. Nebola tekuca voda, zachod ale velmi pekne. Dakujem

Pridal Tomas Streda, 27.05.2013

Také Havířov

Jsem také z Havířova.Kolik rodáků z Riečnice v Moravskoslezském kraji vlastně žije?Asi by to bylo zajímavé číslo.U bývalé šachty Dukla se našly už první hříbečky,jak se říká:"Peter,Pavel huby sadel"je ještě daleko:-)Stránky jsou SUPER!Děkuji.Hezký den všem.

Pridal Mária, 27.05.2013

Pozdrav do Havířova.

Srdečne Vás pozdravujeme, naši "rodáci so zahraničia". Ďakujeme za pekné vyznanie a vzťah k Riečnici. Sme radi, že spomínate, ako nám bolo všetkým dobre v detstve, aj keď tiekla voda v jarku a chodilo sa do dreveného WC. Mimochodom, aj ja som rok bývala v Šenově u Havířova.Mária, nebývate tam aj Vy?

Pridal Anna., 27.05.2013

Na zamyslenie - niekde sa to dá

ŠTÁT VYMENÍ CHRÁNENÉ LESY ZA HOSPODÁRSKE. Vlastníci lesov v národných parkoch a chránených územiach, ktorí sa roky dohadujú so štátom o náhradách za obmedzenie využívania svojho majetku, by sa konečne mohli dočkať efektívnej kompenzácie. Mala by ju umožniť novela zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorú predložilo na verejnú diskusiu ministerstvo životného prostredia. Tisícom súkromných vlastníkov lesov, ktoré sú zo zákona chránené, dochádza trpezlivosť, pretože ani jedna vláda im doteraz nebola schopná vyplatiť v plnom rozsahu náhrady za ujmu na hospodárení. Minister životného prostredia Peter Žiga teraz ponúka hneď niekoľko spôsobov náhrad za obmedzené možnosti využívania lesov. Systém kompenzácií, ktorý zahŕňa zámenu pozemkov, zmluvnú starostlivosť o lesy v národných parkoch, výkup pozemkov, nájom pozemkov a náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania, predstavil štátny tajomník Ján Ilavský. V čase, keď vláda robí všetko preto, aby minimalizovala svoje výdavky, má tento model náhrad umožniť uspokojenie oprávnených nárokov vlastníkov lesov. Podľa Koncepcie ochrany prírody a krajiny z roku 2006 mal štát ročne zaplatiť vlastníkom lesov v chránených územiach ročne vyše 4,5 milióna eur. Hoci ho k tomu zaväzovalo vládne uznesenie, dokázal vlastníkom vyplatiť náhradu len v sume okolo jedného milióna eur ročne. Ministerstvo životného prostredia predkladá teraz vlastníkom návrh, ako si prísť na svoje tým, že im zamení lesy v chránených územiach za normálne hospodárske lesy. Ďalším spôsobom, ktorý sa pozdáva Liptovskému združeniu vlastníkov lesov, by mohla byť kompenzácia v podobe nájomného. "Tento spôsob náhrad za obmedzené využívanie lesa využívajú vo Fínsku, ale aj vo Švajčiarsku, kde napríklad les zachytáva lavíny padajúce na lyžiarske zjazdovky", povedal Ján Ilavský. Obyčajne sa nájomné uzatvára na dlhšie, zhruba 30-ročné obdobie. V prípade, že sa vlastník lesa chráneného zo zákona dohodne so Štátnou ochranou prírody na tzv. zmluvnej starostlivosti, dostával by kompenzácie plynúce z osobitného režimu hospodárenia v takomto lese. Výkup pozemkov by mohol pripadať do úvahy v okolí jaskýň, kde sú vybudované chodníky či parkoviská na lesnom pôdnom fonde. "Dlhodobý prenájom pozemkov by mohol riešiť oprávnené záujmy vlastníkov lesných pozemkov", myslí si Ján Mikuláš z Liptovského združenia vlastníkov lesov. Podľa Mikuláša by vytváral stabilitu v ochrane území "Už by sa nemohlo stať, že za správcom národného parku príde niekto z finančnej skupiny a bude sa mu vyhrážať, že ak nepodpíše zjazdovku on, podpíše to jeho nástupca." Novela zákona o ochrane prírody a krajiny z roku 2002 prináša množstvo zmien. Minister Peter Žiga včera pred zástupcami 80 inštitúcií, ktorých sa dotýka, vyhlásil, že je pripravený prijať a posúdiť každý návrh, čo povedie nielen k lepšej ochrane prírody a krajiny, ale aj uspokojeniu nárokov vlastníkov lesov. Predstaviteľ najväčšej stavovskej organizácie Združenia neštátnych lesov Slovenska Juraj Vanko zdôraznil, že vyhlasovanie chránených území je možné len po súhlase vlastníkov pozemkov, na ktorých sa nachádzajú. Novela tiež podľa neho zachováva pre občanov neprijateľnú zásadu ukladať im povinnosť v mene verejného záujmu bez garantovania náhrady. Mieril na zodpovednosť vlastníkov lesov za výskyt tzv. invazívnych rastlín na ich pozemkoch. Prepis článku z denníka Pravda zo dňa 09.05.2013.

Pridal Milan, 24.05.2013

Rodaci

Dnes jsem objevila tyto stránky.Moje maminka Mária se narodila v Riečnici-Rybovia.

Pridal Mária, 24.05.2013

odpoveď pre pani Tomovičovú

Dobrý deň,pani Tomovičová. Máte záujem o zhotovenie rodokmeňu po mame Cecílií Buchovej-Hruškovej. Vaša mama mala týchto súrodencov: Viliam, Klementína, Amália, Alojzia, Františka. Brat Viliam mal syna Alexandra, ktorý žil v Žiline a už zomrel. Sestra Klementína, ktorá zomrela 31.3.2013 vo veku 94 rokov. Mala tieto deti: Kristína žije v Čermanoch pri Topoľčanoch, Amália žije v Žiline-Banova, Anna žije v Martine, Mária žila vo Fiľakove a zomrela.Kamila žila v Ležiachove pri Martine a tiež už zomrela. Vilma žije v Bytči, Alexander žije vo Vaľči pri Martine, Irena žije v Kláštore pod Znievom, Antónia žije v Novej Bystrici, František žije v Moškovci pri Martine. Angela žeje v Martine. Sestra Alojzia mala tieto deti: Vilma žije na Orave /asi v Trstenej/. Oľga žije v Čadci, Irena žije v Čadci, Rudolf žije v Tren. Stankovciach, Miro žije vo Zvolene, Mária to je moja spolužiačka žije v Harmanci, Štefan žije v Tren. Stankovciach. Sestra Františka mala dcéru Františku ktorá žije v Sučanoch pri Martine a dvoch synov, ktorých mená nepoznám , ale jeden žije na Morave. Sestra Amália mala Jozefa, ktorý žije v Žiline, Martu ktorá žije v Krasne nad Kysucou a má syna farára, Anna žije v Ćadci a sú ešte dve sestry, ale ich mená si nepamätám. Žijú v Žiline. Stretnutie rodákov Riečnice bude dňa 29.6.2013 o 13,00 hod. v kostole v Riečnici. Často chodievam do Zavaru- Lovčic a Brestovan. Mal som tam otcovu sestru Hermínu Brisudovú a žije tam ešte jej syn Vendelín. Ak budete mať záujem môžete prísť na stretnutia do Riečnice, omšu bude slúžiť biskup Viliam Judák z Harvelky. S pozdravom Miroslav Chreno.

Pridal Miroslav Chreno, 23.05.2013

Pokračovanie

Dobrý deň, tak vidíte, predsa len sa tá Paulína objavila. Zrejme matrika nebola chybná. Bývam v Šenkviciach pri Bratislave (Slnečná 20, 900 81 Šenkvice), ale často chodím do Valče. Uvádzam po prípade môj mail : mart.lukac@gmail.com Čo sa týka prastarej mamy, už dlho som s ňou nebol, avšak už minimálne rok má problémy s chodením, potom čo bola týždeň v nemocnici. Moje predpoklady sú správne, nakoľko teta Kristína sa narodila až dva roky po mojom prastarom otcovi : Štefanovi Ondrejicovi staršom (*1927), takže sa narodila v roku 1929. Verím, že ešte žije, nakoľko viem, že už má rozvetvenú rodinu, avšak nemal som možnosť sa s nimi stretnúť, obaja vieme z akých dôvodov. Budem rád, keď mi napíšete, najlepšie na mail - je to rýchlejšie a efektívnejšie. Ďakujem za reakciu a nasledovnú komunikáciu.

Pridal Martin, 15.05.2013

Mirovi Chrenovi

Čas plynie, ako voda v potoku, ja si čítam pomaly každý deň príspevky, ktoré píše Miroslav Chreno. Chcem byť úprimná, každý si pozorne prečítam a konštatujem, že to nie je kronikár Riečnice, ale pomaly encyklopédia Slovenska.Prajem Vám veľa dobrých nápadov, Riečnicu stále viac krášlite, bola nádherná, ak niekedy prídem na stretnutie, verte, prihlásim sa. MICHI

Pridal MICHI, 14.05.2013

Náš organista - doplnenie

Známy francúzsky filozof 18 storočia Jean-Jacques Rousseau bol vyznávačom myšlienok,že tak ako ľudstvo tak i národ i jednotlivec potrebujú na svojej púti okrem iného aj vojny krviprelievanie a utrpenie,pretože tieto skúsenosti ľudí zušľachťujú a potom sa nesprávajú bezstarostne ako ovce na paši,ktoré čakajú ,kde ich pastier zaženie,ale na základe tých skúseností si dávajú pozor a vystríhajú sa nepriazni prírody a života.Som toho názoru,že náš Národ riečnický i harvelský za posledných 50 rokov sa zušlahtnil dostatočne pretože zažil utrpenia dosť až moc.Nech mu to slúži na výstrahu a poučenie pre ďalšie generácie.

Pridal Rodák z Riečnica, 14.05.2013

odkaz pre Anku Špidusovú

Milá Anička, srdečne Ťa pozdravujem. Chcel by som Tebe aj Milanovi poďakovať za tvoju iniciatívu pri vedení tejto stránky. Je to chválihodná práca. Neviem či vieš, že môj starý otec Jozef Gardlik a tvoj starý otec Ignác boli bratranci. Prajem Ti do ďalšej práce veľa nových príspevkov a nápadov. S pozdravom Miro.

Pridal Miroslav Chreno, 14.05.2013

príspevok pre Martina

Ahoj Martin, na úvod Ťa veľmi srdečne pozdravujem. Vo svojom príspevku neudávaš kde žiješ, ak by ti to nevadilo, rád by som to vedel. Ak žiješ vo Vaľči, tak tam žijú aj rodiny z Riečnice- Michalková, Košútová, Krchová... Chcel by som Ti napísať o tete Kristíne, ktorá žila so svojou tetou Máriou Ondrejcovou v Martine do svojej emigrácie. Kristína sa k tejto tete nepekne zachovala, musela jej previezť všetky úspory a potom emigrovala. Teta Mária ostala sama, majetok jej znárodnili a nemala kde bývať. Potom ju teta Paulína umiestnila do domu dôchodcov v Tur. Tepliciach, kde aj zomrela a nakoniec ju musela pochovať Košťanoch nad Turcom, kde predtým žila a potom sa odsťahovala do Oslian. Teta Paulína si s Kristínou , to je jej sesternica, dopisovala do Kanady. Neviem či viete, ale po príchode do Kanady sa s Dominikom rozviedla, lebo on bol veľmi žiarlivý. Nakoniec ešte prosila tetu, aby jej poslala bábiky v ľudových krojoch. Aj jej ich poslala, ale balík sa vrátil. A tým sa ich kontakt prerušil. Pravdepodobne sa odsťahovala na iné miesto. Podľa môjho názoru aj tety Paulíny, Kristína nemôže mať 85 rokov ako píšeš. Ak máš záujem môžeš ma navštíviť s rodinou a priveď aj prastarú mamu Apolenu, pokiaľ ešte žije teta Paulína-1927. S pozdravom Miro.

Pridal Miroslav Chreno, 14.05.2013

Odkaz pre Mira

Mirko pekne ,že si sa zapojil do diskusie.Som prekvapený,čo všetko vieš a pamataš si.Poznáme sa a viem,že si chodiaca kronika a preto bude vyborné využiť tvoje vlohy a vedomosti.Táto stránka mohla byť založená o 3-4 roky skor,ale niektorí na ktorých som sa obrátil hovorili že to nie je treba pre jednoduchých Riečničanov, ktorý aj tak nemajú internet.Opak je pravdou.Sám vidíš,že čoraz viac našich ludí sa jej zúčastňuje a určite sa obnovia niektoré zabudnuté priateľstva obnovia spretrhané príbuzenské vzťahy a možno aj nadobudne stratené sebavedomie.Tak preto aj Ty pokračuj veď vidím si studňa inrormacií.

Pridal Milan, 14.05.2013

Milí rodáci!

Dávame Vám do pozornosti nové a vzácne autentické nahrávky v časti Audio. Veríme, že sa všetci potešíme, pri ich počúvaní. V Pripomenutí sú spracované svadobné zvyky a piesne z Riečnice, ktoré vznikli na základe nahrávok a rozhovorov s obyvateľmi Riečnice.

Pridal administrátori, 14.05.2013

Odpoveď Mirovi.

Som rada, že môžem robiť službu a radosť všetkým, tak ako aj Ty. Keby boli v "našich časoch" tak dostupné technické prostriedky - fotoaparáty, kamery, ako dnes, tak sa zachová ešte viac záznamov. Sme vďační aj za to, čo máme. S pozdravom

Pridal Anna., 14.05.2013

Pre pána Chrena

Dobrý deň, tak vidíte, predsa len sa tá Paulína objavila. Zrejme matrika nebola chybná. Bývam v Šenkviciach pri Bratislave (Slnečná 20, 900 81 Šenkvice), ale často chodím do Valče. Uvádzam po prípade môj mail : mart.lukac@gmail.com Čo sa týka prastarej mamy, už dlho som s ňou nebol, avšak už minimálne rok má problémy s chodením, potom čo bola týždeň v nemocnici. Moje predpoklady sú správne, nakoľko teta Kristína sa narodila až dva roky po mojom prastarom otcovi : Štefanovi Ondrejicovi staršom (*1927), takže sa narodila v roku 1929. Verím, že ešte žije, nakoľko viem, že už má rozvetvenú rodinu, avšak nemal som možnosť sa s nimi stretnúť, obaja vieme z akých dôvodov. Budem rád, keď mi napíšete, najlepšie na mail - je to rýchlejšie a efektívnejšie. Ďakujem za reakciu.

Pridal Martin, 14.05.2013

spomienky na vlastné detstvo

V poslednom období mám takú spomínajúcu náladu, najprv som bola na jednej opekačke,spomínali sme na detstvo, prvú lásku, stráááášne som bola zamilovaná, mala som asi 16 rokov,teraz máme nejaké desiatky naviac, ale sme stále v kontakte. Dnes sa to už nenosí, ale my si máme stále čo povedať, sme rovnaké znamenia, jednoducho, je to tak.Potom prišli dobré i zlé, hlavne pestré zážitky zo škôl. Spomínam si aj na vianočné fotografie, ako stojíme pri stromčeku a držíme v ruke pravú sklenenú vianočnú guľu. Máte také fotky aj vy? A čo fotografie z pionierskeho tábora, účasti v prvomájovom sprievode a z pionierskeho sľubu? Krásne sme si očistili dušu. Potom prišli spomienky z iného pohľadu, spomínate si na drobné maličkosti, ako chutné mrazené drene, ktoré stáli možno 1 Kčs, marhuľová a jahodová, mňam. Nasledovala žuvačka Pedro, krásne bubliny, nákupy v Tuzexe v Žiline, nový tovar prichádzal každú stredu, tieto spomienky sú spojené s dobou pred rokom 1989.Ešte čo sa Vám spája s detstvom? Potešme si dušu a vyhľadajme to pekné, nech je to čokoľvek, ako mliečna desiata v škole, spomienky na prežité Vianoce, aké ich robila moja mama, prázdniny u tetky v Hlohovci, nezabudnuteľné zážitky na celý život. Pre mňa je detstvo aj večné behanie po vonku v modrej teplákovej súprave, na ktorej sa veľmi vyťahali kolená, bunda na zips a tričko. Spomínam si na hry vonku, vybíjanú, ale aj na pioniersku uniformu a odznak zdatnosti. Nehľadajme nič v minulom režime, len spomínajme na to, čo si pamätáme. Každý si pamätá niečo iné, spoločne otvorme bránu spomienok, keď nám bolo dobre, veď sme boli deti. Možno dostanete inšpiráciu, ako pripraviť program Vašim deťom, aby ich spomienky boli bohaté.Veľmi sa teším na Vaše, píšte, spomínajte.

Pridal MICHI, 14.05.2013

Náš organista

Až po páde socialistického systému som si uvedomil, aké dôležité postavenie má na dedine organista v kostole. Mali sme viacerých organistov, ktorí udržiavali vynikajúcu úroveň obradov v kostole. Podľa môjho názoru však podstatným spôsobom ostatných prevyšoval František Bubrín. Istota univerzálneho muzikanta, ktorý ovládal viacero hudobných nástrojov, mal hudobné vzdelanie, spolu so širokým mužným, mocným hlasom dávali obradom v kostole svoj osobitý náboj. Rád som ho počúval. Tie rázne nástupy, vstupy, výber piesní počas obradov, atď. mi utkveli v pamäti. Tú kvalitu, ktorá sprevádzala nášho organistu, si človek uvedomil až po vysťahovaní, keď na rôznych obradoch v mestách a mestečkách, dedinách a dedinkách, kde sa naši rodáci vysťahovali, sa človek zúčastnil obradov (sobášov, pohrebov, krstín) v tamojších miestnych podmiekach. Častokrát som bol prekvapený neválnou úrovňou muziky a hudby, ktorá obrady sprevádzala. Mnohokrát obohrané pásky, praskajúca muzika zo starých reproduktorov, nevyrovnané výkony spevákov v miestnych kostoloch, kostolíkoch, domoch smútku mi opätovne vždy vyvolávali spomienku na rodnú obec. Naposledy som sa zúčastnil svadby s omšou v Skalici. Na prekvapenie mesto známe s asi 15 tisíc obyvateľov a úroveň organistky aj speváčky v jednej osobe bola veľmi priemerná. Omší v kostole počas stretnutí občanov som sa nezúčastňoval, pretože atmosféra pre mňa by bola dosť traumatická ... Raz asi v roku 2006-7 som prišiel na smútočný obrad našej rodáčky do Novej Bystrice, prichystal som sa smútočne, ako sa patrí, smútočne naladený za mne milou osobou z Riečnice, ticho som stál v kostole spolu s ostatnými. Zrazu však z chóra na mňa nepripraveného zaznela smútočná muzika nášho organistu. Tá známa muzika, tie vstupy, nástupy, ten hlas, to všetko u mňa vyvolalo nekontrolovanú reakciu, že som začal plakať. Plakal som celý obrad tak, ako nikdy v živote. Považujem sa za silnú osobnosť, tvrdého človeka, neplakal som na smútočnom obrade matky ani otca, ale tam v Novej Bystrici pri zvukoch a speve nášho organistu sa to vo mne uvoľnilo. Asi som plakal za všetkými a za všetkým. Plakal som aj nad stratou dôstojnosti mnohých, pretože si ani neviem predstaviť našich rodákov narodených v 20-tych, 30-tych, 40-tych rokoch minulého storočia, ktorí podstatnú časť života prežili v našej obci, odovzdali svoje sily a vedomosti u nás, čo o nich v cudzích podmienkach môže zhrnúť na krátkom smútočnom príhovore nejaký cudzí starosta alebo poslanec. To klasické - prisťahovali sa k nám ... prežili ťažký život ... atď. myslím si, že nevystihuje to, čo si naši ľudia zaslúžili. Zároveň si človek tiež spomenie na tú úroveň, ktorú sme si sami v našich podmienkach vedeli vytvoriť a ktorá sa nenávratne stratila. Vráťme sa však k nášmu organistovi. Srdečne Vás pozdravujem p. František Bubrín, prajem Vám veľa šťastia a zdravia a ďakujem, že ste s nami pri tom bol.

Pridal rodák z Riečnice, 13.05.2013

Rodák z Riečnice

Milý RODÁK Z RIEČNICE. Nie vždy mi hovoríš z duše. Ale tento Tvoj článok je taký krásny a pravdivý, že ma až mrazí. Krásne si to napísal. Pripájam sa k Tvojim slovám a tiež pána Františka pozdravujem. Ty, RODÁK z Riečnice, máš dar reči, dar myšlienok, dar písma. Aj takéto niečo ako TY sa asi narodilo v Riečnici alebo v Čadci??? Je do ďalší dôkaz, akí tam hore boli šikovní ľudia.helena

Pridal helena, 13.05.2013

Rodáčka z Harvelky

Dobrý deň, veľmi som rada, že som objavila túto stránku o Riečnici.Som jednou z Vašich rodákov. Moje slobodné meno je Romanová. Moji rodičia sa odsťahovali do obce Zavar pri Trnave zo zatopenej oblasti, keď som mala 6 rokov. I keď som bola taká maličká, zostali mi spomienky na môj rodný dom, ktorý som objavila na fotografiách na webe obce Nová Bystrica. Môj otec sa narodil v Harvelke dňa 9. 5. 1928 a volá sa Anton Roman, moja mama pochádza z Riečnice a volá sa Cecília Hrušková-Buchová nar. 24.2.1930. Moji súrodenci sú Vilma rod. Romanová narodená r. 1950 a brat Anton Roman ml., nar. v r. 1957. Keďže sa zúčastňujem stretnutia rodákov či už v Riečnici alebo Harvelke, chcela by som spoznať rodinnú genézu a v budúcnosti vypracovať rodokmeň rodín Romanovcov po kmeni otca a Hruškových-Buchových po kmeni matky. Veľmi si to želám, možno sa nájdu i tu ľudia z Vás, ktorí chodia na tieto stránky a mohli by mi ozrejmiť a poskytnúť informácie o širšej rodine. Veľmi rada chodím na Kysuce a Oravu, je to prekrásny kraj, cítim, ako by mi prirástol k srdcu. Rada sa tam stále viac a viac častejšie tam vraciam. Pozdravujem Vás všetkých a prajem príjemný deň. Tomovičová Oľga, rod. Romanová, nar. r. 1960

Pridal Lila, 09.05.2013

Jar zavítala už aj do Riečnice

Pekné jarné počasie nás nenechalo doma sedieť a preto sme sa vybrali v prvý májový deň do Riečnice, aby sme si vychutnali krásu májovej prírody na našej obvyklej trase do Opálky cez Novosadovcov a Poništovcov. Príroda oddýchnutá po dlhej zime sa prebudila a horúce slnko ju poháňa k rýchlemu napredovaniu. Kráčali sme po vykukujúcej zeleni, z ktorej sa vytŕčali hlávky žltého podbeľu ako malé slniečka, strapaté prvosienky, pri rieke žiarilo prenikavo žlté záružlie, slnečné stráne sa posiali voňavými fialkami, pod kríčkami sa beleli veternice... Na kopci sme sa zastavili , zhliadli zelené priehradné vody a vyjadrili ľútosť nad zúboženými lesmi. Po celej našej ceste sme si okrem vtáčieho spevu vychutnávali vôňu kvitnúcich tŕňov a divých čerešní, pozorovali smutné konáre listnáčov, ktoré sa idú roztrhnúť, aby sa čo najrýchlejšie zaodeli do svojho zeleného šatu. Našimi spoločníkmi boli po celý deň horúce slnečné lúče, blankytná modrá obloha a ľahký jarný vánok. U Opálky od zabudnutého televízneho vykrývača sme si vychutnali pohľad na okolitú krajinu zaodetú v rôznych odtieňoch zelenej farby, popretkávanú bielobou kvitnúcich čerešní a posplietanú bielymi kmeňmi osík. Skorá jar odhalila v osade ešte nezborené ploty, otvorené studne, ale i kamennú pivnicu . V záhrade nás milo prekvapila skupinka bielo kvitnúcich narcisov ako spomienka na život, ktorý tu kedysi bol. Pri kostole sme zistili, že tu nie sme sami. Stretli sme dve skupinky turistov na bicykloch. Jedna skupinka potrebovala pomoc, radu, ako sa dostať cez kopec do Harvelky. Ale, či hore na kopci v lese odbočia správne, či nájdu tú správnu cestu? Stačilo by nejaké jednoduché značenie. Najviac nás dojal spev ženy nesúci sa z Čížovskej hôrky, ktorá si nôtila známu ľudovú pieseň. Domov sme sa vracali s tými najlepšími pocitmi a s prianím prežiť ešte veľa takýchto pekných dní .

Pridal Angela, 03.05.2013

Poďakovanie Mirovi.

Ďakujem za odpoveď a podrobné vysvetlenie príbuzenských vzťahov s Martinom a odpoveď pani Láterovej. Som dojatá a vďačná, že naša stránka slúži na ušľachtilé ciele.

Pridal Anna., 28.04.2013

Reakcia

Dobrý deň, pán Chreno. Vážim si Vašu reakciu, ďakujem Vám za ňu. O sestre môjho pradedka Štefana - Pavlíne som sa dozvedel len prostredníctvom zachovanej matriky v Novej Bystrici. Áno, moja stará mama, žiaľ už zosnulá Viera Kinčešová, rodená Ondrejicová (*2.8.1953 Valča - +22.6.2010 Martin) udržiavala korešpondenciu so svojou milovanou, vždy usmiatou ,,tetou Kristínou". Zhruba do roku 2000. Viem, a mám aj fotky celej rodiny tety Kristíny - synovia Miroslav, Tibor a dcéra Jela, spolu so svojimi partnermi a deťmi. Kristínin najmladší vnuk je v mojom veku. Žiaľ, neviem sa s nimi skontatkovať, nakoľko neviem nájsť ich adresu. Starká mi stihla povedať, že asi sa z Kanady (Toronta) presťahovali na FLoridu. A veľmi túžim spoznať ich. Žiaľ, vetva pradedkovej sestry Márie - vymrela smrťou jej manžela : Mária totiž bola za svoj život dvakrát tehotná - raz sa jej dieťa narodilo mŕtve, druhý raz ju tesne pred termínom zrazilo auto a tak potratila. Neskôr zomrela a jej muž - František Zradička, zostal sám a staral sa o svoju svokru - Annu Ondrejicovú, rodenú Vangorovú. Žiaľ, nešťastnou náhodou, keďže vtedy neexistovali chladničky, ujček Franto chcel zohriať párky praprastarej mame, netušiac že sú už po záruke. Anne Ondrejicovej prišlo týždeň po krstinách mojej mamy (máj 1976) a teda týždeň po konzumácii párkov zle a o tri dni na to zomrela. Neskôr zomrel aj František. Manželia Zradičkovci, praprastarí rodičia Ondrejicovci a aj ich syn Jozef (pochovaný na svojej matke) sú pochovaní v štvormiestnom, avšak nemurovanom hrobe vo Valči, na katolíckom cintoríne pri dvoch tujách. Na pamiatku zostal len nečitateľný železný kríž z hrobu praprababky Anny a žiaľ chátrajúci kríž Jozefa Ondrejicu (syna), z jeho pohrebu v roku 2000. Môj pradedko - zosnulý Štefan Ondrejica (+1997), v obci známy najmä vďaka organizovaniu kultúrneho života spoločne so svojou ešte žijúcou manželkou Apolóniou, je pochovaný v inej časti cintorína. Vedľa jeho hrobu stojí hrob jeho syna - zosnulého brata mojej zosnulej starej mamy - Štefana Ondrejicu mladšieho (1957 - 2009). Áno, prababka Apolónia už prišla o dve zo svojich štyroch detí. Aj ja dodnes veľmi smútim za svojou nenahraditeľnou starkou Vierou, za ktorou smúti celá široká ondrejicovská rodina - nielen valčianska, ale aj necpalská a jedna bývajúca v Martine - Podháji. Mám to šťastie, že všetky tieto vetvy poznám odmalička. Stojí za zmienku, že starká veľmi túžila, aby ju teta Kristína navštívila a aby potom spolu navštívili kostolík v Riečnici. Žiaľ, starkej to protivná smrť nedovolila a ja sa neviem dopátrať po tete Kristíne a jej rodine. Otázkou tiež je, či Kristína ešte žije, keďže dnes by už podľa výpočtov mala mať 85 rokov. Chcem spoznať čo najširšiu rodinu, pokiaľ to bude možné.

Pridal Martin, 27.04.2013

prosba pre Janu Laterovú

Dobrý deň pani Laterová, volám sa Miroslav Chreno a pochádzam z Riečnice. Reagujem na Vašu prosbu. Moja mama pochádza s Potoka časť Riečnice a volala sa Mária Chrenová rod. Gardliková. V Potoku boli susedia Vášho starého otca Justina Šmička a Kristíny Šmičkovej rod. Škorvagová. Vaša mama sa narodila ako posledné dieťa. Pri pôrode zomrela mama Vašej mami. Vašu mamu vychovávali sestry s otcom. Jedna s nich Mária bola nemá a ju volali Eva. Ta bola vyučená krajčírka a mame šila krásna šaty. Vašeho starého otca som veľmi dobre poznal. Ostal tam žiť sám a bol veľmi chorý, mal cukrovku a občas som mu pomáhal. Neskoršie si moji starí rodičia postavili dom u Brhla. Tam žili ako susedia vašeho starého otca, brat a sestra. Píšete, že ste bola pátrať v Novej Bystrici po predkoch. Vedľa Novej Bystrice je skanzen vo Vychylovke, kde je prestavaný dom Vašeho starého otca, ktorý je veľmi pekný a vždy som ho obdivoval. S pozdravom Miroslav Chreno.

Pridal Miroslav Chreno, 26.04.2013

úprimná sústrasť

úprimnú sústrasť pozostalým po Tonke Košútovej od Márie Vrábelovej, Anny a Jána.

Pridal anka, 26.04.2013

hľadanie koreňov

Ahoj Matúš, volám sa Miroslav Chreno, moja mama pochádza od Brhla a povyše bol dôr u Rybov kde žili aj Tvoji prarodičia Stračiakovi. Určita časť rodu sa vysťahovala do Vojvodiny. Tvoj starý otec bol krstený v Lutišach asi z toho dôvodu lebo meno Valach je z Lutiš a jeho mama bola v tej dobe u rodičov. Meno Stračiak ma pôvod v Strečnici.Pravdepodobne Tvoji bratranci Ján, Jozef, Antón žijú v dedine Bobot pri Bán. nad Bebravou.

Pridal Miroslav Chreno, 26.04.2013

hľadanie koreňov

Ahoj Martin, Volám sa Miroslav Chreno. Moja stará mama sa volala Annna Gardliková, rod. Ondrejcová. Bola sestra Tvojho prastrého otca Jozefa. Jozef mal sestry: Máriu, Štefániu, ktoré sú už všetky po smrti. Sestra Mária žila s bratom Jozefom vo Vaľči pokiaľ sa nevydala ich dcéra Kristína. Keď sa vydala, žila v Martine a starala sa o jej 3 deti. V roku 1968 emigrovala do Nemecka a neskoršie do Kanady kde pravdepodobne ešte žije. Mária žila v Tur. Tepliciach a pochovaná je v Košťanoch nad Turcom. Štefánia žila v Žiari nad Hr., kde je aj pochovaná. Moja stará mama Anna žila v Riečnici do roku 1977 kedy zomrela a pochovaná je v Riečnici a exhumovaná v Novej Bystrici. Tvoj prastarý otec pochádza z dolného konca Riečnice u Konika a jeho manželka Anna 3 km od Vangori. Určitú dobu žili v Riečnici, potom odišli bývať do Šiah, tam sa im nepáčilo, tak sa presťahovali do Valče.Jozef a Anna mali tieto deti: Štefan, Mária, Kristína,Jozef. Píšeš aj o Pvlíne. Podľa mojích vedomostí Tvoj prastarý otec takú sestru nemal. Pvlína je moja teta, ktorá ešte žije. Narodená je 21.2.1927 v Riešnici. Celý život pracovala vo Fak. nemocnici v Martine. Dcéri Anni- Mária- to je moja mama, nar.24.9.1924 v Riečnici už nežije. Zomrela v roku 2000. Pochovaná v Oslanoch. Syn Ondrej žil v Rakši-Tur. Teplice, ktorý tiež už zomrel. Pochovaný je v Oslanoch. Syn Jozef žil v Košťanoch nad Turcom. Pred 3 rokmi zomrel a je pochovaný v Košťanoch. Dcéra Vilma žila v Oslanoch do roku 1998. Pochovaná v Oslanoch. Dcéra Anna žije v Nitr. Právne a má 76 rokov. Antónia žije v Oslanoch a má 72 rokov. Prastará mama Anna aj s dcérou Kristínou Benedikovičovou a manželom Dominikom nás navštevovali v Riečnici, preto ich aj poznám. Každý rok býva stretnutie rodákov na Cyrila a Metóda. Ak máš záujem, tak sa tam môžeme stretnúť. Ak by si mal ešte záujem o dalšie informácie môžeš ma kontaktovať na tel. čísle 046 5492208 alebo 0910 501982.S pozdravom Miroslav Chreno.

Pridal Miroslav Chreno, 26.04.2013

Nadviazanie kontaktu

Dobrý deň! Volám sa Martin Lukáč, som 17-ročným študentom gymnázia a pátram po svojich koreňoch. Vďaka svojej prastarej mame Apolónii Ondrejicovej (rodenej Bulkovej - *30.5.1932 v Lutišiach) z Valče, som sa dozvedel o pôvode svojho prastarého otca, s ktorým som žiaľ mal tú česť byť len prvé dva roky svojho života - jedná sa o Štefana Ondrejicu (*16.12.1927 v Riečnici). Rád by som s vami, milí Riečničania, nadviazal kontakt, už aj v záujme môjho pôvodu a či náhodou nepoznáte niektorých mojich predkov, prípadne ešte žijúcich príbuzných. Rodičia môjho prastarého otca Štefana - roľník Jozef Ondrejica a Anna (rod. Vangorová) sa spolu so svojimi dvomi deťmi Máriou (neskoršie Zradičkovou) a Štefanom presťahovali do Valče. Tu sa im narodili ešte deti Kristína a Jozef. Podľa matričného zápisu sa však ešte v Riečnici Jozefovi a Anne narodila dcéra Paulína, o tej však nemám žiadne informácie, prababka Apolónia nevie o nej nič, lebo jej o tom jej svokra (Anna) nič nepovedala. Verím, že úspešne nadviažeme kontakt a z mojej strany sa mne podarí odhaliť minulosť mojej rodiny a tým aj časti Riečnice. Vopred Vám ďakujem za ohlasy a skorú odpoveď a teším sa na spoluprácu! Martin Lukáč - Ondrejica

Pridal Martin, 21.04.2013

poďakovanie

veľmi pekne ďakujeme všetkým, ktorí si v modlitbách spomenuli na našu starkú Kleminku...

Pridal aďka, 20.04.2013

Upřímná soustrast rodině Michálkové

Upřímnou soustrast pozůstalím po paní Klementíne Michalkovej přeje rodina Hánová.(PS:jsem vnukem Ludevíta Michálka nar.v roce 1921 v Riečnici a hledám své příbuzné z Riečnice, kontakt na mne Hána Petr, Pětipsy 100, 43153, e-mail: rtepanah@seznam.cz ,Prosím ozvěte se.)

Pridal Petr Hána, 09.04.2013

Poďakovanie

Ďakujeme všetkým,ktorí sa prišli rozlučiť s našou drahou mamičkou Antoniou Košútovou na cintorín do Nesluše.Ďakujeme aj za kondolencie a tichu spomienku na tejto stranke.Dcera Oľga a syn Ladislav s rodinami.

Pridal Oľga a Ladislav, 08.04.2013

Spomienka

Nie každý ma v živote šťastie,že sa narodí ideálny.Taketo šťastie nemal ani náš Miško Dávidik, ktorého každý poznal pod prezyvkou "fotograf"a to preže už v 50 až 80 tych rokoch rád intenzívne aj keď amaterský fotografoval.Podla mňa za jednoduchým výzorom a vadou reči sa skrýval bystrý a zdravý sedliacký rozum so vzťahom ku komike lebo rád si urobil srandu so seba aj s iných.Verím,ze sa dostaneme k jeho bohatému foto materialu.Pri jeho handicape si ani neviem prdstaviť aké utrpenie musel s družkou pri presťahovani a pri zvyknutí sa v nových pomienkach absolvovať.Každý kto ho poznal a pamata si na jeho osobu venujte mu tichú spomienku.Náš Miško si to zaslúži.

Pridal Milan, 08.04.2013

Miškovi

Milan, krásne si to o Miškovi napísal. Niečo také cítim ale nevedela som to poskladať do takých pekných myšlienok.Určite mu tiež zapálim sviečku.h.

Pridal helena, 08.04.2013

Úprimná sústrasť

Vyjadrujeme úprimnú sústrasť pozostalým po pani Klemíne Michálkovej. Pani Klemíne venujeme tichú spomienku. Laco, Angela, Helena, Marián

Pridal helena, 07.04.2013

poďakovanie za kondolenciu

Ďakujeme všetkým, ktorí si uctili pamiatku našej matky, Klementíny Michalkovej tichou spomienkou a za ich podporu.V smutných chvíľach nachádzame aspoň kúsok potešenia.

Pridal rodina Michalkova, 07.04.2013

Spomienka

Dnes 5.apríla uplynulo 17 rokov, čo nás navždy opustila naša najdrahšia maminka Heleka Slivková, rod. Surovcová. Kto ste ju poznali, venujte jej tichú spomienku. Navždy ostane v našich srdciach. Spomínajú deti s rodinami. Nech odpočíva v pokoji.

Pridal Mária , 05.04.2013

Náš drevený obchodík

Na pani predavačku Tonku často myslievame hlavne vtedy, keď nakupujeme v tých dnešných obrovských supermarketoch. Nevieme ako to pani Tonka robievala, ale v našom malom drevenom obchodíku bolo vždy úplne všetko, čo sme potrebovali. V obchodíku bolo vždy teplo a za pultom vždy príjemná pani predavačka Tonka.Tiež sme vďační za to, že sme to mohla zažiť. Takú atmosféru akú sme mali v obchode, v chodbiče medzi krčmou a obchodom alebo na lavičke pred obchodom, sa dá v dnešnej dobe už len ťažko zažiť. Venujeme pani Tonke tichú spomienku a deťom prajeme úprimnú sústrasť.Laco, Angela, Helena a Marián.

Pridal helena, 05.04.2013

Oznámenie o smrti.

S oneskorením sme dostali správu o smrti Michala Dávidíka, nášho "Miška fotografa". Ako je udané na obrázku vloženom vo fotogalérii,v časti fotografií od Dávidíka, zomrel 31.12.2012 vo veku 84 rokov v Orešanoch, v okrese Topoľčany. Spomeňme si na nášho rodáka aj v modlitbách.

Pridal administrátori., 04.04.2013

Úprimná sústrasť

So slzou v oku a smutkom na duši som prijal dnes večer informaciu o p. Antóonii Košútovej.Pri obchode som stravil celé detstvo.Spomínam aj na jej baječného manžela Martine Košuta.Boli to vyborní ludia a vyborní susedia.Pozdravujem najma ich deti Olgu a Laca večná škoda, že nás život takto oddelil a pani Tonka verím,že mi odlustila tie ringlóty,čo sme jej s chlapcami zo susedstva chodievali občas čmajznúť,Nikdy ma inak neoslavila ako pekne zdrobnelinou.Úprimná sústrasť.

Pridal Milan.H, 03.04.2013

Spomienka

Dnes sme na neslušskom cintoríne odprevadili do večnosti našu susedu p. Antóniu - "obchodníčku", ktorú si pamätám od útleho detstva najprv v obchode povyše kostola, neskôr v obchode - samoobsluhe v bývalej cirkevnej škole oproti fare. Vskutku jednoduchá , milá žena, ktorá strávila celý život za pultom. Plnila požiadavky občanov, ktorí jej dôverovali a ak bolo treba, išla do obchodu aj v nedeľu a vo sviatok. Do pamäti sa nám vryl aj jej manžel Martin - ľudový muzikant, šikovný mäsiar v dedine . Na vynikajúcu chuť jeho mäsových výrobkov , hlavne klobás si viem spomenúť aj dnes. Nech odpočívajú v pokoji!

Pridal Angela, 03.04.2013

úprmná sústrasť

Vyjadrujeme úprimnú sústrasť pozostalým pani Antonie Košútovej-vieme aka strata je matky keďže sme obaja prišli o svojích najbližších. Já osobne si spomínam na paní Tonku veľmi osobne, pretože ako mladé dievča ktoré prišlo do Riečnice -neskúsené dedinského života. Bola pre mňa osôbkou- ktorá mi prirástla k srdci tak ako Riečnica, pretože ako s predavačkou bola som takmer každý deň s ňou v kontakte a presne tak si ju pamätám-- v šatke --vždy usmiatu poradiť mi , ako a čo si mám kedy objednať. Aj ona prispela že som si obľúbila dedinku v ktorej ona prežila veľa rokov.Česť jej pamiatke. Smrť nás môže na čas rozdeliť ,ale nemôže nám vziať spomienky---sú nesmrteľné. Ešte raz úprimnú sústrasť ---rod.Štefana Judáka

Pridal MJ-b, 03.04.2013

Kondolencia do Valče

Úprimnú sústrasť pozostalým po Klemine Michálkovej z Valče .

Pridal Admin, 02.04.2013

Kondolencia.

Vo veku 83 rokov zomrela Antónia Košútová - naša "Tonka - obchodníčka". Pohreb zosnulej bude 3.4.2013 o 14.00 v Nesluši. Celej rodine Košútovej vyjadrujeme úprimnú sústrasť. Pani Tonka ostane v našich spomienkach ako naša obchodníčka v plášti a šatke, tak, ako je na viacerých fotografiách vo fotogalérii.

Pridal administrátori.s, 02.04.2013

smútočné oznámenie

Dňa 31.3. 2013 zomrela Klementína Michalková v MFN vo veku 94 rokov. Pohreb zosnulej bude dňa 3.4.2013, to je v stredu, o 14 hodine v rímskokatolíckom kostole vo Valči. Venujte jej prosím tichú spomienku.

Pridal MICHI, 01.04.2013

Vyslovenie

Dobrý deň aj my vyslovujeme úprimnú sústrasť zomrelej Justine Kryštofíkovej, ja som jej vnučka a babička Agneša ju stále spomínala. Mamina sa pýta či by ste na seba neposlali kontakt...číslo,adresu Ludmila z Javorník u Jeseníka....môžte na e-mail: alena.paucinova@gmail.com

Pridal Alena, 01.04.2013

VELKA NOC 2013

Láska Zeleného štvrtku, viera Velkého piatku,nádej Bielej soboty, krásu Velkonočnej nedele a príjemný Velkonočný pondelok nech Vás naplní pokojom a láskou.Požehnané Velkonočné sviatky prajem všetkým z RIEČNÍC a HARVELKY

Pridal Natata, 31.03.2013

veľkonočný pozdrav

Všetkým želám príjemné prežitie veľkonočných sviatkov v kruhu najbližších, plné lásky, pohody, spokojnosti, novú silu a nové svetlo do každého dňa.

Pridal MICHI, 30.03.2013

Veľká noc

Prajeme našim rodákom a im rodinám,krásne veľkonočné sviatky! Tešíme sa na stretnutie! Milan+Milka H

Pridal Milan + Milka H, 30.03.2013

drahá Angelka

Ďakujem Angelke Š. za krásny príspevok,ktorý ma vrátil do detstva,do našej rodnej dediny. Neudržala som slzy dojatia a ten príval spomienok ma dostal k presvedčeniu,že naozaj inak nad našou Riečnicou svietilo slnko a mesiačik,lebo aj pri ťažkom živote sme boli drahí priatelia šťastní!!! Anka C

Pridal Anka C., 29.03.2013

pre Angelky

ĎAKUJEM vám Angelky,že ma vraciate do diaľky.Do diaľky detstva v Riečnici,je mi smutno za nimi. ŠTEFKA

Pridal Štefka, 29.03.2013

veľké ďakujem Angelike Š

Po prečítaní vášho článku pani Angelka som menil tvár. Všetko sa zrazu premietlo:radosť,smútok,únava,krivda,šťastie,láska i lopota. Požehnanú Veľkú noc prajem. Milan H

Pridal Milka, 29.03.2013

moje detské a dievčenské roky v mojej rodnej Riečnici!!!

Možno v pondelok, alebo v piatok pred 70 rokmi sa v dedinke pod horami v Riečnici narodil malý človiečik manželom Poništovým a dali mu meno Angela. Rodná hruda má svoju chuť i vôňu. Má vôňu otcovského chleba, má vôňu maštalí z ktorých dobrotivá mať každučké ráno či večer prinášala teplé voňavé mlieko. Medzi vrchmi a dolinami som poznala každé zákutie, každý strom. Tam možno inač svietilo slnko, iný bol spev vtákov, lebo svet tam bol pre mňa krajší. Vyrastala som medzi 11 súrodencami - Františka, Vendelín, Hanka, Amálka, Cilka a iba 53 ročný Ján nás už opustili a odišli do večnosti. Ostatní žijúci - Marienka, Irenka, Kleminka, Pavlínka a ja Angela sme roztrúsení po svete. Dievčenské roky sme prežili tak, že sme chodili ako všetky dievčatá na Dolniaky (na majer) na zárobky a tak sme pomáhali svojím rodičom. Aký bol život? Ťažký, ale krásny a veselý! Keď sme prišli na dovolenku do rodnej dedinky, vyšli sme nad našu osadu Poništovia kopec, Hvízdačka a spievali sme trávnice, piesne ktoré sa rozliehali po Riečnickej a Harvelskej doline. prišla sobota, chlapci sa vrátili z robôt z Ostravy a Trinca. Priniesli harmoniky a husle a poprosili pána Kvočku o izbu, ten mal izbu najväčšiu. Bez pálenky a vstupného sa zabaviť pribehlo. Našej osade Poništovia v tom čase bolo veľa chlapcov a dievčat a čo mládenec to muzikant. Tak ako sme vedeli s chuťou pracovať, tak sme vedeli s chuťou spievať a tancovať. V nedeľu poobede sme sa stretli na vŕšku a spievali sme z plného hrdla piesne. Ten spev sa niesol po horách a dedinách a ozvenou sa vracal späť. V novembri sme sa vracali naspäť z majera domov. Cez zimu sme chodili na roráty ráno o šiestej hodine do kostolíka. Po Vianociach začali páračky. Pani Františka (Pukešíková) nám vždy zadovážila perie z dolniak a boli to pre nás krásne a nezabudnuteľné večery. Pri páračkách nám staršie ženičky rozprávali svoje príbehy a my sme počúvali a spievali. Na páračky prišli posedieť aj chlapci. Keď sme prácu skončili a izbu na poriadok dali, už sa tancovalo a veselo bolo. Krásne chvíle to boli, spomienky na ktoré sa nikdy nezabúda. Vydala som sa ako 19 ročná na Leskové za Františka Štefanova. Po roku sa stal zosuv pôdy, pri ktorom stiahlo celú osadu a tak sme sa odsťahovali do Turca do dediny pri Martine. Ani nie po roku sa stala ďalšia tragédia, vyhorel dom mojich rodičov, v ktorom s nimi bývala sestra Kleminka a brat Ján, vtedy ešte vojak. V tom trápení sa ale ocko a mama do roboty dali a novú drevenú chalúpku postavili. Po otcovej smrti, ktorý je pochovaný (po premiestnení)na cintoríne Nová Bystrica. Sestra sa vydala a brat s mamou sa presťahovali do našej dedinky pri Martine. Chalúpka ostala prázdna a neskôr nám slúžila ako chata, kde sme sa veľmi radi vracali. Vtedy som pochopila, akí srdeční ľudia žili v Riečnici. Pri návšteve kostolíka nás milo a srdečne výtali a úprimne sme sa zo stretnutia spoločne tešili. Sú to krásne spomienky. Nemôžem nespomenuť, že v MFN pracuje úspešný chirurg MUDr. L. Šutiak z Riečnice na ktorého môžeme byť právom hrdí. Je vynikajúci lekár a nezabudol ostať chápavým človekom s veľkým srdcom, na ktorého sa naši rodáci radi obracajú so zdravotným problémom. Pri prosbe, aby pomohol aj mne sa vyjadril: "Vážim si, že sa moji rodáci na mňa s prosbou o pomoc obracajú a dôverujú mi, veľmi rád im pomôžem." Pomohol aj mne a ja mu veľmi ďakujem a prajem veľa zdravia, šťastia a úspechov v pracovnom aj v osobnom živote. Na rodnú Riečnicu a ľudí v nej nikdy nezabudnem a s láskou spomínať budem. Teraz žijem v dedinke Turci so svojimi radosťami i starosťami, s obyvateľmi prajnými i menej prajnými. Zapadla som medzi nich a tie naše krásne piesne riečnické prespevujeme v našom dedinskom spevokole na rôznych podujatiach, oslavách, dožinkoch a svadbách. Prajem Vám milí moji rodáci z Riečnice a Harvelky veľa zdravia, aby sme sa všetci v čom najväčšom počte stretli zas na sv. omši v našej rodnej Riečnici a zároveň Vám prajeme šťastné a radostné prežitie Veľkonočných sviatkov. Angela a František Štefanov

Pridal Angela Š., 28.03.2013

Veľká noc v Riečnici

Veľká noc v Riečnici. Po dlhých nekonečných zimách v Riečnici sme netrpezlivo čakali na jar, lebo zimy sa odtiaľto tak rýchlo nepoberali preč. V marci príroda ešte spala svojím zimným spánkom a len pomaly sa prebúdzala. Potom jar prišla so všetkým, čo k nej patrilo - horúce slnečné lúče roztápali sneh, na rieke sa lámali ľady, ozýval sa hukot kalnej vody, na kopcoch sa ukazovali holé stráne , kde hneď zavoňali fialky a prilákali prvé včielky, pri rieke ožili vŕby, jelše, postupne sa zahaľovali do svojho zeleného šatu. Ľudia cítili radosť z novej jari a pripravovali sa na slávenie Veľkonočných sviatkov. Všetko muselo byť upratané, doma i vo dvore. Na Zelený štvrtok sa v kostole zaviazali zvony, ktoré 3 dni mlčali a namiesto nich sa ozýval rapkáč - drevené zariadenie umiestnené vo veži . Zvony sa opäť ozvali až v sobotu večer na Vzkriesení . Mládež čakala na veľkonočný pondelok na poriadnu šibačku. Plietli sa korbáče, farbili sa vajíčka. Oblievalo sa už od včasného rána, používali sa rôzne striekače, hrčeky, ale i vedrá. Šibali sa dievky, ale i ostané ženy, čo prišli mládencom do cesty. Beda bolo dievke, ktorú mládenci chytili a vykúpali v rieke v studenej kalnej vode. V pondelok po omši boli mládenci nachystaní aj s korbáčmi pred kostolom a neušla žiadna žena, každej sa ušlo. Bolo módou nosiť na nohách tenké punčochy - silonky a údery korbáčom poriadne štípali. Dostať vedro studenej vody na chrbát nebolo tiež príjemné. A tak sa všetci vyšantili a mohli celý rok spomínať, kto koho a ako oblial. Pred chvíľou som si prečítala životný príbeh Angely Š, ktorý ma dojal, pozdravujem rodinu Štefanových. Aj dnes po rokoch si viem predstaviť hrôzu, ktorú sme všetci prežívali pri zosuve osady Lieskove. Zatvorili nám školu a nasťahovali do nej vojakov, ktorí pomáhali zachraňovať životy ľudí a ich majetok. Na také udalosti sa nezabúda. Prajem všetkým príjemné prežitie Veľkonočných sviatkov a veselú oblievačku.

Pridal Angela, 28.03.2013

Kondolencia

Tuto smutnou zprávu,o naší tetě paní Agneši Cingelové jsme se dověděli z vašich stránek a chceme vyslovit upřímnou soustrast celé její rodině a zároveň sděluju,že 11.3. umřela její sestra Justina Kryštofíková roz. Pantáková ve věku 94 let.

Pridal Ludmila Javorník u Jeseníku, 26.03.2013

Hľadanie koreňov

Ahoj Matúš, ja osobne si myslím, že priezvisko Stračiak a tvoje korene pochádzajú z Riečnice. Podľa pamätnej knihy Riečnice v rokoch 1824 - 1826 bol richtárom v obci Ján Stračiak. Bol to asi predchodca tvojich prapradedov. Potomkovia tejto vetvy existovali a žili v obci až do zániku obce. V súčasnej dobe podľa mojich vedomostí žijú súrodenci Anton Stračiak, Jozef Stračiak, Vilma a Antónia Stračiakové. Mám vedomosť, že Anton Stračiak žije v Trenčíne. Čo sa týka Jána Stračiaka, nar. 20.5.1884, krstený v Lutišiach, treba pre tvoju vedomosť uviesť, že Lutiše spadali pod farnosť Riečnica, takže je nesporné, že sa jedná o našu obec. Rodina Stračiaková žila v osade U Rybov a možnože v tejto časti diskusie uvedieš svoje mailové spojenie, sa ti priamo niekto zo Stračiakových ozve, alebo niekto zo susedstva, kto má na nich spojenie. Taktiež čo sa týka vetvy Lalinských, v Riečnici učil učiteľ Ladislav Lalinský, ktorý bol neskôr riaditeľom vo Vychylovke i v Novej Bystrici. Napísal publikáciu o Novej Bystrici, ktorej súčasťou je aj prehľad dejín obce Riečnica aj Harvelka. Ladislav Lalinský sa hlásil k svojim riečnickým koreňom a to k rodine Stračiakovej, aj keď nebol rodák z tejto obce, prišiel tu učiť niekedy v polovici 60-tych rokov. Toto sú informácie, ktoré ti viem poskytnúť.

Pridal Milan, 25.03.2013

Hladanie koreňov-oprava

Učiteľ Lalinský sa nevolal Ladislav ako som predom uviedol ale Milan

Pridal Milan, 25.03.2013

Hľadanie koreňov

Srdečne pozdravujem, dlhodobo pátram po svojom rodokmeni. Mám ale problém s dohľadaním starších záznamov a preto aj s pokračovaním. Zaujíma ma však aj „ľudské“ hľadisko a rád by som našiel miesto, ku ktorému sa časom môžem hrdo hlásiť. Stopa ma priviedla do obce Riečnica a možno mi budete vedieť poradiť nejakého rodáka, ktorý sa o históriu obce a jej obyvateľov zaujíma, prípadne mi poradiť niečo, od čoho by som sa vedel odraziť (možno aj drobnosti). Môj starý otec bol Augustín Stračiak (26.5.1922-22.1.1997) a jeho súrodenci boli Ladislav, Jozef, Gejza, Ivan, Helena (neskôr Lalinská) a jedno dievčatko, ktoré pravdepodobne zomrelo mladé a veľa som sa o ňom nedozvedel. Rodičia môjho deda Augustína boli Ján Stračiak (*20. mája 1884, krstený v Lutišiach, no je tam nejaké spojenie s Riečnicou – možno tam žil) a Anna Valachová (*8. septembra 1883). Rodičmi Jána Stračiaka boli Ján Stračiak a Katarína Pallová. Rodičmi Anny Valachovej boli Jozef Valach a Mária Smiešková. Dokonca som sa dozvedel, že v Múzeu kysuckej dediny vo Vychylovke sa nachádza dom drotára „u Stračiaka“, ktorý tu bol dovezený z Riečnice. Som hrdým človekom a dosť ma trápi, že nepoznám viac informácií. Budem nesmierne vďačný za akúkoľvek indíciu, kontakt, spomienku apod. Veľmi pekne ďakujem a prajem pekný zvyšok dňa!

Pridal Matúš Stračiak, 21.03.2013

Príchod jari

Príchodom jari na nás všetkých dolieha radosť zo života, príroda sa prebúdza zo zimného spánku, slnko pláva po oblohe, ako žiarivý kotúč. Jar prichádza pomaly, lenivo, akoby stále chcela spať. Všetko má svoj koniec a tak aj meče ukuté z tvrdého ľadu sa menia na vodu, ľadové kráľovstvo na uplakanú krajinu, zrkadlá z ľadu sa strácajú a rieky rozbiehajú tok. Tak, ako sa strieda deň s nocou, strieda sa zima s jarou. Dalo by sa povedať, že jar odomyká ústa riekam, aby nás mohli tešiť pútavou melódiou a žblnkotom svojich čarovných vĺn. Oznamuje, že lesné zvieratká so svojimi ratolesťami sa majú prísť napiť. Ešte stále je mrazivá a predsa všetci cítime, že jar už prichádza. Vzduch je nasýtený vôňou vlhkej zeme, spev vtákov, o ktorý boli naše uši ukrátené počas dlhých zimných mesiacov, všetko navôkol rozvoniava novým životom. Koruny stromov sú smutné, ošarpané, pusté, chystajú sa zaodiať do zeleného rúcha a hustého lístia.Slnko svojimi zubatými lúčmi pohládza celú zamrznutú krajinu, posledné zbytky snehu sa menia na kvapky vody, ktoré v horách splynú s potokmi, valia sa nespútanou rýchlosťou dolinami. Zo zeme začína vykúkať všetka zeleň. Prvé kvietky si upravujú svoje lupienky,aby nakoniec mohli vykvitnúť v plnej kráse. Bledule a snežienky stále súperia, tiež chcú zažiariť. Sťahovavé vtáky sa vracajú z teplých krajín, stavajú si hniezda, chystajú sa na založenie nových rodiniek. Jar nás vábi do lesov, nadýchať sa slnkom prehriateho vzduchu, v atmosfére, ktorá je preplnená spevom vtákov, mäkkou trávou pod nohami, belasým nebom nad hlavou, načerpáme nové sily. Čerstvý vzduch rozprúdi činnosť všetkých buniek v tele a dodá nám množstvo pozitívnej energie. Jar je pre mňa vždy synonymom prebúdzania sa k životu a sú s ňou spojené príjemné asociácie - obnovy, opätovný rast a Veľká noc.

Pridal MICHI, 07.03.2013

koldolencia

Dnes som sa dozvedela smutnú správu. Na večnosť odišla ďalšia naša spolurodáčka Agnesa Cingelová (od Hruškuliaka),ktorá svoj život dožila v D.Otrokoviciach. Je mi ľúto, že sa nemôžem osobne zúčastniť poslednej rozlúčky so zosnulou, ktorá bude dnes o 14.00 hod. A tak touto cestou vyjadrujeme celej rodine úprimnú a hlbokú sústrasť nad stratou ich milovanej. Nech odpočíva v pokoji a nech jej svetlo večné svieti AMEN. Budeme spomínať rodiny Balačinoová a Slivková

Pridal Mária, 05.03.2013

Kondolencia

opravujem a ospravedlňujem sa za preklep "Kondolencia"

Pridal maria, 05.03.2013

úprimnú sústrasť

Aj slnko zapadá ústupom do noci, kto raz púť dokonal, nieto viac pomoci. Bez slnka chlad vanie z hviezdnatej oblohy, človek je krehký tvor, zranený, úbohý. Do tmy si zapáli kahanec nádeje, do duše boľavej spomienky naleje. V tichosti vyprosme veľký dar pokoja, kým sa nám duše raz naveky nespoja. Posledný pozdrav tu šepkáme do ticha, že sa raz stretneme je naša útecha. úprimnú sústrasť od rodiny Š.Judáka

Pridal MJ-B, 05.03.2013

"Uprostred horúceho leta."

Verím, že sa v lete stretneme pri našom kostole, spolu sa potešíme a budeme spomínať, no musíme si chvíľu počkať. Vo vzduchu už cítiť jar, leto je ešte v diaľke, tak sa aspoň utešujeme spomienkami na to minulé. Chcem sa podeliť s jedným zážitkom , ktorý sme prežili uprostred horúceho leta. Čakali sme, kedy sa už konečne roznesú správy, že rastú huby, ale nič. A tak sme sa v jeden júlový horúci deň vybrali do Riečnice s cieľom prejsť cez Škútovský vrch do Harvelky po ceste, po ktorej chodievali Harvelčania do kostola do Riečnice. Ráno bolo v Riečnici ticho, žiadne pristavené auto, čo bol znak, že huby nerastú, iba kopy popíleného dreva okolo cesty. Nezdržovali sme sa a hneď sme vyrazili na našu trasu. Prešli sme cez kopec a ocitli sme sa pri kaplnke, hneď vedľa nás zaujala novopostavená socha Najsvätejšieho Srdca Ježišovho - odliatok z pieskovca, vysoký 2,4m, pekne zapadajúci do prostredia. Je tu ticho, ani živej duše, ale nejaká tajomná ruka to tu určite riadi, lebo všetko je upravené, kvety v debničkách žiaria. Je to dôstojné miesto, Harvelčania majú kde spomínať. Vydali sme sa po ceste smerom hore Harvelkou, trápilo nás úmorné teplo, v hájiku sme sa trochu schladili a len tak bez dôvodu sme zabočili doprava na mostík a cestu vedúcu okolo bývalej osady Marunovia. Prešli sme nejakou kovovou závorou a vošli do vysokej hory s myšlienkou, že vyjdeme niekde u Novosadov. A tak sme kráčali a kráčali, asi v polovici hory sme si sadli občerstviť sa. Ktosi sa trochu poobzeral dookola a vykríkol: „Hríby!“ To nás postavili na nohy a začalo sa hľadanie. Za chvíľu sme naplnili naše tašky krásnymi zdravými hríbmi, kôš sme nemali. To bolo plánovania, ako s nimi naložíme. Šťastní sme pokračovali hore na vrchol kopca cez rúbanisko, húštiny a keď sme už konečne vyliezli z hory na cestu a poobzerali sa, kde sme, začali sme sa smiať, lebo sme sa ocitli u Opálky na ceste k televíznemu vykrývaču. To sme sa ale vzdialili od našich plánov. Tak sme sa otočili a napredovali cez Poništovcov, Novosadovcov dole ku kostolu . Pozdravujem všetkých, ktorí nezabúdajú na svoje rodisko, zvlášť Kamilku, Angelku Š, Majku J, Helenku, Aničku..... a už teraz sa tešia na stretnutie v Riečnici.

Pridal Angela, 02.03.2013

kontakt

Ahojte, tiež som rodáčka z Riečnice a pravidelne čítam všetky príspevky ako aj pozerám si fotogalériu a spomínam na krásne časy, keď sme bývali v Riečnici....Rada by som však touto cestou chcela sa skontaktovať s Milkou Cingelovou, ktorá bývala u Hrušky, avšak neviem ani jej terajšie priezvisko, takže nemôžem ju nájsť ani na facebooku... Možno niekto poradí ::)) Elena Ďuranová Valovičová

Pridal Elena, 26.02.2013

Kondolencia.

Vyjadrujeme úprimnú sústrasť rodine Maťkovej k úmrtiu matky Márie Maťkovej rod. Čepelovej, bývajúcej v Ďanovej okr. Martin. Fotografia pani Márie Maťkovej je vo fotogalérii, v časti fotografií zo Staňovej Rieky. Na nej je s manželom Antonom /ktorý zomrel v roku 2009/ s dcérou Elenou na Boďovej.

Pridal administrátori, 23.02.2013

dojemné

Reakia na príspevok paní A.Š. Tak pre toto sa oplatí prevádzkovať túto stránku. Teší ma že čoraz viac rodákov v nej nachádza potešenie, radosť z každého stretnutia, čas sa nedá vrátiť, no každý príspevok z ktorého cítiť lásku k rodnej hrude poteší a dáva nádej že naši potomkovia budu vždy z láskou a úctou k svojím predkom navracať sa späť ,ožívať spomienky na blízkych čo sa v tomto v tomto kraji narodili a tak nedovolili aby sa zabudlo na tento nádherný kúsok zeme. Spomienky zostávajú v nás---citát---Každý z nás má v srdci uloženú spomienku na rodný domov, domov do ktorého sa vždy rád vracia.Človek si tu rád zaspomína na svoje detstvo.Sila domova spočíva v nás. Živí sa spomienkou --MJ-B

Pridal MJ_B, 21.02.2013

Príspevok

Z kostola zvona hlas, tíško sa ozýva, svojich Riečničanov a tiež i priateľov na sv. omšu zvoláva. Ťažké i radostné je naše zvítanie OJ! ešte ťažšie so slzami v očiach lúčenie. Bože môj či sa ešte na budúci rok stretneme. Rodáčka z Riečnic Angela Š.

Pridal Angela Š., 20.02.2013

Dobrý večer

Dobrý večer. Práve som objavila našu stránku o Riečnici. Je to veľmi príjemné si zaspomínať na staré zlaté časy u nás doma. Pozdravujem všetkých rodákov Riečničanov. Osobitne zdravím Angelku, Anku a Helenku, ktorých príspevky som si prečítala. Už sa teším na našu ďalšiu stretávku u nás v rodnej Riečnici. Prajem krásny Fašiangový večer plný osláv v kruhu rodiny.

Pridal Kamila, 12.02.2013

To čo nás spája

Život je nevypočitateľný, nikdy nevieme , čo nám môže doniesť dnes ,zajtra, časom.Niekedy sú osudy , ktoré zabolia srdcia, no život musí isť ďalej a my obyčajný ľudia sa väčšinou musíme prispôsobiť situácii. Keď vznikla táto stránka , veľmi som sa potešila, milujem Riečnicu a zamilovala som si aj ľudí, ktorý v nej žili v dobe keď som sa stala jej súčasťou.Viem , v dobe keď sa museli ľudia vysťahovať, bolo veľa bolesti, smútku, ale ak chce mať človek pokoj v duši musí nájsť silu odpúšťať.Len vtedy môže nájsť šťastie. A preto vždy sa poteším keď sa na tejto stránke objavia príspevky ako píše napríklad A.s., alebo Michi a ďalší. Táto stránka by mala aspoň virtuálne ľudí spájať , nie rozdeľovať, veď život je i dnes veľmi ťažký , preto sa teším takýmto príspevkom, ale aj tomu že vďaka tejto stránke si našli na fotkách svojich blízkych, potomkovia , ktorý o svojom rodnom kraji počuli len z rozprávania starých rodičov, zažila som na vlastné oči , ako slzy kanuli ľuďom , keď prvýkrát sa ocitli v kraji svojich predkov. Preto si myslím že ľudia ktorý pripomínajú dobu našich predkov v svojich koľkokrát až k slzám dojatia, si zaslúžia našu úctu. Kiež by sa našlo viac takých, ktorý by našli odvahu a prispeli svojimi spomienkami. Väčšina by sa určite potešila, takže neváhajte , nebojte sa že to nebude gramatický správne, nikto nejde známkovať , ide tu o zachovanie spomienok. Dúfam že môj meil nikoho neurazil, ale naopak povzbudil--Pište--Z úctou k všetkým rodákom --MJ-B

Pridal MJ_B, 04.02.2013

Fašiangy v Riečnici

Pomaly sa končí čas fašiangový, v pamäti nám utkvel ako čas veselosti, zábav, konania svadieb, karnevalu.... Nedá sa nepripomenúť, že Riečničania mali blízky vzťah k hudbe, k piesni a v čase Fašiangov sa vedeli dokonale baviť, v dedine bolo veselo. Týždeň, čo týždeň sa konali zábavy v kultúrnom dome, o zábavu sa starala hlavne dychová kapela vytvorená z radov našich občanov, ktorú založil p.farár Baránek. Postupne získavala na sláve a vyhrávala nielen doma, ale i v okolitých dedinách. Vedela potešiť a rozbúšiť srdce každej dievky. Za pekného počasia v nedeľu poobede si muzikanti vyšli na blízky kopec a odtiaľ sa potom rozliehali po okolí melódie rôznych ľudových piesni. Symbolom riečnickeho muzikanta bol určite Adam Chvastek so svojou harmonikou, ktorá sa ozývala všade - v krčme, na svadbách, dedinských zábavách, pri stavaní a váľaní májov, zúčastňoval sa zájazdov a samozrejme s harmonikou... Bol muzikantom telom i dušou , vymýšľal si humorné texty piesni a všade si vyspevoval. Postupne sa k nemu pridávali ďalší kamaráti hudobníci a tak vznikla drevená muzika, ktorá vyhrávala rezké melódie, hlavne terchovský čardáš. Na „ostatné Fašiangy“ po dvoroch rozvoniavala kapustnica, varili sa údené klobásy , piekli sa šišky a v kultúrnom dome to vrelo. Tu sa zhostila svojej úlohy drevená muzika pri pochovávaní basy , kde sa všetci zainteresovaní poriadne dosýta pobavili, vyspievali, vytancovali. Tak sa zavŕšilo obdobie veselosti a nastúpil čas pôstu. Dnes si môžeme pozrieť staré fotografie našich muzikantov vo FOTOGALÉRII a zaspomínať na časy minulé. Pri pohľade na ne mi srdce zovrie: „ Koľkí už nie sú medzi nami?“ Ostali iba spomienky.

Pridal Angela, 03.02.2013

Milí rodáci!

Dovoľujem si Vás poprosiť o službu. Ak niekto z našich predkov vlastní fotografiu "podviky" - súčasť slávnostného kroja, ktorý sa nosil na hlave, prosím o jej poskytnutie. Prosím fotografiu poslať mailom na moju adresu, prípadne sa ozvať na stránke v diskusii. Ak vlastníte aj iné svadobné fotografie, ktoré zaznamenávajú svadobné zvyky, prosím aj o tie. Ďakujem Vám za ochotu. S pozdravom,

Pridal Anna Špidusová, 31.01.2013

Nech odpočívajú v pokoji

Nech odpočívajú v pokoji všetci naši drahí, rodičia, priatelia, spolurodáci, ktorí už opustili pezemský život. Tiež sa pripájam k oneskorenému vyjadreniu úprimnej sústrasti rodine Vendelína Kováča. Dozvedela som sa to len pred nedávnom a veľmi som smutná, že odišiel tak skoro. Poznala som ho viacmenej len zo stretnutí, ale mala som tú česť si s ním neraz "od duše" zaspievať tie "naše". Z jeho tváre sa dalo vyčítať, ako rád má život a ľudí okolo seba, ktorých často "nakazil" svojim smiechom a optimizmom, ktorý z neho priam sršal. Pokoj jeho duši. Spomína Mária Balačinová z Koštian s rodinou.

Pridal Mária, 23.01.2013

Spomienka

Človek si tak uvedomuje, že pominutím niektorých osôb, ktorí prežili podstatnú časť života v Riečnici a ovplyvňovali život v nej, sa pomíňa samotná Riečnica. Takíto boli i Vendelín Kováč a Jozef Bucha. Mám trvalú spomienku na Jozefa Buchu pri výstavbe Rybovského vodovodu a tiež ako verného fanúšika futbalového klubu Slovan Riečnica, ktorý pravidelne navštevoval zápasy našich futbalistov na ihrisku v Novej Bystrici. Tiež mám trvalú spomienku na Vendelína Kováča ako na usmievavého príjemného muža, vynikajúceho speváka, folklóristu a človeka ochotného kedykoľvek pomôcť. S odstupom času sa aj ja pridávam. Česť ich pamiatke. Milan

Pridal Milan, 22.01.2013

Poďakovanie.

Ďakujeme známym, priateľom a rodákom z Riečnice, ktorí sa prišli rozlúčiť s našim drahým oteckom Vendelínom Kováčom , ktorý nás opustil 16.10.2012. Práve v tento deň pred 35 rokmi sme sa z obce Riečnica vysťahovlali. Zvlášť ďakujeme p .Janovi Šutiakovi za dôstojný rozlúčkový prejav a za priateľské slová p. Jozefovi Buchovi, ktorý nás pred Vianocami tiež opustil. Kto ste ich poznali venujte im krátku mnotlitbu a tichú spomienku.

Pridal Dcéra Hanka a smútiaca rodina, 16.01.2013

O Riečnici

Ja to tak nevidím idylicky a to v tom zmysle, že sme ustúpili výstavbe vodného diela. Ja by som to nazval "boli sme ustúpení". Keď som sa v 90-tych rokoch minulého storočia rozprával s hlavným znalcom pri oceňovaní nehnuteľností v Riečnici a Harvelke, vyjadril sa v tom zmysle, že po rokoch pochopil, že najväčšie problémy robili ľudia a rodiny, ktoré mali najväčšie majetky v Riečnici. Ja sa tomu nedivím. Keď po stáročia niekto trvalou prácou si zabezpečil poľnohospodársky majetok, ktorý dokáže uživiť jeho a jeho rodinu, nerád sa s ním lúči a ťažko nachádza iný zmysel života. Osoba hlavného znalca a zástupcu investorskej organizácie, ktorá zabezpečovala výkup nehnuteľností, inak potomok židovskej rodiny z matkinej strany vysťahovalcov až z ďalekej Sibíry, ktorí zakotvili na Slovensku, rýchlo pochopil náladu obyvateľstva a veľmi rýchlo začal svoj vplyv používať, využívať a zneužívať. Iba Pán Boh "Vodárenský" vie, koľko museli naši obyvatelia vyplatiť pomimo len za to, aby mali ocenený majetok v plnom rozsahu a následne aj vyplatený. Tí, ktorí sa vzpierali, samozrejme neboli uprednostňovaní vo výplate svojho majetku a tým pádom sa častokrát nemohli, pokiaľ nemali našetrené, odsťahovať. Tí, ktorí "podmazali", mali zázračne skôr vyplatené a všetko. Každý z dospelých Riečničanov to vie, ale asi nechce na to spomínať, lebo to je trpká spomienka, nehovoriac o tom, že nástroje poľnohospodárskej výroby, ktorú vlastnici roľníci, neboli vyplatené vôbec, lebo na to neexistovala vyhláška. Takže táto situácia je reálna a pravdivá. Treba ju odkryť a sa s ňou vysporiadať. Pravda vraj oslobodzuje a toto sa mi zdá pravdivejšie. Pravda je potrebná pre ďalšie generácie, aby vedeli ... Možno aj niekto iný sa pripojí k pravdivejšiemu a realnejšiemu pohľadu na udalosti v Riečnici a Harvelke.

Pridal rodák z Riečnice, 11.01.2013

Angelke

Súhlasím --Angelka si jedinečný človiečik , akých je na svete málo --celá naša rodina ťa veľmi ľúbime , nenechaj sa odradiť a píš ďalej .Tvoje príspevky sú jedinečné.Zdravíme --MJ-B

Pridal MJ-b, 07.01.2013

Angelke

Angelka, si zlatý a neopakovateľný človek.helena

Pridal helena, 06.01.2013

O Riečnici

Nadviažem na predchádzajúce príspevky. Myslím si, že Riečničania a Harvelčania urobili veľké gesto , keď ustúpili vodnému dielu, vzdali sa svojich majetkov, nerobili problémy vtedajšej vláde. Zo strachu a obavy z budúcnosti a aj z vidiny lepšieho života si sami hľadali príbytky po celom Slovensku. Niektorí žijúci v odľahlých osadách sa museli vysťahovať už len kvôli svojim školopovinným deťom. Úrady rozdali zopár bytov .Význam priehrady v budúcnosti len stúpne, lebo pri zhoršujúcich sa klimatických podmienkach bude voda vzácna ako zlato. Čo by dnes robili kysucké mestá a ich priľahlé dediny bez vody? Čakali by s vedrami na cisterny tak, ako to často vidíme v televízii? Mnohí po presťahovaní utrpeli psychicky, mladý človek sa ľahko prispôsobil, ale horšie to bolo so starými, po čase sa dostavila clivota , smútok , chceli sa vrátiť, ale nebolo kam, postupne zomierali v žiali. Osady sa dôsledne zlikvidovali, zrovnali so zemou, ostali iba otvorené studne. Ľudia za svoje majetky dostali nízke ceny, vzápätí sa zmenilo spoločenské zriadenie, ceny nehnuteľnosti a pôdy vzrástli. V týchto našich ľuďoch ostal zakorenený hlboký vzťah k prírode a k pôde. Celé roky som pozorovala aj takých, čo sa trápili, nechceli sa vzdať gazdovania ani v stiesnených podmienkach, veď to bol ich život. Domáci sa na nich pozerali zvysoka, no nebolo v tom zbohatnutie, ale viazalo ich silné puto k pôde. Dnes môžem povedať, že je mi ľúto za naším veľkým dvorom plným voňajúcich kamiliek, za našou záhradou so včelínom.., za všetkým, čo sme tam zanechali, keď dnes vo svete vládnu tvrdé zákony. Aj vo mne ostal zakorenený hlboký vzťah k prírode a k pôde, preto som si zaobstarala záhradku v záhradkárskej osade pri Kysuci. Bola to tá najhoršia oblasť zarastená tŕním, vlastnoručne sme si ju upravili. Už ju užívame 25 rokov a ešte ju nemáme vysporiadanú, hoci sa o to všemožne snažíme, pretože dnes pôvodným vlastníkom nestačí úradná cena, chceli by nemožné, „ utrhnúť si“, čo najviac. V poslednom období akoby nastalo oživenie spomienok. Ožili kríže, kaplnky, pribudli pamätné tabule, posledná túto jeseň s názvom „ Košútovský dvor“. Dievčatá Buchove doniesli sošku P. Márie až z Fatimy, aby ju vložili do malej kaplnôčky na ich bývalom dvore. Neodoláme a vždy, keď je príležitosť ideme do Riečnice aspoň pohľadom pohladiť miesta, kde stál náš dom, dvor..., zájdeme ku kostolu, prejdeme sa hore po hrebeňoch kopcov najradšej smerom na Škútovský vrch do Opálky a odtiaľ pozorovať božskú krajinu, kde z jednej strany vidíte v diaľke terchovské štíty, z druhej strany harvelskú dolinu... V čase hubárskej sezóny sú tu všetci domáci a už aj ich noví známi a nevedia si vynachváliť. Kedysi dedina akoby na konci sveta, dnes ospevovaná. Páčilo sa mi vyjadrenie na tejto stránke, že: „ Riečnica a Harvelka sú najkrajšie miesta na svete.“ Súhlasím ! A keď sa stretnú domáci! Naposledy sme sa stretli v čase vianočnom v Rajci na pohrebe nášho rodáka Jozefa Buchu. Bolo to nekonečné stískanie rúk, objatia... Ktosi vyhlásil: „ Stretol sa tu celý Rybovský dvor !“ Prajem všetkým ľuďom dobrej vôle šťastný Nový rok 2013 a veľa pekných chvíľ prežitých v Riečnici.

Pridal Angela, 05.01.2013

Vážení priatelia, milí rodáci!

Pozdravujeme Vás v novom roku a želáme Vám veľa príjemných chvíľ pri pozeraní našej stránky. Znovu Vás prosíme, pozrite doma vzácne fotografie, ktoré by mohli obohatiť našu zbierku vo fotogalérii. Vy mladí, oslovte aj starších rodákov, pomôžte im a pošlite miesto nich mailom, oskenované fotografie na mailovú adresu "Kontakt" /na úvodnej stránke/. Niektoré fotografie sú také úžasné a vzácne - napr fotografie Dr. Fukana, alebo chlapi, ktorí kosia lúku na Židovni a mnohé ďalšie. Prípadne napísané zážitky a spomienky na život v Riečnici. Ďakujeme a tešíme sa na príspevky.

Pridal administrátori.s, 02.01.2013

PF 2013

Všetko najlepšie veľa zdravia a šťasie v roku 2013 prajeme všetkým rodákom a priaznivcom Riečnice .Nech sa nám darí udrživať odkaz ,hodnoty i tradície našej obce.

Pridal Admin, 31.12.2012

Vianočný čas

Už opäť tu máme z roka najkrajší čas, keď ľudské teplo je silnejšie, ako štípajúci mráz.Pre niektorých ľudí sú Vianoce obdobím smútku a bolesti. Uvedomujú si viac, ako inokedy, že človek, ktorého milovali, zanechal len prázdne miesto v ich srdci. Prežívať Vianoce osamote alebo bez blízkej osoby, je naozaj smutné. Ak patríte do kategórie ľudí, ktorí netrávia vianočné sviatky so svojou rodinou alebo milovanou osobou z dôvodu veľkej diaľky, ktorá Vás od seba delí, neberte to ako tragédiu, možno Vám Vaše pocity smútku zmieri skutočnosť, že Vašich blízkych máte a môžete s nimi byť neskôr. Sila a krása Vianoc je najmä v tom, čo robíme, na koho myslíme a čo cítime. Snažme sa okolo seba rozdávať radosť a šťastie, pomôcť tým, ktorí to potrebujú. Veď akýkoľvek dobrý skutok, ktorým urobíme radosť druhým, robíme radosť aj sebe. Aj týmto spôsobom môžeme naplniť naše srdiečko spokojnosťou a šťastím, ktoré nám momentálne chýba. Všetkým prajem príjemné,pokojné,šťastné, radostné a veselé vianočné sviatky.

Pridal MICHI, 24.12.2012

VIANOČNÉ BLAHOŽELANIE PRE RODÁKOV

Pochválený Pán Ježiš Kristus!Prajem Vám v rodine svornosť, v komore hojnosť, na dietečkach potešenia, na statečku rozmnoženia. Všetko nech to máte, čo si od Pána Boha žiadate.

Pridal Anna Špidusová, 23.12.2012

Spomienka na pána Jozefa Buchu.

Som veľmi vďačná za to, že som mohla nedávno - v jeseni, stráviť pekné chvíle s pánom Jozefom Buchom. Pri jeho hospitalizácii v univerzitnej nemocnici v Martine som ho navštevovala. Dlho sme sa rozprávali a spomínali na roky prežité v Riečnici. Porozprával mi veselé príbehy, ktoré sa u "nás" udiali a ja som ich zapísala v "Zaujímavostiach" na našej stránke. Medzi iným spomínal, že 19.12. bude mať 80 rokov...Nepomysleli by sme si vtedy,že oslava narodenín bude spojená s pohrebom. Ako mi povedal, že by už rád "išiel" za svojou milovanou manželkou. Zodpovedne sa staval k otázke života a možnej smrti. Pred vyšetrením v nemocnici prijal sviatosť zmierenia a Eucharistiu. Verím, že Pán Boh ho privítal vo svojom Kráľovstve.

Pridal Anna Špidusová, rod. Buchová., 22.12.2012

úprmná sústrasť

Dnes som sa dozvedel smútnu správu že nás navždy opustil naš dobrý sused a priateľ Jozef Bucha-timto vyjadrujem úprimnu sústrasť celej rodine pozostaleho.A venujem mu tichú spomienku a úprmnú modlidbu...Česť jeho pamiatke.

Pridal Stefan Belko, 22.12.2012

Oznam.

Pohreb zomrelého pána Jozefa Buchu bude v nedeľu 23.12.2012 o 11.00hod v rímsko-katolíckom kostole v Rajci.

Pridal administrátori, 22.12.2012

otec odpočívaj v pokoji....

Včera 20.12. nám odišiel do večnosti náš drahý otec, dedko a pradedko Jozef Bucha (Ďurík),ktorý sa dožil 80. rokov. Kto ste ho poznali venujte mu tichu spomienku.

Pridal Alena, 21.12.2012

Anketa

Ďakujem za príspevok od Michi.Považujem ho za velmi správny a vystižný.Napr.v Hamroch na Morave ostal kostol iba 50 metrov od vodnej hladiny ale ostal.Prvých 10 rokov sa tam nepochovavalo ale teraz tam už kludne pochovávaju svojich zosnulých.Aj dedina ostala.Na rozdiel od teba si myslím že nič nie je stratené.Majetky role luky lesy tam luďom ostali.Tí ktorí si nezvykli by tam mali ísť hospodáiť aspoň na leto vo forme cholvarkov tak ako kedysi.Keď tak neurobia naši pridú tam iný.Nevie prečo by tam malo hospodariť a brať príspevky na podu ktorá sa vobec neobraba družstvo zo Starej Bystrice.Taktiež mám info, že Terchovci sa ˇcoraz vo vačšom počte zaujímajú a navštevujú Riečnicu.Tiež čoraz viacej cudzích ľudí tam hospodari vo forme roznych združeni.Táto situácia podľa mňa niekomu vyhovuje a je potrebné to riešiť v zaujme Riečničanov.Neviem si predstaviť našich pracovitých ludí niekde v meste v byte čakajúcich na mizerný dochodok alebo sociálku.Niekto musí začat .Tiež si treba uvedomiťže v Rakusku Fínsku Holandsku sa dodnes bežne hospodári na rodinných farmach vo veľkej vzdialenosti od seba a sú spokojní.Hovoria že aspoň sa neotravuju.V dnešnej dobe techniky je to dokonca vyhladavané.Som optimista a verím v budúcnosť Novej Riečnice na nových základoch a pri rešpektovani nových podmienok ktoré vznikli.Prvému hospodarovi z Riečnice ktorý sa tam uchytí ponúkam odmenu 3000 Euro.

Pridal rodak z Riečnice, 09.12.2012

Pánovi Rudolfovi

Milý pán Rudolf. Ďakujem za Váš príspevok, potešil ma. Takéto materiály som si už pozháňala a bližšie sa s problematikou zoznámila. Vďaka tomu som lepšie pochopila súvislosti, o ktorých mi rozprávala mamička.S adminom sme si naše myšlienkové pochody vysvetlili a navzájom sme sa pochopili.Vám pán Rudolf ešte raz vďaka a prajem Vám krásne adventné obdobie a veľa zdravia helena

Pridal helena, 09.12.2012

pani Helenke

Pani Helenka na rozdiel od administrátora si myslím,že vaša otázka bola úplne legitímna a normalná preto by sa nemala vymazať.Vymazať by sa mala arogantná odpoveď administratora z 29.10 Chvalime a hanime.A zaroveň by sa Vám mal ospravedlniť.Pani Helenka niečo o tejto téme som našiel aj v knihe Nová Bystrica ktorú zostavili Mgr.Eva Joneková,Prof.Thdr.Viliam Judák,Phdr.Mgr Milan Lalinský,PaeDr Jaroslav Velička a niečo si pamätam aj z rozpravania môjho otca.Stav počtu osôb uvedených v Súpise Židov z roku 1942...Stará Bystrica 24(patrila tam aj Harvelka,takže neviem koľko ich tam žilo)Nová Bystrica 7,Riečnica 3.Na Bystrickú dolinu sa Židia prvý krát dostali v roku 1805 a usídlili sa v Starej Bystrici a okolí.V Novej Bystrici žilo 7 rodín,pričom najznámejšia bola rodina Armína Liksona.Miestni Židia sa zaoberali obchodovaním s drevom,s rozličným tovarom pre domácnosť.Každý Žid mal svoju krčmu(sa mi zdá že otec spomínal aj krčmu u Garla).V čase Slovenského štátu boli všetci Židia deportovaní do Osvietčimu.Nikto z nich sa z koncetračných taborov nevratil.Dnes v obci nežijú príslušníci židovského etnika.V centre obce,v kamennej budove u Liksona prevádzkuje miestný občan obchodnú a pohostinskú činnosť.Dávnejšie tam bol obchod kde predavala nezabudnuteľná Valika Chrenová z Riečnice. S pozdravom rodák od Mackury.

Pridal Rudolf Baraniak, 08.12.2012

anketa 1

Vodné diela neboli nikdy postavené v rozsahu plánovaného rozpočtu a neboli postavené v plánovanom termíne.Stavať vodné diela a priehrady bolo vždy len politickým rozhodnutím a to bolo dôležitejšie, ako riešenie vodohospodárskych problémov. "Budovatelia" ignorovali svojich kritikov a odopierali im prístup k informáciam, využívali politické vplyvy. Éra budovania vodných diel je už dávno za nami. Nové, najmä tie, ktoré sú určené pre dodávky vody, už nie sú vhodné. Postaviť vodné dielo v Riečnici, bol výsmech ľuďom rovno do očí.Niektorí ľudia sa dokázali zmieriť s presídlením núteného sťahovania, zvykli si, ale s trpkosťou spomínajú dodnes. Iní si na nový domov nezvykli. Starý strom presadíš, ale sa neujme. Psychológovia to porovnávajú so syndrómom vyhnancov.Dôležitú úlohu zohrával aj vek. Madší dokážu zmeny prijať lepšie a zvyknúť si na ne, pre starých ľudí je to často neprekonateľná prekážka.Likvidoval sa aj cintorín, nemuseli ho rušiť, pretože stál veľmi ďaleko od vodného diela, mŕtvych exhumovali a pochovávali mimo. Ľudia plakali, mnohí za to čakali, že príde trest boží. Všetko je nenávratne preč, cesta späť už nevedie, ostali spomienky na celý život.

Pridal MICHI, 08.12.2012

kto si

ahoj Harvelka140. Som rád že si reagoval na moje príspevky, moje rodisko aj napriek toľkým rokom a osudu našej domoviny zostalo pre moju rodinu tým jediným ozajstným domovom,no rád by som poznal tvoju identitu. Ak sa ti bude chcieť ozvy sa mi na moju mejlovú adresu---stefanjudak@azet.sk poteším sa.Š.Judák

Pridal stefanjudak, 07.12.2012

Anketa

Naša anketa o vyslovenie názoru,či bolo vysťahovanie správne sa nám pekne rozrastá.Ďakujeme za každy názor.Nemožem si však pomocť keď niekto hlasoval iný názor ako vačšina pripadá mi to buď ako učelové alebo ako výsmech stoviek ludí ktorí boli nutení opustiť svoje domovy. Skúste preto najma ktorí hlasovali,že bolo správne alebo nutné rozhodnutie o vysťahovani napísať dovody.Bolo by to ferové voči absolutnej vačšine a zároveň by sa možno začala zaujímavá diskusia.

Pridal Milan, 07.12.2012

krásny advent

Želám všetkým rodákom z Harvelky i Riečnice pokojný a štastný advent, nech tak ako ja v prvú adventnú nedeľu myslia na svojich blízkych a na najkrajšie miesto na zemi - Riečnicu a Harvelku

Pridal tibor roman, 02.12.2012

Prosba o identifikáciu fotografie.

Prosíme o pomoc pri označení fotografie č.3228. Vidíme na nej vľavo: ...?,Martina Šutiaka, Jozefa Šutiaka, Albína Čerchlu, Štefana Krištofičina, Ernesta Poništa, Vendelína Poništa- Borovicu, Vendelína Kotvasa, predsedu MNV z Harvelky Romana...? Môže byť fotografia zo stavby skanzenu vo Vychylovke? Ďakujeme.

Pridal admin., 02.12.2012

Spoznanie.

Chválim rodinu môjho známeho a trochu aj kolegu Števa Judáka za pozitívny prístup k svojmu rodisku.

Pridal harvelka140, 01.12.2012

Info

Prosím o kontakt na podobné diskusné fórum ako majú bývalí obyvatelia Riečnice!

Pridal harvelka140, 01.12.2012

Odpoveď rodákovi z Harvelky.

Obyvatelia Harvelky komunikujú medzi sebou prostredníctvom Harvelka facebook, na ktorý sa dá zaregistrovať. Určite sa Vám potešia. Ďakujeme za Váš príspevok a tiež za to, že sa hlásite ku svojim koreňom.

Pridal administrátori, 01.12.2012

Teplo v škole

Angelka o ADVENTE v Riečnici tak krásne napísala, že človek má chuť vrátiť čas a zasa to zažiť.Čo k tomuto obdobiu naozaj neodmysliteľne patrilo,boli spomínané RORÁTY. My, deti, sme hneď po nich išli do školy. A kto sa kamarátil s niekym od školníkov, mohol ísť do školy cez kotolňu. Tam už pán školník Rudol kúril v peci. Na to sálavé teplučko nikdy nezabudnem. Potom sme si na tmavej chodbe odpísali domáce úlohy z matematiky od najšikovnejšej žiačky Hanky Buchovej a deň sa mohol začať. Juuuuj ......aké to boli krásne časy....

Pridal helena, 01.12.2012

Gratulácia.

Rád by som sa mýlil, ale tak mi to vychádza, že Riečničania nás Harvelčanov predbehli aj v emailovej komunikácií. Keď sa mýlim ,budem len rád.

Pridal harvelka140, 01.12.2012

Ako sme prežívali obdobie Adventu v Riečnici.

Čas adventný - čas čakania na príchod Spasiteľa a radostné očakávanie vianočných sviatkov sme v Riečnici prežívali vždy v období , keď tu už vládla pani zima so všetkými svojimi pomocníkmi a mocne držala žezlo vo svojich rukách. Krajina pokrytá bielou snehovou perinou a k tomu ešte silné mrazy. Zimy tu bývali dlhé a poriadne tuhé, nechceli len tak rýchlo od nás odísť. Už okolo Dušičiek mrzlo, čakali sme na Martina, či príde na „bielom koni“ a on prichádzal. Cestári robili v jeseni preventívne opatrenia, okolo ciest zapichovali drevené koly, aby bola cesta vyznačená v hlbokom snehu. My deti sme sa tešili na Mikuláša, čistili sme topánky, dávali ich večer do okna, ale on asi často zablúdil v tých snehových závejoch a naše topánky nenašiel, ostávali prázdne. Občas prišiel aj naozajstný Mikuláš s anjelom a čertom , dostali sme nejakú sladkosť, začo sme mu boli vďační. Dodržiavali sa tradície, 13. decembra chodievali po domoch Lucie - dievky zahalené v bielych plachtách s husacími krídlami a brkami. Mlčky prišli do domu, povymetali všetky kúty a odišli. Celý Advent, každý deň zavčas rána o 6,00 hod. sa v kostole konali roráty - ranná svätá omša. Už o pol šiestej sa rozliehal po dedine hlas veľkého zvona, ktorý zvolával ľudí na pobožnosť. O chvíľu sa na tmavej ceste ozývala vrava mladých i starých, bolo počuť vŕzgať sneh pod ich nohami, mihotali sa svetlá bateriek, lampášov, všetci sa v mrazivom počasí a v snehom prikrytej krajine ponáhľali do kostola. Obdivuhodné bolo, že na roráty prichádzali aj obyvatelia Harvelky. Za tmy sa brodili v hlbokom snehu cez Škútovský vrch a dole Borovičníkom , aby stihli rannú pobožnosť. Prinášali veľkú obetu, na ktorú ani po rokoch nezabúdame, obdivujeme ich odhodlanie zdolať toľkú cestu nehostinnou mrazivou a zasneženou krajinou. Ich viera bola silnejšia, ako všetky prekážky. Všetci sme prežívali toto obdobie v radostnom očakávaní príchodu Vianoc, kostol nikdy neostával prázdny. Rozliehali sa ním rôzne adventné piesne, najčastejšie: „Príde Kristus, Spasiteľ náš...“Keď nebolo organistu, z chórusa sa ozýval hlas Kováča zvaného Poprik. Žiaci z osád prinášali kostolníkovi veľké, malé stromčeky, ktoré sa neskôr využili na vianočnú výzdobu kostola. Malé sa kládli na oltár a väčšie sa pokladali na dlažbu, aby sa ozdobené pri plameni sviečok ligotali a tak vytvárali slávnostnú vianočnú atmosféru. Na Vianoce sme sa pripravovali aj doma, cez Advent sme piekli vianočné oblátky nielen pre seba, ale i pre susedov a známych. Úlohou gazdu bolo priniesť z lesa pekný, voňavý stromček - jedličku , musela mať rovnomerne urastené konáriky . A tak sme celý december prežívali v napätí, v radostných myšlienkach na blížiace sa Vianoce.

Pridal Angela, 30.11.2012

Aktualita

V časti aktuality na tejto stránke sme pre Vás pripravili zaujímavé oznámenie najma pre tých ktorí sa zaujímajú o svojich príbuzných a predkov

Pridal Admin, 28.11.2012

Pátranie po archívnych záznamoch.

Dostali sme zaujímavý mail od Chrisa Sepica, potomka nášho rodáka Martina Buchu. Pán Martin Bucha sa narodil v Riečnici 22.9. 1882, do USA odišiel niekedy pred rokom 1908 a zomrel v Clevelande, v štáte Ohio 8.5. 1929. Chris Sepic sa zaujímal o archívne záznamy krstu a sobáša jeho predchodcu. Obrátili sme sa na Mgr. Drahomíra Veličku PhD, pracovníka Štátneho archívu v Bytči – pobočky v Čadci, ktorý zistil, že hľadané záznamy sú v Štátnom archíve v Bytči. Prostredníctvom pána Antona Palkoviča - vzdialeného príbuzného pána Sepica, sme mu poslali informácie . Tiež sme vyjadrili radosť z toho, že sa zaujíma o krajinu a rodnú dedinu svojho predka. Pripojili sme pozvanie na stretnutie rodákov do Riečnice, ktoré sa tu každoročne uskutočňuje. Uvádzame originál mailu Chrisa Sepica: „ Dear Ms. Spidusova, I apologize for writing in English, but I am not able to speak or write Slovak. I am writing on behalf of a friend whose ancestors come from Riečnica to ask where we might find any church/vital records from the town. I noticed from your historical web pages that the church there still exists and I am curious to know if the local birth, marriage and death records are still there, or if they were moved to a diocese or civil archive somewhere else when the town was flooded. I can provide more details after I receive your reply. The ancestor of my friend was Martin Bucha (1883-1929), and I also saw that there was a William Bucha mentioned in the historical text on your pages as late as 1951. I would be most grateful for any help in this matter. Cordially, Chris Sepic „

Pridal admin., 27.11.2012

Archívne záznamy.

V súvislosti s pátraním našich rodákov po archívnych záznamoch, dávame do pozornosti internetovú stránku Novej Bystrice. V časti „Farské matriky“ sú uverejnené informácie, kde sú uložené archívne záznamy z farskej matriky z Riečnice. Jedná sa o Štátny archív v Bytči, jeho pobočku v Čadci, alebo Farský úrad v Novej Bystrici. Informácie obsahujú telefonický kontakt, e-mailovú adresu, stránkové hodiny na farskom úrade a postup pri získavaní údajov.

Pridal admin., 27.11.2012

Kostol, kostolík, kostolíček....

Veľa rokov uplynulo, čo Riečničania ustúpili vodnému dielu a našli si vo svete svoj nový domov. Spomienka na rodisko pretrváva, tu sme sa narodili, tu sme urobili prvé krôčiky, tu sme prežili časť svojho života. Roky plynú, čas beží, pribúdajú nám vrásky, šediny, naše deti ako vtáčatá vyletujú z rodného hniezda a osamostatňujú sa, mnohí naši rodičia, príbuzní a známi sa odobrali do večnosti. Naša myseľ viac ako inokedy zabieha do detských čias, keď sme ešte všetci spolu žili v malej dedinke. Sme šťastní, že sa zachoval náš bielo sa skvejúci kostol s do neba sa týčiacou vežičkou. Vryl sa nám do našich duší ako večná spomienka na náš domov. Stal sa našim symbolom a magnetom, ktorý priťahuje nielen nás domácich , ale i cudzích, aby sa pokochali krásou tunajšej prírody a obzreli si ho. Aj včera tu bola skupinka mladých ľudí zo Zázrivej, prišli cez kopec, ktorý kedysi zdolávali zázrivskí predavači korbáčov a oštiepkov. Pobudli pri kostole a neskoro poobede už smerovali cez Vrchovinu opäť hore na kopce. Náš kostol sa nám stal všetkým blízky, je to posvätné miesto, kde sa všetci každoročne stretávame a vyjadrujeme si našu spolupatričnosť. Prežívame spolu s ním dobré i zlé časy. Smútime, keď z neho padá omietka, tešíme sa z vynovenej strechy i veže, ktorá sa ligoce v slnečných lúčoch neskorej jesene. Preto niet divu, že ho niekedy oslovujeme i dôverne a povieme „kostolík“ alebo „kostolíček“. Nemyslíme si, že by sme mu týmito výrazmi uberali na veľkosti, kráse... Týmto oslovením vyjadrujeme k nemu svoj vrelý a vrúcny vzťah. Je osamelý , na vyvýšenom mieste, možno onedlho budeme môcť povedať aj „uprostred hôr“, lebo tie už pohltili mnohé polia, lúky, pasienky a tlačia sa k rieke. Na záver by som chcela pozdraviť p. Ferka Bubrína s manželkou Betkou, Ferko nás potešil básňou p. Oskara Dubovického zo Starej Bystrice, ďakujeme

Pridal Angela, 18.11.2012

Jeseň

Práve v jeseni každý rok začínam intenívnejšie myslieť na časy v Riečnici, lebo tam sa v jeseni začal trošku spomaľovať život a rozbehol sa naplno zas až na jar.Tu, vo svete ho akosi spomaliť ani v jednom ročnom období nevieme.Keď myslievam na tie časy, používam v mysli ale aj nahlas často vyslovím slovo náš kostolík. Neuberám mu tým na veľkosti ani na úcte k nemu. Nemá to nič ani s mojim sebavedomím. Jednoducho to tak cítim. Všetkým Vám prajem krásne jesenné obdobie. helena

Pridal helena, 17.11.2012

Kostol-kostolík-kostolíček

Už dlho si všímam ,že sme si na tejto stránke zauživali pre náš kostol výraz kostolík,alebo kostolíček.Neviem s čím to súvisí,možno s opustenosťou stavby v rozborenej dedine možno s naším malým sebavedomím po vysťahovaní.Je to však pekná stavba do ktorej sa zmestilo i niekoľko stoviek ľudí.Kostoliík si predstavujem uplne inač.Okrem toho má stále príjemnú atmosféru,auru a ćitiť tam stale duch našich ľudí.Preto by som poprosil vrátiť sa povodnému a jednoduchému označeniu tak ako si to zaslúži-kostol,pretože počas existencie obce sa mu inač nepovedalo.

Pridal Milan, 15.11.2012

Krásne

Vďaka Vám za túto krásnu báseň. Má myšlienku, srdce, krásu. Dokonca má aj tie znaky , aké mávali básne veľkých básnikov, rytmus..rým....a všetko, čo má mať.Opäť ste ma presvedčili o tom, že tam HORE žili strašne šikovní ľudia. h. p.s. spoje strašne pekné alebo strašne šikovní sa strašne páčilo nášmu Francúzovi Markovi...nevedel, ako môžeme slovo strašne spájať s niečim krásnym..hihihi..?

Pridal helena, 13.11.2012

vďaka

S veľkou vďakou sa aj ja pripájam k tejto básni, ktorá vyjadruje pocity, myšlienky,nálady a vo veršoch plynie z hĺbky duše.Je v nej cit pre rýmy a poéziu, dobrým nositeľom toho, čo sa bežnými slovami ťažko vyjadruje, človeka chytá za srdce až v jeho najhlbšom vnútri.Ľudské šťastie sa skladá z toľkých kúskov, že vždy niektorý chýba. Je málo tých, ktorí dokážu s takou ľahkosťou zrealizovať báseň, o to viac si ju my menej obdarení vážime a vychutnávame. Túto báseň nemožno nemilovať. Autorovi želám veľa trpezlivosti a citu pre ďalšie detaily.

Pridal MICHI, 13.11.2012

obdiv básni

tiež ma tá báseň chytila za srdce.je v nej všetko, čomu sa hovorí láska k rodnej hrude.To sa tu na Dolniakoch často nevidí. obdivujem ľudí,ktorí dokážu takto prejaviť svoj cit.

Pridal hruškuliačka, 13.11.2012

Báseň

Oskár Dubovický Riečnica-Harvelka, boli dve dediny, v láske nažívali tam naše rodiny. A v týchto dedinách bol nám každý blízky život tu začínal spevom od kolísky. Na chudobných poliach chleba dorábali a či ho bude dosť, vždy sa obávali. Náš kraj bol studený, no prosby kajúcne, srdcia našich ľudí boli vždy horúce. Zrazu blesky,hromy,jak z jasného neba, vraj v tom našom kraji vodnú nárž treba. Sused prieloh v poli ten rok nedokosil, do sŕdc našich rodín smútok sa nanosil. Nechali sme doma hory,lúky v kvete, my sme sa rozišli kde-kade,po svete. Našli sme si domov v tejto chvíli,v núdzi, ale kde žijeme,sme tam vždy len cudzí. Tužba po domove,aj spomienky nútia, navrátiť sa domov aspoň na stretnutia. Ruže tu uvädli,aj na našom líci, túžba v srdci rastie k Harvelke Riečnici. pridal: František Bubrín

Pridal F.B., 11.11.2012

Novembrový čas

November patrí k neobľúbeným mesiacom v roku.Prší, je zima, skoro sa stmieva, leto je ďaleko. Neobľúbené bývajú aj pondelky v práci, kedy začínajú porady, schôdze a do piatku je ďaleko. Myslím si, že nie sú dobré a zlé mesiace, pekné a škaredé dni. Sú také, ako ich prežijeme,ako sa pozeráme na svet, aké myšlienky v sebe máme.Každá sekunda nášho života je zázrak a príležitosť prežiť niečo krásne alebo urobiť niečo dobré. Lezieme "po rebríkoch k úspechu", niekedy tak náhlivo, že nemáme čas sa zamyslieť nad tým, či sú opreté o správnu stenu. Veci, ktoré považujeme za samozrejmé, sú pre mnohých ľudí zdrojom nepredstaviteľného šťastia a to je zdravie, pohyb, sloboda. Aj stromy si vyzliekajú svoj pestrofarebný šat.V noci začína mrznúť a občas padne snehová vločka . Lúče zubatého slnka sa hrajú medzi listami stromov a všetko živé stvorenie sa pomaly pripravuje na tuhú zimu.Ticho v lese je nádherné. Jesenný les je vymaľovaný od červených smrekov, borovíc, briez, smrekov až po červené šípky a tmavomodré trnky.Každému človeku sa odporúča v tomto ročnom období hľadať svoju vlastnú rovnováhu a vnútornú harmóniu.

Pridal MICHI, 10.11.2012

Za našich zomrelých rodákov.

Nezabúdajme, že v tomto "dušičkovom období" môžeme pre duše našich zomrelých rodákov získať úplné odpustky /sv.spoveď, sv. prijímanie, návšteva cintorína, modlitba za duše a na úmysel sv. Otca/.

Pridal Obyvateľka Riečnice., 06.11.2012

poďakovanie

Ďakujeme všetkým za prejavenú sústrasť. Rodina Košecká a Kotvasová

Pridal Anka N, 03.11.2012

Posledná rozlúčka.

Dňa 30.10.2012 po ťažkej chorobe, zomrela naša rodáčka Emília Košecká, rod. Kotvasová, narodená v roku 1958. Posledná rozlúčka so zosnulou bude v piatok 2.11.2012 na žilinskom cintoríne. Vyjadrujeme úprimnú sústrasť rodine Košeckej a rodine Kotvasovej. Milka,lúčime sa s Tebou a navždy si uchováme v pamäti Tvoj optimistický úsmev a spoločne prežité chvíle v našej rodnej Riečnici.

Pridal admin., 31.10.2012

úprimná sústrasť

Dnes práve v predvečer všetkých svätých sme se dozvedeli smutnú správu že nás navždy opustila sestra našich dobrých priateľov a naša kamarátka Milka Kotvasová--vyjadrujeme úprimnú sústrasť všetkým pozostalým.Kto ste ju poznali venujte jej spolu s námi tichú spomienku a úprimnú modlitbu....Česť jej pamiatke MJ-B

Pridal MJ-B, 31.10.2012

kondolencia

Veľa sily na prekonanie toho jediného, čo nemôžeme nikdy zmeniť.Úprimnú sústrasť všetkým pozostalým.

Pridal Kubernátová, 31.10.2012

Helenke

Milá Helenka, nebuď smutná, nič zlé si nespravila. Už si vysvetlila, v akej súvislosti si potrebovala tie informácie. Téma o Židoch predsa nie je zakázaná, diskutuje sa o nej v televízii, píše sa v novinách.. Samozrejme, že by mohla byť i zneužitá v dnešnej netolerantnej spoločnosti. Administrátor mal obavy, aby sa na tejto stránke neobjavili nejaké dehonestujúce články, ktoré by poškodzovali jej dobré meno. Áno,v Riečnici žili Židia, počula som o nich z rozprávania mojich blízkych, ktorí sú už desiatky rokov vo večnosti. Tiež som si veľa nezapamätala. Ťažko už nájdeš človeka, čo by Ti o nich porozprával. Sledujem týždenník KYSUCE a v septembri 2012 v ňom vychádzali články na pokračovanie s témou: „ História židovskej komunity v Bystrickej doline“ , kde je opísaný ich život a sú tu aj mená tých, ktorí sa narodili v Riečnici, no bohužiaľ v r. 1942 skončili v Osvienčime. Ak by si mala záujem, môžem Ti tie noviny poslať. Pozdravujem Ťa a prajem Ti veľa pekných chvíľ pri práci s deťmi.

Pridal Angela, 31.10.2012

kondolencia

Úprimnú sústrasť najbližšej rodine, všetkým známym a priateľom. Je mi to veľmi ľúto, Milku som osobne poznala ešte zo školských čias a tak si ju navždy uchovám v pamäti - milú, veselú a veľmi pohľadnú dievčinku. Nech odpočíva v pokoji.

Pridal Mária, 31.10.2012

Angelke

Milá Angelka. Veľmi si ma potešila Tvojou reakciou. Už viem, že som sa s prosbou unáhlila a že čas naozaj rýchlo uteká.Ale dala si mi tip v Kysuciach. Čo som zatiaľ skúmala, vždy som sa dozvedela iba počet. Riečnicu som milovala a administrátorom som vďačná za túto stránku. Často na Vás spomínam a Tebe, Angelka, prajem tiež veľa pekných chvíľ v živote. Helena

Pridal helena, 31.10.2012

Tichá spomienka

Chcem venovať Milke tiež tichú spomienku a vyjadriť úprimnú sústrasť jej rodine a súrodencom. Milku som mala veľmi rada a vždy som ju vo veľa veciach obdivovala. Miluška, odpočívaj v pokoji.helena

Pridal helena, 31.10.2012

Nový "kultúrny dom" v Riečnici.

Pri návšteve našej rodnej dediny, v októbri sme sa prekvapili a potešili zároveň. Náš vybudovaný "bufet", ktorý nám slúžil na našich stretnutiach na posedenie, dostal nový vzhľad. Nové okná, dvere, pekne upravený interiér pripomína náš bývalý kultúrny dom, hoci je na druhej strane cesty. Vyzerá veľmi dobre a bude slúžiť návštevníkom pre oddych i pri nepriaznivom počasí. Ďakujeme jeho autorom a tešíme sa na posedenia v ňom. Fotografia "kultúrneho domu" je vo fotogalérii, za fotografiami zo stretnutia v auguste 2012. Zveľadené prostredie - opravený kostol,upravené jeho okolie, vybudovaný prívod vody a kultúrny stánok svedčí o záujme našich rodákov, ktorí sa starajú a nezabúdajú na Riečnicu. Všetci im ďakujeme a vážime si ich úsilie. Treba však povedať, že sa nám "rozpadá" prístupová cesta ku kostolu. Patrilo by sa ju opraviť, čo by mali mať na zreteli jej najčastejší používatelia - majitelia nákladných áut, odvážajúce nachystané množstvá dreva pri cestách v Riečnici.

Pridal Anna., 31.10.2012

prosba

Veľmi sa ospravedlňujem všetkým, ktorí pochopili moju prosbu .Ani na sekundu som nemyslela na nič zlé. Učím teraž chlapčeka, ktorého rodina sa hrdo hlási k Židom. Chcela som sa pochváliť, že aj v našej dedine žili. Moja mamička na nich dobre spomínala, bohužiaľ už nežije a ja som si moc z jej rozprávania nezapamatala.Hľadala som vedomosti o tom, nič som však nenašla. Ešte raz sa ospravedlňujem.Radšej tú moju prosbu vymažte, ak sa dá. helena

Pridal helena, 30.10.2012

Chvalíme a hanime

Chvalime príspevok Angely Babie leto.Je plný lásky a porozumenia pre rodný kraj.hanime príspevok Heleny z 27.10.Takúto otázku nemohla vari ani rodáčka položiť,pretože žijúci rodáci takéto delenie ani nepamatajú.Ak má nǎsa rodáčka potrebu alebo povinnosť vypracovať nejakú prácu na túto tému nech si naštuduje príslušné písomné materiály,alebo vykoná osobné vypočutia konkrétnych ľudí,ale nie klásť taketo otázky na verejnej stránke,ktorá može byť zneužitá.Nabudúce očakávame od nej otázku"Aký vplyv majú mandragovníkove pralesy v povodí Amazonky v Brazílii na vplyv počasia v Riečnici.

Pridal Admin, 29.10.2012

Spomienka na babie leto

Rozniesla sa správa , že rastú huby, k tomu ešte príjemné jesenné počasie nás nenechalo pokojných a v jednu peknú slnečnú sobotu sme si to išli do Riečnice vychutnať. Na každom kroku v Riečnici už bolo pristavené auto, čo bol dôkaz, že v tom lese určite niečo rastie. Ráno bolo chladné, jedna strana sa už belela od námrazy, tráva mokrá... Od priehradnej vody sa valila hmla a rýchlo postupovala. Hore na kopci nám už slniečko posielalo svoje teplé lúčiky z modrej oblohy a my sme museli zhadzovať odev. Hora bola plná najrozličnejších húb, no pravých hríbov pomenej. Okolo ciest i po vykosených poliach rástlo toľko rýdzikov, že by si ich nazbieral aj plné vrece. Nasledovali bedle, kozáky a všelijaké iné jesenné huby, určite mnohé z nich boli aj jedlé. V našom putovaní sme sa dostali až na Opálkovský vrch k zabudnutému televíznemu vykrývaču, odkiaľ sme si pohľadom vychutnali krásu jesennej riečnickej prírody. Prekrásna farebná krajina vymaľovaná tými najkrajšími jesennými farbami. Dominantné sýtozelené ihličnany popretkávané pestrou paletou jesenných farieb -od žltej, oranžovej až po červenú. V bývalej osade Opálkovia pozorujeme skazonosné dielo medveďa, ktorý tu dolámal slivky a jablone. Sme ostražití, lebo na ceste sú vryté jeho čerstvé stopy. V doline sa zastavujeme pri našom osamelom kostolíku, ktorého novo opravená strecha i veža sa ligocú v slnečných lúčoch neskorej jesene, zapaľujeme sviečku a pri modlitbe ticho spomíname. Vyruší nás iba šuchot gaštanového a lipového lístia, ktoré neposlušný vietor prináša cez otvorené mreže až do kostola. Stromy kedysi majestátne, dnes prežívajúce jeseň svojho života, ošľahané vetrom, búrkami, pri pohľade na ne nás precitá smútok. Ovocné záhrady okolo hlavnej cesty nám pripomínajú zakliatu krajinu, plnú tŕňov, z divo rastúcich tráv trčia už iba zostarnuté torzá ovocných stromov. Akoby čakali na vyslobodenie. Už len tie ihličnany zmohutneli do šírky i do výšky, čo lemujú celý starý Mlátkovský cintorín. V poľovníckom prístrešku si urobila pohodlie rodina s deťmi. Cítia sa tu dobre, lebo prístrešok dostal v poslednom čase nové okná i dvere. Hneď za cestou si možno natočiť pitnej vody z vodovodného kohútika. A tak sa prístrešok stal útočiskom pre všetkých ľudí dobrej vôle, ktorí zavítajú do týchto končín. Prichádza čas dušičkový, čas spomienok na našich drahých zosnulých a modlitieb za nich. Pri kostole a všetkých krížoch v Riečnici sa rozhoria plamene sviečok ako spomienka na všetkých zosnulých, ktorí tu žili, tu sa zrodili a chodili po tejto zemi. Ako po iné roky aj teraz si určite niektorí odvážlivci prekliesnia cestu cez opustené záhrady k starému Mlátkovskemu cintorínu, aby aj tam položili kvet, zapálili sviečku a spomínali. Prajeme si pekné počasie, aby návšteva cintorínov bola čo najdôstojnejšia.

Pridal Angela, 28.10.2012

Upozornenie

Dovolujeme si Vás upozorniť,že na tejto stránke nebudeme tolerovať osobne útoky na diskutujúcich,vulgarizmy a obscénnosti,obhajovanie a podnecovanie nenávisti a netolerancie,zavádzajúce a klamlive informácie.Príspevky s takýmto charakterom budú vymazané.

Pridal Admin, 28.10.2012

Židia v Riečnici

Milí rodáci. Vedel by mi niekto povedať niečo viac o židovských rodinách, ktoré žili v Riečnici, kde bývali, akí boli, ako sa volali, akým boli prínosom a ako sa z Riečnice odsťahovali? Už vopred Vám veľmi pekne ďakujem. Helena

Pridal helena, 27.10.2012

Dušičkový čas

Začiatok novembra, kedy nastáva dušičkový čas, spomíname na tých, čo nás opustili, ale napriek tomu, sú medzi nami. Máme ich v našich srdciach, mysliach, v pohľadoch našich detí. Každý z nás má na cintoríne blízkeho, zvlášť bolestivé je pozerať sa na hrob svojho dieťaťa. Je to trochu proti prírode, aby rodič prežil svoje dieťa, ale božia vôľa je nevyspytateľná. Výzdoba cintorína je v tom čase úžasná hra farieb, červená, biela, ružová, každá farba chce byť prvá, každá chce byť krajšia. Pozostalí nosia svojim zosnulým kvetinové dary a sviečky, ktorými si chcú uctiť ich pamiatku. Niekedy však nadobúdam pocit, že tieto sviatky u niektorých ľudí nie sú len o úcte, ale o akomsi súťažení o najväčšiu kyticu, najkrajší svietnik, najdrahší pomník. Táto súťaž však nikdy nemá víťaza, ale nakoniec sme všetci víťazi, pretože sa tešíme z neuveriteľnej krásy, ktorú vytvárajú kvety a sviečky na hroboch našich milovaných. Najkrajší dar týchto sviatkov pre našich zosnulých je modlitba a symbolicky zapálená sviečka. Jej plameň predstavuje nádej a zároveň ukazuje, že nič na tomto svete netrvá večne, aj keď sa nám zdá, že šťastie je krásne, ako plameň sviece, nakoniec aj tak vyhasne, pretože nič svetské, trvalé šťastie človeku neprinesie.

Pridal MICHI, 25.10.2012

Prosba pani Tománkovej

Obrátila sa na nás pani Tománková, ktorej starí rodičia pochádzajú z Raganovho mlyna, s prosbou o pomoc pri hĺadaní rodiny. Nepodarilo sa nám nájsť jej príbuzných, preto uvádzame jej list s prosbou o pomoc Vás všetkých. Vďaka pani Berešovej, pracovníčky skanzenu vo Vychylovke sme jej poslali článok o Raganovom mlyne. Ak môže niekto poskytnúť informácie, prosíme na jej mailovú adresu:Dana.Tomankova@seznam.cz Uvádzame text v plnom znení: Dobrý den, chválím zřízení těchto stránek, kde se mi podařilo najít i krásnou fotku Raganova mlýna a v této souvislosti se na Vás obracím s prosbou. Jmenuji se Dana Tománková a jsem vnučka paní Anny Raganové, manželky pana Štefana Ragana, kteří vlastnili v Harvelce mlýn. Pan Ragan byl v roce 18.10.1944 zastřelen v Krásné nad Kysucou na poli Lazy. Jejich děti jsou Marta Mrenicová ( roz. Raganová) a pan Ivan Ragan. Po smrti pana Štefana Ragana paní Anna Raganová žila s panem Viktorem Pastvou ze Staré Bystrice s nímž má dvě dcery Lýdii Vaškovou ( roz.Španíkovou) a Danuši Tománkovou (roz. Pastvovou). A já jsem dcera paní Danuše Tománkové roz.Pastové. Babička se ze Slovenska odstěhovala do Vrbna pod Pradědem - Mnichov, ČR. Z vyprávění tety a moji mamky jsem se dozvěděla, že babička s nevlastním dědou měla na Slovensku dva mlýny. Jeden z nich byl zatopen při zbudování přehrady. Druhý by měl stát Ve Staré Bystrici, hledala jsem na internetu, ale nic jsem nenašla. Našla jsem fotografie mlýna v Nové Bystrici. Který stojí i muzeu kysucké dědiny. Kde bych se také chtěla přijet podívat na tento mlýn a seznámit se s jeho historií. Více o mlýnech a další rodině se mi nepodařilo vyhledat. Mohla bych Vás poprosit, zda máte více informací a fotografii k mlýnům a nebo zda žijí ještě nějací příbuzní ze strany pana Štefana Ragana, jestli měl sourozence, ze kterými by jsme se mohli seznámit. Děkuji moc za jakoukoliv informaci. Dana Tománková, Vrbno pod Pradědem, 793 26 Česká republika

Pridal administrátori, 13.10.2012

Poďakovanie za spoluprácu.

Vážení rodáci,máme veľkú radosť z našej spoločnej práce. Komunikácia medzi nami je taká perfektná, až neuveriteľná. Nájsť blízkeho na fotkách alebo získať informácie o našich predkoch je cieľom našej práce. Informácie zisťujeme prostredníctvom diskusie, alebo cez adresy udaných administrátorov. Máme rozbehnuté pátranie po ďalších predkoch a dúfame, že sa to podarí. Ďakujeme za pomoc a prosíme o fotky, ktoré by takýmto spôsobom potešili tých, čo hľadajú rodinu.

Pridal administrátori, 29.09.2012

odpoved na prosbu

Odpoved pre Janu Laterovu Amáliu Šmičkovu poznám aj jej sestry Máriu, Vilmu, Kamilu aj brata Jozefa, ktorý zomrel mladý. Amalka je na fotografii č.485 vľavo.

Pridal Anna Paurová rod.Brhelová, 29.09.2012

Prosba

Z jihomoravského města Jihlava zdravím všechny rodáky zaniklých vesnic. Moje mamka je rodačkou z vesnice Riečnica. Jmenuje se Amália Kazdová, roz. Šmičková. Můj děda se jmenoval Justín Šmiček, babička Kristina. Letos v létě jsem se svojí rodinou navštívila Kysúce a zavítala jsem i na Obecní úřad v Nové Bystrici s nadějí, že se dozvím něco o mamčině rodném kraji, ale měla jsem štěstí na mladší osazenstvo, takže jsem moc nepochodila. Mám prosbu, ráda bych se zkontaktovala s někým z mamčiné rodiny nebo jejich přátel. Pokud je mamka na některé z fotografií ve fotogalérii, prosím, napište mi číslo fotky. Děkuji moc.

Pridal Jana Láterová, 22.09.2012

príchod jesene

Leto je už nenávratne za nami a po dlhých, teplých a slnečných dňoch sa k slovu hlási jeseň.Je to nádherné,farebné ročné obdobie, kedy opadávajú listy zo stromov. Neklamným znakom sú aj viaceré podhorské lúky, ktoré zakvitli ružovofialovými jesienkami. Napité machy zmohutneli a rozstrapatili sa. Jesenné slnko už nebude stačiť na to, aby ich učesalo. Milión zĺtkov sa povylievalo na odevy listnáčom a zelené smreky sa nad nimi vypínajú, ako hrdí muži nad svojimi ženami s dobrým vkusom. Pre väčšinu mladých ľudí toto obdobie znamená aj začiatok školy a koniec bezproblémového "prázdninového" života. Dni sú kratšie, chladnejšie, nie je to príjemná zmena. Na poliach dozrieva úroda, nevyhnutne dôležitá pre náš život. Ovocné stromy, ešte predtým, ako úplne stratia svoju bohatú zelenú korunu, nám odovzdajú svoje plody, ktoré sú zdrojom pre naše zdravie. Pomedzi stromy začína fúkať vietor a vydáva zvláštne zvuky, spolu so šedou zatiahnutou oblohou vytvárajú neopakovateľnú atmosféru, pre deti a rodičov obdobie na púšťanie šarkanov. Zapli sa lampy jesene, ktoré zhasne až zimný spánok.

Pridal MICHI, 19.09.2012

Odpoveď pani Holbayovej.

Pani Holbayová, vyjadrujeme vám úprimnú sústrasť k úmrtiu otca. Ďakujeme, že st napísali na našu stránku, aj za oznámenie o smrti otca. Na to slúži naša stránka, aby sme sa vzájomne zdieľali a povzbudzovali. Teraz odpoveď na Vašu pripomienku, že zo Stanovej rieky máme málo príspevkov. Potešíme sa, keď nám ktokoľvek pošle fotografie, zverejníme ich. Fotografie treba oskenovať a poslať na mailové adresy spidusova alebo hablak - sú udané vľavo modrým písmom ako kontakt. Ďakujeme za spoluprácu.

Pridal administrátori., 07.09.2012

Opäť sme sa stretli v Riečnici.

Ani zlé počasie neodradilo rodákov, aby prišli v sobotu 1.septembra do Riečnice, tu spoločne slávili sv. omšu, stretli sa so svojimi známymi, blízkymi a stiskom ruky si vyjadrili svoju spolupatričnosť. O 13,00 hod. sa zaplnil celý kostol, začala sa svätá omša, ktorú celebroval novobystrický p. farár Mgr. Stanislav Capiak . Na úvod vystúpil novobystrický starosta Ing. Jozef Balačín, ktorý všetkých privítal a poprial im pekný deň. Po ňom nasledoval náš rodák Janko Šutiak, zástupca starostu. Poďakoval všetkým, ktorí sa podieľali na príprave stretnutia. Oboznámil prítomných s opravou kostola, ktorá už bola nevyhnutná, nakoľko do kostola zatekalo. V súčasnosti sa natrela strecha, vymenili sa všetky ríny....V oprave sa bude pokračovať, bude sa robiť vonkajšia fasáda.... Doposiaľ sa oprava financovala zo zbierky – zo zvončeka z minulého roka, zo stretnutia z Harvelky a z urbárskeho spoločenstva. Aj dnešný výber zvončeka bude použitý na opravu. Ak by niekto chcel prispieť nejakou sumou, môže dať peniaze novobystrickému p. farárovi, ktorý celú opravu riadi. Nasledovala sv. omša. Z chórusa sa ozýval zvuk varhanov, spoznali sme hlasy našich bývalých organistov Ferka Bubrína, Angelky Kotvasovej, Hanky Špidusovej.... Spievali hlavne mariánske piesne a spolu s nimi celý kostol. Po skončení sv. omše nasledovalo stískanie rúk, objímanie a nekonečné rozhovory. Iní sa ponáhľali k prístrešku, kde poľovníci už od rána varili guláš a predávali ho iba za symbolickú cenu, začo im boli všetci vďační. Stredobodom pozornosti a záujmu dnešného stretnutia sa stala prítomnosť nášho rodáka Pištu Kotvasa dlhodobo žijúceho v Kanade. Milý, usmievavý, už vekom poznačený ,v americkom štýle s veľkým klobúkom na hlave, bol na roztrhanie. Schyľovalo sa k večeru, ľudia sa len pomaly rozchádzali, stále si mali čo povedať, ani zlé počasie nikomu neprekážalo. Veríme, že stretnutie sa bude konať zasa o rok a to sa už všetci budeme tešiť z nášho vynoveného belostného kostolíka.

Pridal Angela, 05.09.2012

rodacka

tiez som rodacka zo stanovej rieky,vnucka vincenta masnicu a cecilie masnicovej rod.chrenovej.je tu velmi malo prispevkov o stanovej rieke,a ich obyvateloch.este by som chcela oznamit priatelom a kamaratom mojho otca ludovita masnicu,ze nas navzdzý opustil dna24.8.2012,vo veku 61.rokov,kto ste ho poznali venujte mu tichu spomienku.dakujem dcera marta holbayova rod.masnicova.

Pridal marta, 05.09.2012

Poďakovanie č.2.

Aj ja sa pripájam k predchádzajúcemu poďakovaniu všetkým, ktorí nám umožnili stretnúť sa opäť na "hodoch" v Riečnici.Všetkým organizátorom, ktorí pripravili stretnutie - poľovníckemu združeniu, obetavým ženám, ktoré upratali kostol, krásne ho vyzdobili na sv. omšu /krásnymi kvetmi, oltárnymi plachtami/, tým ktorí opravovali kostol, okolie a urobili prívod pitnej vody. Veľká vďaka patrí dôstojnému pánovi Capiakovi, farárovi z Novej Bystrice, ktorý ochotne odslúži sv. omšu, keď ho Riečničania požiadajú. Taktiež Ing. Balačinovi, starostovi z Novej Bystrice za prítomnosť na stretnutí a všetkým tým, čo financovali opravu kostola a okolia. Aj keď nám počasie neprialo a mnohých odradilo prísť na stretnutie, cítili sme sa veľmi dobre.

Pridal Anna., 04.09.2012

Poďakovanie

Chceme vysloviť veľké poďakovanie všetkým,čo sa podieľali na príprave stretnutia rodákov v Riečnici 1.9.2012. Bolo pre nás veľkým zážitkom opäť stretnúť svojich blízkych z rodnej dediny. Hoci nebo s nami plakalo, nám to neprekážalo a tešili sme sa, že sme spolu na mieste, kde sme sa narodili, vyrástli a kde budeme VŽDY DOMA.

Pridal Hruškuliačky, 04.09.2012

škola volá

Deň nástupu do školy sa nezadržateľne blíži. Dva mesiace prázdnin sa skončili, školy čoskoro otvoria svoje brány a do lavíc opäť zasadnú letom rozradostení žiaci.Všetko sa vráti do starých zabehnutých koľají.Skoré ranné vstávanie, sústredenie sa na vyučovanie, povinnosti v podobe neobľúbených domácich úloh. Voľného času na hry a zábavu bude znova o čosi menej. Každý má svoje očakávanie, či už to je stretnutie so svojimi spolužiakmi, nové zážitky, nové predmety, nových učiteľov. Rýchle ubiehanie školského roka je spojené s výletmi,exkurziou, spomína sa na ne celý život, /ja veľmi rada/. Dôležité je, nájsť si správnu mieru medzi učením a odpočinkom, povinnosťami a relaxom.Želám Vám, aby sa školský rok vydaril, aby ste boli zdraví, splnili sa Vám všetky ciele, ktoré ste si predsavzali

Pridal michi, 02.09.2012

nedela 19.8.2012

Zdravím všetkých rodákov z bývalej obce Riečnica. Včera som po 20 rokov navštívila so svojou rodinou svoje rodisko.Bol krásny slnečný deň, tak som mohla poukazovať svojim dvom dcéram,zaťovi a manželovi,kde som žila a vyrastala.Môj manžel sa tam vedel lepšie orientovať ako ja,lebo ked sme mali male deti tak sme Riečnicu viackrát navštívili.Chcela som isť k svojej rodnej chalúpke, kde sme bývali,ale stromy nám vtom bránili,ale aspoň pohľad tým smerom, kde sme bývali mi oživil všetky tie krásne spomienky.Som rada, že mi Pán Boh dožičil sa tam po toľkých rokoch vrátiť. Všetkých rodákov pozdravujem a prajem,nech Vám výjde počasie na stretnutí... Alena F. rod. Buchová

Pridal alena, 20.08.2012

Vďaka!

V minulých dňoch v Novej Bystrici slávnostne otvárali novo vybudované námestie a pri tejto príležitosti bola udelená od starostu obce Ing. Jozefa Balačína Cena starostu obce za celoživotný prínos pri rozvoji obce Nová Bystrica rodákovi z Harvelky Františkovi Fedorovi, dnes žijúcemu v Novej Bystrici. Srdečne mu blahoželáme. 35 rokov pracoval ako cestár v Bystrickej doline. Už 20 rokov je kostolníkom v Riečnici, stará sa o kostolík, za čo sme mu všetci vďační. Pri návšteve Riečnice sme ho párkrát pri kostole stretli, doviezol sa tam na svojom motocykli. Je to skromný, nenápadný, prívetivý, obetavý a predvídavý človek. Ešte počas existencie zátopových obcí si všetko fotil a dnes po 30-tich rokoch sú jeho fotky vzácne. Objavujú sa v knihách biskupa Mons. Viliama Judáka. Do ďalšieho života mu prajeme hlavne dobré zdravie, aby ešte dlho, dlho mohol strážiť a ochraňovať riečnicky kostol .

Pridal Angela, 20.08.2012

Prázdniny a dovolenky pomaly končia

Letnej dovolenky sa vždy nevieme dočkať, zrazu je však tu a po chvíli je aj po nej. Ostanú z nej iba spomienky a fotografie. Niektorí si zaplávali v mori, iní strávili príjemný čas na chalupe. Nájdu sa aj takí, ktorí "oddychovali" na "malte".Rozhodli sa zútulniť svoj byt výmenou starého komunistického umakartu za nové materiály a potom byt vyzerá krásne.Ani sme sa nenazdali a prázdniny sa pomaly končia, ako ten čas rýchlo beží. Aj dnešný deň bol pekný, slnko na modrej oblohe kráčalo svojou cestou a veselo pozeralo na hrajúce sa deti.Pri rozhovoroch s mladými ľuďmi sa dozvedám, že mnohí si vedia rozvrhnúť svoj voľný čas. Je to pobyt v prírode, dovolenky s rodičmi, tí starší dovolenky s priateľmi, účasť na mládežníckych festivaloch. Všetkým žiakom a študentom želám pre zvyšné dni prázdnin, aby mali čo najviac hodnotných zážitkov.

Pridal MICHI, 15.08.2012

Stretnutie rodákov a priaznivcov Riečnice

Poľovnícke združenie Riečnica poriada dňa 1.9.2012, t.j. v sobotu, stretnutie rodákov a priaznivcov Riečnice a Harvelky pri kostole v Riečnici. Svätá omša sa bude konať o 13,00 hod. Občerstvenie a organizácia celého stretnutia je zabezpečená. Pozývame na tento deň nielen rodákov Riečnice a Harvelky, ale aj všetkých priaznivcov a ľudí, ktorí majú záujem sa stretnúť na tomto zaujímavom mieste. Poľovnícke združenie Riečnica.

Pridal admin, 14.08.2012

Odpoveď na príspevok Farári.

Píšem v mene obyvateľky Riečnice, ktorá je rozhorčená urážkami pána farára Baránka. Za jeho pôsobenia bol pokrytý a omietnutý kostol. P.farár dal postaviť garáž, dal zavies%t vodu do fary a urobiť kúpelňu. Založil už spomínanú kapelu a venoval sa hudobníkom. Aj o svojich veriacich sa staral. Napríklad pri silnom vetre a daždi neváhal ísť zaopatriť raneného Ferka od Kováča do Danihla. Mal jediný televízor v Riečnici. Počas Majstrovstiev sveta v hokeji u neho pozerali televízor mnohí ľudia. Osobne ho poznala a nesúhlasí s jeho "očierňovaním". Nesmieme dopustiť, aby boli urážaní ľudia, ktorí si to nezaslúžia!

Pridal Obyvateľka Riečnice., 13.08.2012

Postrehy z Riečnice

V letnom období sme Riečnicu navštívili viackrát. Hubárska sezóna stagnuje, no pri kostole sú vždy pristavené autá. Stretnete tu známych, ktorí tu kedysi bývali a dnes sú roztrúsení po Slovensku, ale i takých, ktorí tu prichádzajú zo zvedavosti. Obchádzajú kostol, fotia ho z každej strany, nakukujú dnu cez mreže, niektorí zapália sviečku, iní donesú kytičku. Pri našej poslednej návšteve sme sa milo prekvapili, keď sme zistili, že kostol opravujú. Uvidíme v akom rozsahu, zatiaľ vymenili všetky ríny. Či bude aj nová omietka? Už je najvyšší čas, aby boli vykonané niektoré opravy, lebo v posledných rokoch očividne schátral – opadáva omietka, strecha hrdzavie.... Držíme palce tým, ktorí sa podieľajú na oprave, nech to všetko dobre dopadne, nech náš kostolík opäť zažiari svojou bielobou. Užitočnú vec urobili poľovníci, keď vybudovali prívod pitnej vody z bývalého obecného vodovodu za cestou pri prístrešku. Všetci návštevníci to ocenia a nielen to, ale aj pekné drevené posedenie pri kostole. Vďaka patrí tomu, kto opravil dvierka na kaplnke Panny Márie, ktoré sa zničili počas tohtoročnej krutej zimy. No všetkých návštevníkov trápi jedna vec a to je príjazdová cesta do Riečnice. Sťažujú sa na jej dezolátny stav spôsobený autami zvážajúcimi drevo z hôr. Bolo by rozumné vyberať poplatok od tých, čo majú úžitok z tejto činnosti a zinkasované financie využiť na pravidelnú opravu cesty. Rodisko máme len jedno a každému by dobre padlo, aby sa tam doviezol po slušnej ceste, nezničil si auto na jamách a výmoľoch, nepokazil si náladu a celkový dojem , aby sa návšteva rodiska nespájala s nočnou morou.

Pridal Angela, 12.08.2012

"Farári"

S veľkým znepokojením som si prečítala článok „ Farári“, keď niekto, kto sa ani nepodpísal vytiahol na p. farára Baránka, ktorý je už 12 rokov vo večnosti, hanobné veci. Tešila som sa, že táto stránka slúžila na vzájomné zbližovanie rodákov, prehlbovanie dobrých vzťahov medzi nimi a na spoločné spomínanie na naše rodisko. Vždy nás učili, že o mŕtvych sa treba vyjadrovať iba dobre, na zlé veci treba zabudnúť, odpustiť a myslieť iba na tie pozitívne. Ak by sa mali aj v budúcnosti objavovať na tejto stránke takéto hanebné výpady voči jednotlivcom, tak nech sa radšej zruší.

Pridal Angela, 11.08.2012

Odpoveď na príspevok"Farári".

S nemým úžasom som čítal ľudský súd vyrieknutý nad kňazom Baránkom. Pán farár Baránek je už vo večnosti a Božím súdom už "prešiel". Jeho duša od nás, jeho bývalých farníkov nepotrebuje odsúdenie ani chválu, ale modlitby. ...ak neodpustíte ľuďom, ani Váš Otec neodpustí vám, keď sa previníte. Mt.6,15 Kto je bez viny, nech druhý hodí do neho kameň...

Pridal bývalý farník, 09.08.2012

Farári v Riečnici I. časť

Na našej stránke sa objavila charakteristika niektorých farárov, ktorí pôsobili v Riečnici, avšak popis ich činnosti považujem za jednostranný a preto sa pokúsim zobraziť niektorých i z druhej stránky tak, ako som to videl ja. Nechcem uraziť nikoho náboženské cítenie a prísne budem odlišovať vieru v Boha, náboženstvo, cirkev a farárov ako sluhov Božích. V tejto časti sa budem zaoberať p. farárom Rudolfom Baránekom. Rudolf Baránek sa narodil 4.6.1933 v Konskej, zomrel 22.5.2000, pochovaný je v Konskej. Vysvätený bol 24. júna 1956, v rokoch 1956 - 1957 bol kaplán Nová Bystrica, 1957 - 1958 kaplán Rajec, 1958 - 1959 kaplán Krásno nad Kysucou, 1959 - 1962 kaplán Turzovka, 1962 - 1971 správca farnosti Riečnica, 1971 - 1988 správca farnosti Čierne pri Čadci, 1988 správca farnosti Dolná Mariková, 1988 - 1993 správca farnosti Prečín, od 1993 na odpočinku v Žiline. Pán farár Baránek prišiel vo vhodnom období do Riečnice a do jemu známych pomerov, pretože pôsobil už predtým ako kaplán na Novej Bystrici. Prišiel, pamätám si, na starej prehrdzavenej Oktávii, ktorá bola podložená klátikmi pod prístrojovou doskou, aby sa nerozpadla a v priebehu pár rokov pôsobenia v Riečnickej farnosti sa už vyvážal na osobných autách západných značiek. Jeho osobnosť sa dá nazvať ako vynikajúci diplomat, stratég a biznisman. Získal si srdcia Riečničanov, pretože bol napr. vynikajúci hudobník, založil dychovú skupinu, ktorá mala okolo desať členov, obnovil vyučovanie náboženstva v škole, finančne odmeňoval miništrantov, usporiadal športové hry pre miništrantov, ktoré boli na vyššej úrovni a s vyššími odmenami ako na miestnej ZDŠ, zrekonštruoval kostol, za čo sme mu dodnes povďační, pričom používal veľmi, by som povadal na tú dobu, moderné metódy marketingu, kde vyhlasoval po miestnej omši mená darcov aj s výškami súm, ktoré zaplatili na výstavbu kostola. Výber do zvončeka vo farnostiach Riečnica a Harvelka bol veľmi vysoký, pretože súkromne hospodáriaci roľníci s hlbokým vzťahom k náboženstvu neváhali dať vysoké čiastky do zvončeka. Nehovorím ešte o chodení po kolade, kde príjem farára dosiahol za toto obdobie, myslím, že to bolo vo februári, čiastok vo výške niekoľko desiatok tisíc korún vo vtedajšej dobe. Prejavovalo sa to aj v zmene životného štýlu pána farára. Pán farár fajčil vyberavé cigarety americkej výroby (bol veľmi silný fajčiar), pil pálenku minimálne z Tuzexu. Ako mladý muž mal záujem i o ženy, ale i v tomto bol vyberavý a prezieravý. Sprvoti si vyberal dámy mimo miestnej lokality. Až neskôr mu postačilo i niečo z domácich zdrojov. Nikto nevie, aký pomer odovzdávajú miestni farári z výberu do zvončeka na cirkev ako celok. Je však isté, že pri vtedajšom priemernom mesačnom zárobku farára, čo bolo asi v tom čase cca 900,- korún mesačne, mal absolútne špičkový životný štandard. Ako som uviedol, medzi ľuďmi bol veľmi obľúbený, ale aj niekedy obávaný, pretože mal prudké zmeny nálad, z veselej na zúrivú, bol výbušný, vedel nakričať bezdôvodne na ľudí, atď. V čase pôsobenia v Riečnici náš pán farár vstúpil i do radov spolupracovníkov ŠTB, kde mal najskôr označenie TS+D "Richard", "Ricardo" a "Berák". Členom ŠTB sa stal v polovičke 60-tych rokov. Otec mi vždy hovoril, že ten vysoký sivovlasý pán, ktorý chodí za farárom na faru zo Starej Bystrice z Lánov, je eštebák. Spolu hrávali často mariáš, popíjali. Len Pán Boh vie, aké informácie o Riečničanoch mu pán farár dával, ale je isté, že v ťažkých časoch rozhodovania o osudoch obce štátna moc bola aj týmto spôsobom informovaná o náladách a situácii v obci v súvislosti s nastávajúcim vysťahovaním. Píšem to tu preto, aby Riečničania videli, že život je asi komplikovanejší, ako sa zdá byť na prvý pohľad. Každý však, kto poznal pána farára Baráneka a kto poznal jeho vzťah k vtedajšiemu režimu, nemôže uveriť, že pán farár dával negatívne informácie o našich ľuďoch. Ako som písal, pán farár bol veľmi obľúbený v obci, veľa pozitívneho pre ňu vykonal a podľa môjho názoru mal aj Riečničanov rád, čo sa prejavilo i neskôr, keď koncom 70-tych rokov opätovne začal často navštevovať našu obec. Ja osobne som mal k nemu zdržanlivý vzťah, aj som niekedy miništroval. Ráno sme ho chodili budiť a stalo sa, že sme mu niekedy s kámošom potiahli cigarety. Prišiel na to a riešil to s rodičmi. Bonzol nás. Nikdy som mu to neodpustil. Však mi sme kradli z toho, čo on nakradol. Mal si to vyriešiť s nami, nie s rodičmi. Opakujem však, že pán farár Baránek bol veľmi pozitívny človek, bol obľúbený, vedel narábať a vychádzať s jednoduchými ľuďmi. Bol síce bohémskej povahy, ale každý mu to odpúšťal vzhľadom na jeho prínos pre obec. Ešte dlho ho chodili Riečničania do obce Čierne pri Čadci navštevovať, pretože mu boli za veľa povďační. Opakujem však, že je to môj osobný názor a iba jeden z pohľadov na osobu pána farára.

Pridal Rodák z Riečnice, 08.08.2012

stretnutie rodákov

Dvadsiate výročie stretnutí rodákov v Harvelke Veľmi ťažko znášali obyvatelia Riečnice a Harvelky svoju bolesť, keď v deväťdesiatych rokoch 20. storočia opúšťali svoje domovy. Nič nemohlo odvrátiť odchod z ich rodného kraja. Museli odísť. Ale na miesta, ktoré nadovšetko milovali, sa aspoň raz v roku vracajú. Prvé stretnutie rodákov zaniknutých obcí sa uskutočnilo v roku 1991 na svätej omši pred riečnickým kostolom Narodenia Panny Márie. O rok neskôr sa stretli v Harvelke, a odvtedy sa stretávajú pravidelne v sobotu medzi sviatkom sv. Petra a Pavla a sviatkom sv. Cyrila a Metoda striedavo v Harvelke a v Riečnici. 30. júna 2012 harvelčania oslávili 20-té výročie svojich návratov. Stretnutie bolo spojené s vysvätením sochy Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ktorú dal vyrobiť Mons. Viliam Judák, nitriansky diecézny biskup. Odliatok z pieskovca majúci výšku 2,4 m vytvoril Martin Mikuláš so svojou manželkou. Po vysvätení sochy nasledovala svätá omša, celebrovaná Mons. Viliamom Judákom, za účasti riaditeľa Biskupského úradu v Nitre Štefana Valu a prítomných kňazov. V homílii sa rodákom prihovoril dekan Ján Smolka, rodák z Terchovej. Jeho slová adresované srdciam rodákov boli úprimné a hrejivé. Okrem iného povedal aj, že nikto nemôže pochopiť tak bolesť zo straty domova ako ten, koho sa to osobne týka. Aj jeho korene pochádzajú z tunajších končín, pretože jeho babka sa narodila v Riečnici – Stanovej Rieke. V závere svätej omše Mons. Viliam Judák pozval prítomných na Slávnostnú svätú omšu na sviatok sv. Cyrila a Metoda, ktorá sa bude konať 5. júla 2012 v Nitre. Po svätej omši nasledoval kultúrny program. Stisky rúk sa striedali so spomienkami v družnom rozhovore rodákov, ktorí sa zdržali do neskorých popoludňajších hodín. Veď prečo nie, keď nám počasie prialo, gulášu Ján Roman navaril dosť a ľudová hudba Kováčovci, ženská spevácka skupina Dolinka z Novej Bystrice a heligonkári z Rabče sa postarali o dobrú náladu. Pri tejto príležitosti si mohli prítomní zakúpiť regionálnu monografiu Potopená kultúra Mgr. Veroniky Olbertovej z Oravskej Lesnej. Stretnutia sa zúčastnili aj hostia - poslankyňa NR SR, starostka obce Oravská Lesná Ing. Viera Mazúrová a starosta obce Nová Bystrica Ing. Jozef Balačin. O organizačnú prípravu a priebeh stretnutia sa postarali rodáci Milan Kotvas, Jozef Roman, Ján Roman, Milan Riečičiar, Jozef Poništiak, Tomáš Brisučiak, Monika Mlichová a ďalší. Sponzorsky sa podieľali firmy VELM Nová Bystrica, Bystričanka Krásno nad Kysucou a Roľnícke obchodné družstvo Stará Bystrica.

Pridal Eva Kotvasová - Joneková, 20.07.2012

Duraskovci

Dobrý den náhodov so objavil túto stránku a som velmi rád tomu,ale dovod prečo píšem je ten že sám som vyrástal v zaniknutej osade Duráškovci. Ak sa niekto nájde kdo mal alebo má niake spojenie z touto osadou aby ma kontaktoval. Dakujem palo.jancovic909@gmail.com

Pridal Palo, 20.07.2012

Dovolenky.

Milí rodáci! Prajeme Vám príjemné dni oddychu v čase dovoleniek. Prajeme Vám, ste pri poznávaní krás Slovenska či iných krajín načerpali veľa telesných a duševných síl.

Pridal Administrátori., 13.07.2012

Stretnutie

Zdieľam informácie o stretnutí v tomto roku z internetovej stránky obce Nová Bystrica: Srdečne Vás pozývame na stretnutie rodákov zo zatopených obcí Riečnica a Harvelka, ktoré sa koná každoročne už od roku 1991. Tento rok sa stretnutie rodákov uskutoční v sobotu 30. júna 2012 pri kaplnke Božského Srdca Ježišovho v Harvelke. Začiatok slávnostnej svätej omše je o 13:00 hod. a budú ju celebrovať otec biskup Mons. Viliam Judák a otec generálny vikár Mons. Ladislav Stromček. Bude zabezpečený aj autobusový spoj, ktorý bude premávať na trati Škorvagovia - Harvelka a späť. Všetci ste srdečne vítaní!

Pridal mato, 28.06.2012

blahoželanie k meninám

Krásnou kyticou je vhodné dnes všetkým Jánom priať, aspoň maličkú radosť k sviatku dať. Všetko najlepšie, zdravie, šťastie a rodinnú pohodu z celého srdca želá MICHI

Pridal MICHI, 24.06.2012

Príspevok

S láskavým príspením Ing.Jozefa Fukana ml. z Prahy si Vám dovolujeme v časti "fotogaleria" predložiť unikatné fotografie z Riečnice a Harvelky,ktoré vyhotovil jeno otec p.Josef Fukan st.v období r.1930 až 1940 kedy posobil v našich obciach ako učiteľ a organista.Veríme,že tam niekto objaví svojich rodičov,alebo starých rodičov.

Pridal Milan Hablák, 21.06.2012

Pátranie po predkoch 2.

So záujmom sme začali pátrať po Erikových predkoch. Zistili sme, že pred 18. rokmi boli u rodiny Masnicovej na návšteve príbuzní z USA a poslali sme ich fotografiu. Zároveň sme napísali adresu rodiny Cecílie Rybovej z Kalifornie, s ktorou sme v príbuzenskom vzťahu. Vysvetlili sme pravdepodobné príbuzenské vzťahy s Erikom a rodinou Cecílie. Na poslanej fotografii Erik spoznal svojho strýka Martina Rybu a pamätal sa, keď bol strýko pred 18 rokmi na návšteve na Slovensku. Napísal, že je pre neho dôležité naučiť sa o tom, odkiaľ jeho rodina pochádza. Očakávame, že sa nám ozve, ak sa bude kontaktovať s rodinou Cecilie Ryba, ktorej adresu sme mu poslali. Originál mail Erica Nelsona máme uložený, aj s jeho mailovou adresou.

Pridal administrátori, 15.06.2012

Pozdrav

Pozdravujem všetkých riečničanov a som rád, že som býval v Riečnicach.

Pridal bývalý obyvateľ Riečnice, 15.06.2012

Pátranie po predkoch 1.

Z USA sme dostali zaujímavý mail. Písal nám Eric Nelson, že je bol šťastný, keď našiel našu webovú stránku. Jeho prastarí rodičia – Martin Ryba a Eva, rodená Masnicová, emigrovali v roku 1902 do USA z Riečnice. Obrátil na nás s prosbou dozvedieť sa viac o tom, kde jeho predchodcovia žili a zistiť, či má príbuzných z rodiny Rybovej a Masnicovej.

Pridal autor, 15.06.2012

do tretice

Nedá mi sa nezapojiť a do tretice sa vyjadriť k už spomínanému podujatiu "Stretnutie za účelom osadenia pamätnej tabule na Opálkovskom vrchu". Nápad ako prví zrealizovali u susedov Poništovia. A nám, Opálkovcom z Martina, sa tento nápad veľmi zapáčil. Myslím si, že je našou povinnosťou chrániť a uchovať pamiatku našich predkov, ktorí sa tu narodili, postavili si svoje chalupy, žili a tvrdo pracovali. My, ktorí sme tu prežili detstvo a mladosť, čím sme starší, tým viac sa vraciame k spomienkam do Riečnice. Tiež sme chceli predstaviť tieto miesta našim potomkom, ktorí len nechápavo počúvali nekonečné a neskutočné príbehy ako z rozprávky. Veľmi sa teším, že sa nám plán vydaril nad očakávanie, aj počasie, ktoré sme si bezpochyby "vymodlili". Ďakujem všetkým, ktorí svojou účasťou prispeli k úspešnej a nezabudnuteľnej chvíli. Rodinám Blažeja Slivku, Adama Slivku, Jána a Františka Slivku aj rodinám Jána a Ignáca Buchu, čo bolo celkom 33 ľudí. A s pánom starostom z Novej Bystrice nás bolo 34, z toho 3 deti. Najstaršia bola 62 ročná Milka Cabadajová rod. Slivková (pri kostole s nami posedel p. Ján Bucha, ktorý oslávi v tomto roku 78 rokov). Najmladšou bola 4-ročná Barborka Balačinová, moja vnučka. Musím povedať, že sme sa za tie roky až tak nezmenili, čo sa týka bezprostrednosti a spontánneho prejavu. Roztrúsení hore kopcom, mladší vpredu, my horko-ťažko, ale spievajúc za nimi. Príležitostí na spievanie už nie je toľko, ako bývalo, aj hlas sa tratí a tie "naše, ťahavé" pomaly zabúdame, tu sme sa veľmi rýchlo rozpamätali. A keď spustili naši dvaja muzikanti na husličkách "Nad Riečnicou svieti slnko jasné" verím, že to počuli všetci, na ktorých pamiatku sme túto akciu uskutočnili. Naši predkovia, rodiny Slivková, Buchová, Tokárová a Šimeková. Osobitne by som sa ešte chcela poďakovať starostovi Novej Bystrice, Ing. Jozefovi Balačinovi, ktorý má tiež korene v Riečnici a dokonca, ak je to z tej vetvy od Balačinov, aj u Opálky. Je to mladý a veľmi sympaticky pán, ktorý bol od začiatku nášmu plánu naklonený. A keďže ja som presvedčená, že nič sa nedeje náhodou, verím, že týmto sa spojí aj naša ďalšia spolupráca. Mária Balačinová rod. Slivková

Pridal Mária, 14.06.2012

Podakovanie Rečničanom

Chcel by som sa podakovať všetkym Rečničanom ktory boli položiť pametnu tabulu u Opalky a ktory nezavrely na tuto dedinu ktora už neegzistuje niekolko rokov ale stale ju maju uchovanu v svojom srdci.Taktiež sa chcem podakovat M.Balačinovej a H.Špidusovej že sa angažuju vtakejto aktivite ktora pripomtna našu rodnu dedinu.Ešte raz srdečna vdaka. uchovanu v svojom srdci som na to hrdy a že si to pripominaju takym to spôsobom

Pridal belinko, 13.06.2012

:+)))

Moji zlatí Riečničania!!!

Pridal lenovcek, 13.06.2012

Nezabudnuteľný deň.

Chcem sa podeliť o svoje dojmy so stretnutia rodákov osady Opákovia, spojenej s umiestnením pamätnej tabule. Stretnutie a zvítanie sa pri kostole v Riečnici nás Opalkovcov a našich potomkov, bolo veľmi srdečné. Spoločnou modlitbou pred kostolom za našich otcov a starých otcov, sme začali túto spomienku na spoločné chvíle, ktoré sme prežili v našej rodnej dedine. Cesta hore vrchom do Opalky bola spojená so spomienkami na časy, keď sme tadiaľto chodievali za dávnych čias. V snehu a mraze, ale aj za pekného počasia sme túto cestu do školy, do obchodu alebo do kostola prešli už niekoľko tisíckrát. Teraz sme spoločne poznávali a určovali, kde sa asi nachádzali Vangorovci, kadiaľ viedla cesta medzi Bučky, kde bolo na Zemiach. Ako sme sa blížili do Opalky, stará lipa „pri Kadlube“ bola oporným bodom pri orientovaní sa, kde sa nachádzali naše domy. Podľa starých stromov, ktoré sme si ešte uchovali v pamäti, podľa Blažejovej studne a medzí jednotlivých záhonov si každý našiel miesto, kde stál jeho rodný dom. Boli to chvíle dojatia a spomienok na chvíle, ktoré sa už nikdy nevrátia... Milka, ktorá tu bola prvý krát odvtedy, ako sa odsťahovali, našla chodník, ktorý viedol do ich ovčiarne. Hanka zasa objavila cestu, ktorou hnali kravy napájať ku žľabom. Majka bola pozrieť „svoj javor“, pod ktorým rada sedávala. Spomínali sme, aké dobré jabĺčka padali z Blažejovej jablone a ako sme ich zbierali. Prežité udalosti a zážitky sú možno obyčajné, ale pre nás majú veľkú cenu a nikdy na ne nezabudneme. Muži osadili pamätnú tabuľu, ktorá má každému okoloidúcemu pripomenúť, že tu kedysi bývali a gazdovali: Slivkovia, Bucha-Opálka, Šimek, či Bucha-Tokár. Majkina báseň „Opálkovským vrchom“ bola vyjadrením krásy, radostí a bolestí všetkých nás, ktorí sme tu žili. Zapálením sviečok každý z nás vyjadril úctu a spomienku na našich drahých... Dojemné bolo, keď vnuci Balačinovci zahrali a zaspievali riečnické piesne „na dvore u Opalky“ tak, ako to sľúbili zomrelému starkému Slivkovi. Aj spiatočná cesta dole ku kostolu, posedenie, občerstvenie a rozprávanie sa niesla v duchu spomienok na život v Riečnici a našich rodákov. Bolo veľmi milé, že pozvanie na stretnutie prijal aj starosta Novej Bystrice Ing. Jozef Balačin. Mladý, príjemný človek, ktorý spoločne s nami kráčal do Opalky a vytrval s nami celé popoludnie. Sobota 9.6., navonok obyčajný deň, ktorý však ostane v našich spomienkach ako sviatok, kedy sme sa stretli, potešili spomienkami a pripomenuli si, kde sme sa narodili. Riečnica ostáva v našich srdciach navždy miestom najmilším, kde sa vždy s láskou vrátime.

Pridal Anna, 12.06.2012

Vydarený deň.

Vydarený deň. Konečne nastal deň – sobota 9.júna, keď sme uskutočnili náš plánovaný zámer – osadiť pamätnú tabuľu hore na opálkovskom vrchu v bývalej osade. Strašilo nás iba počasie, ale nakoniec k nám bolo milosrdné a celý deň bolo príjemne. Pri kostole sa zišlo vyše 30 rodákov a ich potomkov, všetci sa srdečne zvítali a niektorí aj popredstavovali. Naša púť sa začala pred kostolom na pódiu privítaním všetkých prítomných p. Máriou Balačinovou, modlitbou a mariánskou piesňou „Celá krásna si Mária...“ za husľového doprovodu dvoch šikovných muzikantov Balačinových. Presunuli sme sa do Zajačika a odtiaľ po pôvodnom chodníku hore do Opálky. Celou cestou sa ozýval spev a ujúkanie, ako za dávnych čias. Zmorení a upotení s otázkou na perách: „Ako to tí ľudia tu zvládali?“, sme sa dostali hore. Chlapi osadili tabuľu, zapálili sme si sviečky a v tichosti si uctili všetkých tých, ktorí tu žili s vierou, že sa dnes zhora na nás pozerajú. Pri slovách básne Márie Balačinovej sme si zaspomínali na ťažký život, ale zároveň i veselý, ktorým tu žili naši predkovia, na krásnu prírodu, ktorú si v srdci uchováva každý z nás. Potom sa tu hore vyspieval celý rad ľudových piesni za husľového doprovodu , pridal sa i Janko Bucha so svojou heligonkou. Spev sa ozýval široko ďaleko po celom chotári. Najväčším prekvapením bolo, keď za nami na kopec dobehol novobystrický starosta Ing. Jozef Balačín. Zdržal sa s nami až do večera a donekonečna mohol počúvať príbehy týchto ľudí, ktorí tu žili pred 30 – timi rokmi a osud ich odvial do rôznych kútov Slovenska, ostali im iba spomienky na rodný kraj. Domov sme odchádzali spokojní a ešte obdarovaní malým medovníčkom so symbolom nášho kostolíka. Chcem sa poďakovať v mene našej rodiny organizátorom tejto vydarenej akcie a za dobrý nápad Majke Balačínovej a Hanke Špidusovej . Dúfam, že to nebolo posledné stretnutie hore na kopci, ale si ho v budúcnosti zopakujeme.

Pridal Angela, 10.06.2012

Letné dni, dovolenky, prázdniny

Teplo, slnko, voda, spánok a ďalšie asociácie vo mne vyvoláva leto. Ako si tak sedím na terase a popíjam kávu, rekapitulujem, prečo mám toto obdobie tak rada.Keď som bola študentka, tak to boli dva mesiace prázdnin, nespútanej slobody, ako nekonečne dlhý sen. Vtedy som si nemusela všímať budík, mala som neskutočne veľa času. teraz je to o inom. Žijeme rýchlym a stresujúcim životným štýlom. Neustále sa za niečim naháňame, veľa vecí nestíhame a večer padáme od únavy. Ideálna možnosť, ako sa brániť stresu, je letná dovolenka. Ak ju strávime mimo domova, je pre nás obrovským prínosom, pretože niekedy z nej čerpáme celý rok. Dnes sa veľký dôraz kladie na výkon. Priveľmi rýchle tempo si vypýta krutú daň v podobe podlomeného zdravia, ktoré si nechceme pripustiť. Myslíme si, že všetko zvládneme, sme hyperaktívni. Stále častejšie sú mozgové príhody, infarkty. Dovolenka má preto v živote človeka nenahraditeľné miesto. More a krásna príroda dokážu s naším telom a dušou urobiť zázraky. Polihovanie na pláži, horská turistika nám navodia pohodu, pokoj a výborný oddych. Na dovolenku sa treba vybrať s ľuďmi, ktorí sú pozitívne naladení a s ktorými je zábava. Idete si predsa oddýchnuť a uvoľniť sa. Tam by sme mali zabudnúť na problémy, ktoré nás čakajú doma. Oddychovať by mal vedieť každý človek, bez ohľadu na svoje finančné možnosti. Hoci si každý nemôže dovoliť tráviť dovolenku pri mori, je možné naplánovať si ju na Slovensku.Niekedy stačí vybrať sa na nie veľmi vzdialené miesto, na návštevu k príjemným ľuďom a už máme pocit radosti, uvoľnenia. Slovensko je krásna krajina, ktorá má čo ponúknuť nielen zahraničným turistom, ale aj nám, veľa Slovákov trávi dovolenku v zahraničí, pretože je pre nás veľmi atraktívna. Zážitok máme z kúpania v mori a spoznávania cudzích krajín, ich kultúrnych pamiatok, prírodných krás. Slnko a more majú pozitívny vplyv zvlášť pre deti, ktoré trápia cez rok rôzne choroby, pobyt pri mori prospieva hlavne alergikom. V živote človeka by mala existovať optimálna rovnováha medzi povinnosťami, ktoré treba plniť a oddychom. Kvalita dovolenky sa nemeria peniazmi, ale zážitkami a tie by mali byť vždy veselé, pretože problém nie je v prostredí, ale v nás, ľuďoch. Všetkým prajem príjemnú dovolenku, nádherné zážitky a krásne počasie /niekedy si ho treba objednať/.

Pridal michi, 09.06.2012

Stretnutie rodákov

Pozdravujem všetkých rodákov zaniknutých obcí Harvelky a Riečnice. Stretnutie rodákov v tomto roku sa bude konať v Harvelke dňa 30. júna. Zároveň vyjadrujem pochvalu a uznanie zakladateľom tejto stránky.

Pridal Eva Kotvasová Joneková, 05.06.2012

Všetkým deťom sveta -radosť, smiech ,a predovšetkým lásku

ČO JE TO ŠŤASTIE. Pýtaš sa čo je to šťastie, kde nájsť ho, ako ďaleko sa nachádza. Zastav sa nehľadaj ho , ono je pri tebe, len ruku natiahni a do ruky ho chyť. Veď čo je to šťastie- stav mysle a v duši kľud. Zastav sa a vnímaj ho zrakom , vnímaj celým telom , len ruku natiahni a môžeš do hrsti ho vziať. Vnímaj očami tu krásu vôkol seba, rozkvitnuté stromy , kvetou žiaru. Vnímaj i sluchom džavot a smiech roztopašných detí. A vnímaj dotyk , dotyk detských dlaní, keď do tvojej ruky malú rúčku vložia a milým hláskom povedia -poď si so mnou hrať! To je tá láska , to je to šťastie čo bude u srdcia ťa hriať! Nehľadaj šťastie , ono je pri tebe. Len musí mať rád!!!! MJ- B Venujme dnes všetok svoj čas pre deti a dajme im lásku radosť a nevyhovárajme sa na málo času.Zhovárajme sa s nimi a pripomeňme im ich korene spomeňme na starých otcov, matere, rodnú zem.MJ-B

Pridal MJ-B, 01.06.2012

Najkrajší úsmev je na detskej tvári

Medzinárodný deň detí nevymizol z našich kalendárov ani tento rok. Deti sú pre rodičov tým najvzácnejším darom, ktorý dáva životu zmysel.Posolstvom MDD je myšlienka,aby všetky deti mali šťastné detstvo, aby netrpeli hladom, smädom, mali domov, dobrých rodičov a neboli týrané. Prvá Svetová konferencia pre blaho detí prebiehala v Ženeve, kde schválili deklaráciu, ktorá sa zaoberá chudobou, detskou prácou, vzdelaním. Deťom môže byť jedno, či je Deň detí medzinárodnou akciou a ako dlho sa oslavuje. Pre nich je tento deň plný zábavy, zaujímavých akcií, darčekov, voľnejším dňom v škole, jednoducho, pohodový deň. Môžme ho chápať, ako neoficiálny začiatok "detského leta". Škola sa chýli ku koncu, počasie začína byť veľmi príjemné, vonku je teplo a deti sa už tešia na prázdniny. Aj keď žijeme uponáhľaný a rýchly spôsob života, skúsme si nájsť čas na rodinu a predovšetkým na naše deti. Dieťa má svoju jedinečnosť, individualitu, nikde nenájdeme jeho úplného dvojníka. Deti nás často vedia príjemne prekvapiť svojimi nápadmi. Nájdu mnohé riešenia, ktoré my nevidíme. V každom z nás, aj keď sme dospelí, drieme jedno malé dieťa. Niekedy netreba veľa, aby srdiečko bolo potešené, kúsok šťastie možno dať rôznymi spôsobmi.

Pridal MICHI, 31.05.2012

Tichá spomienka

Na tetku Kamilu si veľmi dobre pamätám. Bola vždy plná sily. Keď sme u nich pozerali hokej(mali televízor a to bolo super), vždy sme sa o šiestej museli pomodliť Anjel Pána. Bolo to milé.Utkvel mi najmä Rudo. Pozdravujem ho. A celej rodine úprimnú sústrasť.

Pridal lenovček, 28.05.2012

Oznam o úmrtí

Dňa 30. Apríla 2012 nás navždy opustila Kamila Šutiaková, rod. Kováčová vo veku 89 rokov. Je pochovaná v obci Dolné Lovčice, okres Trnava. Venujte je chvíľku ticha.

Pridal Anna, 27.05.2012

stretnutie rodákov 2012

Dobrý deň, nepodarilo sa mi nikde nájsť dátum tohtoročného stretnutia rodákov, mohli by ste mi, prosím, napísať kedy sa koná? Teta, ktorá pochádza zo Zázrivej, by sa tam rada pozrela-možno by stretla niekoho známeho. Ďakujem, Čudová

Pridal Anču, 27.05.2012

Spomienka

Veľmi ma potešilo, že medzi rozšírujúcim počtom fotiek som objavil Blažeja Slivku v rôznych obdobiach jeho života. Tento človek sa mi vždy páčil a vždy som sa cítil dobre v jeho blízkosti. Bol veselý a radosť rozdával i do okolia. Keď som tak nad ním rozmýšľal, spomenul som si aj na jeho manželku, ktorá bola tiež fajná žena a neskôr pri spomienkach, keď som sa dozvedel od známych, že Vilma Danihelová, manželka Vincenta Danihela, tiež vynikajúca žena, bola jeho sestra a keď som si spomenul, že ľudia od Opálky boli vo všeobecnosti veselí, milí, príjemní ľudia, povedal som si, že musím ja na to ich kúzlo prísť. Vždy, keď som išiel cestou od Buchy do Kotvasa a Opálkovský vrch bol predo mnou, za ním bolo už iba nebo a citil som, že za kopcom je Orava. To bolo všetko. Do Opálky som sa dostal, ja rodák z Riečnice, až v roku 2011, keď som išiel cez Rybovský vrch, Škutovský vrch, po rovinách nad Leskovým, Novosadou, cez Poništov až do Opálky, tá planina hore mi pripadá, akoby išiel človek po nebi, odosobnený od všetkých problémov tam dole, na veľkých dlhých poliach opustených ľuďmi. Taktiež som si uvedomil, že najväčší a najšikovnejší gazdovia hospodárili pravdepodobne pri prvotnom osídlovaní Riečnice na kopcoch, pretože riečnické kopce sú na vrchu širokou rovinou a dajú sa dobre obrábať. Keď som sa dostal do Opálky, uvedomil som si z pohľadu dookola, aká to krása bola žiť tam. Z jednej strany Poništovia, Novosadovia a z druhej strany odzadu Danihelovia, Varinčiaci, Jelenčiakovia, Chovancovia, Dávidíkovia, pod nimi Vangorovia, Kotvasovia, nižšie Buchovia. Krásny výhľad na celú dolinu Boďovcov, Keratovcov, atď. Od Opálky bolo blízko vzdušnou čiarou do každého z týchto dvorov a preto muselo byť aj veselo. Taktiež som si uvedomil, že títo ľudia žili na kopci, mali prehľad o celej doline a boli nad vecou. Boli medzi prvými, ktorí mali v Riečnici televízor a to v prvej polovici 60-tych rokov chytali Ostravu a to v čase, keď ešte v iných mestách a dedinách prakticky 90% Slovenska o televízoroch ani nechýrovali. Pozdravujem preto všetkých ľudí od Opálky a prajem im nech si uchovajú energiu a radosť zo života tak, ako ju mali v Riečnici.

Pridal Rodák z Riečnice, 21.05.2012

Stretnutie Opalkovcov.

Dňa 9.6.2012 /v prípade nepriaznivého počasia 16.6.2012/ sa uskutoční stretnutie pôvodných obyvateľov osady Opalkovia, spojené s umiestnením pamätnej tabule u Opalky. Stretneme sa pred kostolom o 10.00 hod, kde začne náš program. Prosíme odovzdať túto informáciu rodine Martina Šimeka - manželka a deti by mali bývať v Čadci/kto je s nimi v kontakte/. Boli by sme radi, aby aj oni prišli a boli sme Opalkovia aj potomkovia kompletní. Ďakujeme a tešíme sa na stretnutie.

Pridal Rodáci od Opalky., 18.05.2012

pre rodinu Šutiakovú

Vyjadrujeme celej rodine úprimnú sústrasť. Nech Váš zosnulý odpočíva v pokoji.

Pridal Mária, 17.05.2012

Spomienky NOVOBYSTRIČANA

Dnes som sa náhodou dostala k tejto webovej stránke a potešila ma, už aj z toho dôvodu, že možno nájdem dávnych kamarátov a kamarátky. Stránka je veľmi zaujímavá aj pre mňa - novobystričanku. V čase,keď sa budovala vodná nádrž som bola žiačkou základnej školy, výstavbu sme my deti vnímali hlavne cez veľké, hlučné autá, ktoré sa preháňali dedinou. Keďže aj brat chodil "tatrovkou", občas nás brával na lom na Klubinu a odtiaľ na stavbu na túto nádrž. Bola to riadne "mravenčia práca", keď si človek s odstupom času uvedomí, koľkokrát muselo jedno auto túto trasu absolvovať za deň! Čo mi však najviac utkvelo v pamäti z vašich obcí, bola jedna vychádzka, ktorú sme absolvovali s p. učiteľom Miniarikom. Všetci obyvatelia v tom čase už boli vysťahovaní zo svojich domovov, ale niektoré domy ešte stáli, niektoré boli akoby "rozobraté". Pamätám si, že polia boli rozorané, veľké pásy, akoby práve zaorané zemiaky, také brázdy, hrozne široké. Ale nikde nikoho - ako v opustenej krajine, vôbec to nebol dobrý pocit. Potom sme navštívili pár otvorených domov. V jednej z dreveničiek, neviem, prečo si pamätám práve na to, sme našli také drevené koliesko s dierkami, ktoré slúžilo na vkladanie čaju, ktoré sa potom vložilo do nádoby s horúcou vodou. Viem, že sme sa veľmi živo zaujímali o predmety v týchto domoch, ale nikto si z nich nič nezobral, iba nás zaujímalo, prečo si to tí obyvatelia nezobrali so sebou, alebo prečo si to zabudli. V tých detských mysliach nás asi ani nič iné nenapadlo. Vtedy sme si možno neuvedomovali ani ten váš smútok za domovom, ale človek, čím je starší, tým si je toho viac vedomý. Pozerám na výsledky prieskumu, či bolo vysťahovanie dvoch obcí kvôli vodnej nádrži správne - kde prevláda jednoznačné NIE a ja sa v podstate prikláňam tiež k vášmu názoru, pretože si myslím, že cieľ sa nakoniec minul účinku. Už len z pohľadu, že toľko rokov po vybudovaní nádrže, je v obci Nová Bystrica stále problém s vodou, v niektorých častiach obce je stále nedoriešená otázka obecného vodovodu!!! Paradox??? Na druhej strane mi táto výstavba do života priviala dobrých spolužiakov, ktorí pár rokov chodili s nami do triedy, ale ako sa odsťahovali, o niektorých som riadne dlho nič nepočula. Takže prostredníctvom tejto stránky by som bola rada, keby mi dal niekto kontakt na Janku Palákovú, ročník 1973, príp. 1974 na adr.: ivettt@pobox.sk.

Pridal ivettt, 17.05.2012

Francúz

Vždy som sa tešil na prázdniny v Riečnici. Okrem príbuzných a známych, ktorí sa poschádzali z celého Československa, prišli aj rôzni chatári, Bratislavčania, Moraváci a v dedine bolo veselo. Dedina však bola kompletná cez prázdniny až keď "U Hrušky" zaparkovalo rodinné auto s francúzskou poznávacou značkou a prišiel k nám náš Francúz. Chodil pravidelne v strede leta s rodinou, kúpil si chalupu u Novosadov a žil tam v skromných podmienkach, ktoré mu vyhovovali. S výzorom trochu hipie, trochu Krista, s okuliarmi a plachým úsmevom rozdával radosť okoliu. Bolo vidieť, že sa v Riečnici cíti spokojne. Vždy som si hovoril, prečo on vtedy z ideologicky nepriateľského západu chodí k nám do Riečnice, dediny odsúdenej na zánik, čo sa mu u nás páči, čo je u nás zaujímavé a pekné, čo nevidia naši domáci hodnostári, ktorí odsúdili dedinu k ťažkému koncu. Hovorilo sa, že je z bohatej rodiny, mali vraj aj zámok niekde v kraji aix-en Provence. Zobral tam aj niektoré deti z dediny na leto, ktoré mali nezabudnuteľné zážitky, dokonca aj do kostola chodil. Bol to príjemný muž, ktorý rešpektoval ľudí a pomery v dedine. Pomery, ktoré iní odcudzovali, on sa z nich tešil. Bolo by zaujímavé, keby pán Marc Durand napísal do našej diskusie, čo sa mu v Riečnici páčilo. Konečne preto môžem použiť aj trocha znalosti z francúzštiny, ktorú som sa učil aj kvôli nemu a pýtam sa priamo: Pouvez-vous dire que aimez-vous en notre village monsieur Mark?

Pridal Rodák z Riečnice, 16.05.2012

Oznam

Dovoľujem si so zármutkom oznámiť, že včera dňa 14.5.2012 zomrel rodák z Riečnice František Šutiak, ktorý bude mať pohreb dňa 18.5. 2012 o 15. 00 h v Zavare pri Trnave , v Trnavskom kraji, v rímsko-katolíckom kostole.

Pridal sutiak, 15.05.2012

pozdrav

Milí Riečničania, veľmi som prekvapený vašim veľkým záujmom založiť internetovú schránku, čo konštatujem na základe veľkého počtu príspevkov, ktoré sa v nej nachádzajú. Táto skutočnosť potvrdzuje, že jej založenie bol výborný nápad, preto by som aj ja chcel jej zakladateľom poďakovať. Prispievam k rozšíreniu schránky o niekoľko fotografií z dolnej časti obce, ktoré obyvateľov vyfotografovaných osád určite potešia. Touto cestou pozdravujem všetkých Riečničanov a želám im spokojnosť v nových domovoch. Pridal: Ing. Ladislav Brhel, Turčianske Teplice

Pridal Brhel, 14.05.2012

Deň matiek

V každodennom zhone, plnom povinností si veľakrát neuvedomujeme, ako sa striedajú bežné dni so sviatkami, ale jeden, na ktorý by sme nemali zabudnúť, je sviatok našich najbližších a najdrahších bytostí, Deň matiek. Toto slovo zaznie z úst malého dieťaťa, ako prvé. Mama, znamená istotu, lásku a porozumenie. Každé dieťa chce vyčarovať svojej mame úsmev na tvári, tie najmenšie vlastnoručným darčekom, iné obľúbenými kvetmi. Dnes si pripomíname tento sviatok a je čas povedať im, ako ich máme radi, čo pre nás znamenajú a vyjadriť im našu vďačnosť za všetko, čo pre nás urobili. A možno, aj zamyslieť sa nad sebou... Ďakujeme za lásku, opateru, múdrosť, nehu a želáme veľa zdravia, šťastia a radosti zo života. A.K. Pridala: MICHI

Pridal MICHI, 13.05.2012

Májová láska

Máj, lásky čas, čas na zblíženie duší, čas hodný lásky, čas veľkej slobody.Túžby v našom srdci sú, ako nerozkvitnutý strom v daždi. Túžime jeden po druhom, veď je tu čas veľkej lásky. Každý má tú svoju lásku, treba ju len spoznávať, je v našich srdciach ukrytá, treba ju len rozdávať. Kto sa zamiloval do jej krásy, ten spoznal šťastie svojej lásky. O láske sa píše, spieva, lásku si vyznávame, o láske snívame. Láska je všade okolo nás. Krásnu lásku, ktorú som zažila, bola láska otcovská. Môj otec, ktorý už bohužiaľ nežije, sa o mňa celý život s láskou staral, snažil sa, aby som mala všetko, čo potrebujem k životu. Trápil sa, keď som bola smutná a nešťastná, bol veselý, keď sa mi darilo. Keď som už bola dospelá, stále cítil povinnosť ochraňovať ma a som vedela, že sa môžem na neho spoľahnúť.Mala som u neho oporu a zázemie. Máj je najkrajší mesiac v roku, prečo? Všade okolo cítiť jarnú vôňu peľových kvietkov, sú rozkvitnuté všetky rastliny, stromy a kríky. Jarná prechádka po lesnej čistinke, spev vtákov nikomu neuškodí a preto má väčšina ľudí rada máj. Niektorí ľudia chápu tento mesiac, ako zradu, pretože sú alergickí na peľ, na rozkvitnuté púčiky alebo iné zárodky. Každý z nás má v obľube iný mesiac, no myslím si, že máj si vybojoval najvyššiu priečku spomedzi všetkých ostatných a má aj početný náskok pred decembrom. Všetko bolo napísané rukou, ktorá prebúdza lásku, najdôležitejšiu a najmúdrejšiu reč, ktorou hovorí svet a môžu jej porozumieť všetci ľudia vo svojich srdciach.

Pridal MICHI, 10.05.2012

Marcovi Durandovi

Potešila ma reakcia Marca Duranda na moje vyznanie k Riečnici a veľmi mu ďakujem, že prežíva tie pocity s nami tak, že ho dojali k slzám. Báseň "Opálkovským vrchom", ktorá je na tejto stránke v Zaujímavostiach a ku ktorej sa vyjadruje Marc, vznikla v čase, keď som čakala návštevu, moje spolurodáčky od Opálky, aby sme pripravili, ako a kedy naplánujeme stretnutie k výstupu na osadenie tabule našej osady. Ja som mala 18 rokov, keď sme sa odsťahovali, ale čím som staršia, tým viac spomínam na svoju mladosť a veselé detstvo a teraz, keď sme stratili už oboch rodičov o to viac si to uvedomujem. A k rodnej Riečnici sa hrdo hlásim a reprezentujem, aj za hranicami našej republiky. Možno práve prostredie, kde som vyrastala formovalo moju osobnosť a bolo "hnacím motorom" k mojím výpovediam, či už v podobe medovníkov, kraslíc, či iných ručných prác, ktorým som sa po celé roky venovala. Pozdravujem všetkých a teším sa na stretnutie.

Pridal Mária Balačinová, 02.05.2012

podakovanie

´Dakujem zakladateľom a správcom tejto stránky.Odkedy som sa dozvedela o jej existencii,denne strávim pri prezeraní fotiek a diskusných príspevkoch aspom hodinu.Našla som tam mnoho známych tvári,dokonca aj príbuzných a rovesníkov,s ktorými som vyrastala.Pri čítaní príspevkov som narazila na meno Janko Brhel.Mala som spolužiaka tohoto mena,ale nie som si istá,či je to moja generácia,alebo ide o syna či vnuka.Dokonca aj Irenku som mala spolužiačku,ale priezviskom už nie som si istá.Viem,že bývala niekde u Rybov.Mojimi spolužiakmi boli aj Adam Chvastek,Vilma Buchová,Vilma Balačinová,Marienka Šutiaková.Sme ročník narodenia 1947-48.Rada by som sa dozvedela o osudoch tejto generácie.Ďakujem zo srdca ešte raz za návraty do detstva prostredníctvom tejto stránky a obdivujem lásku týchto ľudí k svojmu rodnému kraju.To sa už dnes málo vidí.

Pridal Hruškuliačka, 30.04.2012

Odpoveď Marii Balačinovej

Odpoved´ Marii Balačinovej. Ten text dojemný je, plný pravdy. Maria ukažuje čo má vo srdci, pravepodobne to tiež citia veľa Riečničanov. Plakal by som kedy som to čital, citil som ten zmysel ktorý všetci mi ponukali, tam vo horách, ten zmysel ktorý ma obohatil, aj celú moju rodinu. A potom chcel som trochu rozmyšlať. Či presťahovanie bolo nutné ? Vieme ktorú politiku bola vtedy. Riečnica aj Harvelka neboli "dobré dediny", zmiznuť mohlo byť dobrá vec pre úrady. Ale tiež bol fakt, potrebovali pitnú vodu pre mesta…Čo je nutnosť ? Fakty môžeme skonštatovať, dôležitosť je čo človek robí s nimi. Človek nie je podrobený na fakty, lebo on je človek a nie zviera, duch má ktorý otvorí budúcnosť, stale môže človek usmerňovať budúcnosť. Človek musí použivať fakty aby postavil svet ktorý by mal zmysel. Človek nemá sa podrobiť spôsoboch jeho činu, musí ich ovládať. Nemôže všetko, existuje realita, ale on vyberie, nevyberú ani technika ani spôsoby. To nie je lebo vieme a môžeme vybudovať priehradu že treba ju budovať. Ktorý je názor toho postovenia? Ktorý je ciel ? To je pokrok alebo nie ? A pokrok v čom ? Technický pokrok ? Pokrok pre použitie ? Pre koho použitie ? Na úkor koho ? Vtedy mali v úmysle postaviť socialistického človeka (teraz postavia spotrebiteľa, to je lepšie ?). On bol ideálne bytie, bez mäsa, nejestvujúce. Praví ľudi boli podrobení na technike, na riadení, na všetkých spôsoboch predpokladných ich postaviť. Žiadné uraženie pre bytia z mäsa a krvi, ktorí skutočne žili. Treba znovu prisť do clivosti ? To by bolo opraviť dejený podľa našich snov, podľa našich želaní, podľa našich okradnutí. Nie treba. Ale treba si učiť ponaučenie. Aký je zmysel našho života ? Ako podrobiť prostriedky a nie sa podrobiť nim aby sme postavili naše životy, skutočné a nie idealizované, podľa smeru ktorý nim dávame. To ničenie našich korení, vtedy naozaj realné a bolestivé, ešte teraz pokračuje, menej viditeľné ale stale účinné ked´ nedávame pozor na to. Vtedy úrady podrobili nás na ich spôsoboch činu, teraz podrobime sa dobrovoľne, nevedomky. Nostalgia je hľadanie strateného šťastia, ale teraz stratíme našu dušu ked´ podrobíme sa na súčasný svet, veriac (nová a moderná viera) že všetké techniké alebo moderné pokroky oslobudujú nás a nosia šťastie. Riečnický kostolik, vztýčený ku nebe, nech je symbolom našho odporu na skutočnú podrobnosť. Nemôže byť symbolom návratu obvodu kňazov ktorí by smútili doby kedy Cirkev podrobil dušy, ale nech je pre všetkých symbolom čistoty ducha. A pre Kresťanov, nech je symbolom viery nádeje ktorá ich ziskavá v nový svet ktorý musia postávať. Marc Durand

Pridal Marc Durand, 30.04.2012

Marcovi Durandovi

Ďakujem Marcovi Durandovi za list z Francúzska, ako reakciu na vyznanie našej rodáčky Majky Balačinovej. Aj ja som sa narodila v Riečnici u Opalky a pocity nostalgie a spomienok na krásne časy mladosti prežívam často. Hlavne keď pozerám "našu stránku", ale najviac pri návšteve rodiska. Ako to Marc napísal, cítiť, že aj on prežil v Riečnici pekné a nezabudnuteľné chvíle a cíti s nami. Jeho slovenčina je obdivuhodná aj po toľkých rokoch, čo do Novosadov na chalupu nechodí. Marc, ďakujeme a tešíme sa, keď sa "náhodou" stretneme v Riečnici alebo niekde inde na Slovensku. Rodáčka od Opalky.

Pridal rodáčka od Opalky, 30.04.2012

rodaci

Dobry den > Moji rodicia a stary rodicia pochadzaju od osady Duraskovci na hrebeni( st. otec Ohurniak - st. mama Smickova . odstahovali sa v 1968 do Martina . > a chcel by som vas poprosit ci by ste nieco vedeli zistit o mojich predkoch > . a zaujimal by som sa o akciu stretnutie rodakov v Riecnici .ak sa to teda este vztahuje do tejto oblasti . ja som tu bol ako maly chlapec a nic si skoro nepamatam len par malickosti . a vratil som sa tu az minuly rok na bycikli a je to tu krasne s pozdravom Peter Ohurniak

Pridal Peter, 26.04.2012

milá spomienka

Asi pred polhodinou som telefonovala s mojou kamarátkou "Iris", tak ju volá moja celá rodina, vlastné meno má Irena Chrenová, vyd. Paučinová. Spomínali sme, čo sa udialo počas týždňa, ale telepatia super pracovala, ja som spomenula Jána Brhela a ona mi zrazu zahlásila, že odkiaľ viem, že bol u nej v robote? Tak to už nie je náhoda, to je niečo medzi nebom a zemou, ale aj tak som tomu neverila, predsa človek, ktorý žije v Spolkovej republike Nemecko, nie je tak často v Martine, ako ja, ktorá tam pracujem. Preto Jána Brhela srdečne pozdravujem, bol to veľmi dobrý a hlavne vtipný človek, pre mňa moja krvná skupina. Nikdy nezabudnem na moju poslednú veľkonočnú zábavu v Riečnici, rok už nie je podstatný, musela by som trochu popremýšľať, ale bola to super zábava. Stále ju spomínam, bola tam aj Žofka Kováčová, Jano ju veľmi inteligentne oblial, striekačkou, malo to potom inú podobu, ale stále na to spomínam. Dnes je Jano v Martine, srdečne ho pozdravujem, prajem mu veľa dobrých nápadov, myslím, že ich má stále, je to "vtipálek",aj ja sa chystám na dovolenku do Nemecka, mám tam tiež kamarátku, ja chodím do Durenu, je to medzi Kolínom a Aachenom, určite to Jano pozná. Možno nevieš o koho ide, ale preto je to zaujímavé, prajem krásnu dovolenku na Slovensku, A.K. MICHI Pridala: Michi

Pridal MICHI, 26.04.2012

zdravím

image0002 O p á l k o v i a Riečnická dolina krásna a divá mnohými vrchmi obklopená. Po vrchoch týchto vetrík sa naháňa, ľúbeznú pieseň v korunách stromov hrá. Na jednom vŕšku vetrík utícha. „ Povedz mi, vŕšok, prečo je smutná hora tvoja?“ „ Ach, bol som ja veselý, bol som ja hrdý, keď svojich synov choval som na svojej hrudi.“ „Vzdychám a nariekam, smútok ma kvári, kdeže sa podeli synovia moji? „ Kde, moji synovia – Buchovci, Slivkovci, Ignác a Blažejko gazdovia hrdí? Flintičku pod kabát a hajdy pytliačiť do mojej hory. Kde ste sa podeli Slivkovci, Buchovci a ďalší iní? Odísť ste museli a ranu nechali na mojej hrudi. Z tej mojej hrude život uniká, mŕtvy som bez Vás , ja, vrch opálkovský. Smútim a spomínam na deti svoje, čo do cudzej zeme museli uložiť kosti svoje. Bež, zaleť vetríček do mnohých dvorov, zaspievaj pieseň s prosbou mojou úprimnou. Príďte, Vy , vnukovia, Slivkovci, Buchovci , otváram Vám náruč svoju, veď po svojich otcoch máte tu domovinu svoju. Leť, vetríček, leť opreteky, snáď tvoju pieseň začujú deti mojich detí. Keď pieseň začujú, možno sa vrátia a opäť ožijem , ja, vŕšok opálkovský. Spomienky na Opálku patria k tým na ktoré sa nezabúda a každoročne patria k naším najkrajším potulkám Riečnickou dolinou. Zdravím všetkých a teším sa na tento výlet P.J

Pridal P.Judák, 22.04.2012

Prichádza máj, lásky čas...

Byl pozní večer, první máj...Kto by nepoznal minimálne prvé štvorveršie z básne K.H.Máchu? Máj, mesiac lásky sa blíži míľovými krokmi. Čím je tento mesiac charakteristický? Najprv láskou, to určite, potom májom. Máj je pôvodne mladý stromček, najčastejšie smrekový, jedľový alebo brezový, ktorý má svoj symbolický význam. Stavanie májov patrí medzi tradičné zvyky na Slovensku, sprevádzané spevom, muzikou a pitím, ale v zmenenej podobe. Stavia sa zväčša jeden strom ozdobený farebnými stužkami uprostred dediny alebo hlavného námestia. Kompletne celá príroda sa prebúdza k životu, ukazuje svoju krásu a nádheru, všetko kvitne, záhrady a lúky sú posiate všetkými farbami, čo je pastva pre naše oči. Krása prírody má svoje čaro, na rozkvitnutých stromoch poletujú včely, ktoré svojou usilovnosťou prinášajú úžitok nielen pre seba, ale hlavne pre nás. Bez nich by hádam život na tejto planéte nemohol existovať. Spev vtákov nám spríjemňuje každodenný život, ktorý sa snažíme žiť podľa vlastných predstáv. Je to mesiac s neodmysliteľným prívlastkom, "mesiac lásky". Každý z nás potrebuje lásku. Láska, čarovné to slovo, no ešte čarovnejšia to moc, ktorá je ukotvená v každom z nás. Dokáže nám pripraviť nepredstaviteľné krásne chvíle, okoreniť život, ako to najlepšie afrodiziakum, ale zároveň nás dokáže zraniť a ponoriť do hĺbky vlastnej duše. Pre lásku sa dokážeme obetovať a robiť divy, no dokážeme kvôli nej nenávidieť a neodpúšťať. Niekedy sa k nej staviame negatívne, ale bez nej sa nedá žiť, pretože je ukrytá hlboko v nás. Láska človeka povznáša a napĺňa, neraz dokáže prekonať sám seba, má veľa podôb. Keď chceme, aby sme lásku dostávali, musíme ju aj my rozdávať, svojmu partnerovi, svojim deťom, rodičom, priateľom, svojmu okoliu. Naučme sa ju vnímať a otvorme si oči, veď je všade okolo nás. Všetkým Vám želám veľa radosti, dobrej pohody a hlavne veľa lásky, nech príde v akejkoľvek podobe, ale nech jej je veľa!!! A.K. Pridal: MICHI

Pridal MICHI, 21.04.2012

"Ideme do Opálky!"

Tu, na týchto stránkach som sa dočítala z príspevku M.B. , že plánujú výlet – „výpravu“ so svojimi susedmi do Opálky v mesiaci máj –jún. Je to dobrý nápad. My už pár rokov tieto cesty do Opálky podnikáme, aby sme si pripomenuli a uctili v tichosti pri plameni sviečky našich predkov, ktorí tu hore na najvyššom kopci prežívali svoj ťažký život. Ani po dlhých rokoch nevypadli z našej mysle a každoročne im tu vzdávame úctu. Je to úžasný pocit postaviť sa na najvyšší bod Opálkovského vrchu k zabudnutému televíznemu vykrývaču a mať celú krajinu ako na dlani. Človek sa môže pokochať krásou prírody od jari do jesene a pospomínať všetky osady , ktoré tu kedysi boli. Zdá sa Ti, že Poništovia, Novosadovia, Hruškuliakovia, Varinčiakovia, Jelenčiakovia , Dávidikovia sú tak blízko, že by si „ kameňom dohodil“ . Pred tebou v doline u Buchov sa belie cesta. Chuť a odhodlanie máme, treba iba voľný deň , pekné počasie a dohovor. Už sa tešíme , že sa stretneme tu hore na kopci a pozývame aj ďalších, odhodlaných pridať sa k nám a obnoviť „staro – nové“ priateľstvá.

Pridal Angela, 20.04.2012

"akčná trieda" p.uč.Bubrínovej

Veru som si nemyslela, že sme taká "akčná trieda" , okrem stálej prispievateľky Michi - A.K., P.J., sem- tam aj mňa M.B. sa ozvala aj M.S.za slobodna M.Ch. Píšem v skratkách, tí, čo sa ich to týka sa určite spoznajú. A úspešné bolo aj spojenie s P.Kotvasom z Calgary, aj to na podnet Petra Chrenu, ktorého si ja celkom nepamätám, ale to vôbec nie je dôležité. Podstatné je, že aj napriek tomu že tiež žije "za veľkou mlákou" po polhodinovom telefonickom rozhovore sa mi zdalo, že sa poznáme odjakživa. Tak ďakujem ešte raz autorom za túto možnosť, pretože okrem toho, že sa navzájom pripomíname, sa aj mnohé dozvieme. My sa v lete chystáme s rodinou a spolususedmi pozrieť si miesta, kde stáli naše chalupy a chcem, aby to spoznali aj moje vnúčatá. Veľmi ma pobavila poznámka mojej najstaršej 9-ročnej vnučky, ktorá sa vyjadrila : citujem "babi, Ty si sa narodila v skanzéne ?" Tak veru, skanzén to bol, ale s ozajstným životom, tvrdým, ale nezabudnuteľným. Pozdravujem a teším sa na "nových - starých známych" !!! M.B.

Pridal maria, 13.04.2012

zdravím

Páči sa mi príspevok A.S. Ako aj Michy, Rád by som poznal tvoju pravú identitu. Opravdu by stálo za to ,aby sa bývali Riečničania dostali späť na svoju rodnú hrudu , skôr kým sa tam dostanú kadejaký cudziari, lebo dnes peniaze znamenajú viac ako právo. Taktiež sa stotožňujem s tým , že napriek týmto malým dedinkám sa tam zrodilo veľa význačných ľudí , a tak si myslím že máme byť na čo hrdí. Obzvlášť prajem veľa úspechov nášmu pánu Biskupovi, ktorý v budúcom mesiaci oslaví svoje meno Viliam.Sme opravdu naň hrdí .Zdravím všetkých Riečničanov - ako aj Harveľčanov ako aj všetkých kto pre túto destináciu niečo urobili, taktiež sa poteším každému príspevku , ktorý nám pripomínie obdobie , čo sa už minulo , no navždy zostáva v našich srdciach. P.J.

Pridal P.J., 12.04.2012

pozdrav

Ahoj Pišta, po prečítaní Tvojho príspevku som sa pousmiala. Predpokladám, že A.S. je Tvoja sestra a ja MICHI, som Tvoja spolužiačka zo ZDŠ-ky. Veď si niekedy aj napíšeme mail, máš moje fotky, tak vieš o koho ide.Predstaviť sa nemusím, nie je to dôležité. Príspevkov som už napísala požehnane a ktorý sa Ti to páčil? Všetky sú len na vyplnenie času, možno sa dajú čítať, ale ja si tiež rada prečítam, keď je tu niečo nové. Myšlienky sa mi túlajú, niekedy spoznávam človeka, ktorý sa podpíše, ako napr. Martin Borovica, tak to mi vyrazilo dych, býval u Poništa, ja som chodievala do Novosadov k starej materi, určite by ma nepoznal, ale aj tak ho pozdravujem. A.K. Pridal:MICHI

Pridal MICHI, 12.04.2012

Na čo treba pamätať

1. Treba pamätať hlavne na to, že všetci vlastníci pôdy v k.ú. Riečnica by mali mať zabezpečený prístup k svojmu vlastníctvu. To znamená, ak sa v súčasnej dobe ničí provizórna cesta, ktorá bola za účelom vstupu do doliny postavená, mal by ju udržiavať buď ten, kto ju ničí alebo vlastník vodného diela. 2. Pokiaľ občania nemôžu hospodáriť so svojimi pozemkami,nemali by ani platiť daň. Od tejto povinnosti by mali byť štátom oslobodení. 3. Pokiaľ občania užívajú svoje vlastníctvo a to v súčasnej dobe poľnohospodársku pôdu a lesy, mali by mať právo postaviť si tuná stavby za účelom hospodárenia s touto pôdou. Príslušný stavebný úrad v Novej Bystrici by mal stanoviť podmienky, za akých môže byť uskutočnená výstavba stavieb tých vlastníkov, ktorí majú záujem stavať. 4. Pokiaľ strážne miesto pri vodnej nádrži slúži na stráženie vodného diela i prístupu do doliny, malo by tak byť vykonané i z oravskej strany i zo strany Výchylovky. Zo strany vlastníka vodného diela by malo byť zabezpečené zvýšené stráženie a ochrana lesov pred rozkrádaním vlastníctva drobných vlastníkov, ktorí sú vysťahovaní. 5. Pokiaľ bývalí Riečničania majú záujem stavať nejaké provizórne príbytky za účelom hospodárenia s pôdou, mali by tak začať čo najskôr a vytvoriť tlak na príslušný stavebný úrad i útvar okresného hygienika o stanovenie podmienok, pretože za pár rokov našu peknú dolinu obsadia úplne cudzí ľudia a po Riečničanoch zostane iba spomienka.

Pridal amin, 10.04.2012

veľkonočný pondelok

Dnes pálenka s vodou patria k sebe, na mokré vlasy už netreba hrebeň. Veľa vône z koláčov, veľa slušných šibačov, veľa zdravia, veľa smiechu a úprimnú potechu Vám želá A.K. MICHI Pridala: MICHI

Pridal MICHI, 09.04.2012

Vďaka!

Vďaka! Chcela by som vysloviť vďaku nášmu biskupovi Mons. Viliamovi Judákovi za knihy, ktoré napísal o zaniknutých obciach Riečnici a Harvelke. Sú zdrojom informácií o ich histórii, spomienkou na ťažký život ľudí, ktorí si tu v potu tvári dorábali svoj každodenný chlebík, priblížil zvyky a obyčaje našich predkov, ale nezabudol ani na rôzne humorné situácie, čo život priniesol. V nich nám všetkým ukázal cestu, ktorou sa máme uberať - nezabúdať na svoju minulosť, na svoj domov, ale si ho v srdci uchovávať, vzbudil v nás hrdosť na rodnú hrudu. Medzi jeho viacerými knihami zvlášť vyniká tá, ktorá bola vydaná pri príležitosti 100-ho výročia založenia nášho kostolíka s názvom: „ V Dome našej Matky“ . Veľmi ma potešili aj jeho 3 kalendáre, ktoré mi po celé roky pripomínali náš domov. Tento rok mi ten „náš“ kalendár chýba. V týždenníku KYSUCE som sa dočítala, že náš biskup vydal v roku 2011 2 knihy a to: Svetlo všedného dňa – Zamyslenia a druhú s názvom Dobrodružstvo s Duchom Svätým. Tieto jeho knihy sú nominované v súťaži „Kniha Kysúc 2011“. Dávam do pozornosti Kysučanom, aby nezabudli hlasovať do 15.apríla 2012 a tak podporiť nášho biskupa. Sme na neho hrdí , vskutku jednoduchého, milého, srdečného človeka voči ostatným, prekypujúceho múdrosťou, ktorý zastáva významný úrad biskupa . Takto sa náš kraj dostal do povedomia celej verejnosti. Kedysi sme sa cítili akoby „zahanbení“, že pochádzame z tohto vzdialeného kúta - „akoby na konci sveta“ . Dnes sú zatopené obce ospevované, priťahujú stovky ľudí, či už len zvedavcov, ktorí sa chodia prejsť okolo priehrady a postáť v tôni líp pri našom kostolíku, rodákov, ktorí si tu prídu obzrieť a pripomenúť miesta, kde žili, je to raj pre hubárov, poľovníkov... Chcem poďakovať tiež tvorcom tejto webovej stránky za jej založenie. Prispeli k ďalšiemu prehĺbeniu vzťahov k rodnej zemi, spájaniu rovnakých názorov, myšlienok, nadväzovaniu nových kontaktov medzi rodákmi roztrúsenými po celom Slovensku, ba i v Čechách. FOTOGALÉRIA sa každým týždňom rozširuje , pripomenieme si tu veľa našich príbuzných, známych, bývalých spoluobčanov, ktorí sa žiaľ už mnohí z nich odobrali do večnosti, môžeme len spomínať a slzu vyroniť. Všetkým prajem šťastné a veselé prežitie veľkonočných sviatkov.

Pridal Angela, 09.04.2012

Ahojte rodáci

Naša stránka sa nám pekne rozrastá,čomu sa určite všetci tešíme.Čo sa týka fotodokumentácie registrujeme, že aktívnejší sú rodáci z vyšného konca.Máme záujem získať fotky z možno čo najširšieho počtu občanov.Taktiež mienime získane materialy vydať knižne aby sme zachovali čo najkompletnejší obraz o dedine a jej občanoch.Skúste preto,kto má nejaké dobre fotky poslať na našu adresu.Určite budú mať nenahraditeľnú hodnotu aj pre naších potomkov

Pridal admin, 08.04.2012

Pokračovanie

Taktiež nám pošlite nejaké zaujímavé pribehy z Riečnice alebo z nového bydliska spojené s našimi obcami,alebo nejaké informácie.Zaujímajúnas napríklad informácie kde sú zvony z nášho kostoly,bočné oltáre a iné veci.Kto pozná kde sa nachádzajú nech to napíše pokúsime sa ich vrátiť do nášho kostola atď.....

Pridal admin, 08.04.2012

pozdrav

Aj ja prajem všetkým krásne veľkonočné sviatky, veľa zdravia a optimizmu do života. P.J. ďakujeme za pozdrav, že nezabúdaš na spolužiakov. Mám novú informáciu o Š.Kotvasovi, dám Ti vedieť, keď sa stretneme (bude to niekedy v máji - júni t.r.), chystáme sa na "výpravu" do Opálky. Ešte sa ozvem. M.B.

Pridal M.B., 05.04.2012

Veľkonočné prianie.

Milostiplné a požehnané sviatky Veľkej noci všetkým svojim rodákom z Riečnice a Harvelky praje Anna Špidusová r. Buchová.

Pridal Anna, 05.04.2012

no ahojte

Zdravím všetkých známych z Riečnice, osobitne svojich spolužiakov a želám všetkým , príjemné prežitie veľkonočných sviatkov. Teším sa na každého koho stretnem v našej rodnej Riečnici Pišta J

Pridal P.J., 04.04.2012

Veľkonočné sviatky

Veľká noc je dôležitým kresťanským sviatkom,kedy si pripomíname umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Predchádza jej dlhý čas príprav - štyridsať dňový pôst, ktorý sa dodržiava už dlhé stáročia. Ten sa končí zeleným štvrtkom,ale pôsti sa až do Bielej soboty, vtedy sa objaví na stole mäsité jedlo. Atmosféru sviatkov dotvárajú veľkonočné ozdoby, figúrky z keramiky, prútia a samozrejmosťou sú kraslice. Polievanie a šibanie dievčat, symbolizuje v prútiku dotyk jari. Voda prináša zdravie, muži a chlapci sú sviatočne vyobliekaní, brázdia ulice miest a vidieka. Kým sa mladší zabávajú, starší vnímajú tento sviatok, ako šancu stretnúť sa. Veľká noc je rodinná a spoločenská udalosť, vtedy môžme navštíviť príbuzných aj bez ohlásenia.Udržiavanie sviatkov vytvára pocit domova a preto, kde ich budete sláviť, záleží len od Vás, užite si pokoj týchto dní a ja Vám želám dobrú zhodu, ženám čerstvú, sviežu vodu, mužom tiež nech dobre je, nech si prídu na svoje. A.K. MICHI Pridala MICHI

Pridal MICHI, 27.03.2012

blahoželanie k meninám

V zajtrajší meninový deň želám všetkým Jozefom kytičku šťastia, čo nikdy nezvädne, čarovný balíček lásky, ktorý sa nikdy neminie a radosť v duši nech sa plní, smútok ich obchádza a život nezrádza. Pridala A.K. MICHi

Pridal MICHI, 17.03.2012

vyrastala som tam

velmi ma potešilo,že sa môžem vrátiť do detstva aspom takýmto spôsobom.Vyrastala som tam od mala,aj do školy som tam chodila až po siedmu triedu.Pred 50.rokmi som bola presadená ako mladý stromček do iného prostredia a už nikdy som nebola sama sebou.V duchu zdravím všetkých mojich spolužiakov žijúcich aj nežijúcich.Hlavne tých,s ktorými sa mi pošťastilo stretnúť.Napríklad Marienku teraz Kováčovu,s ktorou som sa stretla na pohrebe mojej tety.Po 45.tich rokoch nás náhoda,či osud viedol,že sme si sadli k jednému stolu na kare v Bobotách.

Pridal Hruškuliačka, 15.03.2012

Danke.

Môžeš mi napísať na spidusova.anna@gmail.com

Pridal Anna., 13.03.2012

Odpoveď Danke Kováčovej.

Ahoj Danka Kováčová! Samozrejme, že si na Teba spomíname, aspoň ja áno. Som rada, že si sa ozvala a sleduješ našu stránku. Anna, rod. Buchová.

Pridal Anna., 05.03.2012

pre Anku...

ahoj Anka....nemáš facebook alebo emailovú adresu? by sme si popísali :)

Pridal Danielka , 05.03.2012

pre Anku

ahoj Anka....nemáš facebook alebo emailovú adresu? by sme si popísali :)

Pridal Danielka , 05.03.2012

pre Anku

ahoj Anka....nemáš facebook alebo emailovú adresu? by sme si popísali :)

Pridal Danielka , 05.03.2012

Ahoj Karel

Stretnutie rodákov sa koná pravidelne každy rok prvú sobotu alebo nedelu v mesiaci jul. Bližšie oznámenie najdeš vždy na tejto stranke v časti aktuality-oznamenia.

Pridal admin, 29.02.2012

pro Borisa Janovského

Zdravím tě Borisko, asi budeš překvapený ,ale když jsem si přečetl všechny příspěvky na této výborné stránce a narazil jsem na tvoje jméno, hned jsem pookřál. Nevím jestli si na mně ještě budeš pamatovat, ale když jsem jezdíval s mými kamarády do iečnice tak jsi za náma chodíval na chalupu( už jsem psal niže kde to bylo.)Pamatuji si na tebe a tvého bratra Petra nejvíce z mladých lidí v této pro mně nezapomenutelné dědinky. Jednou si naši partu dokonce vedl do Těrchové na Jánošikové slavnosti. Moc tě pozdravuji a pokud se dozvím termín setkání rodáků, tak by jsme se tam mohli po tolika létech potkat.Pro připomenuti. Jmenuji se Karel Bernatík volali jste mně Karol a nosil jsem brýle. Pozdravuji tvého bratra Petra. Vím, že se učil v Karvina jako horník.

Pridal Karel Bernatík, 29.02.2012

setkání rodáků 2012

Dobrý den,jmenuji se Karel Bernatík a žiju v Karviné. V 80. létech měl můj otec Josef ( v Riečnici ho známi volali Jožko)pronajatou dřevěnku od paní Andělky Kováčové mezi domy pana Cingela a Šándora Gardlíka za bytovkama učitelů místní školy.Byl jsem tam naposledy na silvestra 1984/85 jako voják ZVS se svými přáteli.Když jsem objevil na internetu ,co zbylo z té nádherné vesničky ,tak je mi z toho moc smutno.Kamarádil jsem se s Petrem Janovským od učitelky z bytovky a pamatuji si, že mel ještě tři malé sestry, Gaba,Saba, Luca. Dále si vzpomínám na Pala Kotvase, hospodského Jana Gardlíka . Mohl bych ještě dlouze jmenovat,ale bylo by toho hodně. Dokonce jsem našel na webu foto kde je naše bývala chaloupka vidět. Rád bych se do Riečnice opět podíval a porosil bych zda by jste mi nezdělila termín setkání rodáku na rok 2012 Předem moc děkuji Karel Bernatík Karviná. PS: Můj otec do Ríečnice jezdíval modrou nákladní Avii TAXI.

Pridal Karel Bernatík, 28.02.2012

ahojte

moje priezvisko za slobodna bolo Kováčová Dana...bývala som u Kováčov...a moji susedia boli František kováč, Čepelovci, Šutiakovci, Kotvasovci..kamarátila som sa s Janou, Slavou a Alenou Šutiakovými....som narodená v 1970....a do školy som chodila na Novú Bystricu..

Pridal Danielka , 27.02.2012

Spomienky sa oživujú

Ahojte všetci rodáci. Týmto krátkym príspevkom by som si chcela oživiť spomienky na tie naše úžasné výročné zábavy, diskotéky a nádherné Riečnické svadby. Okrem toho, nikde sme sa neponáhľali, boli sme jednoduchý ľudia s dobrým a úprimným srdcom. Vedeli sme sa spoločne tešiť, radovať, zabávať. Dnes na toto obdobie si už len spomíname, bohužiaľ...

Pridal Majka Slivková, 26.02.2012

Očakávaný príchod jari

Po dlhej zime, ktorá nám uštedrila bohatú nádielku tuhých mrazov a snehu, jar už netrpezlivo klope na dvere.Teplé slnečné lúče roztápajú obrovské kopy snehu a aj malé potôčiky sa rozvodnili. Ubolené konáre stromov,ktoré statočne držali bielu prikrývku,si pofúkajú rany, aby mohli onedlho vyhnať nové púčiky. Spoza plávajúcich obláčikov sa usmieva štrbavé slniečko, z dolín veje tichý vietor, kýva vetvičkami stromov, akoby chcel preosiať svetlo. Škovránky sa vrátia spievať nad poľom, vyjdu prvé lístky vŕbam, topoľom.Uzimené snežienky- prví poslovia jari / nezabudnite, sú zákonom chránené/, sa zvedavo pozerajú na svet. Ani bahniatka sa nedajú zahanbiť, začnú sa belieť v pustých lesoch. Všetko sa pomaly prebúdza k životu. Cestou na moje pracovisko, som sa neraz zamyslela, / vždy prechádzam pekným parkom, jedna z najkrajších lokalít v Martine/, ako sa náš život mení k lepšiemu, aj keď si to často neuvedomujeme. Množstvo vynálezov, ktoré, nám majú uľahčovať život, ako napr. internet, skype, plazmový televízor, mobilný telefón... Nevieme si predstaviť, že by tu neboli. Uľahčujú nám prácu na pracovisku, doma, v obchodoch, skrátka všade.Kedy nám bolo lepšie? Troška som melancholická, ale zima je vždy taká. V predstave mám môj rodičovský dom, keď som bola ešte dieťa, vstúpila do dvora, kde ma vítali bledule, narcisy, snežienky, zlatý dážď. Vzadu pobehovala hydina. Domáce zvieratá ma v tom čase nezaujímali, hranie s deťmi o to viac. Boli dni, keď sme sa spolu hrávali aj desiati.Chcem otvoriť bránu spomienok na vlastné detstvo, plné prekvapení, zážitkov a pre mňa nekonečným behaním po vonku.Už nikdy nezažijem pocit, keď sme sa posledný školský deň rozutekali k mamám, pochváliť vysvedčeniami a rýchlosťou svetla utekali v ústrety prázdninám. Bol to pocit nespútanej slobody,dva mesiace prázdnin sa nám zdali, ako nekonečne dlhý sen. Váľali sme sa na neďalekej lúke a cítili omamnú vôňu kvetov, vyrábali torty z piesku, pochovávali zdochnutých vtákov, chytali ryby, hrali vybíjanú. Mali sme toho toľko na robote...Mrzí ma len jedna vec, dnes sa stretneme na ulici, prejdeme vedľa seba, pozdravíme a každý ide svojou cestou. Vtedy ma napadne, či si aj oni niekedy spomenú na obdobie bezstarostného detstva. Zabudli už, ako sme spolu trávili voľné chvíle, korčuľovali sa, sánkovali, guľovali, váľali v snehu. Nie, nezabudli, je to minulosť a oni pozerajú do budúcnosti. Príliš som zahľadená do svojich myšlienok, rozmýšľam, prečo je to tak. Prečo aj deti v dnešnom čase uprednostňujú počítače a televíziu miesto toho, aby chodili k starým rodičom, vyvádzali všelijaké kúsky, robili im starosti, ale aj radosti, ako napríklad ja. Dnešným deťom treba nechať priestor na realizáciu svojich predstáv, nasmerovať ich na správnu cestu a viesť ich k pestrému a veselému životu, aby mohli raz spomínať na nádherné chvíle detstva. Najlepšie, čo môžme svojim deťom dať okrem dobrých zvykov, sú dobré spomienky. To je jediné, čo vlastníme. Život v spomienkach, znamená žiť dvakrát.Uvedomujem si, že veda ide míľovými krokmi dopredu, vývoj sa nedá zastaviť, ale ja som nesmierne šťastná, že som vyrastala v časoch, keď táto vedecko-technická revolúcia ešte nebola na takej úrovni. Príchodom jari sa v nás po zime rozprúdi život. Konečne môžeme vyjsť zo svojich domovov a vybrať sa na prechádzku do prírody. Pobyt v prírode nás zbavuje negatívnych myšlienok, depresívnych stavov, dodáva nám silu a zrazu sa začneme cítiť svieži, menej unavení, plní optimizmu. Preto šírme radosť, majme zmysel pre humor, tešme sa z maličkostí a dlho si pamätajme, hlavne pekné. Želám Vám veľa krásnych, slnečných a pokojom naplnených jarných dní. Nezabudnite, že príroda je najlepší lekár a dobíjač energie. A.K. Pridala MICHI

Pridal A.K. MICHI, 26.02.2012

Učitelia v Riečnici

Učitelia v Riečnici boli jednoducho vynikajúci. Dovolím si tu vymenovať generačne vedúcich učiteľov alebo riaditeľov, ktorí pôsobili v Riečnici od 30-tych rokov, za ktorými sa skrýva však celý kolektív učiteľov a bolo by nespravodlivé vymenovať niektorých, pritom pozabudnúť na ďalších. Čo naši rodičia a dedovia pamätajú, v 30-tych rokoch pôsobil ako vedúci učiteľ p. Fukan, neskôr p. Závodský, riaditelia Zvolenčiak, Frančiak, Markovič, Panis. Učitelia pôsobili často v skromných podmienkach. Bývali predovšetkým v bytovke, v kultúrnom dome alebo na súkromí. Nezasahovali do ekonomického ani hospodárskeho chodu obce a venovali sa predovšetkým vzdelávaniu detí. Treba si uvedomiť, že v 30-tych rokoch 20. storočia sa rodilo v Riečnici podľa záznamov p. učiteľa Fukana od 90 do vyše 100 detí ročne, čo znamená v takej ZDŠ by bolo takmer 900 detí. Pôrodnosť bola však veľmi poznačená vysokou úmrtnosťou a taktiež vysokým stupňom vysťahovalectva. Napriek tomu však v 30-tych a 40-tych rokoch bola škola cirkevná, ktorá bola situovaná poniže farského úradu a štátna škola, z ktorej časť sídlila v budove obchodu a krčmy a u Rybov pravdepodobne v budove, kde naposledy býval Vendelín Bucha. Učilo sa doobeda i poobede, pretože učiteľov bolo málo. Až na prelome 50-tych - 60-tych rokov bola postavená nová ZDŠ. Dobrá starostlivosť učiteľov našla pochopenie u skromnej riečnickej mládeže, čo vrcholilo v 70-tych rokoch, kedy však už boli počty žiakov podstatne nižšie v dôsledku vysťahovania. V tomto období často v jednotlivých ročníkoch podiel vysokoškolsky vzdelaných Riečničanov tvoril až 30 % podiel z počtu žiakov v jednotlivých triedach. Takéto vysoké číslo vysokoškolsky vzdelaných ľudí nedosahovali ZDŠ a ZŠ ani v širokom okolí. Takýmto číslom sa nemôže pochváliť veľa škôl a obcí ani v súčasnosti. V súčasnej dobe ani nikto nevie, koľko inžinierov, lekárov, právnikov pôvodom z Riečnice behá po Slovensku i v zahraničí. Napr. ako pikantnú informáciu dávame, že v Los Engeles pôsobí mladý právnik Sean Ponist, ktorého rodičia a prarodičia sa hrdo hlásia k svojmu pôvodu na Slovensku v Riečnici. Za výchovu a vzdelanie v skromných podmienkach Riečnice je vhodné všetkým učiteľom, ktorí pôsobili v tejto obci, poďakovať sa.

Pridal Rodák z Riečnice, 24.02.2012

Učitelia

Ja si tiež veľmi rád a často spomínam na učiteľov, ktorí ma učili. Veľmi živo si spomínam na prvú učiteľku p. Magovú (teraz Lukšíkovú), Popovičovú, Panákovú, Panáka, Michalíka, Paššovú (Michálikovú), Čuntalu - ktorý ma naučil perfektne pravopis. Bolo ich veľa a teraz si myslím, že to boli všetko učitelia na pravom mieste. Mám len dobré spomienky na nich. Nechcem byť netaktný, ale pisateľ v pradchádzajúcom príspevku zabudol uviesť ako riaditeľa p. Šimu. On pôsobil pre p. Zvolenčiakom ešte býval v starej cirkevnej škole. Potom tam bývali Hablakovci. Som veľmi rád, že táto stránka vznikla. Dennodenne ju navštevujem, čítam príspevky a takto si približujem svoj domov. Bývať môžem hocikde, ale domov mám len jeden a to je Riečnica - Poništovia.

Pridal Martin, 24.02.2012

Majke

Milá Majka, pozdravujem Ťa i celú Tvoju rodinu. Moja adresa: angelkas@centrum.sk

Pridal Angela, 24.02.2012

zdravím

Som milo prekvapený ako sa začínajú obnovovať priateľstva z mladosti tato stránka je to najlepšie čo zatiaľ mohlo nás Riečničanov zas zjednotiť-vďaka všetkým čo sa majú zásluhy na jeho prevádzke. Zdravím všetkých rodákov a teším sa na každé stretnutie s kýmkoľvek z nich Pišta J.

Pridal pištaJ, 24.02.2012

Odpoveď Danielke.

Danielka, opíš sa podrobnejšie, kde si bývala, aké si mala priezvisko za slobodna, prípadne ku komu si chodila na návštevu. Horíme zvedavosťou...

Pridal zvedavá Riečničanka, 23.02.2012

kamaráti moji....

zdravím všetkých rodákov z Riečnice...všetkých mojich rodákov, kamarátov, známych....som to JA Daniela Kováčková ( 1970) kto ma pozná , nech sa mi ozve :)

Pridal Danielka , 22.02.2012

Kde domov muj

Srdečne Vás všetkých objíma bozkáva Majka z Banskej Bystrice. Veľmi som sa potešila, keď som objavila Vašu-našu stránku. Prostredníctvom nej som sa vrátila do mladých rokov, oživila som si spomienky na naše rodisko. Mám úžasné spomienky, na kamarátov, spolužiakov, p. uč. Bubrínovú, ktorá nám bola triednou od 5. ročníka. Ano som to ja Maja Chovancová, teraz bývam v Banskej Bystrici. Kto číta moje riadky a ozve sa mi budem veľmi rada. Riečnica mi navždy ostala v mojom srdci hlboko zapísaná, tu so bývala, vyrastala, 2 roky v Mš pracovala. Som hrdá na svoje rodisko. Posielam na diaľku vrelý pozdrav všetkým rodákom, známym, kamarátom. S úctou Majka

Pridal Slivkova Majka, 19.02.2012

Poďakovanie

Milý pán Fukan. Chcem Vám tiež poďakovať za krásne slová o Riečnici.Váš otecko našu rodinu navštevoval a moji rodičia na Vašich príbuzných vždy s úctou spomínali. Ja som tiež učiteľka. často v mojej praxi čerpám z toho, čo ma v Riečnici a Riečnica naučila. Neverili by ste, ako v triede všetko stíchne, keď rozprávam čo i len malinkú príhodu z našej dedinky.Požívam mapy Slovenska. Bohužiaľ názov Riečnica a Harvelka sú tam neni. Žiaci už vedia, že pri novej mape beriem nezmazateľnú fixku a slovo Riečnica na mapu spolu napíšeme. Už vedia, že leží pod modrým fliačikom na mape nad Novou Bystricou.Pán Fukan.Som vďačná za Váš príspevok, pretože som sa opať mohla cez jeho slová vrátiť mzšlienkami tam, kde som to milovala.h.

Pridal helena, 11.02.2012

Spomienka na rodisko

So záujmom a dojatím som si prečítala Váš príspevok, v ktorom sa hrdo hlásite k nášmu rodisku Riečnici. Oprášila som si svoje spomienky na rozprávania mojej mamy, ktorá je už žiaľ 10 rokov vo večnosti, keď si spomínala na svoje školské časy. Do školy sa chodilo za tvrdých podmienok – chatrne oblečení, hladní, keď chutilo aj kyslé jabĺčko padnuté na ceste. A ak chceli mať v triede trošku tepla, museli si doniesť aj poleno do pece. Taká bola vtedy biedna situácia, chudoba. Spomínala, že ich vyučoval p. učiteľ Fukan. Ďalšie spomienky na p. učiteľa Fukana, p. Halusku a p. farára Úradníka som počúvala z úst môjho sváka Jána Ďuranu, ktorý bol celý svoj život kostolníkom v našom belostnom kostolíku. Po jeho smrti pokračoval v práci kostolníka môj otec Štefan, čo už bolo za úradovania p. farára Baránka. Bývali sme blízko kostola a celá rodina sme pomáhali v službe pri kostole. Dobre poznám chórus, za organom hnedé, drevené, šramotiace dvere s veľkým kľúčom vedúce do zvonice, kde viseli dva hrubé povrazy, ktorými sme dávali do pohybu veľký a malý zvon. Úzke, drevené točité schody viedli hore do veže. Sme radi, že sa zachoval náš kostolík a môžeme sa každoročne stretávať so svojimi známymi a blízkymi, ktorí sú roztrúsení takmer po celom Slovensku. Dnes sú nám tieto miesta vzácne a drahé. Som šťastná, keď si aspoň pohľadom môžem pohladiť našu záhradu, náš dvor, nájsť miesto, kde stál náš dom a zajasať nad rozkvitnutým kvetom, ktorý tu prežíva desaťročia, zapáliť pri kostole sviečku a už len v tichosti spomínať. Ďakujem Vám za zaujímavú správu, milé slová a som rada, že som si pripomenula tých, ktorí v tej dobe žili a poznali Vašich príbuzných. Prajem Vám veľa zdravia a ešte veľa pekných dní v živote. Angela 11.2.2012

Pridal angela, 11.02.2012

Poďakovanie.

Ďakujeme za milé slová vyznania a spomienku na Riečnicu, nášho rodáka Ing. Jozefa Fukana z Prahy. Dieťa si samo nevyberá svoje rodisko. Sú to Boh, rodičia, či okolnosti, ktoré mu ho určujú. Rodný dom, dedina, krajina, sú miesta, ku ktorým sa človek vracia po celý svoj život. Je to pečať natrvalo vrytá v ľudskom srdci a písomný záznam o ňom, ktorý je nemenný. Nech ostáva Riečnica, rodisko mnohých ľudí žijúcich na Slovensku, Čechách, či hocikde vo svete v ich pamäti aj v srdciach navždy. Administrátori stránky.

Pridal Admin., 10.02.2012

Moje rodisko - RIEČNICA.

Hrdo sa hlásim k svojej rodnej dedine vždy. Aj ja mám v občianskom preukaze rodisko Riečnica a som tomu veľmi rada. Keď vyplňujem písomné údaje o sebe, poteším sa, keď môžem uviesť XY, narodená v Riečnici.

Pridal Rodáčka, 10.02.2012

Spomienka na rodisko

Dlho som váhal, či sa pridať k tejto stránke, pretože hoci som sa v Riečnici narodil už v roku 1936, žil som tam iba necelé štyri roky, som Čech, bývam väčšinu života v Prahe a navyše nepoznám ani dobre slovenský pravopis. Napriek tomu sa cítim rodákom Riečnice a moji rodičia aj najbližší príbuzní, bohužiaľ už nežijúci, si k tejto obci a jej občanom vždy zachovávali úctu, v ktorej aj mňa vychovávali. V dobe ich príchodu do Riečnice boli ešte mladí, mali mnoho ideálov a vôľu pracovať pre tento, vtedy chudobný kraj. Azda aj preto zostali ich spomienky na Riečnicu tak hlboké. Môj otec Josef Fukan bol vo februári roku 1930 ustanovený výpomocným učiteľom na štátnej ľudovej škole v Harvelke, po 6 mesiacoch bol preložený ako učiteľ - organista rím.kat. ľudovej školy v Riečnici, kde pôsobil skoro 10 rokov a tam sa aj oženil s Jozefou Úradníkovou, rodom od Nitry. V tom čase bol v Riečnici farárom jej brat Michal Úradník a druhý strýko Ferko Halúska tam pôsobil ako správca štátnej ľudovej školy. Okrem hlavnej činnosti v Riečnici organizovali v rokoch 1933 - 35 aj výstavbu kaplnky vo filiálnej obci Harvelke, na ktorú prispeli najmä riečnickí "amerikáni". Strýčko Úradník viedol výbor pre postavenie kaplnky, strýko Ferko Halúska bol jeho tajomníkom. Pokiaľ viem, kaplnka bola rozšírená v r. 1969-70, po zániku Harvelky bola znovu postavená v roku 2006. Riečnica sa stala viacnásobným ohnivkom môjho príbuzenstva a takú si ju uchovávam aj ja vo svojej mysli. Pokojné časy boli prerušené vojnovými udalosťami a naša rodina musela odísť do okupovaného tzv. Protektorátu Čechy a Morava. Už ako dospelý som navštívil Riečnicu s mamou a sestrou Alžbetou až v júni 1980, kedy tam bolo stretnutie učiteľov a rodákov na rozlúčenie s obcou pred jej zatopením. Tam som prvýkrát videl školskú kroniku, ktorú založil otec a mnoho jeho autorských fotografií miestneho koloritu. Stretnutie bolo veľmi dojemné, hlásili sa k nám bývalí žiaci otca, Ferka Halúsku, aj strýčka Úradníka, ale bolo to aj veľmi smutné, ako requiem za rodnú dedinku. Vďaka môjmu váženému priateľovi a rodákovi JUDr. Milanovi Hablákovi z Martina som sa mohol zúčastniť omše v Riečnici v júni 2007. S veľkým dojatím som navštívil kostolíček a uvedomoval som si, aký význam mal pre moju rodinu. Tými istými vchodovými dvermi vstupoval každodenne môj strýčko Michal ako mladý kňaz na bohoslužbu, môj strýko Ferko Halúska aj môj otec po schodoch na chórus za organ, tam boli moji rodičia zosobášení a ja so sestrou sme tu boli pokrstení. Mal som pocit akejsi nadpozemskej dimenzie, akoby som v tom momente bol so všetkými svojimi drahými zosnulými. Pochopil som, prečo moja mama vždy hovorila so zvláštnym citom o "kostolíčku" a často sa jej pritom orosili oči. Veľmi si vážim toho, že sa môžem prihlásiť medzi rodákov Riečnice. Meno rodiska ma sprevádza po celý život, mám ho vo všetkých svojich osobných dokumentoch, je na mojom diplome aj na cestovných pasoch. V rámci pracovných povinností som často cestoval a moje meno a miesto narodenia boli väčšinou prvé slová, ktoré vyslovovali pohraniční úradníci v desiatkach krajín sveta. Často pritom vznikali komické situácie, pretože málokomu sa to podarilo vysloviť ako-tak správne. Ale opäť vážne. Rodisko je súčasťou identity každého človeka a zaväzuje k úcte k tradíciám, pamiatkam a k práci našich predkov aj súčasníkov. Je povinnosťou nás starších, aby sme o tom presvedčili najmä mladú generáciu, ktorá je budúcnosťou spoločnosti. Iniciátori a správcovia tejto webovej stránky to správne pochopili a robia tým veľmi záslužnú prácu, pretože Riečnica bude žiť, pokiaľ bude v našich mysliach a srdciach. Pozdravujem vás, drahí rodáci a ďakujem za možnosť sa k vám prihlásiť, hoci až na sklonku svojho života.

Pridal Ing. Josef Fukan, Praha, 08.02.2012

Boris Janovský

Ahoj Boris. Som rada, že si sa ozval. Poväčšine tu píšu riečničania,ktorí sú vekovo starší od nás, ale veľmi rada sem chodím a rada nostalgicky spomínam na tie roky. Ozvi sa niekedy a popíš ako sa Ti darí a ako sa máš? marettova@centrum.sk Inak srdečne pozdravujem tu na tomto poli všetkých riečničanov aj "neriečničanov" a veľká vďaka patrí autorom tejto úžasnej stránky. S pozdravom Olga Krchová

Pridal Oľga Krchová/Marettová, 08.02.2012

súhlasím s Milanom

Áno musím potvrdiť Milanove slová, ktoré tu uviedol. Ja som pracoval v obci Morávka okr. Frýdek-Místek a tam je tiež postavená priehrada pre účely pitnej vody pre Frýdek-Místek. Taktiež je tam osídlenie nad priehradou a čuduj sa svete je tam aj krčma. Takže Češi boli v tom období (bolo to v roku 1970) nie o krok ďalej ale o míľu. Samozrejme, že je to v ľuďoch, pretože vtedy platné predpisz platili tak na Slovensku ako aj v Cechach.

Pridal Martin, 30.01.2012

:"Ideme do toho!"

Ahoj Milan. Potešilo ma, že sa Ti podarilo nájsť podobné osudy tým našim. A pravdupovediac aj prekvapilo, po iformáciach, ktorými nás kŕmili. Určite by to bolo super, že by sme sa mohli stretávať, nielen v kostolíku a "pod holým nebom" ale hlavne aj častejšie. Veď mnohí sa vidíme len raz ročne, resp. raz za dva roky na stretnutí rodákov. Tak, poďme do toho ! Držím palce a ďakujem aj za túto možnosť kontaktu. Pozdravujem, Mária B.

Pridal Mária Balačinová, 28.01.2012

bod pre teba Milan

Páčí sa mi tvoj príspevok a bolo by super keby sa také čosi stálo skutočnosťou. Riečničania by sa mali zomknuť a vybojovať si toto právo . Dík za prispevok. zdraví Pišta.J.

Pridal pišta judák, 28.01.2012

Vodná nádrž Staré Hamry

Na jesen 2011 som navštívil Vodnú nádrž na pitnú vodu v obci Staré Hamry, okr. Frýdek Místek, hneď asi 10 km od hraničného prechodu v Makove. Táto stavba sa realizovala v 60-tych rokoch 20. storočia. S prekvapením som zistil, že vodná nádrž je situovaná presne tak ako v Riečnici, to znamená v dolnej časti obce, avšak centrum a horná časť obce zostala zachovaná a obec dodnes existuje, žije tam celkovo 600 ľudí, funkčný je obecný úrad, škola, atď. Stretol som sa osobne so starostom obce, ktorý svoj názor na rozvoj a ďalšiu perspektívu obce uviedol, že v ich prípade sa jedná predovšetkým o ľuďoch. Je pravdou, že majú sprísnený režim, čo sa týka ďalšej výstavby a rozvoja obce, ale v súčasnej dobe už to nie je problém. V začiatkoch po výstavbe vodnej nádrže zo strany okresného hygienika mali prísne podmienky v obci a prísny režim, až to bolo nezmyselné. Na počudovanie okresný hygienik sa vlastnou vinou utopil na loďke v tejto vodnej nádrži. Odkedy došlo k novej osobe okresného hygienika, sa pomery zlepšili. Mali zakázané pochovávať na miestnom cintoríne v obci, čo už v súčasnej dobe môžu, taktiež je možná nová výstavba v obci, jedinou podmienkou zo strany stavebného úradu je samostatný septik s čističkou alebo napojenie na obecnú kanalizáciu s čističkou. Podľa môjho názoru aj občania v Riečnici, ktorí majú pozemky, polia alebo hory v k.ú. Riečnica, majú právo postaviť si jednoduché príbytky na svojom majetku za účelom zveľaďovania tohto majetku. Príslušný stavebný úrad v Novej Bystrici by nemal mať námietky a mal by povoľovať takéto stavby za samozrejme sprísnených podmienok dodržiavania hygieny a odpadových vôd v k.ú. Riečnica. Tak ako v obci Staré Hamry, všetko je to o ľuďoch a v prípade, že bude dobrá vôľa na strane Obecného úradu v Novej Bystrici, pod ktorý Riečnica patrí, je možno stavať aj na území bývalej obce Riečnica. Preto kto má záujem, nemal by sa svojich nápadov a myšlienok báť. Možno sa nám opätovne podarí osídliť, aj keď v inej forme, svoju rodnú obec.

Pridal Milan.H., 27.01.2012

pozdrav

Krásne vyznanie, myšlienky sa túlajú, osud Riečnice nie je nikomu ľahostajný, zatopiť Riečnicu bol výsmech ľuďom rovno do očí, ale asi sa plače na nesprávnom mieste.Väčšina kompetentných už nie je medzi nami a keby aj boli, na Slovensku je to tak. Mňa teší vytvorenie tejto stránky, kde to jednoducho žije. Dozvedela som sa veľa zaujímavých informácií a vždy sa teším na pridanie nových fotografií. Držme si palce. A.K. Pridala MICHI

Pridal MICHI, 24.01.2012

Pozdrav

Uvodom chcem pozdravit vsetkych obyvatelov tychto dvoch obci.Nepochadzam s tohto kraja,ale som si ho zamiloval.Moji rodicia su rodaci z Novej Bystrice.Ja som tam travil nezabudnutelne prazdniny v drevenici starych rodicov no bohuzial som uz nestihol zazriet vase dedinky v plnej krase,co mi je luto.Tento nezmyselny krok,zatopit vodov tento carokrasny kut Slovenska sa neda nicim ospravedlnit.Zachovavajte dedicstvo svojich predkov.Pozdravujem Vas.

Pridal P.Jonek, 23.01.2012

fašiangy

Slovo fašiang, vo voľnom preklade znamená, posledný nápoj, ktorý sa podával pred pôstom. Fašiangy sú symbolom radovánok, hodovania, neviazanej zábavy. Obdobie veselosti graduje už od Troch kráľov a trvá do Popolcovej stredy, potom nasleduje 40 dňový pôst až do Veľkého piatka pred Veľkou nocou. Fašiangový čas prežívali ľudia po svojom. Na slovenskom vidieku neodmysliteľne patrili zakáľačky, maškarné plesy, stvárali sa psie kusy a nesmela chýbať muzika. Mnohé dediny a osady si tieto zvyky zachovávajú dodnes. Je to najveselšie obdobie celého roka. Najviac sa odceňujú fašiangové sprievody, ktoré sa vyznačujú tým, že ľudia sú v nich poobliekaní v maskách napodobňujúcich zvieratá. Táto veselosť končí poslednou zábavou a tá je spojená s pochovávaním basy. Pri tomto symbolickom pohrebe, miestni občania prestrojení za farára,kostolníka a organistu uskutočnia obrad, kde je veľa plaču, smiechu a zábavy. Po období veľkuj zábavy nasleduje skromnosť, teda pôst. Fašiangy sú nielen tou zvláštnou časťou roka, ale aj akéhosi vzývania, aby rok, ktorý sa len nedávno začal, bol štedrý a bohatý, ako fašiangový čas. Pridala A.K. MICHI

Pridal MICHI, 22.01.2012

Zaujímavé konštatovanie.

Ako tak pozerám fotografie žiakov, nechce sa mi veriť, že boli také veľké počty žiakov v triedach. Veď 46 žiakov s jednou učiteľkou značí jednu triedu? Ak je to tak, Riečnica bola veľká dedina čo do počtu obyvateľov a preto mala aj tak dobre vybavenú školu.

Pridal Anna., 21.01.2012

som hrdá že som sa narodila v riecnici

zdravím všetkých mojich rodákov.

Pridal viera zacharovova rod.kovačová, 13.01.2012

Trocha štatistiky

Dovoľujem si vám predložiť trochu štatistických údajov a to za mesiac december 2011. Návštevnosť našej stránky za tento mesiac bola 870 návštev, z toho 308 sú jedineční návštevníci, zvyšok sú opakujúci sa návštevníci, to znamená, pomer nových návštevníkov je 30 % k pravidelným návštevníkom, ktorí sa vracajú na naše stránky, ktorých je cca 70 %. Vyobrazených stránok bolo 3855, priemerný čas návštevníka stráveného na stránke je 6 minút 11 sekúnd. Najvyššiu návštevnosť v rámci Slovenska má Bratislava, celkovo 43 %, Martin 17 %, Banská Bystrica 12 %, Žilina 12 %, nasledujú ďalej mestá ako Trnava, Topolčany, Zvolen, Pardubice, Nitra, Trenčín, atď. Priemerná denná návštevnosť našej stránky je na úrovni cca 30 návštev denne. Ďakujeme Vám preto za návštevu.

Pridal admin, 12.01.2012

pre Pištu Kotvasa

Ahoj starý kámoš tak sa to predsa podarilo aspoň komusi sa s tebou skontaktovať, vraj si dostal typ na tuto stránku , tak ak sa tam pozrieš ozvy sa - moc sa poteším Tvoj stále kámoš Pišta kontakt- stefanjudak@yoznam.sk t.č.+0902708911

Pridal pišta judák, 11.01.2012

oprava

stefanjudak@zoznam.sk

Pridal pišta judák, 11.01.2012

dobrá správa

Tak ľudkovia, ktorí ste sa zháňali po našom rodákovi (spolužiakovi) Pištovi (Stefanovi) KOTVASOVI, d á v a m V á m veľmi rada n a v e d o m i e, že som sa s ním pred 5 minútami telefonicky skontaktovala a som nesmierne šťastná, že sa mi to po niekoľkých pokusoch podarilo. Bála som sa, že ma nespozná, ale zdá sa, že nezabudol na starých známych a svojich spolužiakov. Dala som mu kontakt na túto stránku a dúfam, že sa mu podarí prihlásiť. Samozrejme, v skratke sme si povedali základné informácie o sebe a ja len dúfam, že to nebolo naposledy a že keď aj nie osobne, pretože nebol na Slovensku od maminej smrti (cca 6 rokov),tak aspoň prostredníctvom e-mailu, alebo telefoniky sa nám podarí sem-tam o sebe niečo prezradiť. Všetkých necháva srdečne pozdravovať, zvlášť Pišta Judák, Teba. Spomenula som mu, že ho vyzývaš, ako "starého kámoša", aby dal o sebe vedieť. Povedal však aj to, že veľa cestuje a že ma veľmi málo času. Ale to máme aj my. Častokrát je to možno len "klišé" a keď chceme, čas si nájdeme. Zároveň všetkým spolurodákom prajem veľa zdravia v novom roku a nech nás už čaká čokoľvek, nech si každý nájde čas pre druhého a nezabúda na to, že aké signály vysielame, také sa nám vracajú. Pozdravuje Mária Balačinová

Pridal Majka, 08.01.2012

Vďaka

Majka Balačinová, si úžasná. Vďaka za správu o Pištovi Kotvasovi a srdečne ho pozdravujem tak, ako aj Pištu Judáka. Možno to meno Pišta alebo Štefan dalo do vienka charizmu tým našim riečnickým Pištom či Štefanom.

Pridal lenovcek , 08.01.2012

suhlas

Ja suhlasim s Janom.Pokial bola drina ludia ju s pokorou prijimali.Iné je drina z vlastného rozhodnutia a drina z prinutenia.Kto chcel mohol isť do fabriky.Jednoznačne však bolo veselo.Ludia spievali hrali veselili sa.To preda nerobia nešťasní ludia.Už nikdy po vysťahovaní som si tak dobre nezaspieval. A čo sa týka tej driny myslím si že v súčastnej dobe keď je vo svete kríza budú ešte všetci radi keď budú mocť vyhnať na pašu...

Pridal rodak z Riečnice, 07.01.2012

Môj názor.

Reagujem na odkaz MICHI o Riečnici a ťažkom živote v nej. Riečnica,hoci bola poslednou dedinou v doline, bola na svoju dobu rozvinutá. Mali sme školu a v nej zariadenie, aké nemali v mnohých školách. Výstavba rodinných domov a iných stavieb bola zastavená v roku 1968, takže ďalej sa nemohlo budovať. Ja sám som zažil, že ma zastavili nemeckí turisti a pýtali sa na cestu do Terchovej, ktorú mali zakreslenú vo svojej mape. Takže ak mala viesť cesta do Terchovej cez Riečnicu, tak by sa bola ďalej rozvíjala. Aj keď napríklad v oblasti turistického ruchu. Mali sme schopných a pracovitých ľudí, ktorí by z našej dediny boli urobili dedinu na počudovanie...Myslím si, že nie je pravda, že by mladí ľudia neboli bývali v Riečnici, ja sám by som tam ostal. To by nebol život len o ťažkej práci. Pozrite sa na okolité dediny, ako sú zbudované, napríklad Nová Bystrica. Hoci chodia ľudia do práce ďaleko, ale žijú tam, veď na to sú autá, aby slúžili na presun. Ja som hrdý na svoju rodnú dedinu, Ján.

Pridal Ján, 06.01.2012

ďakujem

z oneskorením som si prečítal váš príspevok , ktorý veľmi vystihuje pocity tých čo vyrastali a žili v rokoch keď ešte Riečnica dýchala životom. No napriek tomu že nie všetko bolo dokonalé, mali sme to čo bolo bolo pre život najdôležitejšie!!! úcta k rodičom , súsedom, učiteľom a životu ako takému.Nemali sme super hračky zo supermaketoch, pčiatačové hry apodobne , ale mali sme priateľov z veľkým P mali sme fantaziu chuť vymýšľať všakovaké hry, niekedy nezbedníctva, ale boli sme to my! nepoznali sme to čo často spomínaju naši vnuci - aka nuda!!! nie niejaký vyrtualní hrdinovia!!!Našťastie patrím k tým , ´ktorých vnukovia majú možnosť poznať aspoň časť toho čo patrí k ich historií a som rád ´že povali moji vnuci aspoň čiastočne poznajú môj život a život mojich otcov-bola to láska k svojím blízkym, ktorú nám po stáročia vštepovali naši rodičia a starký, láska ku kúsku zeme kde sa začali dejiny môjho života a som rád že moji vnuci zdieľajú aspoň pozostatky toho čo zostalo z našej domoviny. A tak mojím najvätším žeľaním je aby sa moji vnuci každoročne vracali do svojej dedovizne , aspoň ako tie sťahovavé vtáky ďakujem za váš príspevok rád by som poznal váš celý podpis ŠT. jUDáK

Pridal niko, 05.01.2012

pre starého kámoša

Nechce sa mi veriť že sa po teba zľlahla zem. No ani to že bys zabudol na kámoša pre ktorého si vždy boľ tym nyj kamošom. Tak vše dobre do nového roku a moje želanie do nového roku je navazať opäť kontakt s tebou.Budem čakať P.J.

Pridal pišta judák, 02.01.2012

Pomožeme keď možeme

Pišta skus do googlu napísať Stefan Kotvas Calgary Alberta.Vyskočí Ti mapa,adresa a t.č.Možno je to on.

Pridal Alfred, 02.01.2012

Pista

Mrzí ma, že a ten Pišta Kotvas neozval...strašne ma to mrzí

Pridal lenovcek, 31.12.2011

novoročné prianie

Prajem všetko, čo radosť vzbudí,prajem lásku lebo spája ľudí, prajem priateľov, čo dokážu žiť, prajem šťastný nový rok, veď taký má byť. A.K. Pridala: MICHI

Pridal MICHI, 31.12.2011

Poďakovanie.

Vážení rodáci! Z príležitosti záveru roku 2011 Vám chceme popriať pokojný, požehnaný a radostný rok 2012.Prajeme Vám veľa zdravia a síl, aby sme sa mohli stretnúť a potešiť v Riečnici, Harvelke, alebo kdekoľvek inde na Slovensku. Sme radi, že sa nám podarilo spustiť túto stránku, ktorá nám umožňuje komunikovať navzájom. Umožní nám vyliať si svoje bôle, ale aj spoločne sa radovať. Veď pri pohľade na milé miesta a ľudí, určite pookrejete, tí starší omladnú a mladší si uvedomia, aký krásny bol náš rodný kraj. Uvedomujeme si, že čas sa už nikdy nevráti, ale zachovajme si pekné spomienky a so zážitkami sa navzájom podeľme. Chceli by sme Vás poprosiť o fotografie, ktoré si určite uchovávate ako vzácnosť. Ak súhlasíte a je to možné, oskenovaním a zaslaním na udané mailové adresy potešíte ešte viacerých. Ako ste si všimli, vo fotogalérii chýbajú fotografie z osád u Danihla, u Škuty, u Jelenčiaka, zo Stanovej rieky a pod. Aj fotografie Riečničanov, živých i už nežijúcich, ktorých podoba sa nám pomaly vytráca z pamäti. Ďakujeme Vám všetkým za priazeň a spoluprácu.

Pridal kolektív vedenia stránky, 28.12.2011

Vec názoru

Ja si myslím,že veci nie su také jednoduchéako sa na prvý pohlad zdajú.V Čadci sa totiž na ospravedlneniesvedomia postupne vyvinula falošná a lacná teoria,že oni chceli občanomvysťahovaním iba pomocť.Na to odpovedám pomocť treba kto o to žiada,mysme nič nežiadali.Druhá teoria,že na Kysuciach je flyšové pásmo v dosledku čoho dažďovévody stekajú iba po povrchu a dochádzalo k častým povodňam.Ja si myslím,že toto nie je tiež argument,pretože tento problem tu bol odjakživa aludia s tým vedeli žiť.Preto treba byť kritickýk sebe aj okoliu,ktoré sposobilo toto neštasie ludí.

Pridal Milam.H, 27.12.2011

vec nazoru

Všetko je relatívne, každý človek zdieľa nejaký názor. Verím, že v Čadci vznikla teória o flyšovom pásme, ale to pásmo je potom na celom Slovensku alebo aj svete. Záplavy boli, sú a budú, Odvíja sa to od toho, kde to prepukne. Verím, že ľudia, ktorí museli opustiť Riečnicu núteným vysťahovaním, to mali veľmi ťažké, ale východisko nebolo. Riečnica a Harvelka boli končiace obce, dobrá lokalita, vyhovovali podmienkam. Ja som odišla z Riečnice ako jedenásť ročné dievča, prežila som tam krásne detstvo, vždy som sa tam rada vracala, zažila som tam prvú lásku, ktorú som stretla po desiatkach rokov, ale spomienky mi ostali, všetko bolo krásne. Nesúhlasím s tým, že po nás potopa, to určite nie. Táto doba kladie vysoké nároky na život, Riečnica to nespĺňala a som presvedčená, že moja generácia by tam určite nežila, ja teda nie. Život je o niečom inom, ale určite nie o ťažkom živote, aj keď bolo veselo. Veľmi rada o tom rozprávam mojim deťom, aké som mala detstvo, zasmejeme sa. A môj názor, Riečnica mala ostať, ako dedičstvo našich rodičov, kde by sa rád každý vracal, ale len na oddych, nie na ťažkú drinu, o tom život nie je. A.K. Pridala: MICHI

Pridal MICHI, 27.12.2011

Pozdrav

Veľmi pekne si to namisala, A.K. Tak to cítim aj ja.Vďaka takémuto postoju som šťastná tam kde som. K Riečnici a Riečničanom či Harvelčanom sa vždy hrdo hlásim. Sú to veľmi šikovní ľudia vo všetkých sférach, kde pracujú.Zo srdca prajem všetko dobré Vám všetkým z týchto dvoch dediniek.helena

Pridal helena, 26.12.2011

pozdrav

Už je neskoro plakať nad rozliatym mliekom, na tomto svete je všetko tak., ako má byť. Situácia, aká vznikla, asi sa nedala zmeniť, rozhodovalo o nej možno niekoľko ľudí, aj by som menovala, ale nemá to význam,je to za nami. Myslím si, že každému normálne mysliacemu človeku je úprimne ľúto, že všetko tak dopadlo,ako dopadlo, život ide ďalej a my môžme byť len šťastní, že sme v Riečnici prežili časť svojho života, ktorý je naplnený spomienkami na celý život. Každému, kto zdieľa tento názor, prajem spokojné vianočné sviatky, A.K. Pridala MICHI

Pridal MICHI, 25.12.2011

Nočná mora

Neni som síce rodák z Riečnice,ale strávil som tam najkrajšie dni svojho života-svoje detstvo.Niekolˇko krát v roku sa mi sníva,že je v Riečnici postavených vela domov,ktoré si postavili cudzí ľudia . Ja bi som si tiež chcel postaviť,ale nemôžem,lebo tam nemáme svoj pozemok. Po tomto sne sa cítim hrozne. Ale teraz už o inom. Riečnica bol klenot kultury Slovenska.Teraz to je živná pôda pre zlodejov dreva,pytliakov zvery a raj pre hubárov.Nikdy sa s tým nedokážem vyrovnať.Chcel by som,aby toto všetko bol iba zlý sen z ktorého sa raz zobudím.Je mi strašne smutno za tým všetkým,ľudmi,osadami a v neposlednom rade za Staňovou Riekou kde moja mamička začínala ako učiteľka.No a nakoniec chcel by som pozdraviť všetkých rodákov,ale hlavne tých,ktorý nezanevreli na svoju rodnu hrudu. S pozdravom BORIS

Pridal Boris Janovský, 24.12.2011

Vianočný vinš.

"Pochválený Pán Ježiš Kristus! Vinšujem Vám pri stole zmiernosť, v komore hojnosť, na dietečkach potešenia, na statečku rozmnoženia a všetko nech to máte, čo si od Pána Boha žiadate." Takto si na Vianoce naši otcovia a matky vinšovali.I ja Vám to isté zo srdca prajem, moji rodáci z Riečnice a Harvelky. Anna Špidusová, rod.Buchová.

Pridal Anna, 22.12.2011

vianočný pozdrav

Blížia sa tie krásne chvíle vianočné, prežite ich v láske, šťastí, harmónii spoločne.V novom roku prajem veľa splnených snov, nech sa Vám darí a aké predsavzatia si dať, stačí sa milo usmievať. A.K. Pridala MICHI

Pridal Michi, 19.12.2011

Riečnica a Harvelka .

Pripájam sa aj ja súhlasom k príspevku o dobrých vzťahoch medzi Riečničanmi a Harvelčanmi. Boli sme ako jedna farnosť a skoro ako jedna dedina. Mnohé rodiny boli navzájom spojené, poznali sme sa, priatelili sme sa. Aj keď sme prišli do kostola, vzájomne sme sa zvítali a dobre sme sa cítili aj v harvelskom kostolíku aj v kostole v Riečnici. Ja si myslím, že to tak ostalo, a malo by ostať. Keď sa stretneme hocikde "vo svete" na svadbe, pohrebe alebo doma na stretnutí, potešíme sa navzájom. Aj vo fotogalérii je veľa snímok ľudí z Harvelky, ktorí automaticky patria do stránky Riečnice. Lebo sme spojení rodinne, priateľsky a s láskou.

Pridal Anna., 13.12.2011

Vianočné zamyslenie sa.

Vianočné zamyslenie sa. Nastal čas, ked sa človek zastavuje v uponáhľanom svete, aby prežil pocit radosti a túžby z prichádzajúcich vianočných sviatkov, ktoré sa právom považujú za najkrajšie v roku. Sme prívetivejší, láskavejší, pociťujeme vzájomnú spolupatričnosť s našimi blízkymi. Tešíme sa na stretnutia v rodinnom kruhu, aby sme spolu prežívali neopakovateľné čaro Vianoc. V týchto posvätných chvíľach nás priťahuje vôňa domova viac ako inokedy. Spomíname na svoj rodný kraj, na naše domovy, ktoré zaliala voda priehrady. V duchu si predstavujeme miesta, kde sme prežívali svoje detstvo, kde nás vychovávali a ochraňovali naši rodičia, ktorí už mnohí snívajú na cintorínoch svoj večný sen. Nemôžeme si nespomenúť na náš belostný kostolík s do neba sa týčiacou vežou, ktorý stojí nad priehradou ako strážny anjel. Priťahuje ako magnet nielen domácich, ale i ľudí zo širokého okolia. Od vysťahovania už uplynula dlhá doba - 20 rokov, ale ľudia nezabúdajú, vracajú sa tu, aby stúpili na rodnú zem a v duchu pohladili miesta, kde stál ich rodný dom, záhrada, kde bolo ich políčko, hora... Zdá sa, že túžba po domove po 20 - tich rokoch sa prehlbuje. Prejdite sa po Riečnici a zistíte, že na mnohých miestach pribudli v posledných rokoch pamätné tabule, napr. u Poništa, u Opálky, u Košúta, bol opravený kríž a obnovená murovaná kaplnka u Chovanca. U Danihela na lúkach a tiež u Šimka nad cestou Vás prekvapí bohato vyzdobený kríž. A čo nám prezrádza pohľad na náš kostolík? Kostolík je z roka na rok smutnejší, volá po oprave. Vonkajšia omietka opadáva po celom jeho obvode, strecha hrdzavie... Nemôžeme ho nechať schátrať, lebo je to náš symbol, je to pevný bod, na ktorom sa každoročne stretávame, je to sväté miesto, ktoré nám pripomína naše detstvo, našu mladosť, našich rodičov a všetkých spoluobčanov. Mali by sme sa zamyslieť a dať podnety, ako ho spoločnými silami opravíme, aby sa opäť zaskvel v svojej plnej kráse. Počas vianočných sviatkov v príjemnom teple domova budeme určite dodržiavať zvyky našich predkov, ináč by Vianoce neboli tými pravými. Spoločne budeme prežívať chvíle radosti, pokoja a spomínať. Spomínať i na tých,po ktorých ostalo pri stole prázdne miesto. Želám Vám príjemné prežitie vianočných sviatkov, sviatkov porozumenia, lásky a spokojnosti v kruhu Vašich najdrahších a najbližších. Nech Vám po celý rok 2012 dá Boh šťastie, nech Vás sprevádza zdravie spokojnosť a naplnenie všetkých novoročných prianí. Pridal: Angela 8.12.2011

Pridal Angela, 08.12.2011

Vzťahy Riečnica - Harvelka

Podľa mňa boli vzťahy v obci Riečnica a Harvelka báječné. Ľudí spájalo veľmi veľa, spoločná lokalita, farnosť, príbuzenské vzťahy, atď. V Riečnici nikto nevnímal rozdiel medzi Riečničanom a Harvelčanom. Na spoločných oslavách, napr. hodoch, tanečných zábavách navzájom vystupovali ako jedna rodina, navzájom si jeden druhého vážili a ctili. Kto nepozná svoju minulosť, nemôže pozerať do budúcnosti. Napriek tomu, že sme roztrúsení po celom Slovensku a inde, je treba si uvedomiť túto skutočnosť a prenášať dobré vzťahy z minulosti i do dobrých vzťahov do budúcna. Spoločný osud nás ešte viacej spojil a zomknul a treba sa kdekoľvek, kde sa rodáci stretnú, navzájom potešiť, pozdraviť. Pozdravujem v tento predvianočný čas všetkých Riečničiarov a Harvelčanov.

Pridal rodák z Riečnice, 07.12.2011

Čaro Vianoc

S prvým vdýchnutím mrazivého vzduchu a nesmelou vločkou skrytou v dlani spoznáme, že prichádzajú vianočné sviatky. Nastal čas, kedy tie najvzácnejšie city ožívajú, aby v dušiach ľahostajných prebudili dobro, ktoré často skrývajú. Na svete je veľa ľudí, ktorí sú uponáhľaní z každodenného kolotoča a naopak, na Vianoce, akoby sa ten kolotoč spomalil.Mrzuté tváre ľudí sa zmenia na radosť, blysnú úsmevy, oči ľudí žiaria šťastím a vychutnávajú si čarovnú atmosféru, ktorá je len raz do roka. Už niekoľko týždňov pred Vianocami sú vyzdobené obchody, mestá a dediny.V žiadnej domácnosti nechýba živý alebo umelý stromček, ktorý je ozdobený svetlami, sladkosťami. Vianoce začínajú 24.12. Štedrým dňom. Počas dňa sa pripravuje večera, aranžuje stôl a dopekajú koláčiky. Neraz si zaspomíname na deti, ktoré ležia v nemocniciach, na ich nešťastných rodičov, sú v strachu, ale s nádejou čakajú na skoré uzdravenie svojich ratolestí.Ťažšie to však majú deti, ktoré sú úplne zdravé, no musia žiť v detských domovoch. Prajem im, aby sa aspoň teraz pohlo svedomie ich rodičov, aby si ich pritúlili a šepkali slová, ktoré zohrejú ich srdiečka. Všetkým ľuďom na tejto planéte želám, aby láska zvíťazila nad zlom a v tomto nádhernom čase mal každý otvorené svoje srdce a vnímal tú tichú radosť. A.K. Pridala MICHI

Pridal MICHI, 07.12.2011

adventné obdobie

Začína sa štyrmi nedeľami a v preklade znamená príchod. Symbolizuje zrodenie Ježiša Krista a práve na Štedrý deň končí. Hoci sa z adventu stalo obdobie nákupnej horúčky, stále patrí do zimného obdobia s najdlhšími večermi. Už Katarína /25.nov./ ohlasovala jeho príchod známou pranostikou, ktorá hovorí, že Katarína zatvára muziky.V sučasnosti Katarínskymi zábavami končia na obdobie štyroch týždňov všetky diskotéky a svadby. Adventný veniec je moderným doplnkom domácnosti, obyčajne visí na vchodových dverách alebo je položený na stole. Dnešná konzumná spoločnosť už nedokáže z hľbky duše vnímať advent, ako čas ticha a pokoja. Ľudia toto obdobie vnímajú, ako zvyk, vyzdobiť si domácnosť v duchu prichádzajúcich Vianoc. Pridala A.K.

Pridal MICHI, 29.11.2011

Náhrady

Pri vysťahovaní obdržali Riečničania a Harvelčania finančnú náhradu a to nasledovným spôsobom: Občania, ktorých rodinné domy so záhradami zaplavila, voda dostali náhradu v plnej výške, čo však bola smiešna suma. Občania v druhom a treťom pásme dostali zaplatené iba za rodinné domy a intravilán obce, záhrady patriace k domom, za poľnohospodárske pozemky, lúky, pastviny, role a lesy neprináležala podľa vtedajšej vyhlášky žiadna náhrada, pričom ľudia boli oddelení od svojej živnosti, museli ich opustiť, pričom sa jednalo takmer výlučne o súkromne hospodáriacich roľníkov. Dnes fyzicky vlastnia poľnohospodársku a lesnú pôdu, sú však na stovky kilometrov vzdialení od svojho vlastníctva nie vlastnou vôľou, musia za toto vlastníctvo platiť dane, poplatky, pričom však nemôžu hospodáriť s pôdou. Taktiež nemajú prístup k svojmu vlastníctvu, nikto sa o to nestará, cesty demolujú a využívajú jednotlivé súkromné firmy, ktoré si bačujú v lesoch, ako uznajú za vhodné. Ďalšia nespravodlivosť bola v tom, že ako súkromne hospodariaci roľníci vlastnili veľa strojov a zariadení na obrábanie poľnohospodárskej pôdy. Jednalo sa o rôzne brány, pluhy, povozy, mláťačky, kosačky, sejačky. Za toto nikdy nedostali náhradu a v márnej nádeji si to odvážali z Riečnice do iných častí Slovenska s tým, že to použijú. Ako súkromne hospodariaci roľníci boli oddelení nielen od svojej živnosti - pôdy, ale nedostali ani náhradu za svoje výrobné prostriedky a nástroje. Častokrát tieto veci opúšťali, veci zostali v humnách v Riečnici a neskôr sa stali predmetom rozkrádania (vraj na to nepamätala vyhláška). Aký je to paradox, výstavbou vodnej nádrže pri Žiline, kde občanom, ktorí boli vysťahovaní, bola vystavená nová dedina v katastri ich obce s novými domami, školou, ihriskami, obecným úradom, atď. Ich náhrady týmto titulom získali až šesť násobok znaleckej hodnoty nehnuteľností, ktoré im boli odobraté. Povedzme si na to, aká je to rovnosť ľudí pred zákonom a pred ústavou? Jedni nedostanú náhrady ani v plnej výške a ďalší dostanú x-násobok. Neviem, prečo sa toto stalo, ale podľa môjho názoru za to môžu príslušné orgány štátnej správy, ale najmä Okresný úrad v Čadci, ktorý mal chrániť záujmy občanov svojho okresu, ktorí nechceli opustiť svoj kraj. Taktiež sociálne odkázaným ľuďom v obci, dôchodcom a nemajetným ľuďom poskytli bytovku v Čadci, kde sa však presťahovala minimálna časť obyvateľstva. Avšak aká je to náhrada pre človeka, ktorý celý život do dôchodku žil, aj keď častokrát v drevenici, ale v prírode so svojimi zvieratkami, so svojou pôdou, záhradou a zrazu bol umiestnený do jednoizbového bytu v Čadci. Návyky týchto ľudí neboli prispôsobené životu v meste a častokrát sa z tohto dôvodu stávali predmetom posmechu a ponižovania. Vysoké percento ľudí nad 50 a 60 rokov zomierali zo smútku a žiaľu v priebehu niekoľkých rokov po vysťahovaní, v osamelosti a v roztrhnutých príbuzenských zväzkoch. Možno to znie nepríjemne, ale je to pravda, každý Riečničan a Harvelčan to vie, len ťažko sa o tom hovorí. Dalo by sa hovoriť o ďalších škodách, postihnutiach, ktorých sa dopustili štátne orgány na našich rodákoch. Treba však pripomenúť, že väčšina obyvateľstva sa adaptovala v nových podmienkach, aj keď ďalšia časť dodnes trpí, nikdy sa neprispôsobili, ani neprispôsobia, žijú často v ťažkých životných podmienkach a trpia odlúčením od svojej obce. Je nesporné, že silnejší prekonajú aj tieto veci, lebo človek je na to prispôsobený, ale história vysťahovania týchto dvoch obcí a najmä razantnosť, tvrdosť a nezmyselnosť, akou bolo vysťahovanie urobené, zostane navždy temnou stránkou histórie Kysúc a okresu Čadca. Považoval som za potrebné uviesť svoj názor na tieto veci a pokiaľ má niekto pripomienky, budem rád, ak sa pripojí do diskusie.

Pridal rodák z Riečnice, 22.11.2011

Spomíname, nezabúdame !

Za nás všetkých a pre tých, ktorí tam ostali, sme navštívili cintoríny v Riečnici.Zapálením sviečok a modlitbou sme spomínali a prosili. S láskou pozdravujem všetkých, ktorým sú tieto miesta drahé a milé!

Pridal Vierka, 06.11.2011

Doplnenie príspevku "Spomienka"

Nedopatrením mi vypadla časť v závere v predošlom príspevku, že...život na Kysuciach bol síce veľmi ťažký, ale nesmierne bohatý... Samozrejme, namala som na mysli materiálne bohatstvo, či hmotné statky. Títo ľudkovia nepotrebovali k šťastiu veľa. Postačilo im, že majú potrebné prostriedky, aby uživili svoje početné rodiny, i keď boli ťažko "vydreté" a mnohokrát aj na úkor zdravia. Ale i napriek tomu sa dokázali tešiť zo života a akosi samozrejme si navzájom pomáhali a boli si oporou v časoch radosti, ale i smútku. Mali naozaj bohatý duchovný život, duševné vyžitie a silnú vieru v Boha. Aj to im pomáhalo s pokorou a s láskou v srdci prijímať svoj údeľ každodenného života. Takýto boli naši rodičia, starí rodičia - hlboko sa skláňame a vzdávame úctu.

Pridal Mária B., 03.11.2011

Spomienka na zosnulých

Prvé novembrové dni už tradične patria našim spomienkam na tých, ktorí nás navždy opustili a my sa s nimi stretávame tam, kde našli miesto svojho posledného odpočinku. V tomto období spomíname na všetko, čo nás spájalo- rodičovská láska, manželské vzťaky, láska matky k dieťaťu, vzťah človeka k človeku, láska a úcta detí k rodičom.Dušičkové aranžmá, ktorými zvykneme zdobiť ich miesta a pálenie sviečok patrí k najstabilnejším tradičným prejavom všetkých vrstiev spoločnosti. Česť ich pamiatke Pridala A.K. MICHI

Pridal anna.kubernatova@gmail.com, 03.11.2011

spomienka

Tak som si prišla aj ja trocha zaspomínať po uplynulom sviatku "Pamiatky zosnulých" na sojích drahých. Len pred dvoma mesiacmi sme odprevadili na večný odpočinok aj nášho drahého tatíčka Jána Slivku (od Opálky), ktorý prežil so svojou rodinou takmer 40 rokov života v Kláštore pod Znievom. Žiaľ, posledných 15 rokov už bez svojej manželky, našej najdrahšej maminky, ktorá nás opustila náhle, nečakane a ešte plná života a sily. V týchto dňoch o trochu viac, ako inokedy im venujeme svoje myšlienky a zapaľujeme sviecu s pocitom veľkej vďaky za všetko, čo pre nás urobili. Za to, že v skromnosti nás vychovávali s láskou a pokorou, ktorej naučili aj nás, svoje deti. A tak si prezerám fotografie z rodnej Riečnice, kde nachádzam aj svoj rodný dom, aj svojho otca s rodinou, svojich súrodencov a tiež seba samu - ako malé chudučké dievčatko a všetko mi je zrazu také blízke. Vidím tu susedov, spolužiakov a veľa známych, no bohužiaľ, už aj dosť neznámych. Ďakujem tvorcom tejto stránky už po druhý krát Táto forma komunikácie nás vracia späť do svojej rodnej dediny, vynárajú sa spomienky z detstva, mladosti a znovu si uvedomujem, že život tam "hore" bol síce ťažký, ale nesmierne bohatý. Bolo toho veľa, čo nás spájalo a myslím, že ešte stále spája. A k vlastnostiam, ktoré nás tak výrazne charakterizujú nepochybne patria: spolupatričnosť, dobrota v srdci, pohostinnosť a aj napriek tvrdej každodennej robote nechýbala veselá myseľ, dobrá pesnička a taký zdravý sedliacky humor. Tak vzdávam úctu všetkým rodákom, ktorí už spia svoj večný sen, nech odpočívajú v pokoji AMEN.

Pridal Mária B., 02.11.2011

kto si

potešila má tvoja reakcia , ale Lenovček kto si nedá sa reagovať na možno známu , aLE žIAL ZATíM NEZNáMU P.J.

Pridal pišta judák, 25.10.2011

na večnú pamiatku naších zosnulých

Blížia sa sviatky všetkých zosnulých. Sú ľudia ktorý aj napriek tomu že nie sú už medzi nami zanechali nezmazateľnú stopu a pri rôznych príležitostiach si na nich vždy z lásku spomíname. V prvom rade sú to moji svokrovci , ktorým dodnes ďakujem , že že sa správali ku mne ako k vlastnej dcére , navždy budu tými najpodstatnejšími ľuďmi v mojom živote. Im navždy bude patriť moja vďaka , moja úcta, pre mňa to boli ako by vlastný rodičia. Snáď tam hore počujú moje ďakujem!!!A som nesmierne rada že mi bolo dopriane poznať ten kúsok zeme nazývanej Riečnica!!! No s prichádzajúcim sviatkom všetkých svätých si rada zaspomínam na pána farára Moravca, pre jeho jednoduchosť, ľudskosť a svojský humor. Na večnú pamiatku posledného kňaza v Riečnici!! Osirel kostol- utíchla dolina, už každý v inom kúte sveta na svoj domov spomína. Osirel kostol - odišiel kňaz,posledný v Riečnickej farnosti, odišiel na večnosť, odišiel spomedzi nás. Pán farár Moravec- príjemný bol, tvár jeho vždy veselá, vo všetkom vždy rýchly bol. On v každej chalúpke rád sa vždy zastavil a svojským humorom , každého pobavil.A keď si svoju dušu v trápení na dlaň mu položil, láskavým slovom a milým úsmevom vždycky ťa potešil. Odišiel farár- zostal len žiaľ, ľúto je každému, kto veselého kňaza znal-teraz len jedno už môžme preň urobiť.Za vše čo pre ľud Riečnický urobil, v modlitbe tichej za jeho dušu k Bohu sa pomodliť. My s láskou vždy naňho budeme vzpmínať , veď vzácnu vec nám dal.Naše deti v Riečnici narodené, prvým krstom pomazal. Tak posledné zbohom Vám dávame pán kňaz. Nech ľahké odpočinutie dopraje Vám nebeský otec náš!!! MJ-B

Pridal MJ-B, 25.10.2011

Spomienka na zomrelých rodákov.

So spomienkou a modlitbou za našich drahých blízkych a rodákov pochovaných v cintorínoch rôznych kútov Slovenska, Anna.

Pridal Anna, 23.10.2011

Pozdrav

Blíži sa sviatok Všetkých svätých,kedy s úctou navštevujeme našich blízkych, ktorí spia svoj večný spánok aj na "riečnicko-novobystrickom" cintoríne. Hoci som len na Novej Bystrici, cítim sa skoro ako doma v Riečnici. Pozdravujem všetkých Riečničanov.

Pridal Milka, 21.10.2011

Pre Pištu Judaka

Ty si bol ždy taký beťár...a vyzerá to tak, že si aj ostal....si zlatý...pozdravujem ťa aj ja...

Pridal lenovcek, 20.10.2011

kontakt pre starých kámošov

zdravím všetkých Riečničanov

Pridal pišta judák, 20.10.2011

pre starých kámošov

ahoj rodáci

Pridal pišta judák, 20.10.2011

oprava

moja nová meilová dresa stefanjudak@zoznam.sk

Pridal pišta judák, 20.10.2011

Pozdrav

Som rada, že som rozpútala takú debatu o Pištovi Kotvasovi. Vidim, že nám viacerým chýbal, keď odišiel. Ale takisto by som chcela pozdraviť Cyla Buchu- Šutiackého, jeho brata Fera, všetkých chalanov od Kotvasa, Tonka Stračiaka ...idú mi na um hlavne chalani...ale aspoň vidno, koľko správnych sme ich v Riečnici mali...

Pridal lenovcek, 07.10.2011

pre Pištu Kotvasa

Kde si chlape, stále čakám že sa odkialsi ozveš , na starych kámošov sa nezapomína , bola by to bomba keby si sa ozval aj keď trEbars len vyrtuálne. Budem čakať P.J.

Pridal pišta judák, 06.10.2011

pre Pištu Kotvasa

kontakt na mňa mariajudakova1@azet.sk

Pridal P.J., 06.10.2011

Stretavka ZDS - Pozdrav pre Pistu Kotvasa

Potesila som sa zmienke o Pistovi, bol to moj spoluziak a len orientacne som vedela kde asi zije. Odkazali sme mu aj o konani stretnutia zo skoly, ktore sme mali po 20-tich rokoch [mimochodom bolo super],ale neozval sa. Skoda, velmi radi by sme ho videli. Ale videla som jeho fotografiu z jeho 50-tky, no vobec nic mi ho nepripominalo. Zeby sme sa tak velmi zmenili aj my? Ktozvie, mozno by sme sa ani nespoznali. Aj tak, ak by sa niekto na neho nakontaktoval, dajte vediet do tejto posty. Dakujem a pozdravujem rodakov. MB

Pridal Mária B., 04.10.2011

Pozdrav M.B.

Majka, aj ja som bola Tvoja spolužiačka, ale len krátko, potom sme sa odsťahovali, bývam blízko Martina, sporadicky sa spolu aj stretávame,určite vieš o koho ide. Musela som na Tvoj mail zareagovať, samozrejme v dobrom,na Pištu Kotvasa sa pýta hádam každá baba. Pripadá mi to, ako keby odišiel druhý Delon, bol to krásny chlap,samozrejme aj môj spolužiak. Ty si mala to šťastie vidieť ho ako päťdesiatnika, už máme pomaly o desať viac, ale ja ho mám stále v predstave, ako mladého. Všetci sme sa zmenili a poriadne, len škoda, že nie k lepšiemu. Určite sa mu ani nesníva, ako je stále v kurze.Verím, že sa ešte ozve jeden človek, ktorý Ti možno napíše niečo bližšie o ňom, poznám takého, ahoj A.K.

Pridal MICHI, 04.10.2011

Pozdrav Paulínke.

Keď otvorím stránku, už ma úvodná fotografia prenáša cez hory, lesy a roky do Riečnice z našej mladosti. Cítime sa ako keby sme boli pod Hôrkou a mali 18 či 40 rokov.Fotografie, spomienky a príspevky našich rodákov sú nám také blízke, že máme niekedy pocit, akoby Riečnica existovala... Uchovajme si spomienky, potešme sa navzájom v komunikácii cez počítač, alebo radšej na spoločných stretnutiach. Je pekné, že na seba spomíname a chceme, aby naša stránka plnila funkciu odovzdávania informácií, zdieľania pocitov a vzájomného povzbudzovania.

Pridal autori, 22.09.2011

pozdrav autori

Som rada, autori, že sa takouto cestou uberáš vo svojom príspevku. Urobme si z našej stránky radosť a buďme pyšní, že sme riečničania alebo harvelčania. Je toľko pokladov medzi rodákmi z týchto dvoch dediniek, že som naozaj pyšná, ze som odtiaľ.

Pridal helena, 22.09.2011

odkaz pre :Stanovú Rieku

Myslím, že som Vášmu príspevku asi neporozumela, alebo ste neporozumeli Vy mňa? Ani naše domy už nestoja a vlastne okrem kostolíka tam už nie sú žiadne chalupy. Ak chodíte na stretnutia, tak to musíte vedieť. Ja som vo fotogalérii našla záber z našej osady a môjho rodného domu, čo ma veľmi potešilo. Dnes sú tam len prázdne miesta a stromy, podľa ktorých sa orientujeme, kde asi stál náš dom. A čo sa týka udržiavania a brigád. Tu patrí veľka vďaka všetkým organizátorom stretnutia rodákov a tým, ktorí sa každoročne zúčastňujú na prípravach a očistách tak okolia ako i samotného Božieho chrámu. Ale viem, že návštevnosť v našej rodnej obci nie je ibal raz ročne. Čím ďalej, tým viac navštevujú svoje rodisko aj počas roka tí, ktorí sa tam narodili a žili, ale aj ich potomkovia. Dokonca je veľmi sympatické, že susedná osada "Poništovia" slávnostne zasadila aj tabuľu, kde sú údaje o spomínanej osade. To je myslím čin hodný pochvaly a jeho tvorcom ďakujeme za nápad. Môžeme v tom pokračovať?

Pridal Majka B., 21.09.2011

Sťahovanie cintorína.

V máji alebo júni 1987 som prišla do Riečnice z Terchovej /už sme boli odsťahovaní/. Prechádzali sme popri cintoríne a práve ho sťahovali. Takže som osobne videla ako to robili. Bagrom vyberali hroby, ostatky dávali do malých truhličiek a hroby zasypávali chlórom. Keď som sa chcela priblížiť, kričali na mňa, aby som odišla. Pozerala som na ten hrozný obraz, že ma ani nenapadlo, aby som to hneď odfotila.Až keď som odišla ďalej, spamatala som sa a urobila som snímku, ale nevyšla mi dobre. Mala som veľmi zlý pocit z tejto situácie. Určite neboli do tej malej truhličky presťahované všetky pozostatky mŕtvych. Pripadalo mi to ako zneuctenie cintorína - lebo tu sme vždy zachovávali úctu k mŕtvym a ten pohľad na cintorín bol hrozný. Ešte aj ten zápach mŕtvych tiel... Táto práca sa podľa mňa nedala vykonávať bez "otupujúcich prostriedkov". Práve v ten deň búrali aj náš dom, v ktorom sme bývali... Takže ten pocit smútku, bolesti, a konca existencie mojej rodnej dediny sa znásobil. Dlho som na to s hrôzou spomínala a pri návrate do Riečnice na stretnutia rodákov som prežívala opakované pocity.

Pridal Anna, 21.09.2011

Cintorín

Riečnica mala celkovo štyri cintoríny (jeden malý bol aj za kostolom). Z nich bol na základe nejakého chorobného rozhodnutia presťahovaný jeden ako posledný, ktorý mohol mať rozlohu od 5 do 10000 m2. Podľa môjho názoru bol presťahovaný len čiastočne a to do obce Nová Bystrica, kde v súčasnosti hroby sú umiestnené na rozlohu podľa môjho odhadu 500 m2. Tak to aj vyzerá. Náhrobník pri náhrobníku bez akejkoľvek väzby k histórii, k rodinným príbuzenským vzťahom, atď. Cintorín sa podľa rozprávania sťahoval v r. 1990, pričom ho sťahovala firma, kde sa to malo najskôr vykonávať ručne, neskôr vykopávali hroby bagrom, aj 10-11 hrobov za deň a som absolutne presvedčený, že v truhlách, ktoré boli umiestnené na nový cintorín v Novej Bystrici nie sú pochovaní nebožtíkovania tak, ako sú označení, resp. ani časti ich tiel sa nenachádzajú v truhlách. Vykonávalo sa toto bez účasti zástupcov obce, nemáme vedomosť, že by sa o tom spisovali nejaké zápisnice, protokoly. Samotní robotníci z tejto práce boli pod vplyvom okolnosti pod značným vplyvom alkoholu, atď., atď. Nechápem toto riešenie otázky pre ľudí, ktorí sa obetovali v prospech iných. Neúcta, hanobenie. Tieto riešenia musí mať niekto na zodpovednosti. Podajte nejaké informácie alebo svedectvá do diskusie, nech sa verejnosť dozvie, akým spôsobom sa zaobchádzalo s našimi predkami. Paradoxne ďalšie tri cintoríny ostali nedotknuté. Na poslednom cintoríne, ktorý bol vysťahovaný, investor zasadil hustú výsadbu smrekov, ktoré v súčasnej dobe majú už vyše dvadsať rokov a iba tieto vedia, z čoho a koho čerpajú svoju silu a energiu. Možno aj hríbom sa tam dobre darí. Treba pripomenúť, že v strede cintorína boli základy a pivnice tzv. Vesselenyiovskej kúrie, ktoré sú taktiež určite zlikvidované...

Pridal rodák z Riečnice, 21.09.2011

Buchovia

Pozdravujem všetkých rodákov z Riečnic, ktorí ma poznajú... Chcel by som dodať, že príspevok o mojej matke Žofii Sitárikovej je nepravdivý. Zomrela v roku 1992 v Perneku pri Malackách, kde aj bývala. S Jozefom Chrenom bola družka s druhom. A jej jediný manžel bol Kamil Sitárik, ktorý tragicky zahynul v roku 1963...

Pridal Ján Sitárik, 19.09.2011

spomiemky na mladosť

Chcem sa poďakovať aj ja tvorcom tejto stránky, že som mohla nahliadnuť do mojej mladosti.Najviac som sa pozastavila pri fotografii z 1.triedy s p.uč.Lukšikovou kde som sa našla aj ja.Hneď som sa cítila mladšia.Chvíľu mi trvalo,kým som všetkým prišla na mená.Uvítala by som,keby niekto prišiel s nápadom usporiadať stretávku spolužiakov lebo roky utekajú,my starneme a zostávajú nám už len spomienky.Prajem všetkým rodákom príjemné spomínanie....Rodáčka Paulína od Šimka.

Pridal Paulína , 15.09.2011

Spomienky

Pozorne som si prezrel všetky fotografie. Priznám sa, že v niektorých momentoch sa mi tlačili slzy do očí. Spomienky ožili vo forme fotografii. Niekoho som poznal, niekto mi už z pamäti vypadol. Zvlášť som si prezrel fotografiu mojej prvej triedy, ktorá zachycuje mojich spolužiakov a samozrejme aj mňa pred bývalou cirkevnou školou. Ani sa mi veriť nechce, že je tomu už celých 45 rokov. Ďakujem tvorcom tejto stránky za príjemný zážitok vo forme spomienok. Je to veľmi dobré. Ešte raz ďakujem.

Pridal Martin/Borovica, 13.09.2011

stanova rieka

Odkaz Majke B. Myslim si, ze vsetci rodaci by sa mali zacat starat o svoje rodne domy vyklcovat, vycistit ich a oznacit pre dalsie generacie. Ved nakoniec vy ste mali viac " stastia" ako ti, co maju domy pod vodou. Taktiez si myslim, ze by sa mal dohodnut a zorganizovat kazdorocne jeden tyzden v roku, najlepsie v lete cez prazdniny, kedy by sme okrem rodnych domov mohli vycistit centrum obce, obchodu, skoly krcmy,...atd Taktiez ludia by sa mohli pri praci stretnut alebo nestretnut i cez generacie obnovit roztrhane puta, pretoze jeden den, ked je organizovana omsa v kostole je malo a jeto prilkis hekticke. Co vy na to...?

Pridal aaa1, 13.09.2011

"Balzam na dušu"

Ako balzam na dušu zapôsobili na mňa fotografie z mojej rodnej dedinky. Už 39 rokov žijeme v Turci, ale vždy sa radi vraciame v spomienkách na rodné Kysuce. Dych mi vyrazili práve zábery aj z našej "opalkovskej " osady a nášho rodného domu. Ď a k u j e m e za to. Máme tiež vzácne dokumenty, ktoré by mali byť uchované, radi ich sprostredkujeme. Prajeme všetkým rodákom a ich potomkom príjemné spomínanie. NEZABÚDAJME !!!

Pridal Majka B., 11.09.2011

spomienky na Staňovú Rieku

Som rada.že som našla tieto stránky.Ja spomínam zasa na Staňovú rieku.Odtiaľ pochádzala moja mama,rodená Masnicová.Starý otec bol Vincent a starká Cecília.Veľmi rada som k ním chodievala cez Vojené z Hornej Tižiny.Moj nezabudnutelný a smutný zážitok je z r.1993.Išli sme s bratmi na huby a došli sme až na Laluhovú a odtiaľ do Staňov a Staňovej Rieky.Bolo to asi tesne po zrovnaní domov so zemou,pretože všade bolo vidieť,kde tie domy stáli.A záhradku starej mamy som poznala podľa kvetov a jabloní.Vtedy tam ešte boli vidieť.V súčasnosti je tam hora:-(((

Pridal MajkaB., 06.09.2011

Vďaka za zverejnené fotografie.

Zaznamenávam pozitívne hodnotenia zverejnených fotografií vo fotogalérii. Sú zverejnené naozaj cenné staré fotografie,ktoré nás v spomienkach vracajú do nášho detstva, alebo aj detstva naších rodičov. Potešíme sa pohľadom na zábery Riečnice a ľudí, ktorých poznáme, alebo tých, ktorí už nie sú medzi nami. Ďakujeme za poskytnuté fotografie a prosíme o zaslatie nových,ktoré podľa Vášho posúdenia môžeme zverejniť. Anna

Pridal Anna, 05.09.2011

Takí sme boli

Milí rodáci, často na vás myslievam pri piesni čo spieva Milan Kňažko v relácii Takí sme boli...Vidím náš dom,vidím sa v ňom, som dieťaťom,hej, tým,čo v kráľovstve hiersi hľadá svoj smerna tej púti k dospelým...Dnes už to viem Svet krásny býval,keď z okna som sa dívallen nevinnými očami ...Ten čas je, žiaľ, už za nami....A tiež ...spomínamaj bez presných slovna tie tváre priateľov.Na chuť vzácnych chvíľ,čo som s nimi žil. Je mi pri nich krásne a všetkých vás aj týmto pozdravujem...

Pridal helena, 29.08.2011

Pátranie po Zdenovi Bartošovi

Zdeno Bartoš bol mojim susedom. Raz sme išli spolu do školy a kúsok od Buchovcov začal byť unavený zastal a padol na zem. Na zemi ho začalo mykať z úst mi išla pena a ja som tam stála nad ním v nemom úžase, čo sa to s ním robí. Bola som asi štvrtáčka. Nevedela som čo mám robiť, nikto nebol blízko aby mu pomohol, záchvat prešiel, pomohla som mu na kraj cesty a jediná moja starosť bola, aby sme neprišli neskoro do školy. Neviem ako to bolo v škole ďalej, ale mama mi povedala, že Zdenko ma epileptické záchvaty a treba ho pri nich vždy silno držať aby si neublížil. odvtedy som mala Zdena rada a vždy som sa delila s ním o dobroty, doma to mal ťažké, veľa pracobal a dostával veľa bitky. Česť jeho pamiatke!

Pridal Emília, 06.08.2011

Janko Sitarik

Janka Sitarika som stretla v januári pred našim vchodom, vyšla som von a skro som sa zrazilia s nejakým pánom a ten ma oslovil mojim menom. Bola som prekvapená, že ma po toĺkých rokoch pozná. Žije v Žiline a pracuje v ŽR/železnice/, je z neho sympatický mladý pán.

Pridal Emília, 06.08.2011

Dve Marienky

Stačí napísať a fotografie z rozprávkovej hry "Dve Marienky" sa objavili vo fotogalérii. Cieľom fotogalérie je spomínať a potešiť sa pohĺadom na milé miesta alebo prežité udalosti. Pri pozeraní fotografií, si spomínam na veselé zážitky počas vyučovania, ale i počas mnohých krúžkov, ktoré sme v škole mali. Súhlasím s Milkou, mali sme dobrú školu - jej vybavenie, prácu učiteľov a žiakov. Hoci Riečnica bola na konci dlhej doliny, v ničom nazaostávala za inými školami. Prosím o zaslanie fotografií /podľa Vášho zváženia/ na mailovú adresu, aby sme sa aspoň v spomienkach vrátili do našich mladých rokov.

Pridal Anna, 03.08.2011

Pozdrav p.uč.Lukšíkovej

Srdečne zdavím našu prvú p. učiteľku, nikdy som na Vás nezabudla.ps. a všetkých z tej fotky pozdravujeeeeem!!!!h.

Pridal prváčka z r.1967, 03.08.2011

Čo rozhodlo?

Čo rozhodlo? Túlajúc sa po opustených dolinách Riečnice a Harvelky nedá mi pouvažovať, čo rozhodlo o takomto riešení výstavby vodárenskej nádrže, ktorej dôsledok bolo utrpenie domáceho obyvateľstva a vykynoženie dvoch obcí do dôsledkov. Je to však iba moja úvaha, nikoho týmto nechcem označiť, ani uraziť. Dospel som k nasledovným záverom. Dôvody, prečo zanikli obidve obce by som rozviedol do nasledovných bodov: 1. Poloha a vlastnícke vzťahy. Obidve obce Riečnica i Harvelka historicky, etnicky, cítením obyvateľstva, nárečím patrili odjakživa pod strečnianske pánstvo a do žilinského okresu. V minulých storočiach mali naši predkovia cez kopec bližšie do Žiliny alebo do Martina ako do Kysuckého Nového Mesta, nebodaj do Čadce. Je nesporné, že administratívnym delením, pridelením týchto obcí najskôr do okresu Kysucké Nové Mesto, neskôr do okresu Čadca, bolo toto delenie iba formálne, bez akýchkoľvek väzieb na okresné mestá, vzťahu okresu k obci a naopak obce k okresu. Z toho vyplývala aj určitá zaostalosť týchto oblastí. Ľudia si tu však žili spokojne, pokiaľ chodili za prácou mimo obec, bolo to väčšinou do Čiech na Ostravsko, alebo na žilinskú stranu. To isté platilo o žiakoch učňoviek a stredných škôl, ktorí sa viacej orientovali na Žilinu. Taktiež sobáše uzatvárali občania z tejto oblasti skôr s partnermi z Terchovskej oblasti alebo z Čiech. Ľudské i osobné vzťahy obyvateľstva z tejto oblasti s obyvateľmi Čadce neexistovali. V socializme, keď sa prestávali uznávať vlastnícke vzťahy, ktoré svedčili jednoznačne v prospech Žiliny a najmä pánstvu v Gbelanoch, došlo k absolútnemu chaosu medzi cítením obyvateľstva a spravovaním štátu tejto oblasti. 2. Politický systém. Socializmus a komunizmus nikdy neprenikol riadne do týchto oblastí. Je pravdepodobné, že vedúca úloha strany KSS zohrala podstatnú rolu v ovplyvňovaní vedenia obce, ktoré sa k takémuto tlaku pravdepodobne podvolilo, pretože si pamätám, ako vtedajší politickí potentáti (Cyprich, Chlebana) z Čadce na 603, neskôr na 613-tkách hojne navštevovali vtedajšie MNV, zúčastňovali sa verejných schôdzí, kde presviedčali obyvateľstvo, sľubovali sľuby, ktoré sa nikdy nesplnili, zavádzali a klamali, len aby vyriešili a zhodili horúci zemiak zo stola. Som toho názoru, že okresné mesto Čadca, ako orgán štátnej správy, nikdy nemalo vzťah k týmto obciam, k tejto oblasti a tak to aj s touto oblasťou nakoniec dovolilo naložiť. Je nesporné, že keby existovali demokratické formy riadenia spoločnosti, ako napr. referendum v obciach, považujem za potrebné uviesť, že na milión percent by vo forme miestneho referenda občania neschválili svoju obetu zbaviť sa svojich obcí na úkor výstavby vodnej nádrže. Keď si spomeniem, čo bolo plaču, kriku v kultúrnom dome v Riečnici, keď prišli okresní činitelia presviedčať o výhodnosti a potrebnosti výstavby, námietky občanov nebral nikto na zreteľ ani do úvahy. V podstate sa rozhodlo o nás bez nás. 3. Spôsob rozvoja výrobných síl a výrobných vzťahov. Je nesporné, že do tejto oblasti socializmus nezasiahol vo forme združstevňovania, 90 % občanov boli jednotne hospodáriaci roľníci, ktorí vlastnili okrem pôdy, hospodárskych budov, hospodárskych zvierat kravy, kone, býkov aj ošípané, atď. aj jednoduché zastaralé výrobné prostriedky ako mláťačky, pluhy, konské povozy, atď. atď. Toto muselo byť tiež tŕňom v očiach zástancov vtedajšieho politického režimu. 4. Náboženské cítenie obyvateľstva. Napriek silnému tlaku politiky štátu i osvety obyvateľstvo si zachovalo silné náboženské cítenie, v nedeľu pre obyvateľov bola prvá návšteva kostola, až potom verejných schôdzí a iných aktivít. Väčšina detí v ZDŠ pravidelne chodila na náboženstvo a duchovní mali silný vplyv v obci. Komunistická strana v obci existovala iba formálne, a takto ju občania aj brali. Toto tiež nebolo v súlade s oficiálnym postojom spoločnosti, ktorý v tých časoch panoval. Takže si myslím, že tieto okolnosti podstatným spôsobom ovplyvňovali rozhodnutie, že okrem vodárenskej nádrže bude pre okres Čadca vyriešených viacero problémov. Poukazujem týmto na riešenia v iných krajinách, kde sa na vodárenské nádrže využívajú oblasti s bohatými zásobami vody, avšak bez osídlenia. Príkladom môžeme ísť do Čiech – Staré mazury, kde obec ostala napriek tomu, že je popri nej postavená vodná nádrž, ktorá zásobuje celé Ostravsko, podstatne väčší región, s podstatne vyšším počtom obyvateľstva, ako zásobuje vodou vodárenská nádrž Nová Bystrica. Môžem poukázať tiež na riešenie zásobovania vody v obci Turček, kde bola tiež postavená vodná nádrž bez vysídlenia obce, pričom táto vodná nádrža zásobuje širokú spádovú oblasť. Je nesporné, že na rozhodnutie o výstavbe tak veľkého diela, museli existovať dlhoročné vodohospodárske štúdie a problém sa nedá zjednodušiť. Taktiež sa hovorilo medzi občanmi ešte pred vysťahovaním, že mimo vodnej nádrže má byť táto oblasť využívaná na vojenské ciele, eventuálne ako poľovné revíry vtedajšej politickej nomenklatúry. Je možné všetko ... Dovoľujem si preto požiadať o reakciu na tieto moje názory kohokoľvek, kto má k tejto oblasti vzťah, vedomosti, alebo má vytvorený názor. Budem rád, keď budem poopravený a rád zmením svoj názor. Rodák z Riečnice

Pridal rodák z Riečnice, 02.08.2011

" Dve Marienky"

Ahojte, pozdravujem všetkých, ktorí hrali v divadelnej hre " Dve Marienky ", mali sme celkom úspech, hosťovali sme až v Harvelke. Ďakujem skvelým učiteľom, ktorí sa odhodlali s nami hru nacvičiť a mojej krstnej mame Františke, že nám ušila dlhé modré šaty a naozaj sme vyzerali aspoň na chvíľu ako princezné. PS: Stránka sa mi páči,urobili ste dobrú vec !

Pridal Emília, 02.08.2011

Pozdrav Milke

Ahoj Milka, tiež som v divadielku hrala...ešte si niektoré pasáže pamätám...krásne na to spomínam ...a vy dve ste sami strašne páčili, chcela som sa vám podobať...aj toto divadielko dokazuje , aku sme mali výbornú školu a učiteľov...veľa šťastia , Milka

Pridal helena , 02.08.2011

Pozdrav Rudovi

Označenie domu starého otca Antona Chrena je opravené za správne - u Brhla. Tešíme sa z dobrej pamati mladých potomkov Riečničanov.Sme radi, že si v dobrom spomínate na našu dedinu a hrdo sa k nej hlásite. Vďaka za všetky príspevky a informácie o našich rodákoch, ktoré sú tiež pre nás ostatných neznáme.

Pridal Anna, 28.07.2011

J. Sitarik

Žofia ovdovela,/bola vydatá za Jozefa Chrenu zo Stanovej rieky/ale neskôr sa vydala do Trnavy a tam aj žila.V ktorom roku zomrela neviem,ale asi už dávnejšie. Jej syn Ján Sitarik žije v Krásne nad Kysucou.

Pridal akra, 28.07.2011

oprava

zdravím rodákov z Riečnice, ja som sa už narodil v Turci,ale vždy si rád pozriem fotografie ktoré mi pripomínajú detstvo,prostredie kde som trávieval prázdniny...chalupa starého otca Antona Chrena je tu označená u Michálka,je u Brhla obrazok č.6

Pridal Rudo, 25.07.2011

bez nazvu

Ďakujem Ti Akra za info.Nevieš ešte kde sa podal Ján Sitárik s matkou Žofiou.

Pridal ŠUP, 25.07.2011

Pátranie po Zdenovi Bartošovi

Aj ja sa pridávam k potvrdeniu Zdenovej smrti. V roku 2005 sme mali stretnutie spolužiakov/po 30 rokoch/a už vtedy sme vedeli, že Zdeno nežije.

Pridal Anna, 24.07.2011

Zdeno

Buchovci-"Brčiak" Bohuš a Cecília sa odsťahovali do Bziniec pri Radošine,/asi okres Topoľčany/ ale žiaľ už zomrel Bohuš aj Zdeno. Ona žije niekde v DD.

Pridal akra, 24.07.2011

Odpoveď Tónovi

Ahoj Tóno! Vyhľadala som si fotografiu skupiny "Siedma trieda" a predstav si, je to presná kópia tej, ktorá je na stránke. Zaujímavé, že som si neuvedomila tú asymetriu - asi preto, že na tej gitare nehrám ja. Takže fotograf, ktorý ju robil tiež nebol orientovaný správne/ktovie, či ešte žije/.

Pridal Anna, 24.07.2011

bez názvu

...neviete kde sa presťahoval Zdeno Bartoš.Jeho mama si neskor zobrala Bohuša Brčiaka,bývali pod Opalkovcami a odsťahovali sa nevedno kam?...

Pridal ŠUP, 22.07.2011

Vďaka

Ďakujem Hanke, Milanovi a všetkým, ktorí sa zaslúžili o vznik tejto schránky. Je to krásne a dojímavé. Niektoré fotografie boli robené asi z otočeného negatívu, tak ukazujú zrkadlový obraz a pre niekoho budú ťažko pochopiteľné. Aj gitaristi zo skupiny "Siedma trieda" držia gitary na pravú ruku ako Paul McCartney a pritom sú všetci praváci. Ale aj tak je to nádhera.

Pridal tono, 22.07.2011

ahoj peter

Som rada, ze aspon trosku viem, kde Pista zije. Aj teba pozdravujem a som rada, ze tak krasne na Riecnicu spominas.

Pridal lenovcek, 20.07.2011

druha generacia

Moj otec sa tam narodil a ja som v 15tich prvykrat navstiviltu nadheru, poznal prve lasky, diskoteky s 500 krat hranou O`Mr. day mann, nasim DJ Rudkom Sutiakom. Vsetkych vas z hlbky srdca pozdravujem a verte, milujem kazdy moment tam straveny...

Pridal Peter Chreno, 19.07.2011

lenovcek

kto si krasna vila? s Pistom som mal kontakt asi rok dozadu, zije v Calgary, teraz neviem, je to zalesak, sa ozvi, mozno ho najdeme...

Pridal peter chreno, 19.07.2011

pozdrav

Chcela by som cez túto stránku pozdaviť Pištu Kotvasa, ktorý jedného letného dňa- velmi dávno- odišiel do Kanady a nám za ním ostalo strašne smutno...a ako sa má ?

Pridal lenovcek, 18.07.2011

klement a Mária

Krásny príspevok v podobe videa Klement a Mária,ktorým vzdáva úctu vnuk dedivi rodákovi z Riečnice. Zverejnením na tejto stránke má ešte hlbší a osobitejší význam.

Pridal admin, 12.07.2011

Ospravedlnenie

Vážení rodáci! Fotografie, ktoré sú uverejnené vo fotogalérii boli robené v roku 1985-1986, teda takmer pred zánikom Riečnice. Domy, ktoré sú snímané boli už niekoľko rokov neobývané - o tom svedčí okolie /pováľané ploty, rozbúrané okolité hospodárske budovy, neprítomnosť ľudí/. Skutočný obraz obce Riečnica, ktorá bola v rozkvete dávno pred týmto rokom na fotografiách nie je zachytený. Cieľom zverejnenia fotografií bolo zachovanie pamiatky na domy, osady, či ľudí, ktorí už medzi nami nie sú. Nemáme v úmysle urážať našich rodákov, prosím, pochopte to takto. Ak si niekto nepraje označiť svoj dom, oznámte mi na moju adresu, zmením, alebo zruším fotografiu. Ospravedlňujem sa za označenie domu Ondreja Čerchlu /nie Albín, ako bolo pôvodne/. Prosím o pripomienky, či sú správne udané mená, pretože je to veľký časový odstup a údaje nemusia byť správne. Za pochopenie Ďakujem, Špidusová.

Pridal Anna Špidusová-Buchová, 05.07.2011

veľmi pekne

Ahojte všetci rodaci z Riečnice. Ďakujem všetkym za vytvorenie tejto novej stranky na internete.Na stretnutia nechodim,kedže mam zdravotne problemy, ale som rada, že ste tu dali nove fotografie. Tam som si našla aj svoj rodny dom. Pekna spomienka na moju a určite aj viacerych mladosť aspom takto si to môžem pozrieť.S pozdravom Fučíková r. Buchová A.

Pridal lienka, 04.07.2011

Poďakovanie

Ďakujeme organizátorom za super pripravené stretnutie, na ktoré sa vždy veľmi tešíme. Veď stretnúť svojich rodákov a kamarátov je ako balzam na dušu. Pozdravujeme všetkých a dovidenia nabudúce. Rodina Cingelová-Hruškuliaková

Pridal Milka, 03.07.2011

Pozdrav Marcovi Durandovi

Pán Durand, príjemne ma prekvapil a potešil Váš príspevok. Váš písomný prejav je vynikajúci,ústny prejav som tiež zhodnotila minule, keď sme sa stretli/v Martine- Sever, v kostole s Helkou/. Ďakujem Vám za pozdrav pre rodákov a tešíme sa, keď k nám zavítate na budúce stretnutie. Anna Špidusová-Buchová.

Pridal Anna Špidusová-Buchová, 03.07.2011

Vďaka za prípravu a priebeh stretnutie

Vyjadrujem vďaku za prípravu a priebeh stretnutia obecnému výboru, farskému úradu v Novej Bystrici, poľovníckemu združeniu a obetavým jednotlivcom, ktorí nám pripravili pekne prežité chvíle po duchovnej a telesnej stránke. Spoločne sme prišli v prvom rade osláviť Boha a uctiť si Jeho Matku a zároveň sa stretnúť s našimi drahými v rodnom kraji. Mnohí z našich blízkych zomierajú a postupne sa pôvodní obyvatelia Riečnice a Harvelky z našich stretnutí vytrácajú. Je pekné, že privádzame naše deti a rodiny a ukazujeme im, ako si treba prejavovať lásku a spolupatričnosť. Tak, ako sme sa to učili od našich rodičov a prežívali sme ju v časoch detstva a mladosti v našich rodných dedinách. Zachovávajme si našu tradíciu stretnutí vo vzájomnej úcte a porozumení. Anna Špidusová-Buchová.

Pridal Anna Špidusová-Buchová, 03.07.2011

Pozdrav

Srdečne zdravím všetkých riečničanov. Som rada,že stránka je na svete. Skvelé! Gratulujem! Teším sa na príspevky.

Pridal Olga Krchová-Marettová, 03.07.2011

Harvelčania ďakujú!

Vrátili sme sa práve z Riečnice zo stretnutia rodákov a prezreli sme si úžasné fotky nielen z Riečnice, ale aj z Harvelky!Spomíname celá rodina a ďakujeme za túto možnosť sprítomnenia minulosti.Všetci Poništovci od Maruny!

Pridal ovierka, 02.07.2011

poďakovanie

Dakujem udom, ktori mali napad so strankou pre riecnicu, hanke buchovej, milanoi hablakovi a verim, ze sa tymto napadom urcite zmierni ten smutok za riecnicou, ktory urcite setci riecnicania v sebemame helena

Pridal helena ogurekova, 01.07.2011

2 juľa v Riečnici

Ja som ten "profesor matematiky a fyziky z Univerzity Sorbonne v Paríži" ktorý už je na penzie a nebýva v Pariži. Budem písať neskoršie, ale teraz len chcel by som gratulovať a pod´akovať tým ktorí vymysleli ten sit. A chcem pozdravovať všetkých Riečničanov ktorí budú tam zajtra. Tam som bol s vami pred troma rokmi, zajtra budem s vami myslením.

Pridal Marc Durand, 01.07.2011

Otvárame diskusiu

Gratulujeme Riečnici k otvoreniu internetových stránok.

Pridal Admin, 01.07.2011

oprava

udom - ľuďom, seci - všetci

Pridal helena ogurekova, 01.07.2011

Poďakovanie ešte raz bez chýb

poďakovanie Ďakujem ľuďom, ktori mali nápad so stránkou pre Riečnicu, Hanke Buchovej-Špidusovej, Milanovi Hablákovi. A verím, že sa týmto nápadom určite zmierni ten smútok za Riečnicou, ktorý určite všetci Riečničania v sebe máme helena

Pridal helena, 01.07.2011

otvárame diskusiu

Milí priatelia, vitajte na diskusnom fóre obce Riečnica.

Pridal Admin, 29.06.2011