header

História Riečnice

 

Z rozptýleného kopaničiarskeho osídlenia sa ako samostatná dedina vytvorila v rokoch 1696 - 1713. Trvale patrila k strečnianskemu panstvu. V roku 1784 mala obec 64 domov, 83 rodín a 444 obyvateľov. V roku 1850 mala 922 slovenských a 16 židovských obyvateľov.

Rímsko-katolícky kostol bol postavený v roku 1789, fara tu bola zriadená roku 1788. Predtým cirkevne patrila k fare v Starej Bystrici. Roku 1905 bol dokončený nový kostol, ktorý nahradil predošlý rokmi schátralý. Veľkú finančnú pomoc pri jeho stavbe poskytli vysťahovalci do Ameriky - amerikáni. Táto stavba sa ako jediná zachovala na pôvodnom mieste v centre obce. Boli tu aj farský úrad a základná škola, ktorú od roku 1970 navštevovalo 180 žiakov. Najväčšiu časť obce tvorili obyvatelia osád a kopaníc. Stanova Rieka bola najväčšia osada obce Riečnica.
Ďalej to boli osady: Michalkovia, Kováčovia, Brhlovia, Rybovia, Košútovia, Čížovia, Buchovia, Chovancovia, Balačinovia, Danihelovia. Kopanice: Čepelovia, Škutovia, Leskove, Novosadovia, Poništovia, Opálkovia, Mihovia, Varinčiaci, Hruškuliaci, Jelenčiaci, Davidikovia, Holešovia, Gabajka, Kyčierka, Hurtovia. Najväčšiu časť Stanovej Rieky tvorili usadlosti: Masnicovia, Šmičkovia, Maťkovia, Chrenovia, Mydlekovia a samoty: Pavlikovia, Pinčiarovia, Staňovia, Strakošovia, Boďova, Sklenarovia. Roku 1970 žilo v obci asi 1 300 obyvateľov. Najviac obyvateľov bolo zamestnaných mimo obce a to hlavne v Tatra Čadca, ZVL Kysucké Nové Mesto, JRD Pokrok Stará Bystrica ale aj v Ostrave a Karvinej. Priemerný vek obyvateľov bol 72 rokov. Najstarším občanom bol Alojz Kováč, zvaný Bubak, ktorý sa dožil 102 rokov, 4 mesiace a 22 dní.Obyvatelia Riečnice sa začali vysťahovávať hlavne po roku 1974. Odchádzali do okresov po celej republike. Najviac však do okresov Martin, Nitra, Trnava, Topoľčany, Trenčín a Čadca.V roku 1985 obec zanikla. Pre túto kysuckú obec ktorá až do konca svojej existencie bola nielen kysuckou, ale možno aj Slovenskou raritou, bola charakteristická panenská civilizácia, temer nedotknutá príroda. Obcou pretekala riečka Riečnica, ktorú z jednej strany lemoval smrekový les a z druhej množstvo obytných domov s prevahou dreveníc. Niekoľko z nich sa zachovalo a boli prevezené do Múzea kysuckej dediny vo Vychylovke. Napríklad richtárov dom a gazdovský dvor. Obyvateľstvo z Riečnice sa vysťahovalo do Čadce, Kysuckého Nového Mesta a do ďalších obcí a miest Slovenska.

Podľa našich vedomostí najväčšie komunity bývalých občanov Riečnice sa nachádzajú na Turci, v okolí Martina, v Rajeckej doline, v Skalici, v okolí Nitry, v okolí Bánoviec nad Bebravou, v okolí Trnavy, atď. Veľký počet riečničanov žije tiež v Českej republike.

 

POČIATKY OSÍDLENIA A HISTORICKÝ VÝVIN OBCÍ RIEČNICA A HARVELKA

Ján Beňko, Encyklopedický ústav SAV, Bratislava

Prví osadníci

     V údolí rieky Bystrica, ktorá vzniká sútokom potokov Harvelka a Riečnica vo výške 548 m n.m., sa nateraz nepodarilo zachytiť ani najmenšiu stopu po osídlení spred konca prvej polovice 16. storočia, z čoho možno takmer s istotou uzavrieť, že Bystrická dolina až do toho času bola neosídlená. Počiatky jej osídľovania (tak ako celých horných Kysúc) súvisia s kolonizáciou na valašskom práve, hospodárskym využívaním horských pasienkov pre chov valašského dobytka, ktorá sa na Kysuciach začala v druhej štvrtine 16. storočia. Vtedy zemepáni Strečnianského hradu začínali aj v tejto oblasti panstva usadzovať dovtedy sčasti ešte migrujúce valašské obyvateľstvo.

     Takmer celé Kysuce už pred rokom 1235 patrili k Starému hradu, vtedy nazývanému Varín. Od 14. st. prevažná časť dolných Kysúc bola majetkom panstva Budatínskeho hradu a takmer celé horné Kysuce, vrátane Bystrickej doliny, v ktorej hornej časti sa nachádzajú Riečnica i Harvelka, majetkom feudálneho panstva Strečno. Kráľovský majetok strečnianskeho panstva, ku ktorému v roku 1526 patrilo 32 poddanských dedín a mesto Žilina na základe kráľovských donácií, v stredoveku často menil svojich majiteľov. Po Podmanickovcoch, vlastniacich Strečno od roku 1508, sa roku 1540 jeho dedičnými pánmi stali Dersffyovci, ktorí panstvo držali do roku 1626, kedy časť Mikuláša Dersffyho získal sobášom s jeho dcérou Štefan Wesselényi a druhú časť zať Františka Dersffyho Mikuláš Esterházy. Wesselényiovci a Esterházyovci boli zemepáni Strečna i celej Bystrickej doliny aj roku 1662, z ktorého je urbár i prvé kompletnejšie údaje o spomínaných obciach. Roku 1676 cisár Leopold I. skonfiškoval Wesselényiovcom časť ich panstva za účasť na protihabsburskom povstaní I. Tokolyho a roku 1683 panstvo Teplička, ku ktorému patrili Stará i Nová Bystrica, Klubina, Lutiše, Radôstka v Bystrickej doline, ale aj Teplička, Gbeľany, Oškerda, Pažitie, časť Strečna so Zlatným, Terchová, Dolná Tižina a časť Vadičova, daroval šľachticom sliezskeho pôvodu Fridrichovi a Jánovi Jakubovi Lowenburgovcom. Lowenburgovci v úsilí po hospodárskom pozdvihnutí panstva niekedy po roku 1683 v chotári Starej Bystrice v údolí potoka Riečnica zakladajú novú kopaničiarsku osadu. O jej existencii sa dozvedáme roku 1696, kedy Fridrich a Ján Jakub si rozdelili dovtedy spoločný majetok panstva Tepličky. Pri deľbe medzi Lowenburgovcami bolo sporným územím údolie riečnického potoka, v ktorom už v tom čase bolo 20 novovymeraných zárubkov (usadlostí) pre novú osadu, to znamená, že tu bývali - stavali domy a hospodárske staviská - dvadsiati kopaničiari. Novovybudovaná osada roku 1713 (kedy si ju Lowenburgovci rozdelili tak, že Ján Jakub dostal 15 a Fridrich 5 zárubkov -poplatných kopaničiarov) sa nazývala podľa rovnomenného potoka Riečnicou (possessio Riecsnicza).

 

Vznik farnosti

     Roku 1784 mala Riečnica 64 domov, v ktorých žilo 444 obyvateľov (83 rodín), Stará Bystrica (s Harvelkou a Oselnicou) 390 domov a 2264 obyvateľov. Roku 1828 v Riečnici bolo 79 domov a 692 obyvateľov (z toho 9 Židov). Celé údolie Bystrickej doliny od roku 1667 patrilo do farnosti Starej Bystrice, z ktorej sa roku 1788 vyčlenila riečnická farnosť; do nej cirkevne patrili aj kopaničiari žijúci v údolí Harvelky. Od roku 1789 má riečnická farnosť zachované matriky, v ktorých možno sledovať viaceré demografické údaje o vývoji Riečnice a čiastočne aj o obyvateľstve v údolí Harvelky (predtým, od roku 1689 v matrikách Starej Bystrice). Ojedinele sa tu uvádzajú aj niektoré závažnejšie udalosti; najvýznamnejšou z nich bola veľká povodeň v celej Bystrickej doline, ktorá 2. júla 1793 rozvodnením potokov spôsobila značné škody v Harvelke a ďalších obciach; v Riečnici boli poškodené polia, mnohé domy, ale aj kostol, fara a škola.

     Prvú správu o riečnickej rím.-kat. škole poznáme z roku 1798. Podľa kanonickej vizitácie budova pozostávala z jednej triedy, obytnej miestnosti, kuchyne a hospodárskych stavísk. Jej učiteľom bol Ján Kolárik, ktorý 101 žiakov vyučoval v slovenskom jazyku.

     Významným prameňom k hospodárskym dejinám Riečnice sú obecné účty sporadicky zachované od roku 1817, z ktorých sa dozvedáme, že v tomto roku obec za richtárstva Jána Šutjaka, boženíctva Pavla Brisudu mala 921,18 fl. príjmov a 920,49 fl. výdavkov. Roku 1845 tu bolo 96 gazdov, ktorí dochovávali 48 koní, 18 volov, 182 kráv, 40 jalovíc a celá obec platila 544,50 fl. dane.

     Na sklonku tohoto obdobia, roku 1831 postihla Bystrickú dolinu morová epidémia, ktorá sa tu prejavila v septembri a októbri, kedy len v samotnej Riečnici zomrelo 36 ľudí. Ťažké životné podmienky obyvateľstva zvyšovali neúrody v 30.-40. rokoch 19. storočia. Z toho obdobia je zaujímavý údaj z matriky Starej Bystrice z roku 1845, kedy v dôsledku presviedčania miestneho farára sa takmer všetko starobystrické obyvateľstvo zaviazalo nepiť pálenku - zoznam obsahuje 2354 mien.

     V dôsledku likvidácie feudalizmu z bývalých neurbárskych pozemkov sa vytvoril v Starej Bystrici kapitalistický veľkostatok, ktorý bol majetkom potomkov baróna Juraja Sinu až do roku 1910. Jeho poslednou majiteľkou (6377 jutár lesov, 913 oráčin, 241 neproduktívnej zeme, 68 lúk a 23 jutár intravilánu a záhrad, Brizgalovský dvor) bola grófka Iphigénia d,Harcourt, ktorá veľkostatok roku 1910 predala firme Vareländendische Forst Industriae, A. G. V Harvelke-Oselnici i v Riečnici nyáriovskú časť roku 1863 kúpil Ján a Ferdinand Zichy a roku 1883 ju odkúpil Juraj Majtláth, ktorého potomci zvyšky veľkostatku vlastnili až do roku 1945.

     Počet obyvateľstva Riečnice oproti roku 1828 zo 692 do roku 1900 sa zvýšil len na 863. Výrazný podiel na pomalom demografickom raste obce (ale aj Starej Bystrice - Harvelky) malo vysťahovalectvo, ktoré sa začalo v druhej polovici 19. storočia. Obyvateľstvo z týchto odľahlých kopaníc odchádzalo za prácou i prijateľnejším živobytím do Slovinska, ale aj do Budapešti, Albánska, Talianska, Sliezska a Ameriky, o čom ojedinelé údaje (o narodení, úmrtí) nachádzame v starobystrickej i riečnickej matrike (napr. Michal Cingel poslal roku 1895 krstný list svojho syna Michala narodeného v Chicagu farskému úradu v Riečnici). Vysťahovalectvo pokračovalo až do prvej svetovej vojny, keď obyvateľstvo Riečnice i osady Harvelka (tak ako celého Slovenska) trpelo vojnovými útrapami a viacerí muži boli odvedení na jej bojiská.

 

Prvá ČSR

     Utvorenie Československej republiky zbavilo aj Riečničanov a Harvelčanov cudzej nadvlády, ale na ich ťažkom sociálnom položení sa zmenilo len veľmi málo. Preto mnohí z nich aj v období buržoáznej ČSR opúšťali svoje domovy a ďalšie vysťahovalectvo smerovalo najmä do USA a Kanady. Roku 1925 musel aj Okresný úrad v Kysuckom Novom Meste priznať, že v Riečnici hladuje 38 a v Harvelke 12 detí. 10-korunová mesačná podpora na dieťa azda pomohla odvrátiť hlad, nepomohla však zmierniť ťažké položenie najmä viacdetných rodín. Mladá republika sa usilovala pozdvihnúť hospodárstvo i spojenie tohoto odľahlého kúta v Bystrickej doline s centrálnou časťou Kysúc (dňa 13.1.1927 vydali A. Kargerovi a spol. koncesiu na autobusovú prepravu Riečnica - Krásno nad Kysucou) a tým rozšíriť aj ďalšie zárobkové možnosti, ale tých bolo málo aj v Kysuckom Novom Meste, Krásne nad Kysucou, či v Čadci. Dôsledkom zlej hygieny, najmä nedostatku studní (v Riečnici jestvovala studňa iba na fare, ostatní obyvatelia vodu na pitie a varenie brali z potokov) vypukla roku 1930 epidémia trachómu (očná choroba) a Krajinský úrad v Bratislave nariadil zriadiť v obecnom dome Riečnice protitrachomovú stanicu, v ktorej ordinoval Dr. D. Štepa z Novej Bystrice. z tých istých dôvodov sa tu vyskytla v rokoch 1937-1938 epidémia týfu, ktorá sa v jestvujúcich pomeroch len ťažko likvidovala a na zlepšenie výživy školopovinných detí prebiehala v zimných mesiacoch stravovacia akcia.

     V Riečnici bola pri rím.-kat. ľudovej škole roku 1926 zriadená obecná knižnica s 96 zväzkami kníh a jej knihovníkom sa stal učiteľ Jozef Tukan. Roku 1929 bola otvorená štátna ľudová škola, ktorej jedna trieda bola umiestnená v starom urbárskom humne a druhá v gazdovskej chalupe U Rybov. Roku 1937 na nej vyučovali už piati učitelia. Podobne aj v Harvelke jestvovala staršia cirkevná škola, ktorá 21.4.1932 vyhorela, roku 1933 bola presťahovaná do jednoposchodovej drevenej novostavby a štátna ľudová škola, ktorá ešte roku 1932, kedy ju navštevovalo 147 žiakov a pôsobili na nej traja učitelia, bola umiestnená v gazdovských domoch, od roku 1933 v obecnom dome, kde bola zriadená jedna trieda, obecná knižnica a byt pre učiteľa. Rím.-kat. ľudová škola v Harvelke v tomto roku mala 96 žiakov, ktorých vyučovali dvaja učitelia.

 

2. svetová vojna, povojnové roky

     Rozbitie ČSR a vojnové udalosti citeľne poznačili aj život v Riečnici a Harvelke. Z vojensko-strategických dôvodov sa roku 1942 začala výstavba cesty Harvelka - Oravská Lesná (vtedy Erdútka); cesta mala prepojiť Bystrickú dolinu na Kysuciach s Oravou pre potreby nemeckej okupačnej armády. Útrapy fašistickej okupácie sa pre obyvateľov Riečnice a Harvelky skončili skoro ráno 6. apríla 1945, keď sovietske vojská postupujúce od Oravskej Lesnej oslobodili obidve obce.

     Riečnica v tomto roku mala už 822 obyvateľov, kým Harvelka, Lutiše - Oselnica ešte stále boli súčasťou Starej Bystrice s 2945 obyvateľmi. Roku 1951 bol z nich zriadený osadný národný výbor podliehajúci miestnemu národnému výboru v Starej Bystrici, ktorý sa stal základom osamostatnenia. Miestny národný výbor bol umiestnený v dome Alojzie Lachovej a jeho prvým predsedom sa stal Viliam Bucha.

     Kataster novej obce mal rozlohu 1605,33 ha (z toho lesa 1182,77 ha, poľnohospodárskej pôdy 353,21 ha, ostatnej 69,35 ha). Harvelka mala 148 domov a v svojej krátkej histórii najvyšší počet obyvateľov 906. V Riečnici bolo 138 obývaných a 10 opustených domov, v ktorých žilo 943 obyvateľov. Z nich len približne tretina sa venovala výlučne poľnohospodárstvu, kým z ďalších dvoch tretín rodín odchádzali ich živitelia za prácou do kysuckých priemyselných stredísk (Čadca, Krásno nad Kysucou, Kysucké Nové Mesto) a do Ostravy.

     Socialistické premeny sa odrazili v tomto odľahlom kúte Kysúc zvyšovaním životnej úrovne, ktorá svoj odraz našla aj v novej výstavbe murovaných rodinných domov (pred r. 1948 boli v Harvelke iba 2 murované domy - Raganov (tiež Romanov) mlyn, postavený okolo roku 1900, a dom F. Romana z roku 1943; v Riečnici len farská budova a kostol). Ďalším prejavom starostlivosti štátu o obyvateľstvo týchto kopaničiarskych obcí bolo postavenie osemročnej školy v Riečnici, štvortriednej základnej školy v Harvelke, ktorú navštevovalo 117 žiakov a vyučovali na nej štyria učitelia. Roku 1963 v akcii "Z" bol postavený kultúrny dom, v ktorom našli umiestnenie MNV, osvetová beseda a ďalšie. Riečnica bola roku 1960 a Harvelka roku 1973 na 100 % elektrifikovaná a roku 1962 dostali obidve obce dedinský rozhlas, ktorý mal uľahčiť informovanosť po samotách žijúceho obyvateľstva. Do polovice 60. rokov boli vybudované takmer vo všetkých osadách obidvoch obcí nové studne i viaceré osadové vodovody.

     Začiatkom 60. rokov sa Riečnica skladala z 26 osád a samôt. Od 1.1.1963 boli k nej pričlenené kopanice, dovtedy patrice Hornej Tížine (446 občanov a 261,20 ha pôdy) a Terchovej (227 obyvateľov a 183,24 ha pôdy), súčasne bola odčlenená Terchová - Závršie s 13 osadami, čím počet obyvateľov Riečnice vzrástol na 1488 obyvateľov, jej kataster na 1241,58 ha, takže zväčšená Riečnica pozostávala z 55 osád a samôt.

 

Rozhodnutie o vysťahovaní

     Neúnosné hospodárenie na roztrúsených kopaniciach, nedostatok vody a vodohospodársko-energetické potreby národného hospodárstva rozhodli koncom 60. rokov o výstavbe vodnej nádrže pod sútokom potokov Riečnica a Harvelka. Roku 1970 tu bol ukončený vodohospodársky a geologický prieskum, prijaté definitívne rozhodnutie, v dôsledku čoho ONV v Čadci zastavil ďalšiu výstavbu v Riečnici a Harvelke, ktoré vybudovaním vodnej nádrže zaniknú. Aj keď toto rozhodnutie ťažko doľahlo najmä na staršiu generáciu, zrastenú so svojou dedovizňou, postupne pochopila požiadavky moderného národného hospodárstva, ktoré na neúrodných kopaniciach (kde výnosy poľnohospodárksych plodín nepresahovali 3-4 násobok) postaví hospodársko-spoločensky významnejšiu vodnú nádrž, prospešnú pre celú našu spoločnosť.